72. schôdza

Ďakujem. Teraz udeľujem slovo spravodajcovi za navrhnutý gestorský zahraničný výbor pánovi poslancovi Andrejovi Stančíkovi, aby predniesol spravodajskú informáciu.

Ďakujem za slovo.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda zahraničného výboru ma určil za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k tomuto návrhu.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 30. augusta 2022 čl. 1236 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Zahraničný výbor Národnej rady. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, opäť písomne som nedostal žiadnu prihlášku, preto dávam možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Kto má záujem, môže tak urobiť. Pán poslanec Svrček. Ak nikto viac, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Ako jediný vystúpi pán poslanec Svrček, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. V prvom rade chcem zareagovať aj na pána predsedu ústavnoprávneho výboru, pretože tu spomenul tú požiadavku o podporu na jednotlivé poslanecké kluby.
Pán predseda, ty tiež vieš, že som veľký zástanca tejto podpory, takže z našej strany určite bude podpora. A myslím si, že je to určite veľmi dobrý krok pri poskytovaní dotácií.
Ja by som možno ešte trošku išiel aj do detailu pri predložení, pretože som aj spolupredkladateľ tohto návrhu. Cieľom, ako už sčasti bolo povedané, je spresniť tú doterajšiu dlhodobú prax Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí v podobe výslovného splnomocnenia tohto úradu v zákone na poskytovanie dotácií na investičné projekty, ktorými sú dotácie na kúpu nehnuteľností určených na zariadenie kultúrnych centier, športových stredísk, školských zariadení alebo centier duchovného života Slovákov žijúcich v zahraničí, prípadne na rekonštrukciu už takto existujúcich zariadení.
Určite viete, tí, ktorí sa venujete aj téme Slovákov žijúcich v zahraničí, že máme významné lokality, kde máme veľké zastúpenie Slovákov. Je to napríklad Báčsky Petrovec v Srbsku, kde je miestna matica. Cez Maticu slovenskú spoločne s Maticou srbskou spolupracujeme, takže je tam výrazná spolupráca. A ja čo mám aj spätnú informáciu, keď sa dopočuli v zahraničí, že sa predkladá takýto návrh, tak sa veľmi potešili, že dôjde k aplikovaniu tohto návrhu zákona. Máme, samozrejme, Našice v Chorvátsku, Užhorod Ukrajina alebo Nová Bela Poľsko. Takže napríklad aj ten Báčsky Petrovec, čo som spomínal v Srbsku, je tam gymnázium, ktoré by si určite zaslúžilo takúto podporu, rekonštrukciu, pretože je to vzdelávacie centrum alebo lokalita, kde je mnoho Slovákov, alebo Slováci, ktorí majú svojich predkov, a majú aj záujem sa vzdelávať v slovenčine. Majú záujem potom v budúcnosti možno aj žiť na Slovensku. Majú rodiny na Slovensku, takže určite je tam ten predpoklad na to, aby sme podporili takéto lokality. A ja som veľmi rád, že sa predkladá takýto návrh zákona.
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí od počiatku svojho vzniku, teda od januára 2006 poskytoval v zmysle § 6 zákona o Slovákoch v zahraničí dotácie na účely financovania aktivít zameraných na podporu Slovákov žijúcich v zahraničí v oblastiach vzdelávania, vedy, výskumu, kultúry, médií a v informačnej oblasti. Na tieto účely sa poskytovali aj dotácie na investičné projekty, hoci výslovne to týmto spôsobom nebolo v zákone uvedené. A práve ako aj spomínal pán predseda ústavnoprávneho výboru, tu je cieľ práve odstrániť nejasnosti pri výklade zákona a ustanoviť aspoň základné podmienky pre udeľovanie dotácií na takéto investičné projekty, aby sa to výslovne explicitne v zákone uvádzalo, že dotáciu je možné poskytnúť aj na kúpu, výstavbu, prístavbu a rekonštrukciu nehnuteľností žiadateľovi, ktorý má vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Nadobudne potom vlastnícke právo k takejto nehnuteľnosti z takto poskytnutej dotácie alebo má právo užívať nehnuteľnosť v dotačnej zmluve, kde sa práve v tejto zmluve zaviaže, že toto právo nezmení najmenej 50 rokov od podania žiadosti o poskytnutie dotácie.
Takže ako som spomenul, tam je potom v dôvodovej správe presne aj ďalej vysvetlené, prečo sa práve ideme upierať takýmto spôsobom. Ja si myslím, že aj po komunikácii so Slovákmi žijúcimi v zahraničí, ktorí mi tiež povedali, že očakávajú takúto úpravu, že im to výrazným spôsobom zlepší postavenie a taktiež, že je tu aj komunikácia na tej odbornej úrovni medzi predkladateľmi návrhu a ministerstvom zahraničných vecí, tak si myslím, že určite táto úprava pomôže k takému zlepšeniu postavenia Slovákov žijúcich v zahraničí, že budú sa učiť a vzdelávať v lepších podmienkach, ako je to v súčasnosti.
Z vlastnej skúsenosti viem, napríklad chodím dosť často do Užhorodu na Ukrajinu na podkarpatskú oblasť, máme tam aj základnú školu v Užhorode a vyslovene učiteľky ma prosia o to, či by sa vedela zlepšiť situácia na ich základnej škole, pretože nemajú na šlabikáre, nemajú na vzdelávacie predmety, potrebujú zlepšiť aj tie vyučovacie priestory. Takže ja to absolútne kvitujem a zároveň by som chcel poprosiť aj ctenú snemovňu, aby vyjadrila tomuto návrhu zákona podporu.
Ďakujem pekne.

Tri faktické poznámky na vaše vystúpenie.
Ako prvý pán poslanec Krajčír.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega, teší ma, tak ako si spomenul, cieľom návrhu zákona je spresniť doterajšiu naozaj dlhodobú prax Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v podobe výslovného splnomocnenia tohto úradu v zákone na poskytovanie dotácií na investičné projekty, ktorými sú dotácie na kúpu nehnuteľností určených na zariadenie kultúrnych centier, športových stredísk, školských zariadení alebo centra duchovného života Slovákov žijúcich v zahraničí, prípadne na rekonštrukciu takýchto už existujúcich zariadení.
Medzi také najvýznamnejšie by som doteraz spomenul, takto podporené aktivity patria napríklad centrá v Mlynkoch v Maďarsku, v Našiciach Chorvátsko, v Užhorode Ukrajina alebo v Novej Belej v Poľsku. Ďalším Gymnázium v Báčskom Petrovci, Srbsko alebo v Nadlaku Rumunsko či rodný dom svetoznámeho maliara a insitného umenia Martina Jánoša v Kovačici. Dôležité je, že naozaj tento návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy ani podnikateľské prostredie. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie ani na informáciu spoločnosti a nevyvoláva žiadne sociálne vplyvy.
Kolegovia, ďakujem za tento návrh zákona. Verím tomu, že naozaj nájde čo najväčšiu podporu v pléne.

Pán poslanec Linhart, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Ja tuná bez poznámok a od srdca.
Milan, pán poslanec Vetrák, ty si bol šéf Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Tam sme sa aj stretli, keď som bol Slovák žijúci v zahraničí. Viem, že tieto dotácie ako pre Slovákov žijúcich napríklad v Írsku, kde som žil 20 rokov, alebo v Anglicku atď., sú veľmi dôležité pre rozvoj rôznych kultúrnych aktivít. Máme rôzne ľudové spolky, napríklad v Írsku atď., kde, kde tieto aj žiadali o dotácie v minulosti a myslím, že ich aj dostali a pomohlo to tomu rozvoju. Takže určite moju podporu v tomto môžete hľadať a určite budem hlasovať ´za´. Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Vetrák, predkladateľ návrhu.

Ďakujem pekne Milošovi Svrčekovi, že aj spresnil návrh, ktorý spoločne predkladáme. Je to pomerne taká oblasť špecifická síce, ale aj pomerne náročná, pretože má presah na viaceré rezorty. Ak si spomínal aj ten problém, ktorý je v Užhorode s učebnicami, tak ja tiež verím a nechcem tým zase zároveň povedať, že by pán Gröhling sa tomu nechcel venovať alebo nevenoval, boli aj iné veci. Ale chcelo by to, aby ministerstvo školstva sa tomu viacej povenovalo, lebo pomerne jednoduchý systém by sa dal aj v spolupráci s nimi zaviesť, aby to fungovalo tak, že budú mať dostatok učebníc a včas. Len myslím si, že niekedy tie byrokratické procesy sú zbytočne prísne nastavené a potom znemožňujú to, aby sa teda slovenčinu učili deti, ktoré v zahraničí k tomu majú vzťah a sú slovenskej národnosti. A je to na škodu veci. Ty sám to vidíš v tom Užhorode. A nie je to len Užhorod. Je to v zásade aj celá tá oblasť, ktorú zjednodušene nazveme Dolná zem, ale aj ďalšie. Najmä v západnej Európe, kde je ešte situácia horšia, pretože tam nemajú postavenie národnostných menšín, ale iba etnických skupín a niekde ani to. Čiže tam sú úplne odkázaní na pomoc z našej strany a aj na tie, na tie učebnice, ktoré my vieme poskytnúť.
Čiže ja očakávam od ministerstva, že teda troška v tomto smere pridá a vymyslí systém, nakoniec v minulosti bol aj navrhovaný, ako to zlepšiť, aby tie učebnice boli včas a v dostatočnom množstve. A ďakujem aj za tie ostatné poznámky, ktoré si k tomu mal, a teším sa, že chcete podporiť tento návrh zákona.
Ďakujem.