71. schôdza

Ďakujem za slovo.
Juraj, dáva to logiku, čo si povedal, ale pozrime sa na kazy, ktoré tu boli a na niektorých či už policajtov, alebo ľudí, ktorí na ne poukázali a podali trestné oznámenie, čo sa im stalo. No stalo sa im to, že zrazu boli obvinení všetci títo, čo poukazovali na nejaké prešľapy alebo porušovanie zákona či už čurillovcov a podobných súčasnej vládnej garnitúry. Tak sa nečudujme, že to niekto nechce podať, lebo sa bojí presne, že skončí ako títo ostatní buď na úteku, v base alebo mŕtvy.
Ja si myslím, že keď takto verejne toto zaznieva, tak samé od seba by mali začať konať orgány činné v trestnom konaní alebo prokuratúra. Nič na tom nie je zlé. A ja ich takto z tohto miesta vyzývam, že keď takáto informácia koluje, aby začali konať. Nič na tom nie je zlé. A ak je to naozaj také, že etalón čistoty minister Mikulec je v poriadku, tak sa nemá čoho báť. On sám mal iniciovať takéto vyšetrovania, aby očistil svoje meno. Ale nič také som nevidel z jeho strany. Ani som nevidel, že by podal nejaké trestné oznámenie na očistenie svojho mena, že ho niekto obviňuje, že zobral 100-tisíc. On povie, že to neni pravda a hotovo. Nechce sa v tom rýpať. A automaticky tu nastáva podozrenie, že za tým niečo je. No tak to vyvráťme. Ale vy, vážení kolegovia, ani to vyvrátiť nechcete, ani minister Mikulec, ani nikto. Áno, zbierajú sa tie materiály, že použije sa to potom, keď vy konečne stadeto odídete. Ale koľko dovtedy ešte môže škody napáchať tento minister? Koľko ľudí môže zomrieť v base pri vykrikovaní a podobne? Alebo nedostane sa k nejakým prístrojom na dýchanie. Koľko bude nezákonne obvinených? To bude krv na našich rukách, lebo my sme mu to ako v Národnej rade dovolili. Lebo sme zabránili jeho vyšetrovaniu alebo jeho obhajovaniu.

Každému jednému občanovi Slovenskej republiky, ktorý si pozrie prepisy vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry, to, čo tieto kreatúry stvárajú, napadne taká otázka, úplne jednoduchá otázka na všetkých vládnych poslancov, ktorí držia ministra vnútra Mikulca vo funkcii, a to je, či im ešte ostali aspoň malé zbytky svedomia. Česť dávno stratili. Inak by dva roky nemohli obhajovať túto vládu. Nemohli by obhajovať psychopata na jej čele. A fašistického diktátora, ktorý tu dnes v tom psychopatickom výleve dostal zo seba presne to, čo v skutočnosti reprezentuje, presne to, čo je v skutočnosti obsahom každého jedného politického činu alebo vystúpenia tohto človeka. Česť žiadnu títo ľudia nemajú, a preto tu sedia so sklonenými hlavami, keď sa čítajú prepisy názorov, vyjadrení, vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry, nie dvoch alkoholikov v dedinskej krčme, ale vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry, ktorí sa bavia o tom, kto sa zasamovraždí ďalší, stávkujú, kto si vezme život, bavia sa o tom, kedy má ktorý konkrétny sudca špecializovaného trestného súdu službu, aby dostal do väzby konkrétneho človeka, ako vyfabrikujú dôkazy, ako nabrífujú svedkov, ako za nich podpíšu dopredu napísanú výpoveď, teda im ju len dajú podpísať, bavia sa o veciach, ako zruinujú konkrétnym ľuďom život. A vy tomu hovoríte boj za spravodlivosť. Očista štátu.
Nezastávam sa ani jedného skorumpovaného človeka. Ktokoľvek kto ukradol čo i len jedno jediné euro, nech stojí pred spravodlivosťou. Nech si zaslúži trest so zaslúženou výmerou. Ale toto má byť hon na spravodlivosť? Toto má byť očista štátu? Nehovoriac o tom, že tieto nové informácie len zapadajú do tej predchádzajúcej skladačky. Sú to tí istí ľudia, ktorí chceli zapaľovať auto konkurenčnej vyšetrovateľke len preto, že im prišla na ich svinstvá. Na odporné svinstvá, ktoré sa tu na pozadí tejto vašej odpornej marketingovej kampane neustále dejú. A minister Mikulec spolu so svojím bezcitným sociopatickým policajným prezidentom Hamranom sa postavia na tlačovku a budú týchto ľudí obhajovať.
Tu v pléne Národnej rady povie Mikulec, že čo tam po tom, že sa vyšetrovatelia bavia, koho zabijú, koho zneškodnia, koho zlikvidujú, kto sa zasamovraždí, na koho si vsadia, veď Fico na nejakej chate, na nejakej nahrávke tiež hovoril vulgárne. Čo sú to za argumenty? Sa pýtam, ste malé deti v škôlke. Ste malé deti na piesočku, že ja ti môžem rozbiť tyčkou hlavu, lebo to urobil niekto iný pred tým v minulosti? Ja môžem páchať takéto svinstvá, lebo niekto iný pred tým niekde nadával? Celá obhajoba Mikulca, toho, že dohadzoval kšefty svojej rodine, toho, že si z úradu Vojenského spravodajstva spravil lukratívny biznis pre celú svoju rodinu, spočívala v tom, že čo robili vlády pred tým. Veď nech je to spravodlivo vyšetrené. Ja sa nezastávam ani jednej, ani druhej strany, pretože s tým nemám nič spoločné, ale ako občan Slovenskej republiky, ako človek, ktorému záleží na spravodlivosti, sa predsa nemôžem pozerať na policajtov, na vyšetrovateľov, ktorí vy vravíte, že sú elitní vyšetrovatelia, ako sa bavia, kto zomrie ďalší. Kde máte svedomie? Koľko vám treba ešte, aby sa niečo pohlo? Tvárite sa, že sa vás to netýka, lebo nehovoria o vašej smrti. Ak by aj tí ľudia, o ktorých sa títo hnusní skorumpovaní vyšetrovatelia bavia, ak by aj spravili akékoľvek zločiny, tak to musí byť vyšetrené zákonnou cestou a nie, že si hľadajú zámienky, prečo ich dostať do väzby. Nie že čakajú na konkrétneho sudcu, ktorý zabezpečí, aby sa ľudia vám nepohodlní dostali do väzby, nie že hľadajú zámienky alebo sľubujú ako ten legendárny Čurilla, že zabezpečia, aby si na život siahol niekto ďalší. Kde sme? V Zimbabwe alebo v Slovenskej republike? Toľko sa tu hrdíte tou Európskou úniou, tou európskou jednotou, čo sa nepochválite v tej Európskej únii, aké kolégium vyšetrovateľov, ktorí sa bavia takýmto spôsobom o smrti ľudí, na Slovensku máte.
Prečo sa nepochválite, akú neuveriteľnú transparentnosť a zákonnosť pri vyšetrovaní ste na Slovenskú republiku zaviedli? Čo tu ľudia musia zažívať. Lebo skôr či neskôr sa toto môže diať aj vám. Nikdy neviete, kedy sa nejakým psychopatom ako Mikulec či Hamran nejakým spôsobom znepriatelíte. A ako vidíte, títo ľudia si nájdu dôkazy, prečo vás zavrieť do väzby. Je úplne jedno, či ste vinný, alebo nie, to sa bude dokazovať až potom, čo vás uväznia. A právo na prístup k zákonnému procesu pri sudcoch, ktorí dnes súdia na Špecializovanom trestnom súde, prosím vás pekne, zabudnite. Zabudnite. Týmto ľuďom absolútne nejde o dôkazy. Nehovorím o všetkých. Ale tie prípady sú úplne zreteľné a zrejmé. Tu dochádza k tak zásadným zmenám v rozsudkoch, keď proces, ktorý mal pred tým Špecializovaný trestný súd, dostane do rúk Najvyšší súd, prípadne Ústavný súd, že my sa divíme, ako je možné, že tí ľudia, ktorí tam sú, stále súdia. A viete dobre, o ktorých ľuďoch hovorím. O rôznych Záleských, o rôznych Pulmanoch, ako je možné, že odsúdia človeka na 4 roky natvrdo a Najvyšší súd skonštatuje, že tu bolo 12 procesných chýb. A jasné, že tí vyšetrovatelia, ktorí patria pod tieto kreatúry, ako je Mikulec a Hamran, sú šťastní, že majú na Špecializovanom súde takýchto sudcov, s ktorými môžu rátať. Pretože tým o zákonnosť nejde, ide im len a len o politickú pomstu a pre tú politickú pomstu urobia čokoľvek a neštítia sa urobiť čokoľvek alebo zneužiť akýmkoľvek spôsobom svoju právomoc.
O ďalších Mikulcových kampaniach alebo kauzách je až, mne príde až zbytočné hovoriť. Každý na Slovensku to vie. Vy musíte byť padnutí na hlavu alebo veľmi málo inteligentní, aby vám stačilo, že Roman Mikulec má fejkové hodinky a že si poctivo na všetko zarobil. Vám to stačí. Ale pozrite sa občanom Slovenskej republiky do očí a povedzte, že je to pravda. Že Mikulec je totálny tupec, ktorý si kúpi fejkové hodinky a vystavuje sa nimi, ako keby boli pravé. Všetci dobre viete, aká je pravda. Všetci viete, že si na svoj majetok nemohol zarobiť. Vidíte, že dosadzuje svojich rodinných príslušníkov do lukratívnych zákaziek a viete veľmi dobre, že keby sa to dialo na opačnej strane, tak ste prvý, kto z tribún kričí, že niečo také nie je v právnom štáte jednoducho možné. Ale zrazu je možné všetko, lebo vaše ospravedlnenie pre akúkoľvek neuveriteľnú zákernosť, podlosť, pre akékoľvek svinstvo, pre akúkoľvek zlodejnu, ktorej sa dopustíte, je to, že pred tým sa tu páchalo aj niečo iné. To je celé a potom tu sedíte so sklonenými hlavami, poviete si, no veď dobre, veď to nejako tomu Mikulcovi odhlasujem, veď možno ešte pár ľudí spácha podozrivú samovraždu vo väzbách, možno ešte pár ľudí bude nevinne sedieť vo väzbe, možno ešte pár ľuďom títo psychopati zničia život, ale veď ja som poslanec, ja si to odhlasujem, ja som tu s tým Igorom, psychopatom, ktorý sa tu zrútil a zas mu vyhŕkli slzy, keď rozprával o tom, ako mu celý svet krivdí, všetci mu ubližujú, Sulík ho zradil. Hlavne, že vy budete poslanci, že všetko bude fungovať tak, ako pred tým, že všetko bude dobré, že o vás bude postarané. Ale koľko ľudí príde o svoj život, to vás nebude vôbec zaujímať. To vás vôbec nebude zaujímať.
Vy ste pre mňa takou neuveriteľnou záhadou, nepochopením, lebo keď ste tu nabehli do toho parlamentu, hovorili ste tu také vzletné fráze, floskuly, ako vy sa budete snažiť, aby tú zákonnosť, transparentnosť boli jednoznačnými pravidlami, aby každý jeden občan Slovenskej republiky chápal, že zákon platí pre každého rovnako a potom vidíme vyšetrovateľov, ktorí chcú zapaľovať autá a vy ich povyšujete. Pre koho tú zákon platí rovnako? Pre koho? Pre Mikulca, o ktorom sa veľmi dobre vie, že je chronický klamár? Veď preto stratil bezpečnostnú previerku. Ten človek je neobhájiteľný. Ale vám je to jedno. Pretože ja sa nebudem snažiť hovoriť do svedomia Romanovi Mikulcovi. Tam svedomie nie je. Ale stále opakovane po tie dva roky sa snažím nájsť odpoveď na tú záhadnú otázku, kde je váš strop. Čo sa musí stať? Vám fakt nevadí, že vyšetrovateľ napíše, budeš mu môcť zabiť deti? Stále to bude v pohode? A po takomto vyjadrení sa postaví policajný prezident a povie, že to je len policajný útok, čo tam po tom. Jasné, keď nejde o vaše deti, tak je to len nejaký politický útok. Nemusí vás to zaujímať. Fakt, jednoduchá otázka, kde je váš strop? Čo sa musí stať? Aké svinstvo ešte musí vyplávať z tej Národnej kriminálnej agentúry a so Špeciálnej prokuratúry a Špecializovaného trestného súdu, aby ste si povedali, že už stačilo, že toto už nemá spoločné nič s nejakou snahou o spravodlivosť, s očistou štátu, ale že je to odporná pomsta? Že je to chladnokrvné ruinovanie ľudských životov a že takáto nezákonnosť nesmie byť tolerovaná a že takíto ľudia nemajú na Národnej kriminálnej agentúre čo robiť a že takýto minister ich predsa nesmie obhajovať. A o to viac, o to väčšie opovrhnutie nad vami cítim, keď potom sa prezentujete ako nejakí kresťanskí aktivisti. Kresťanskí poslanci, ktorí povedia, že, hm, vyšetrovateľ tu hovorí, že mu budeš môcť zabiť deti. Dobre, zahlasujem, aby som podržal ministra Mikulca vo funkcii. Neviem, ako vaše svedomie, ale ja na vašom mieste sa hanbím.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Milan, vo svojej rozprave si spomenul všetky tie veľmi závažné obvinenia a všetky tie závažné domnienky, na základe ktorých je toto už siedme odvolávanie ministra vnútra Romana Mikulca. Celú túto záležitosť môžme postaviť na jednu jedinú rovinu. Ak by bol Roman Mikulec taký profesionálny, taký čestný, taký nekonfliktný a tak dobre odvádzajúci svoju prácu, pretože ministerstvo vnútra je naozaj ťažkým ministerstvom, tak žiaden príčetný poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý má určite aj príjemnejšie veci na starosti, nielen byť súčasťou mimoriadnej schôdze na odvolávanie člena vlády, by takto vehementne, argumentačne a najmä chronologicky nedával túto skladačku, toto lego, toto puzzle takto dokopy.
Jednoducho Roman Mikulec je človek, ktorý má za svojimi nielen ušami, ale za svojimi nechtami toľko špiny, toľko pochybení, že aj vládni poslanci, teda pardon, bývalí vládni poslanci zo strany Sloboda a Solidarita už reálne uvažujú a možno aj zajtra zahlasujú, že tento pán si nezaslúži byť súčasťou vlády a bude ako prvý minister matovičovsko-hegerovskej verchušky odvolaný. Áno, dostali ste sa do situácie, ktorá je pre vás neprijateľná, neštandardná a váš neustále plačúci šéf Igor Matovič to už jasne cíti. Pretože vládnuť v menšinovej vláde vy nedokážete. Nedokázali ste vládnuť, ani keď ste mali ústavnú väčšinu. Čiže táto situácia je pre vás neštandardná a v tejto situácii vy ste jednoducho odsúdení na zánik, a to si veľmi dobre uvedomujete.

Ďakujem za slovo.
Ja sa pristavím len pri jednom, čo bolo povedané, čo, si myslím, zaslúži pozornosť a zamyslenie. Je pre mňa nepochopiteľné od prvej chvíle, kedy bol pán Mikulec zvolený do funkcie ministra vnútra, že v minulosti prišiel o bezpečnostnú previerku. Neviem si predstaviť, neviem si predstaviť situáciu v inej krajine, v štandardnej krajine, kde by, kde by takýto človek bol menovaný do takejto pozície. Viem veľmi dobre, ako sa dávali alebo udeľovali bezpečnostné previerky v ozbrojených silách a aké detaily a aké maličkosti zavážili pri tom, či vojak dostal, alebo nedostal bezpečnostnú previerku. Od samého začiatku nechápem, ako takýto človek, ktorý došiel o bezpečnostnú previerku z dôvodov, ktoré boli, ktoré boli alebo sú už známe, môže byť ministrom vnútra.

Ďakujem pekne kolegom.
Celé to bolo v podstate o takých rečníckych otázkach, o tom, či títo poslanci majú vôbec nejaké svedomie, že dokážu tohto ministra stále držať pri funkcii. Oni nečítali tie prepisy komunikácie vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry, o ktorých sa nielen Heger, Matovič, Mikulec, Hamran a celá táto stoka, ale aj Čaputová vyjadrili, že to sú odvážni bojovníci za spravodlivosť. Tak keď sa niekto baví o tom, ako inému bude zabíjať deti, nie potom, čo sa tu niečo náhle objaví, ale potom, čo predtým bavili o tom, ako budú zapaľovať auto vyšetrovateľke, ako ju nakopú do pohlavného orgánu, bavia sa o tom, kto ďalší spácha samovraždu, tešia sa z toho, ako spácha samovraždu niekto a stávkujú o tom, kto sa zabije ďalší, hovoríme o ľuďoch, na ktorých oni pracujú s cieľom dostať ich do väzby, zničiť im život, alebo ich pozatvárať bez ohľadu na to, či sú, alebo nie sú vinní, jednoducho každý si zaslúži zákonný proces, tak títo ľudia, títo poslanci zatvárajú oči a budú sa tváriť, že všetko je v poriadku. To je neuveriteľné, čomu dokážu svedčiť.
Žijeme v štáte, kde sa predseda vlády stretne s policajtom, ktorému na druhý deň po stretnutí vykopnú doma dvere a prídu ho zbaliť. Viete, to sú praktiky, ktoré sme videli možno niekde v Kambodži pod vedením Pol Pota. Niekto príde v dôvere, v snahe zastaviť nezákonnosť a zistí, že to povedal asi nesprávnemu človeku, lebo následne na druhý deň si prídu poňho a vy sa stále tvárite, že všetko je v poriadku. Vy, kresťanské, OĽANO - Kresťanská únia. To je neskutočné, kam až vaše svedomie môže zájsť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ak niekto počúval vystúpenia ministrov OĽANO, pána Matoviča a Naďa mohol nadobudnúť pocit, že tu dnes odvolávame Roberta Fica alebo nejakého iného nominanta SMER-u, ale chcem upriamiť pozornosť, že dnes je zvolaná mimoriadna schôdza Národnej rady, kde vyslovujeme nedôveru členovi vlády, poverenému riadením ministerstva vnútra, pánovi Mikulcovi.
Ak by sa niekde inde vo svete, v médiách objavil tak škandalózny rozhovor s bývalým vedúcim operatívneho oddelenia elitnej Národnej kriminálnej agentúry, nielenže by sa zatriasli stoličky pod ministrom vnútra a predsedom vlády, ale rovno by skončili. Na Slovensku sa nič nedeje. Celý rozhovor s tak vysoko postaveným človekom, ktorý vyšiel v nemenovanom týždenníku, prešiel bez väčšej pozornosti politikov, médií a dokonca i verejnosti. Spomínaný rozhovor s Jánom Kaľavským známym ako mužom, ktorý odštartoval vojnu v polícii, som čítal viackrát a bolo mi z tej situácii v polícii a celkovo so spravodlivosťou na Slovensku zle.
Patrím k politikom zastávajúcim zásadu: "Padni, komu padni". Na Slovensku však platí, minimálne pri aktuálnej politickej koalícii skôr iná zásada: "Padne, komu my chceme". Osobne sa nepoznám s pánom Kaľavským, samozrejme, človek musí ten rozhovor čítať kriticky. Kalavský určite hrá aj o seba. Faktom však je, že momentálne je na úteku v Bosne a Hercegovine, odkiaľ ho súdy odmietli vydať na Slovensko. Asi aj na Balkáne dobre vedia, prečo je nebezpečné vydať na Slovensko niekoho, koho vina nebola poukázaná a koho na Slovensku nečaká nič dobré. Sám Kaľavský to jasne povedal: "Mne ide o život. Nechcem byť utýraný a náhodne mi oko vypadne pri kľukoch. To nechcem zažiť. Viem, čoho sme boli schopní". A v rozhovore, ktorý s ním robila redaktorka Lacková, aj dodáva, čoho boli schopní. Psychicky týrať ľudí, mučiť, vydierať, fabulovať, vymýšľať si dôkazy. Z kruhu vystúpil po dvoch zlomoch.
Keď mu Ján Čurilla, mimochodom ten elitný vyšetrovateľ Ján Čurilla, za ktorého sa celou váhou osobností postavila aj prezidentka Slovenskej republiky pani Čaputová. Keď mu Ján Čurilla volal v súvislosti s neskôr obvineným kolegom Kučerkom, že: "Neboj sa, čoskoro budeš mať možnosť ísť k nim domov a môžeš mu zastreliť deti". Dámy a páni, ak to niekto chce zľahčiť na to, že to bol súkromný rozhovor, tak sa hlboko mýli. Slušní a normálni ľudia ani v súkromí nemôžu viesť rozhovor takéhoto typu. Je to neprípustné.
Druhým zlomom podľa neho bolo, keď zomrel generál Lučanský a jeho kolegovia a z toho tešili vo Whatsappovej skupine, ktorú mali založenú pod názvom "Apači". Na legitímnu otázku, ako mu môže novinárka, ktorá s ním osobne v Bosne robila daný rozhovor veriť, odpovedal: "Ja som inšpekcii predložil aj dôkazy, veľa dôkazov. Napríklad telefón s fotkami, s komunikáciou Apačov, s pokynmi vyšetrovateľa, ako treba inštruovať svedka. Všetko je zdokumentované vo vyšetrovacom spise. O tom, čo sa dialo, som povedal aj svojmu nadriadenému Branislavovi Zurianovi, niektoré správy som mu aj preposlal. Jemu prvému som niekedy v zime 2020, 2021 povedal, že už takto nemôžem pracovať."
Celý rozsiahly rozhovor je plný šokujúcich informácií o stave, v akej sa po nástupe koalície vedenej najskôr premiérom Matovičom, ktorého po roku vystriedal na poste predsedu vlády Heger, ocitol náš štát a spravodlivosť v nej. Ešte raz citát Kaľavského z rozhovoru: "Ak sa nájde prokurátor, ktorý vás nemá rád, a sudca, ktorý nestíha všetko preštudovať a na dôvažok dôveruje prokurátorovi, je s vami koniec," z týchto slov až mrazí. Napriek tomu, ako som už spomenul, že ide o obsiahly rozhovor, nie všetko Kaľavský povedal. V jednej pasáži hovorí aj o tom, ako sa na základe prosby od Mareka Kaňku, bývalého šéfa Tiposu a podľa autorky rozhovoru, Hegerovho kamaráta, dostal v jeden deň u Kaňku na stretnutie s premiérom Hegerom. Na druhý deň ráno ho zobudilo desať kukláčov. O čom sa s ním chcel vtedy Eduard Heger rozprávať, na to neodpovedal, vraj to povie neskôr, že na to ešte nedozrel čas.
Budem opakovať, mal som nepríjemný pocit po prečítaní si tohto rozhovoru. Nadobudol som presvedčenie, že Slovenská republika nejde správnou cestou, nielen čo sa týka ekonomiky a celkového neprofesionálneho riadenia štátu, ale už vôbec nie, ak sa to týka dodržiavania pravidiel právneho štátu a dovolávania sa spravodlivosti. Ak veľmi skoro nezmeníme smer, rútime sa do problémov obrovských rozmerov. Vládna koalícia, vrátane tých, ktorí sú jednou nohou v opozícii, by si to mala uvedomiť a podľa toho konať čím skôr, vrátane ministerstva vnútra, či polície. Ľudia sú frustrovaní a nahnevaní a ja dodávam že právom.
Ešte mi dovoľte v krátkosti zareagovať na vyjadrenia z rozpravy, ktoré tuná za týmto rečníckym pultom uviedol minister obrany pán Naď. Zašiel, samozrejme, do minulosti a hovoril o období, kedy ministerstvo vnútra riadil Robert Kaliňák a neskôr Denisa Saková a o tom, že bol obvinený on, že bol obvinený terajší minister vnútra Mikulec a ja dodávam, v tom období bol obvinený aj terajší podpredseda Národnej rady, za mnou sediaci, Gábor Grendel, ale aký zásadný rozdiel je, dámy a páni? Boli títo mnou obvinení páni vzatí do väzby? Bola na nich uvalená kolúzna väzba? Boli tam týraní, mučení, chcel ich niekto zlomiť? Odpoveď je jednoduchá, nie. Všetci títo traja mnou spomenutí páni sa mohli riadne na slobode brániť, využiť všetky dostupné prostriedky na to, aby očistili meno. Minimálne v prípade Gábora Grendela sa to podarilo. Prečo rovnaký meter nepoužíva polícia dnes? Odpoveď asi všetci vieme. Myslím si, že Roman Mikulec aj po tejto schôdzi zostane na svojej pozícii, ale tej pachuti z toho, čo sa deje na polícii, sa už nezbaví do konca života.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec, ďakujem za veľmi korektný, slušný prejav k tejto celej veci. Viete, prekvapuje ma, že koalícia nedospela ešte k slušnému názoru napriek tomu, to, čo si tu povedal a ďalšie nahrávky, ktoré sú, kde je nahratý znova pán premiér Heger, ktorý sa zúčastnil rokovania na Dunajskej s pánom Makóm. Sú nahraté ďalšie veci, ktoré nechcem hovoriť, pretože to, len to chcem pripomenúť a doplniť ťa, že správa Slovenskej informačnej služby, ktorá bola prečítaná v parlamente, je natoľko vážna, že by sa páni z koalície mali skutočne zamyslieť, je to štátna organizácia, ktorá je platená z našich daní. To, čo dala na papier, čo je v skutočnosti, iste či to bude vláda akákoľvek, ktorá príde, bude sa s tým zaoberať.
A budú z toho padať aj hlavy, som o tom presvedčený, pretože ak sa má budovať právny štát, tak sa musí budovať na serióznom základe, ale nie to, čo sa tu predvádza. Nebudem, lebo tu už bolo dosť povedané, proste jednu vec, ja len chcem povedať, že páni, skutočne spamätajme sa, lebo to, čo aj tu dneska bolo, to nesvedčí o slušnej úrovni tohto parlamentu.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážená Národná rada, ctení kolegovia, veľa vás tu už nie je a ja už som ani nechcel vystupovať, pretože už toho tu bolo veľa povedané, ale len také malé zhrnutie, aby som nemusel reagovať na každého vo faktickej.
Spomínate tu kauzy, hovoríte o nich ako o faktoch, ako o niečom, čo je dokázané, čo je jasné. Pán Mazurek tu opakoval opäť kauzy a dokedy ešte a strieľanie detí a podobne. Prosím vás, toľko naivity ako v tejto rozprave dneska, som už dávno nepočul. Vy skutočne informácie zverejnené v bulvárnych médiách, považujete za overené a dokázané fakty, ktorými operujete v národnom parlamente Slovenskej republiky? Vy si z nás všetkých naozaj uťahujete? Ešte nás tu tým chcete citovo manipulovať, že my sme kresťania a pod toto sa podpisujeme? Vám nič nehovorí niečo také ako napríklad spravodajská hra? Vám nič nehovorí o tom, že dezinformácie sa využívajú na zmätenie ľudí, celých národov, celých svetadielov. Vy podliehate dezinformáciám, ktoré sa tu šíria s cieľom nejakého politického preskúpenia?
Skúsim vám povedať, čo je to spravodajská hra, ak to neviete. Predstavte si, že ja dnes tu poviem dole, do televízie, že zajtra bude pršať. Prídem domov a manželka mi povie, zajtra bude pršať. Áno, odkiaľ to vieš? Počula som to v televízii. Moja manželka nie je taká naivná, aby takémuto niečomu podľahla, ale toto je presne to, čo vy tu dnes šírite. Písal to bulvárny denník, lebo to povedal niekto. Bez dôkazov, bez akéhokoľvek overenia si tých informácií. To, že to niekto povedal a bulvárny denník alebo týždenník, alebo čokoľvek to napísal, ešte nie je žiadny dôkaz, že to tak naozaj bolo. To, že niekto tvrdí, že to má v mobile, to že niekto pošle akože nejaký screenshot, ja vám takých screenshotov na photoshope vyrobím na kilá. A vy takého nezmysli tu šírite v národnom parlamente Slovenskej republiky ako dôkazy a týmto tu idete operovať a na nás tlačiť. Nebuďte smiešni. My naozaj nie sme takto naivní. Nie sme tak naivní, aby sme nevedeli, ako sa robia spravodajské hry, ako sa robia dezinformačné kampane. Ako sa ľudia, ktorí majú za ušami, snažia zakrývať svoje špinavé svedomie. Nie sme takto naivní. Prosím vás, toto na nás naozaj neskúšajte.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Kolegynky, kolegovia, nebudem veľmi dlho rozprávať, pretože pán Gyimesi toho povedal naozaj dosť, aj keď nie všetky, ani zďaleka všetky kauzy. Pán Kremský vám dohovoril do duše, že ako by ste sa mali vlastne na to dívať. A ja vám trošku podvihnem mandle, keď dovolíte.
Dovoľujem si začať úryvkom z textu Karla Kryla: "Na rohu ulice vrah o morálce káže". Tento úryvok som nepoužil pretože že by bol vo svojej podstate pekný, ale je v tejto situácii pravdivý a výstižný. Máme tu totiž ďalší diel, zdá sa, nekomerčnej telenovely "Jednoduchý Robko". Ďalší diel frašky na tému odvolanie ministra vnútra Romana Mikulca. Krátky obsah tohoto dramatického veľdiela môžeme zhrnúť takto: Jeden maličký diktátor amatér si spravil z práva a zo zákona toaletný papier. Sprivatizoval si, lepšie povedané, ukradol políciu, prokuratúry, súdy, dokonca celý štát. A pod vplyvom drogy zvanej beztrestnosť začal zbojníčiť, klamal, ale nikto to, nikdy sa to nenaučil. Kradol, ale nevie to. Lúpil obojručne na drzáka systémom Pat a Mat. On je v podstate taký Patlal a Matlal. Na čo siahol, to zničil, ale vždy z toho mal osobný prospech. A zrazu sa mu zrútila jeho ilúzia o beztrestnosti, a to je podstata tohto príbehu. Nie je to o Romanovi Mikulcovi, nie je to o vyšetrovateľoch, je to len a iba o panickom strachu potkana zahnaného do kúta, ktorý sa chce zbaviť hrozby spravodlivého trestu za svoje zločiny. To už vie každé malé dieťa. Rovnako ako každé malé dieťa vie, čo táto osoba napáchala aj so svojou organizovanou skupinou. Ľudsky sa to dá pochopiť, lebo netrpí stratou pamäte. Vie, čo napáchal a vie, aký trest ho za to čaká.
Na Slovensku je podstatný kontext, nie je ani tak dôležité, čo niekto hovorí. Dôležitejšie je, kto to hovorí a prečo to hovorí. Totižto toxická história Roberta Fica už poučila každého občana tejto krajiny, že táto osoba klame, vždy klame. Klamstvo je jeho podstata DNA. Je nezlučiteľný s pravdou ako čert so svätenou vodou. Ak niekto klame ako klamár, rozpráva ako klamár a koná ako klamár, je to Robert Fico. Ak by náhodou povedal, že tráva je zelená, je naozaj veľmi vážny dôvod začať o tom pochybovať. Samotné odvolávanie ministra nemá nič v sebe veľa logiky. Je skôr poháňané panickým strachom, ktorý prerástol do patologickej nenávisti. Príčinou problémov predkladateľa tohto návrhu totižto nie je minister Mikulec, ale sám predkladateľ. Jeho problém nie je v tom, čo si myslí Roman Mikulec, ale to, čo o Robertovi Ficovi vedia občania. O jeho činoch, zločinoch i následkoch. A toto s odvolaním ministra tento pácha, tohoto sa s odvolaním ministra tento páchateľ nezbaví. Neexistuje taký čistiaci prostriedok, ktorým by sa očistil.
Musím tiež skonštatovať, že pán minister prišiel o veľkú časť svojich podporovateľov práve z toho dôvodu, že predkladateľ tohto návrhu ešte stále nie je ubytovaný v príslušnom uzavretom zariadení na celodennej strave, ale môže voľne behať na slobode a ďalej škodiť tajne občanom. Ak je teda minister Mikulec zodpovedný za postup orgánov činných v trestnom konaní, čo určite nie je, napriek tomu že to JUDr. Fico tvrdí, mal by sa mu skôr poďakovať.
Nemá zmysel sa podrobne zaoberať dôvodmi uvedených v predloženom návrhu. Sú to stokrát vyvrátené klamstvá, fabulácie, krkolomne účelové konštrukcie, ktoré okolo pravdy ani len nešli. Ak by na základe takto vykonštruovaných rozprávok bola posudzovaná činnosť Roberta Fica, bol by už dávno odsúdený na niekoľko trestov doživotného žalára. Ak by mal iba zlomok sebareflexie a morálky, musel by spáchať rituálnu samovraždu. Nie, ale jemu sebareflexia ani morálna nehrozí.
Prečo je pre mňa tento návrh neprijateľný? V prvom rade, že na to nie je žiadny relevantný dôvod, okrem výmyslov a fabulácii uvedený návrh najväčším klamárom v tomto parlamente. A v druhom rade je to naivný a prehľadný pokus páchateľov vyhnúť sa zodpovednosti a oklamať spravodlivosť.
Síce už ťažko zvráti tento, zvráti vývoj. Fakty sú jasné aj malému dieťaťu a až taká poprava práva, aby títo páchatelia sa vyhli zodpovednosti nie je možná ani na Slovensku. Odvolanie pána ministra však môže spomaliť konečné nastolenie spravodlivosti, čo by žiadny slušný, čo žiadny slušný človek nemôže podporiť. Slovensko si za éry Ficových vlád vytrpelo príliš veľa, utrpelo množstvo traumatizujúcich rád doteraz nevyliečených. Je potrebné túto kapitolu konečne so cťou uzavrieť, napraviť krivdy a zločiny a nastoliť spravodlivosť. A k tomu činnosť ministerstva vnútra pod vedením ministra Romana Mikulca síce pomaly ale jednoznačne smeruje.
Treba si uvedomiť, kto a prečo predkladá tento návrh. Je to úplne jasné. Predkladá ho človek s mimoriadne toxickou históriou. Vždy manipulatívne rozdeľoval spoločnosť cieľom získať osobný prospech. Teraz opäť rozdeľuje spoločnosť. Vytvoril novú barikádu. Na jednej strane slušní ľudia presadzujúci spravodlivosť a právo, na druhej strane mafia. Každý má dnes možnosť si vybrať, na ktorú stranu sa postaví. Či na stranu spravodlivosti a práva, alebo na stranu mafiánskej chobotnice Roberta Fica. Ja budem s plnou vážnosťou hlasovať na strane spravodlivosti proti návrhu Roberta Fica, lebo v kolobehu dejín opäť uvidíme, "na rohu ulice vrah o morálce káže".
Ďakujem pekne.