72. schôdza

Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Vážené kolegynky, kolegovia, dovoľte mi teda úvodné slovo k návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti daní. Predkladáme ho na rokovanie Národnej rady poslanci Marián Viskupič, Jana Bittó Cigániková, Vladimír Ledecký a Vladimíra Marcinková. Tento návrh predkladáme súbežne s ďalšími návrhmi zákonov, ktoré teda upravujú oblasť daní a poplatkov. A všetky tieto zákony sú ako celok v úhrne rozpočtovo neutrálne a nezvyšujú tak celkové daňovo-odvodové zaťaženie v našej krajine.
Cieľom predložených návrhov, teda aj tohto konkrétneho, je znížiť niektoré druhy daní a poplatkov pri zachovaní súčasnej výšky výberu daní a poplatkov. Teda, ako som spomenul, nevyhnutnou súčasťou predložených návrhov je aj zvýšenie, resp. valorizácia tých daní, ktoré sa dlhodobo nezvyšovali alebo kde je spoločensky akceptovateľné, aby bol príslušný segment trhu zdanený viac, napríklad internetové hazardné hry.
Ale poďme teda konkrétne k tomuto návrhu zákona. Jeho cieľom znížiť daň z pridanej hodnoty na služby spojené s podávaním jedál a nápojov na 10 %. Čiže znížiť daň z pridanej hodnoty v sektore gastra na 10 %. A teda po bé, druhá časť je, že valorizuje spotrebnú daň z liehu. Valorizujeme v tomto momente znamená, že príde k jej zvýšeniu.
Predložený návrh zákona bude mať negatívny, ale aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Negatívny bude mať zníženie DPH v gastre. A pozitívny budeme mať zvýšenie spotrebnej dane z alkoholu. Celkový vplyv zákona, tohto jedného konkrétneho, bude mierne negatívny. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, hlavne teda na sektor gastra, ale bude mať aj pozitívne sociálne vplyvy, keďže gastro nie sú len reštaurácie, sú to aj jedálne, vývarovne. Sú to proste všetky stravovacie služby, ktorým si aj dôchodcovia zabezpečujú, zabezpečujú svoju teda celodennú stravu častokrát. Zákon, návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, nebude mať vplyv ani na informatizáciu spoločnosti, rovnako nebude mať vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Takisto nebude mať vplyv na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona je takisto v súlade s právom Európskej únie.
Ale teda skúsim bližšie k jednotlivým článkom zákona. Takže predložený návrh zákona od 1. januára 2023 trvalo znižuje sadzbu dane z pridanej hodnoty na úroveň 10 % pre spomínané odvetvie gastroslužieb. Takto to má byť. Všetky daňové zákony by sa mali meniť vždy striktne k začiatku roka. Takže túto podmienku aktuálny zákon, návrh zákona spĺňa.
Čo sa týka gastronomického odvetvia bolo jedným z odvetví, ktoré bolo najviac zasiahnuté pandémiou COVID-19. Reštaurácie, ale ako som spomínal, aj jedálne, pohostinstvá, vývarovne museli byť dlhodobo zatvorené a i počas lepších období koronakrízy mohli fungovať len v obmedzenom režime. V prvej vlne pandémie, počas marca a apríla 2020, ukazoval vývoj tržieb stravovacích zariadení zaznamenaných v eKase prepad o vyše 80 %. Kolegyňka, kolegovia alebo kolegyne, kolegovia, to znamená, že vlastne všetko bolo zavreté. Zostalo 20 %. To bol nejaký ten možno drobný okienkový predaj. Čiže všetko bolo zavreté. Ich tržby padli takmer na nulu. Obmedzenia pohybu obyvateľstva z októbra toho istého roka, to bola akoby tá druhá vlna covidu, spôsobili ďalší prepad tržieb cez eKasu okolo 70 %. Čiže zasa po nejakom trošku voľnejšom lete to zase podalo takmer úplne na nulu. Tretia vlna pandémie a obmedzenia zavedené v druhej polovici roka 2021, všetky gastroprevádzky de facto zatvorili. Čiže tam, tam tiež tržby boli fakt nulové. Podnikatelia v gastronómií sa doteraz nedokázali pozviechať z týchto troch, poviem že, morových rán a stále čelia kríze a hrozbe núteného ukončenia podnikania. Ešte teda stále sa vrátim ku covidu.
Zároveň popritom zatváraní sa prevádzkam zvýšili náklady spojené s dodržiavaním hygienických nariadení. Všetci si to pamätáme. A v podstate bezprostredne potom, ako sme sa teda covidom dokázali vysporiadať, ako sme ho zahrnuli do toho, že je to súčasťou nášho života a mysleli sme si, že je všetko za nami, no tak holt, gastrosektor čelí ďalšej kríze, ďalšej sérii problémov, ktorých spoločným menovateľom je inflácia, ktorá im zasadila ďalšiu, ďalšiu ranu.
Treba však jednoznačne povedať, že toto odvetvie štát nevyhnutne potrebuje. Podnikatelia pôsobiaci v ňom umožňujú stravovanie občanov, a to budem stále opakovať, vrátane veľmi dôležitého, dostupného, stravovania pre dôchodcov a sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva. Zároveň však zabezpečujú stravovanie zamestnancov ostatných odvetví, to znamená, za stravovanie zamestnancov. Ďalší zasa významným spôsobom podieľajú na servise, ktorý je poskytovaný turizmom. To je ďalšia veľmi dôležitá oblasť slovenskej ekonomiky. Väčšina gastroprevádzok využila podporu štátu na udržanie zamestnanosti. Avšak myslím, že to počúvame z gastra všetci. Táto pomoc teda nebola, nebola dostatočná a všetky štatistiky ukazujú, aj je to teda, samozrejme, realita, že museli pristúpiť k prepúšťaniu zamestnancov, i keď teda bola od štátu podpora vlastne, aby sa zamestnanosť udržala. Takisto niektorí podnikatelia využili odklad odvodov, preddavkov na daň alebo splátok úverov, čo bolo veľmi dôležité a veľmi dôležité riešenie, samozrejme, dočasné a ktoré len teda oddialilo nevyhnutné ekonomické záťaže. Preto zníženie sadzby DPH predstavuje efektívny a adresný krok na pomoc týmto ťažko skúšaným podnikateľom. Ale myslím, že toto stačí v úvodnom slove. Ja, samozrejme, bližšie predstavím zákon v rozprave, do ktorej sa teda hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Ďakujem. Teraz udeľujem slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Tomášovi Lehotskému, aby uviedol spravodajskú informáciu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážení teda kolegovia, vážené kolegyne, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomná prihláška je jediná za poslanecký klub SaS, poverený člen poslaneckého klubu pán Marián Viskupič, ktorý je, samozrejme, aj navrhovateľom a môže hocikedy vystúpiť. Ale viem, že vždy sa poctivo prihlásite. Takže dávam vám slovo a máte neobmedzený čas 30 minút. Avšak tento raz, keďže končíme o štrnástej, máte už len sedem minút. Takže nech sa páči.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne ešte raz za slovo.
Takže ja si dovolím pokračovať v predstavovaní tohto nášho návrhu zákona. Takže už v úvodnom slove som povedal, že teda podnikatelia v gastre sú skutočne vo veľmi zlej situácii a zníženie DPH je to, čo im môže pomôcť. Čiže v prvom kroku teda zníženie DPH predstavuje efektívny a adresný krok na pomoc týmto ťažko skúšaným podnikateľom. Zároveň, zároveň teda zníženie, zníženie cien dokáže prilákať väčší počet zákazníkov. A zároveň teda, a tam je aj tá pomoc akoby ľuďom, je, že minimálne toto riešenie zníži tlak na ďalšie a ďalšie zvyšovanie cien. Čiže bude to akoby protiinflačné opatrenie a pomôže teda, aby ľudia mali stravu dostupnú, aby teda či už do tých vývarovní, či už do tých reštaurácií prišli. A takto vlastne mali z toho aj ľudia profit, ale zároveň podporovali aj, aj celý gastrosektor.
Pár slov si dovolím k tomu, že ako sme na tom Slovensko v porovnaní s ostatnými Európskymi krajinami ohľadne teda sadzby. Aktuálna sadzba na gastroslužby je 20 % a sme v celej Európskej únii štvrtý najvyšší. Čo sa týka ostatných krajín teda väčšinou, veľká väčšina krajín, devätnásť krajín Európy, Európskej únie aplikuje zníženú sadzbu DPH na reštauračné služby v rozmedzí od 5 do 13 %. Čiže preto ten náš návrh 10 je taký nejaký, povedzme, že stred toho celého, ako je to bežné v Európe. Toto opatrenie je takisto jedným z krokov, ktoré priamo odporúča Európska komisia pre členské štáty EÚ na elimináciu dopadov aj aktuálnej krízy. Odhadovaný vplyv, pretože peniaze sú vždy dôležité ešte špeciálne teda, keď na to pozerám, samozrejme, z pozície predsedu finančného výboru, takže to tu jednoznačne chcem povedať. Analýzy hovoria, že vplyv na rozpočet verejnej správy pre rok 2023 by bol približne 106 mil. eur.
Ešte by som si dovolil odprezentovať zopár čísiel, ktoré teda myslím že exaktne a, bohužiaľ, negatívne expresívne ukazujú, akým veľkým problémom čelí teda alebo sektor gastra, ale aj ubytovacích služieb. Keď si zoberieme posledný štandardný rok, to bol rok 2019, a spolu keď zrátame aj počet prenocovaní domácich, ale aj zahraničných turistov, tak to bolo 7,6 mil. plus nejaké drobné, čiže 7,6 mil. prenocovaní za rok 2019 na Slovensku. Rok 2020 postihnutí teda koronakrízou iba 3,8 mil., čo je takmer polovičný pokles, ale to ešte stále je nič oproti tomu, že v roku 2021 bolo len 1,7, alebo necelého 1,8 mil. prenocovaní. Čiže obrovský, obrovský pokles a už len z tohto je vidieť, ako vážne dôsledky to, samozrejme, na celý sektor má. To, to je nielen teda tá hotelová časť, ale samozrejme, nemáte, nemáte hosťa, nemáte ani teda večeru a nemáte ani obrat v reštaurácii. Pritom treba povedať, že z dlhodobého sledovania je zrejmé, že 70 % spotreby realizujú práve ubytovaní hostia, takže ten úbytok ubytovaných hostí jednoznačne spôsobuje vlastne úbytky vo všetkom ďalšom. Len aby sme vedeli, tak rok 2019 celkové výdavky ubytovaných domácich a zahraničných turistov boli v hodnote 4,7 mld. eur. To je rádovo 4,5 % hrubého domáceho produktu krajiny, to je nezanedbateľná časť, nezanedbateľné číslo. Bohužiaľ, teraz nám to chýba. Ale zároveň je to teda šanca, kde sa vieme posunúť ďalej, kde to vieme celé pomôcť. To je ten jeden z dôvodov, prečo, prečo teda navrhujeme zníženú 10-percentnú sadzbu.
Mám tu ešte čísla aj o zamestnanosti. Poviem len veľmi rýchlo. Zamestnanosť pred krízou v sektore bola cca na úrovni 110-tisíc ľudí v roku 2019, keď si pozrieme rok 2021, ťažko tam robiť priemer, lebo v tých ťažkých mesiacoch to bolo asi 71-tisíc, čiže obrovský pokles. Potom už pri tom zlepšení to bolo okolo 90-tisíc, čiže nech priemerne povedzme, že, že 80-tisíc, čo je vlastne o vyše 30-tisíc. To je, to je viac ako 30-percentný pokles. Zasa tým je povedané, aké veľké, aké veľké problémy sú.
Toľko teda asi zatiaľ ku teda tej jednej časti, ku zníženiu dane z príjmu. Zároveň, ako som povedal, keďže ctíme to, že nie sme v stave, že teda vieme znižovať dane a nejak sanovať výpadok štátneho rozpočtu, nevieme ho sanovať, tá situácia je veľmi ťažká, preto prichádzame v súlade s našimi pravidlami s tým, že teda niekde tie peniaze musíme nájsť a to k tomuto sme urobili dvojičku, kde teda sme sa prihlásili aj k tomu, čo OĽANO dlhodobo chcelo, zvýšiť daň z alkoholu. V zákone, v návrhu zákona navrhujeme valorizáciu spotrebnej dane z alkoholu o 30 % z aktuálnej sadzby 1 080 euro na sadzbu 1 404 euro na jeden hektoliter stopercentného alkoholu. Ako som povedal, dôvod je teda, aby, aby neboli negatívne dôsledky na rozpočet.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, rokovací čas na dnešný deň sa nám naplnil. Chcem sa spýtať, že ešte ako dlho?

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Ja si myslím, že tri minútky asi dajme toto.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, tri minúty by ešte mohol mať, aby sme mohli uzavrieť tento bod a nenechali ho, ako sa hovorí, rozprplaný do utorka. Tak nech sa páči.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Veľmi pekne ďakujem. Takže už v podstate mi zostalo len vysvetliť teda, prečo dáva zmysel zvýšiť spotrebnú daň na alkohol, i keď hneď na začiatok poviem, zvýšenie akejkoľvek dane vždy má potenciál negatívnych dôsledkov, ale jednoducho nejaké tie príjmy do rozpočtu potrebujeme. Takže toto je daň, kde je priestor a dáva zmysel vlastne túto daň valorizovať. A budem hovoriť valorizovať preto, pretože daň z liehu, ktorá je teda tou hlavnou časťou, sa nevalorizovala vyše 10 rokov. Keď sa pozrieme, čo má rovnakú cenu ako pred desiatimi rokmi, pretože to je pevná sadzba v zákone. Takže okej. Keď sa pozrieme na hodnotu inflácie za tých 10 rokov, tak je ešte vyššia ako 30 %, preto vlastne sa viac-menej len tá sadzba zvýši na aktuálnu úroveň, ako, ako vlastne zahrnutie inflácie za ten, za, za tento čas. Ak teda bude stabilný vývoj spotreby, je predpoklad pozitívneho vplyvu na rozpočet verejnej správy, minimálne na úrovni 86 miliónov eur.
Ako som spomenul, vychádzame takto v ústrety kolegom z OĽANO, ktorí teda dlhodobo navrhovali práve zvýšenie tejto dane z liehu. O čo sme to vylepšili je, že priamo takto povieme, že kde to zvýšenie skončí. Dobre. Ak chceme teda piť, to nie je životná nutnosť, takže tam si ľudia trochu priplatia. Jesť je životná nutnosť, preto vlastne prenášame tú výhodu, aby sa dostala k ľuďom, aby bolo jedenie dostupnejšie a teda sa zlacnilo, prípadne aspoň stlmil nárast, nárast spôsobovaný aktuálnou situáciou. Je to teda takto. Daňová dvojička, ktorá zasa v súlade s našimi pravidlami, nechceme zvyšovať byrokraciu, nechceme zvyšovať ďalšie a ďalšie úradovanie, takže toto nespôsobí žiadny, žiadny nárast byrokracie. Je to vlastne len zmena sadzieb a zároveň, a to je už asi posledné, čo dnes stihnem a čo dnes poviem, práve naopak, zvýšenie DPH výrazne zníži motiváciu na daňové podvody, výrazne to, a týmto to pomôže práve tým poctivým podnikateľom. Toto si uvedomme.
Poctivý podnikateľ platil poctivo DPH-čku, nepoctivý neplatil a ten rozdiel bol veľmi veľký. Toto riešenie pomôže len tým poctivým. Ak niekto DPH-čku neplatil, nemáme mu ako pomôcť, ale ten poctivý podnikateľ, tá jeho nevýhoda sa výrazne zníži. A ja som presvedčený, že aj pri tých nepoctivých vlastne sa, budú mať menšiu výhodu pri tej nižšej sadzbe, ale riziko zostáva rovnaké, takže som presvedčený, že sa zníži miera šedej ekonomiky a aj ten stošesťmiliónový spomínaný negatívny vplyv na rozpočet bude nižší. Ja tak si dúfam, že budeme až prekvapení, ako toto dokáže, dokáže veľmi pomôcť.
Verím, že toto nie je politický zákon, plénum máme síce prázdne. Veľmi si vážim každého jedného, kto ste tu vydržali takto sedieť a poprosím a chcel by som teda celé, celé spektrum poprosiť o podporu tohto zákona. Som presvedčený, že to bude silnou pomocou a podporou, či už pre ten gastrosektor, či už pre zamestnancov v gastrosektore, alebo vlastníkov reštaurácií, ale hlavne pre ľudí, ktorí budú mať prístupnejšie stravovacie služby.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť, kolegynky, kolegovia a želám pekný víkend. Ďakujem.

Dve faktické poznámky krátke, pán poslanec Šefčík.