71. schôdza

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Mazurek.

Ďakujem pekne kolegom.
Celé to bolo v podstate o takých rečníckych otázkach, o tom, či títo poslanci majú vôbec nejaké svedomie, že dokážu tohto ministra stále držať pri funkcii. Oni nečítali tie prepisy komunikácie vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry, o ktorých sa nielen Heger, Matovič, Mikulec, Hamran a celá táto stoka, ale aj Čaputová vyjadrili, že to sú odvážni bojovníci za spravodlivosť. Tak keď sa niekto baví o tom, ako inému bude zabíjať deti, nie potom, čo sa tu niečo náhle objaví, ale potom, čo predtým bavili o tom, ako budú zapaľovať auto vyšetrovateľke, ako ju nakopú do pohlavného orgánu, bavia sa o tom, kto ďalší spácha samovraždu, tešia sa z toho, ako spácha samovraždu niekto a stávkujú o tom, kto sa zabije ďalší, hovoríme o ľuďoch, na ktorých oni pracujú s cieľom dostať ich do väzby, zničiť im život, alebo ich pozatvárať bez ohľadu na to, či sú, alebo nie sú vinní, jednoducho každý si zaslúži zákonný proces, tak títo ľudia, títo poslanci zatvárajú oči a budú sa tváriť, že všetko je v poriadku. To je neuveriteľné, čomu dokážu svedčiť.
Žijeme v štáte, kde sa predseda vlády stretne s policajtom, ktorému na druhý deň po stretnutí vykopnú doma dvere a prídu ho zbaliť. Viete, to sú praktiky, ktoré sme videli možno niekde v Kambodži pod vedením Pol Pota. Niekto príde v dôvere, v snahe zastaviť nezákonnosť a zistí, že to povedal asi nesprávnemu človeku, lebo následne na druhý deň si prídu poňho a vy sa stále tvárite, že všetko je v poriadku. Vy, kresťanské, OĽANO - Kresťanská únia. To je neskutočné, kam až vaše svedomie môže zájsť.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Marián Kéry. Pripraví sa pán poslanec Peter Kremský.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ak niekto počúval vystúpenia ministrov OĽANO, pána Matoviča a Naďa mohol nadobudnúť pocit, že tu dnes odvolávame Roberta Fica alebo nejakého iného nominanta SMER-u, ale chcem upriamiť pozornosť, že dnes je zvolaná mimoriadna schôdza Národnej rady, kde vyslovujeme nedôveru členovi vlády, poverenému riadením ministerstva vnútra, pánovi Mikulcovi.
Ak by sa niekde inde vo svete, v médiách objavil tak škandalózny rozhovor s bývalým vedúcim operatívneho oddelenia elitnej Národnej kriminálnej agentúry, nielenže by sa zatriasli stoličky pod ministrom vnútra a predsedom vlády, ale rovno by skončili. Na Slovensku sa nič nedeje. Celý rozhovor s tak vysoko postaveným človekom, ktorý vyšiel v nemenovanom týždenníku, prešiel bez väčšej pozornosti politikov, médií a dokonca i verejnosti. Spomínaný rozhovor s Jánom Kaľavským známym ako mužom, ktorý odštartoval vojnu v polícii, som čítal viackrát a bolo mi z tej situácii v polícii a celkovo so spravodlivosťou na Slovensku zle.
Patrím k politikom zastávajúcim zásadu: "Padni, komu padni". Na Slovensku však platí, minimálne pri aktuálnej politickej koalícii skôr iná zásada: "Padne, komu my chceme". Osobne sa nepoznám s pánom Kaľavským, samozrejme, človek musí ten rozhovor čítať kriticky. Kalavský určite hrá aj o seba. Faktom však je, že momentálne je na úteku v Bosne a Hercegovine, odkiaľ ho súdy odmietli vydať na Slovensko. Asi aj na Balkáne dobre vedia, prečo je nebezpečné vydať na Slovensko niekoho, koho vina nebola poukázaná a koho na Slovensku nečaká nič dobré. Sám Kaľavský to jasne povedal: "Mne ide o život. Nechcem byť utýraný a náhodne mi oko vypadne pri kľukoch. To nechcem zažiť. Viem, čoho sme boli schopní". A v rozhovore, ktorý s ním robila redaktorka Lacková, aj dodáva, čoho boli schopní. Psychicky týrať ľudí, mučiť, vydierať, fabulovať, vymýšľať si dôkazy. Z kruhu vystúpil po dvoch zlomoch.
Keď mu Ján Čurilla, mimochodom ten elitný vyšetrovateľ Ján Čurilla, za ktorého sa celou váhou osobností postavila aj prezidentka Slovenskej republiky pani Čaputová. Keď mu Ján Čurilla volal v súvislosti s neskôr obvineným kolegom Kučerkom, že: "Neboj sa, čoskoro budeš mať možnosť ísť k nim domov a môžeš mu zastreliť deti". Dámy a páni, ak to niekto chce zľahčiť na to, že to bol súkromný rozhovor, tak sa hlboko mýli. Slušní a normálni ľudia ani v súkromí nemôžu viesť rozhovor takéhoto typu. Je to neprípustné.
Druhým zlomom podľa neho bolo, keď zomrel generál Lučanský a jeho kolegovia a z toho tešili vo Whatsappovej skupine, ktorú mali založenú pod názvom "Apači". Na legitímnu otázku, ako mu môže novinárka, ktorá s ním osobne v Bosne robila daný rozhovor veriť, odpovedal: "Ja som inšpekcii predložil aj dôkazy, veľa dôkazov. Napríklad telefón s fotkami, s komunikáciou Apačov, s pokynmi vyšetrovateľa, ako treba inštruovať svedka. Všetko je zdokumentované vo vyšetrovacom spise. O tom, čo sa dialo, som povedal aj svojmu nadriadenému Branislavovi Zurianovi, niektoré správy som mu aj preposlal. Jemu prvému som niekedy v zime 2020, 2021 povedal, že už takto nemôžem pracovať."
Celý rozsiahly rozhovor je plný šokujúcich informácií o stave, v akej sa po nástupe koalície vedenej najskôr premiérom Matovičom, ktorého po roku vystriedal na poste predsedu vlády Heger, ocitol náš štát a spravodlivosť v nej. Ešte raz citát Kaľavského z rozhovoru: "Ak sa nájde prokurátor, ktorý vás nemá rád, a sudca, ktorý nestíha všetko preštudovať a na dôvažok dôveruje prokurátorovi, je s vami koniec," z týchto slov až mrazí. Napriek tomu, ako som už spomenul, že ide o obsiahly rozhovor, nie všetko Kaľavský povedal. V jednej pasáži hovorí aj o tom, ako sa na základe prosby od Mareka Kaňku, bývalého šéfa Tiposu a podľa autorky rozhovoru, Hegerovho kamaráta, dostal v jeden deň u Kaňku na stretnutie s premiérom Hegerom. Na druhý deň ráno ho zobudilo desať kukláčov. O čom sa s ním chcel vtedy Eduard Heger rozprávať, na to neodpovedal, vraj to povie neskôr, že na to ešte nedozrel čas.
Budem opakovať, mal som nepríjemný pocit po prečítaní si tohto rozhovoru. Nadobudol som presvedčenie, že Slovenská republika nejde správnou cestou, nielen čo sa týka ekonomiky a celkového neprofesionálneho riadenia štátu, ale už vôbec nie, ak sa to týka dodržiavania pravidiel právneho štátu a dovolávania sa spravodlivosti. Ak veľmi skoro nezmeníme smer, rútime sa do problémov obrovských rozmerov. Vládna koalícia, vrátane tých, ktorí sú jednou nohou v opozícii, by si to mala uvedomiť a podľa toho konať čím skôr, vrátane ministerstva vnútra, či polície. Ľudia sú frustrovaní a nahnevaní a ja dodávam že právom.
Ešte mi dovoľte v krátkosti zareagovať na vyjadrenia z rozpravy, ktoré tuná za týmto rečníckym pultom uviedol minister obrany pán Naď. Zašiel, samozrejme, do minulosti a hovoril o období, kedy ministerstvo vnútra riadil Robert Kaliňák a neskôr Denisa Saková a o tom, že bol obvinený on, že bol obvinený terajší minister vnútra Mikulec a ja dodávam, v tom období bol obvinený aj terajší podpredseda Národnej rady, za mnou sediaci, Gábor Grendel, ale aký zásadný rozdiel je, dámy a páni? Boli títo mnou obvinení páni vzatí do väzby? Bola na nich uvalená kolúzna väzba? Boli tam týraní, mučení, chcel ich niekto zlomiť? Odpoveď je jednoduchá, nie. Všetci títo traja mnou spomenutí páni sa mohli riadne na slobode brániť, využiť všetky dostupné prostriedky na to, aby očistili meno. Minimálne v prípade Gábora Grendela sa to podarilo. Prečo rovnaký meter nepoužíva polícia dnes? Odpoveď asi všetci vieme. Myslím si, že Roman Mikulec aj po tejto schôdzi zostane na svojej pozícii, ale tej pachuti z toho, čo sa deje na polícii, sa už nezbaví do konca života.
Ďakujem za pozornosť.

S faktickou poznámkou pán poslanec Dušan Muňko, nech sa páči.

Pán poslanec, ďakujem za veľmi korektný, slušný prejav k tejto celej veci. Viete, prekvapuje ma, že koalícia nedospela ešte k slušnému názoru napriek tomu, to, čo si tu povedal a ďalšie nahrávky, ktoré sú, kde je nahratý znova pán premiér Heger, ktorý sa zúčastnil rokovania na Dunajskej s pánom Makóm. Sú nahraté ďalšie veci, ktoré nechcem hovoriť, pretože to, len to chcem pripomenúť a doplniť ťa, že správa Slovenskej informačnej služby, ktorá bola prečítaná v parlamente, je natoľko vážna, že by sa páni z koalície mali skutočne zamyslieť, je to štátna organizácia, ktorá je platená z našich daní. To, čo dala na papier, čo je v skutočnosti, iste či to bude vláda akákoľvek, ktorá príde, bude sa s tým zaoberať.
A budú z toho padať aj hlavy, som o tom presvedčený, pretože ak sa má budovať právny štát, tak sa musí budovať na serióznom základe, ale nie to, čo sa tu predvádza. Nebudem, lebo tu už bolo dosť povedané, proste jednu vec, ja len chcem povedať, že páni, skutočne spamätajme sa, lebo to, čo aj tu dneska bolo, to nesvedčí o slušnej úrovni tohto parlamentu.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Peter Kremský, pripraví sa pán poslanec György Gyimesi.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážená Národná rada, ctení kolegovia, veľa vás tu už nie je a ja už som ani nechcel vystupovať, pretože už toho tu bolo veľa povedané, ale len také malé zhrnutie, aby som nemusel reagovať na každého vo faktickej.
Spomínate tu kauzy, hovoríte o nich ako o faktoch, ako o niečom, čo je dokázané, čo je jasné. Pán Mazurek tu opakoval opäť kauzy a dokedy ešte a strieľanie detí a podobne. Prosím vás, toľko naivity ako v tejto rozprave dneska, som už dávno nepočul. Vy skutočne informácie zverejnené v bulvárnych médiách, považujete za overené a dokázané fakty, ktorými operujete v národnom parlamente Slovenskej republiky? Vy si z nás všetkých naozaj uťahujete? Ešte nás tu tým chcete citovo manipulovať, že my sme kresťania a pod toto sa podpisujeme? Vám nič nehovorí niečo také ako napríklad spravodajská hra? Vám nič nehovorí o tom, že dezinformácie sa využívajú na zmätenie ľudí, celých národov, celých svetadielov. Vy podliehate dezinformáciám, ktoré sa tu šíria s cieľom nejakého politického preskúpenia?
Skúsim vám povedať, čo je to spravodajská hra, ak to neviete. Predstavte si, že ja dnes tu poviem dole, do televízie, že zajtra bude pršať. Prídem domov a manželka mi povie, zajtra bude pršať. Áno, odkiaľ to vieš? Počula som to v televízii. Moja manželka nie je taká naivná, aby takémuto niečomu podľahla, ale toto je presne to, čo vy tu dnes šírite. Písal to bulvárny denník, lebo to povedal niekto. Bez dôkazov, bez akéhokoľvek overenia si tých informácií. To, že to niekto povedal a bulvárny denník alebo týždenník, alebo čokoľvek to napísal, ešte nie je žiadny dôkaz, že to tak naozaj bolo. To, že niekto tvrdí, že to má v mobile, to že niekto pošle akože nejaký screenshot, ja vám takých screenshotov na photoshope vyrobím na kilá. A vy takého nezmysli tu šírite v národnom parlamente Slovenskej republiky ako dôkazy a týmto tu idete operovať a na nás tlačiť. Nebuďte smiešni. My naozaj nie sme takto naivní. Nie sme tak naivní, aby sme nevedeli, ako sa robia spravodajské hry, ako sa robia dezinformačné kampane. Ako sa ľudia, ktorí majú za ušami, snažia zakrývať svoje špinavé svedomie. Nie sme takto naivní. Prosím vás, toto na nás naozaj neskúšajte.
Ďakujem.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Zajačik.

Ďakujem pekne.
Kolegynky, kolegovia, nebudem veľmi dlho rozprávať, pretože pán Gyimesi toho povedal naozaj dosť, aj keď nie všetky, ani zďaleka všetky kauzy. Pán Kremský vám dohovoril do duše, že ako by ste sa mali vlastne na to dívať. A ja vám trošku podvihnem mandle, keď dovolíte.
Dovoľujem si začať úryvkom z textu Karla Kryla: "Na rohu ulice vrah o morálce káže". Tento úryvok som nepoužil pretože že by bol vo svojej podstate pekný, ale je v tejto situácii pravdivý a výstižný. Máme tu totiž ďalší diel, zdá sa, nekomerčnej telenovely "Jednoduchý Robko". Ďalší diel frašky na tému odvolanie ministra vnútra Romana Mikulca. Krátky obsah tohoto dramatického veľdiela môžeme zhrnúť takto: Jeden maličký diktátor amatér si spravil z práva a zo zákona toaletný papier. Sprivatizoval si, lepšie povedané, ukradol políciu, prokuratúry, súdy, dokonca celý štát. A pod vplyvom drogy zvanej beztrestnosť začal zbojníčiť, klamal, ale nikto to, nikdy sa to nenaučil. Kradol, ale nevie to. Lúpil obojručne na drzáka systémom Pat a Mat. On je v podstate taký Patlal a Matlal. Na čo siahol, to zničil, ale vždy z toho mal osobný prospech. A zrazu sa mu zrútila jeho ilúzia o beztrestnosti, a to je podstata tohto príbehu. Nie je to o Romanovi Mikulcovi, nie je to o vyšetrovateľoch, je to len a iba o panickom strachu potkana zahnaného do kúta, ktorý sa chce zbaviť hrozby spravodlivého trestu za svoje zločiny. To už vie každé malé dieťa. Rovnako ako každé malé dieťa vie, čo táto osoba napáchala aj so svojou organizovanou skupinou. Ľudsky sa to dá pochopiť, lebo netrpí stratou pamäte. Vie, čo napáchal a vie, aký trest ho za to čaká.
Na Slovensku je podstatný kontext, nie je ani tak dôležité, čo niekto hovorí. Dôležitejšie je, kto to hovorí a prečo to hovorí. Totižto toxická história Roberta Fica už poučila každého občana tejto krajiny, že táto osoba klame, vždy klame. Klamstvo je jeho podstata DNA. Je nezlučiteľný s pravdou ako čert so svätenou vodou. Ak niekto klame ako klamár, rozpráva ako klamár a koná ako klamár, je to Robert Fico. Ak by náhodou povedal, že tráva je zelená, je naozaj veľmi vážny dôvod začať o tom pochybovať. Samotné odvolávanie ministra nemá nič v sebe veľa logiky. Je skôr poháňané panickým strachom, ktorý prerástol do patologickej nenávisti. Príčinou problémov predkladateľa tohto návrhu totižto nie je minister Mikulec, ale sám predkladateľ. Jeho problém nie je v tom, čo si myslí Roman Mikulec, ale to, čo o Robertovi Ficovi vedia občania. O jeho činoch, zločinoch i následkoch. A toto s odvolaním ministra tento pácha, tohoto sa s odvolaním ministra tento páchateľ nezbaví. Neexistuje taký čistiaci prostriedok, ktorým by sa očistil.
Musím tiež skonštatovať, že pán minister prišiel o veľkú časť svojich podporovateľov práve z toho dôvodu, že predkladateľ tohto návrhu ešte stále nie je ubytovaný v príslušnom uzavretom zariadení na celodennej strave, ale môže voľne behať na slobode a ďalej škodiť tajne občanom. Ak je teda minister Mikulec zodpovedný za postup orgánov činných v trestnom konaní, čo určite nie je, napriek tomu že to JUDr. Fico tvrdí, mal by sa mu skôr poďakovať.
Nemá zmysel sa podrobne zaoberať dôvodmi uvedených v predloženom návrhu. Sú to stokrát vyvrátené klamstvá, fabulácie, krkolomne účelové konštrukcie, ktoré okolo pravdy ani len nešli. Ak by na základe takto vykonštruovaných rozprávok bola posudzovaná činnosť Roberta Fica, bol by už dávno odsúdený na niekoľko trestov doživotného žalára. Ak by mal iba zlomok sebareflexie a morálky, musel by spáchať rituálnu samovraždu. Nie, ale jemu sebareflexia ani morálna nehrozí.
Prečo je pre mňa tento návrh neprijateľný? V prvom rade, že na to nie je žiadny relevantný dôvod, okrem výmyslov a fabulácii uvedený návrh najväčším klamárom v tomto parlamente. A v druhom rade je to naivný a prehľadný pokus páchateľov vyhnúť sa zodpovednosti a oklamať spravodlivosť.
Síce už ťažko zvráti tento, zvráti vývoj. Fakty sú jasné aj malému dieťaťu a až taká poprava práva, aby títo páchatelia sa vyhli zodpovednosti nie je možná ani na Slovensku. Odvolanie pána ministra však môže spomaliť konečné nastolenie spravodlivosti, čo by žiadny slušný, čo žiadny slušný človek nemôže podporiť. Slovensko si za éry Ficových vlád vytrpelo príliš veľa, utrpelo množstvo traumatizujúcich rád doteraz nevyliečených. Je potrebné túto kapitolu konečne so cťou uzavrieť, napraviť krivdy a zločiny a nastoliť spravodlivosť. A k tomu činnosť ministerstva vnútra pod vedením ministra Romana Mikulca síce pomaly ale jednoznačne smeruje.
Treba si uvedomiť, kto a prečo predkladá tento návrh. Je to úplne jasné. Predkladá ho človek s mimoriadne toxickou históriou. Vždy manipulatívne rozdeľoval spoločnosť cieľom získať osobný prospech. Teraz opäť rozdeľuje spoločnosť. Vytvoril novú barikádu. Na jednej strane slušní ľudia presadzujúci spravodlivosť a právo, na druhej strane mafia. Každý má dnes možnosť si vybrať, na ktorú stranu sa postaví. Či na stranu spravodlivosti a práva, alebo na stranu mafiánskej chobotnice Roberta Fica. Ja budem s plnou vážnosťou hlasovať na strane spravodlivosti proti návrhu Roberta Fica, lebo v kolobehu dejín opäť uvidíme, "na rohu ulice vrah o morálce káže".
Ďakujem pekne.