72. schôdza

Ďakujem za slovo.
Pán Dostál, mne sa tak zdá, že niekomu tu poriadne preskakuje v tomto parlamente. Slovenská ekonomika je na pokraji krachu, je tu reálna možnosť tretej svetovej vojny a vy tu riešite také sprostosti ako partnerov rovnakého pohlavia. Ďakujem.

Pán poslanec Tomáš Valášek.

Vďaka. Išiel som povedať to, čo si poviem na margo pána poslanca Dostála, ale ono sa to vlastne hodí aj ako odpoveď na pána predrečníka. Tá situácia, ktorú popisoval pán poslanec Dostál, tá absolútna absencia právneho mechanizmu na osvojenie detí pármi rovnakého pohlavia nie je nijaká taľafatka, frivolita či malichernosť, ktorú si vieme dovoliť ignorovať. Pre stovky párov, ak nie viac, na Slovensku je životnou realitou, že hoci spolu vychovávajú deti, hoci tie deti žijú s nimi v milujúcom dome, kde majú skutočne tie správne podmienky, aké by si mnohé iné deti na Slovensku mohli len priať. V prípade úmrtia toho biologického rodiča vlastne nie je na papieri žiaden právny vzťah toho druhého rodiča k tomuto dieťaťu. Z perspektívy slovenského zákona to dieťa je vlastne niekoho úplne iného, je úplne cudzie. A absolútne sa tu ignoruje opäť, či to dieťa bolo vychovávané aj druhým rodičom, opäť, kľudne v milujúcej domácnosti niekedy desiatky rokov. Toto nie je malá vec, poruším rokovací poriadok, pán predsedajúci mi odpustí, pán poslanec Mizík, toto nie je malá vec...

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Neporušujte, prosím, rokovací poriadok.

Valášek, Tomáš, poslanec NR SR
... pre stovky párov na Slovensku. Ospravedlňujem sa. Pre stovky párov na Slovensku je to vážna životná situácia, ktorú môže ignorovať človek, ktorý je len krutý a chladnokrvný.
Veľmi krátko ešte k pánu poslancovi Dostálovi. Samozrejme, pridám sa ja takisto s pochvalou pre ten návrh zákona, ktorý prichádza z vašej dielne, hoci je menej ambiciózny, vaše slová, nie moje, bude, samozrejme, mať moju podporu, pretože akékoľvek zlepšenie situácie, či párov rovnakého pohlavia, či párov odlišného pohlavia, ktoré si jednoducho prajú mať iný inštitút, je v tejto krajine vítaný, a len dodám, keďže už nie ste viazaní pravidlami koaličnej zmluvy, tak možno je to, aj vám to rozväzuje ruky aj naviac ambicióznejšie návrhy a teším sa na diskusiu o vašom návrhu zákona.
Vďaka.

V súlade s rokovacím poriadkom s reakciou na faktické poznámky pán poslanec Dostál.

Ďakujem, pán podpredseda.
Ďakujem obom kolegom za faktické poznámky, aj keď faktická poznámka pána poslanca Mizíka bola tak mimo, že si vlastne žiadnu reakciu nezaslúži. A ja úplne súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Valášek a verím, že v záverečnom slove alebo vo vstúpení v rozprave, na ktoré má právo ako predkladateľ, bude môcť aj širšie reagovať a objasní, že to nie je vymyslený problém, je to reálny problém, ktorý sa dotýka množstva ľudí, nedotýka sa miliónov ľudí, ale dotýka sa množstva ľudí, ktoré majú úplne zbytočné problémy, ktoré by sme im my mohli nie jedným, ale povedzme že dvoma hlasovaniami v prvom a treťom čítaní pomôcť vyriešiť. Nevyrieši to všetky problémy, samozrejme, ani jeden návrh, ani druhý návrh, ale bolo by to ústretové gesto, ktoré by im časť tých problémov pomohlo vyriešiť a teda problémov, ktoré nie sú dnes riešiteľné, alebo časť tých vecí áno, je ošetriteľná nejakými zmluvami alebo splnomocneniami, ale časť tých problémov jednoducho nie je možné, lebo zákony sú nastavené tak, že ich nie je možné nahradiť zmluvou alebo plnomocenstvom. A nakoniec aj tie zmluvy alebo plnomocenstvá, prečo páry, ktoré žijú v stabilných vzťahoch, ktoré žijú, a to sa vrátim opäť k pánovi poslancovi Šeligovi, to je vlastne konzervatívna hodnota, ak chceme inštitucionalizovať nejaký vzťah, ktorý reálne existuje, a dať mu okrem legitimity, ktorú má už dnes, aj nejaký legálny rámec, v ktorom môžu fungovať.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať záverečné slovo pán navrhovateľ? Nech sa páči.

Vďaka, pán predsedajúci, nebudem dlho, máme toho dnes viac, ale vlastne aj pán poslanec Mizík ma inšpiroval k tomu, aby som urobil to, čo teraz urobím. Viete, my sa tu bavíme o tých zákonoch často v tejto sále ako keby to boli abstraktné veci, ale ony, samozrejme, majú veľmi priamy dopad na životy ľudí. A to, čo som chcel urobiť dnes, je prečítať vám krátko, jedna A4-ka, pár príbehov ľudí, ktorí sa nám ozvali, keď videli, že tento návrh zákona pripravujeme, a chcem, aby sme pocítili takpovediac aj na vlastnej koži cez ich slová, čo sú tie útrapy a strasti, ktoré zažívajú ľudia, ktorí tento inštitút momentálne nemajú, či je to registrované partnerstvo z dielne SaS, či je to životné partnerstvo z dielne mojich kolegov v Progresívnom Slovensku. Lebo to, že ho nemáme, znamená pre stovky, tisíce ľudí na Slovensku reálny problém. Aký? To už si dovolím prečítať pár príbehov, ktoré nám prišli.
Píše vám mama, ktorej syn je gay. Môj syn už 20 rokov žije so svojím partnerom. Hoci je ich láska rovnaká ako láska iných párov, ich zväzok je pred úradmi neviditeľný. Mojím snom je, aby som sa synovi, synovmu partnerovi stala oficiálnou svokrou a životné partnerstvo by to potvrdilo.
Príbeh č. 2. Píše vám mama a otec dcéry, ktorá žije na Slovensku, ale vzdala sa slovenského občianstva len preto, lebo sa bojí, aby jej úrady neodobrali dieťa. Dieťa, ktoré s láskou vychováva s partnerkou, s ktorou sa musela zosobášiť vo Veľkej Británii. Stala sa tak nedobrovoľne cudzinkou vo vlastnom štáte.
Príbeh č. 3. Sme starí rodičia vnuka, ktorého často opatrujeme, keď je chorý, pretože jedna z jeho mám nemá nárok na ošetrovné. V čase pandémie sme s ním nemohli byť, mamy sa teda pri dieťati striedali. Avšak len jednej bolo priznané ošetrovné. Obidve partnerky sú zamestnané, obidve odvádzajú dane štátu, ale len jedna má okrem povinnosti aj príslušné práva.
Príbeh č. 4. Píšem vám ja, 83-ročná žena, prababka milovaného pravnuka, s ktorým trávim hodiny každý týždeň. Som súčasťou jeho života, máme sa radi, miluje moje koláče, hrá sa so mnou bedminton, ale podľa slovenských zákonov nie je môj. To mi trhá srdce.
Príbeh č. 5. Píšu vám rodičia dvoch detí. Obe si našli partnerov a chcú s nimi zdieľať dobré i zlé. Dcére je toto všetko dopriate, syn by mal mať podľa niektorých ľudí svoj život prežiť v samote, pretože môj syn ľúbi muža. Som rada, že si vybral možnosť žiť v súlade sám so sebou. Jeho partnera sme s radosťou prijali do rodiny a uzavreli spolu manželstvo, žiaľ, nemohli to urobiť v tejto krajine, kde sa narodili a v ktorej žijú.
Posledný príbeh. Píše vám otec, ktoré dcéra žije dlhodobo s partnerkou, s ktorou vychovávajú dieťa. Ich vzťah prechádza krízou. Súžitie detí sa v ničom nelíši od zväzkov bežných párov. Aj tie sa niekedy rozvádzajú. Bojím sa, že ak dôjde k rozchodu, môj vnuk možno už nikdy neuvidí svoju druhú mamu, moju dcéru, ktorá ho od narodenia vychováva. To by bola tragédia pre nás všetkých. Deti v takomto prípade totiž nemajú nárok na určenie kontaktu s druhým rodičom, ani na výživné od nebiologického rodiča.
Pán poslanec Mizík, utiekli ste z miestnosti, ale toto je odpoveď na vaše slová, že či na tomto niekomu má záležať. Za týmto návrhom zákona, pán poslanec Mizík a všetci ostatní, ktorí to vidia podobne, sú reálne strasti a útrapy reálnych ľudí z mäsa a kostí. Máme tú možnosť nepomôcť im, ale potom si to vysvetľujme voči vlastnému svedomiu a v komukoľvek v čo iné veríte, že keď ste mali možnosť ponúknuť pomocnú ruku, týmto ľuďom s reálnymi problémami, tak ste ju normálne chladnokrvne a cynicky odstrčili.
Vďaka.

Záverečné slovo pán spravodajca.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Dámy a páni, v piatok tu bolo prázdne plénum, dneska je tu tiež skoro prázdne plénum, ale o to viac vďaka tým, ktorí tu prišli. Ja si myslím, že si tento zákon zaslúži to, aby sme ho prerokovali a ďalej rozdiskutovali v druhom čítaní. Táto téma je dôležitá, na rôzne poznámky rôznych kolegov by som azda povedal, že nech si prejdú program schôdze a keď uvidia, aké niektoré veci riešime naozaj, tak si myslím, že toto patrí medzi tie dôležitejšie zákony. Sme schopní sa baviť o presune pozemkov Slovenského pozemkového fondu kvôli chodníkom, tak podľa mňa je dôležité sa baviť o tom, ako si kto môže a nemôže upraviť svoj život.
Ja som presvedčený, že to je konzervatívna hodnota a že treba o nej normálne diskutovať a aspoň parciálne ju uzavrieť, tak to cítim momentálne, že asi na viac tu vôľa nebude, ale verím, že bude vôľa aspoň toto prijať a posunúť to prinajmenšom do druhého čítania, nech tá diskusia sa môže v pokoji rozvíjať, hoc na, nie je nás tu veľa, ale apelujem aj na vás, aby ste povedali svojim kolegom, nech to posunieme do druhého čítania.
Hlasovanie bude dnes o sedemnástej, pán podpredseda.