72. schôdza

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Páni a dámy, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený navrhnutým ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Tento návrh zákona spĺňa z formálnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, a za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor. Rovnako navrhol, aby výbory prerokovali tento návrh, ak bude schválený v prvom čítaní, do 30 dní od schválenia a gestorský výbor do 32 dní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Rovnako odporúčam vyhovieť návrhu predsedu Národnej rady, aby bol pridelený výborom, a ako aj lehoty určené na pridelenie výborom.
Ďakujem pekne a po pánovi Valáškovi sa hlásim do rozpravy. Prosím, otvorte rozpravu.

Vďaka, pán predsedajúci. Dámy a páni, cieľom navrhovanej právnej úpravy je dať všetkým párom na Slovensku, ktoré nechcú alebo nemôžu uzavrieť manželstvo, možnosť iného právneho uznania ich zväzku. Návrh zákona, náš návrh zákona tento inštitút nazýva životným partnerstvom, ale pod rôznymi inými menami existuje vo väčšine štátov Európskej únie.
Prečo ho teda iné európske krajiny majú a aký je jeho význam? Nuž bez právneho uznania sú páry, a teraz je jedno či rovnakého pohlavia, či rozdielnych pohlaví, ukrátené o desiatky práv. Len na ilustráciu, partner či partnerka nemajú nárok na voľno v práci pri sprevádzaní chorého partnera, nemajú nárok na úrazové dávky po smrti partnera či partnerky, nemajú nárok na ošetrovné v prípade starostlivosti o chorého partnera či partnerky, nemajú právo na voľno po úmrtí svojho milovaného partnera či partnerky, nedostanú žiadne vdovské, žiadne vdovecké, žiadne jednorazové odškodnenie v prípade smrti v dôsledku pracovného úrazu partnera.
Toto boli len práva uprené a zďaleka nie všetky práva, ktoré sa týkali samotných partnerov. Ešte ťažšie vysvetliteľné a úprimne tak ľudsky pochopiteľné sú práva uprené ich deťom. Ono totiž bez inštitútu ako životné partnerstvo alebo ekvivalentu neexistuje možnosť vynútiť si vyživovaciu povinnosť pre dieťa alebo deti, o ktoré sa spoločne starali, a následne sa rozišli. Bez životného partnerstva alebo nejakého ekvivalentu druhý rodič nemá právo na ošetrovné v prípade, ak sa chce starať o dieťa, ktoré spoločne s partnerom či partnerkou vychovávajú. Dieťa nemá nárok na sirotský dôchodok v prípade smrti jedného rodiča a nemá ani postavenie neopomenuteľného dediča vo vzťahu k druhému rodičovi. Čiže po smrti zákonného rodiča, aby som to vysvetlil polopatisticky, neexistuje žiaden zmluvný spôsob, ako zabezpečiť, aby dieťa nestratilo svoj domov, hoci jeho druhý rodič žije a chce sa ďalej o neho starať a dieťa chce ostať s týmto rodičom.
Dodávam, že zďaleka nejde len o páry rovnakého pohlavia. Ten inštitút, ktorý navrhujeme zaviesť, inštitút životného partnerstva, existuje v iných krajinách, napríklad vo Francúzsku, tam sa to volá trochu inak, je tam obdobný zákon a 95 % tých, ktorí ho využívajú, sú páry odlišného pohlavia, napríklad ľudia, ktorí chcú žiť spolu vo zväzku, ale bez podielového vlastníctva, ktoré je, samozrejme, automatickou súčasťou manželstva, alebo ľudia, ktorí už majú za sebou manželstvo, nechcú vstúpiť do ďalšieho alebo nechcú nechať svojho partnera či partnerku, ale nechcú nechať svojho partnera či partnerku bez práv, ktoré by inak z ich dlhodobého milujúceho zväzku logicky vyplývali.
Možno si poviete, to je ich voľba, páry odlišného pohlavia mali možnosť uzavrieť partnerstvo, na to ja odpoviem, fajn, ale prečo im uprieť aj cestu životného partnerstva, keď o ňu majú záujem? Len z trucu?
Čo sa týka párov rovnakého pohlavia, tie už žiadnu inú možnosť na výber ako ekvivalent životného partnerstva nemajú. Právne uznanie ich zväzku v súčasne platných zákonoch jednoducho neexistuje. A to napriek tomu, že sú to Slováci a Slovenky ako my všetci, chodia do práce či vychovávajú spolu deti.
Preto ďakujem vopred za vašu podporu pri náprave tejto skrivodlivosti.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán navrhovateľ, dámy a páni, trochu ma mrzí, že tento zákon prišiel na rad dvanásť minút pred koncom schôdze Národnej rady tento týždeň, pretože tá téma je mimoriadne dôležitá, a je dôležitá preto, že proste medzi nami sú ľudia, ktorí chcú spolu žiť a nemôžu sa zosobášiť, lebo taká právna úprava neexistuje, a napriek tomu nemajú inú možnosť, ako, ako proste spolu formalizovať aj pred štátom svoje spolužitie.
Ja som rád, že tu je tento návrh zákona. Som rád, že sa môžme posunúť dopredu. Niektorí budú hovoriť, že toto je nejaký útok na konzervativizmus alebo niečo podobné. Ja, ja s tým nesúhlasím, lebo úprava zväzku je hlboko konzervatívna vec. Možno nie je pre niekoho vecou viery, samozrejme, ale ja robím rozdiel medzi tým, čo je konzervatívne a čo je náboženské, lebo ten rozdiel tam je. A je to na asi hlbšiu debatu, ako naozaj v piatok o 14.00 hod. alebo pred 14.00 hod. v Národnej rade.
Trochu ma prekvapilo napriek tomu, že sme v prvom čítaní, a všimol som si to pri viacerých návrhoch zákonov, ktoré sa venujú tejto téme, akým spôsobom je možné ukončiť toto životné partnerstvo. A na to, akú váhu tomu dávame alebo akú váhu tomu dávam, sa mi zdá, že to je tak, nemám iný pojem a nechcem sa ani nikoho dotknúť, tak to je tak trochu ľahtikárske, že stačí urobiť spoločné vyhlásenie a je po všetkom, kým pri manželstve, a nehovorím, že tam je rovná sa, ale kým pri manželstve treba ísť na súd a súd ho musí rozviesť a podobne, tak tu stačí spoločné vyhlásenie. A tu by som bol asi povedzme konzervatívnejší, ak môžem použiť tento pojem.
Rovnako ma to prekvapilo aj pri inom návrhu zákonov, o ktorých ešte budeme rokovať tu v pléne, že tam stačí dokonca jednostranné vyhlásenie u notára. To mi príde ešte ako keby slobodnejšia úprava vzhľadom na to, o akú vážnu vec ide. Veď určite o tom bude debata, len, len toto je niečo, čo mi prišlo také, že, že na to, o akú vážnu vec ide, na to, aký vážny je ten zväzok, na to, ako vážna je to situácia pre tých ľudí, tak proste ráno sa zobudiť a povedať si, ak to poviem tak zjednodušene, že tak dnes už pôjdeme k tomu notárovi alebo urobíme to vyhlásenie a je po všetkom, mi tam celkom nesedí. Ale som otvorený a rád si vypočujem argumenty aj navrhovateľa či pri tomto zákone, alebo, samozrejme, aj pri tom druhom, že, že prečo sa rozhodli postupovať takýmto spôsobom.
Budeme asi veľa počuť, alebo ja neviem, že či budeme veľa počuť, lebo v tieto dni počúvame iba o tom, ako máme fašistické médiá a ako prezidentka robí všetko možné zlé, že či sa budeme venovať aj iným témam dookola, tým dôležitejším podľa môjho názoru, ako stále riešiť jedno a to isté už posledných ix mesiacov, že je toto útok na rodinu, že toto je útok na hodnoty a podobne. Nemyslím si to, lebo, opäť, treba podľa mňa oddeliť, a v tomto sme sekulárny štát, čo je otázka hlbokého, intímneho, náboženského presvedčenia, viery, ak to môžem povedať jedným slovom, ktorá je dôležitá a má mimoriadne podstatné miesto v živote, trúfnem si povedať, väčšiny ľudí, ktorí žijú na Slovensku, a čo je proste legálna úprava. A to je niečo, kde aj cirkev, ak to môžem povedať tak všeobecne, ako keby nie úplne jasne podľa môjho názoru chce vstúpiť do dialógu, že kde je proste, kde je proste ten rozdiel. Ja toto nevnímam ako útok na rodinu a viem, že za to budem označený za liberála a možno sa mi ujde aj, že som liberál s nejakým dôvetkom.
Akokoľvek, som rád, že je tu tento návrh zákona. Myslím, že by sme sa mali o tom baviť. Zároveň apelujem na navrhovateľa, jedného či druhého, keďže budeme hovoriť potom aj o inom návrhu zákona neskôr v programe schôdze, aby ste aj vy boli schopní urobiť kompromis, aby to mohlo prejsť. Ja neviem, kde je tá hranica kompromisu. Predpokladám, že pán poslanec Valášek toto neberie ako povinnú jazdu a marketingový ťah svojej strany, že, že toto proste berie ako dôležitú otázku a že ide o vec.
Apelujem na to preto, že vnímam za lepšie, ak prejde niečo, ako by nemalo prejsť nič. Proste tak to je, sme každý nejakú dobu v politike a vieme, že niekedy nevieme presadiť všetko, ale mohli by sme presadiť aspoň niečo. Pre mňa by bol úspech, keby sme presadili aspoň základnú úpravu, ak už nevieme presadiť komplexnú úpravu, akú napríklad ponúka tento návrh zákona, lebo si myslím, a tým to uzavriem, že proste ľudia, ktorí chcú spolu žiť a nechcú uzavrieť manželstvo alebo nemôžu uzavrieť manželstvo, tak majú právo si nejako upraviť svoje vzťahy. O tom je táto debata. A majú právo si upraviť tieto vzťahy aj pred štátom.
A na konci dňa je paradoxné, že drvivú väčšinu tých vzťahov, ktoré, o ktorých hovorí pán poslanec Valášek v tom návrhu, si môžu upraviť už aj dnes komplikovane cez rôzne plné moci a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej. A hovorím to nie ako námietku proti tomuto návrhu zákona, ale hovorím to ako podporu tohto návrhu zákona, že náš právny poriadok cez rôznu spleť rôznych kľučiek už vie upraviť tieto vzťahy, takže sa tu nedeje žiadna kultúrna revolúcia, akurát sa to dáva nejakým spôsobom dokopy tak, aby to bolo prehľadné a aby sme boli schopní podať pomocnú... Pomocnú ruku? Aby sme boli schopní urobiť niečo, čo tu už dávno svojím spôsobom malo byť regulované.
Zopakujem sa, verím, že ak to prejde do prvého, resp. ak to prejde cez prvé čítanie do druhého čítania, že budeme schopní nájsť taký kompromis, aby to bolo schválené. Ak je to, ak je to toto znenie pre 76 poslancov Národnej rady, budiž, obávam sa, poznajúc túto snemovňu, že to asi tak nebude, ale práve preto apelujem na vás, pán navrhovateľ, aby, aby ste možno aj tu povedali, že ste pripravený ísť do kompromisov, aby sme proste presadili túto vec a aby to nebola len marketingová stratégia vašej strany, čo verím, že nie je.
Ďakujem pekne.

Vďaka, pán predsedajúci. Môžem uistiť pána spravodajcu, že, samozrejme, nejde o marketing. My to predkladáme už druhýkrát a tomuto návrhu zákona predchádzali, samozrejme, nieže mesiace, ale roky práce v tomto odvetví a na tomto boli od ľudí, ktorí s návrhom zákona pomáhali a ktorí ho pripravovali, pre ktorých je toto doslova že celoživotným dielom, takže uisťujem ťa, že nejde o marketingový ťah, že to myslíme so zlepšením situácie ľudí či spoločného a... či odlišných pohlaví, či jedného pohlavia smrteľne vážne. Preto sme aj v odpovedi na tvoju otázku pripravení, samozrejme, na, na pozmeňovacie návrhy a na kompromis. Je už len v povahe tejto sály a tohto domu, že takýmto spôsobom sa rodia zákony, takže uisťujem ťa, že toto pre nás nebude dogma, ale vítame to a vnímame to ako vstup do debaty.
Bude však dôležité, a tu sa dotknem aj tvojej druhej otázky, alebo teda tézy, ktorú si otvoril, že na kopec týchto vecí, ktoré otvárame, sa už teraz vlastne vieme dohodnúť formu zákona, alebo nie. Áno aj nie. To, čo bude pre nás dôležité pri schvaľovaní konečnej verzie tohto zákona, je, aby sme neriešili tie, len tie veci, ktoré sú už teraz riešiteľné. Áno, vieme riešiť formou dedičského a dedičskej zmluvy a tak ďalej otázku dedenia, otázku vieme riešiť záveťo... záveťou otázku dedenia. Vieme riešiť otázkou alebo formou plnej moci prístup k zdravotným úradom a tak ďalej. Nevieme riešiť žiadnym iným zákonom veci ako absenciu vdovského či vdoveckého v prípade úmrtia životného partnera. Nevieme riešiť všetky tie práva, ktoré sa týkali detí, ktoré som spomenul.
To, čo bude pre nás dôležité, aby sa nezabudlo aj na tie skrivodlivosti, ktoré nie sú teraz riešiteľné nejakou novou dohodou u notára, prípadne záveťou, lebo to bude znamenať pre nás reálny posun situácie či párov rovnakého pohlavia, či odlišného pohlavia, ktoré si hľadajú alternatívu k manželstvu. Vďaka.

Ďakujem pekne za slovo. Juraj, ďakujem za tvoj vstup, za tvoju... za tvoje poznámky. A ja chcem povedať, že ja som konzervatívny politik alebo konzervatívny človek, som kresťan a, a vážim si a ctím tradičnú rodinu. Ale medzi nami sú, poviem, všelijakí ľudia, sme všelijakí a ja som za, aby sme otvárali diskusie o tom, ako pomôcť riešiť mnohé veci a mnohé situácie, do ktorých sa mnohí tí ľudia dostávajú. Životné situácie, ktoré treba riešiť právne, ktoré boli aj v predchádzajúcej faktickej poznámke spomenuté.
Ešte jedna vec, že ty si vyslovil svoje názory v tej rozprave. A nepovedz hneď... alebo ja, ako mňa to vyrušilo, že si hneď povedal, že budem označený za toho, toho, toho, toho. Nie, proste komunikujme, diskutujme, ale nenavodzujme hneď tú situáciu, že takto a takto by ste mali... by ste ma mali za to označiť. Proste, ty sám seba nálepkuješ za to.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Začnem od konca. Pán poslanec Šefčík, to nie, že ja sám seba nálepkujem takto. Ja už som to zažil toľkokrát, že to beriem ako povinnú jazdu, že to príde. Proste to delenie sveta, že nemôžeš sa ako veriaci konzervatívny človek vyjadriť k tejto téme, ak nechceš byť onálepkovaný, a teraz nemyslím tebou alebo tu poslancami možno niektorými, je proste dnes, žiaľbohu, realitou. Tak to proste je. Proste si za túto tému, chceš o nej debatovať, tak ideš ohroziť rodinu, ideš ohroziť svet a pomaly svetový poriadok. Takáto je moja skúsenosť. Možno ty máš inú skúsenosť, kľudne sa o tom bavme.
A tým premostím k tomu, že niekedy zaznieva taký argument, a to sa mi ešte žiada povedať, že a načo toto parlament rieši. A načo toto parlament otvára a teraz sú dôležitejšie témy a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej. A to sa deje pri, pri presne týchto hodnotových, môžme to tak nazvať hodnotových otázkach. A v niečom je ten argument, keď si človek predstaví a má pred sebou, o čom všetkom parlament rokuje, úplne trápnym argumentom.
My tu sme schopní rokovať o tom, že Slovenský pozemkový fond má presunúť nejakú pôdu, ktorú spravuje na území obce, pod správu obce, aby mohol byť vysporiadaný chodník, ale nie sme schopní sa vážne baviť, a teraz nemyslím my, čo tu sedíme, ale možno aj plénum, o tom, ako proste upraviť otázku životného partnerstva. To je proste brutálny paradox a je to reakcia na ten argument, ktorý už poznám a ktorý bude znieť, no, možno bude znieť, lebo, a to držím palce pánovi poslancovi Valáškovi, aj preto som koniec koncov vystúpil, že ja verím, že o tomto bude aspoň nejaká diskusia a že toto nie je vec vybavená, že zase budeme riešiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán podpredseda.
Vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, vážení kolegovia, a chcem len pár slovami, ktoré som nestihol v piatok, lebo skončil rokovací deň, vyjadriť svoju podporu k návrhu zákona o životných partnerstvách, ktorý predkladá kolega Tomáš Valášek z Progresívneho Slovenska. A ako už bolo zmienené, aj skupina mojich kolegýň a kolegov z poslaneckého klubu SaS predkladá návrh o partnerskom spolužití, ktorý je podobný, ktorý smeruje k naplneniu toho istého cieľa. A rozdiel medzi týmito dvoma návrhmi, a dotknem sa toho asi aj v rozprave k nášmu návrhu zákona, keďže som sa podieľal na jeho príprave, je v tom, že návrh pána poslanca Valáška je ambicióznejší, je ďalej, a náš návrh vychádza z programového vyhlásenia vlády, vychádza zo zámeru, ktorý je obsiahnutý v programovom vyhlásení vlády, a to je zlepšiť legislatívnu úpravu v oblasti majetkových práv osôb žijúcich v spoločnej domácnosti.
Náš návrh bol pripravený už pred vyše rokom, bol poskytnutý koaličným partnerom, len, žiaľ, až doteraz, respektíve až do odchodu SaS z vládnej koalície sme sa nedopracovali k spoločnému pohľadu na naplnenie tohto zámeru. Čiže ja sám za seba môžem povedať, že návrh, ktorý predkladá pán poslanec Valášek, určite podporím a podporia ho aj moji kolegovia a kolegyne z poslaneckého klubu SaS, a my sme sa pokúsili o taký konzervatívnejší variant, o návrh, ktorý by, myslíme si, mohol mať väčšie šance teoreticky na schválenie v tejto snemovni, lebo vychádza z programového vyhlásenia vlády, či to tak bude naozaj, alebo nie, tak to sa presvedčíme v priebehu pár dní predpokladám, keď príde náš návrh na program. Ale myslím si, že aj jedno, aj druhé je v tejto chvíli prvý krok, a teda nie som si istý, že ho spravíme na tejto schôdzi, ale skôr či neskôr som hlboko presvedčený, že ten prvý krok spravíme.
Náš návrh sa nijako nedotýka zákona o rodine, naozaj je zdržanlivý, a tu by som chcel upozorniť na jednu otázku, ktorá sa týka adopcie detí pármi rovnakého pohlavia alebo teda pármi, ktoré uzavrú či už partnerské spolužitie, alebo životné partnerstvo, a toto je téma, ktorá je nepochybne na dlhšiu diskusiu, vyvoláva kontroverzie, ale je jeden moment alebo jedna časť tejto témy, ktorá podľa môjho názoru neznesie žiadny odklad a je ju potrebné riešiť hneď teraz. A to je osvojenie detí spolužijúceho partnera. Lebo bez ohľadu na to, že či takýto inštitút máme alebo nemáme ukotvený v našom právnom systéme, žijú aj na Slovensku páry rovnakého pohlavia alebo aj páry rôzneho pohlavia, ktoré nemajú upravený svoj právny vzťah v podstate nijakým spôsobom a žijú aj s deťmi. S deťmi jedného z týchto partnerov, reálne tie deti majú dvoch rodičov obvykle, reálnych rodičov, ktorí sa o nich starajú, ktorí ich majú radi, ktorých tie deti majú rady, ale nemajú k tomu druhému partnerovi a nemôžu mať k tomu druhému partnerovi žiadny právny vzťah, pretože to nie je možné ošetriť nejakou zmluvou, to nie je možné ošetriť nejakým plnomocenstvom a v situácii, keď sa jednému z tých dvoch partnerov niečo stane, tomu rodičovi, tak ten druhý k nemu, k tomu dieťaťu alebo k tým deťom nemá žiadny právny vzťah.
Samozrejme, nehovorím tu o situácii, keď to dieťa má druhého biologického rodiča, ktorý sa oňho zaujíma, stará sa oňho a tam je to iné a tam sú v podobnej situácii aj páry rôzneho pohlavia, ktoré žijú s dieťaťom jedného z nich alebo jednej z nich, pričom tie deti majú aj druhého rodiča, tam je to iné, ale sú situácie, keď nemajú, keď nežije, keď je neznámy alebo keď sa dlhodobo nezaujíma o tie dieťa a v takom prípade, v takom prípade dnes páry rovnakého pohlavia nemajú žiadnu možnosť. Páry rôzneho pohlavia tú možnosť majú, majú možnosť si osvojiť to dieťa, majú možnosť vstúpiť do manželstva, páry rovnakého pohlavia takú možnosť nemajú, a toto je myslím vec, ktorá neznesie odklad, a teraz som veľmi rád, že je obsiahnutá aj v návrhu, s ktorým prichádza pán poslanec Valášek. A vnímam to ako vážny problém, ktorý by sme nemali odbývať tým, že áno, vyžaduje to ale dlhú spoločenskú diskusiu, či sa také niečo stane, alebo nie.
Posledná vec, ktorú by som chcel v tejto rozprave zmieniť, je to, čo načrtol aj spravodajca pán poslanec Šeliga, a to je spôsob, akým sa ukončuje, či už životné partnerstvo, alebo partnerské spolužitie, ktorý je oveľa voľnejší ako v prípade manželstva, kde o zániku manželstva musí rozhodnúť súd. A teda pán poslanec Šeliga sa konzervatívne domnieva, že aj v prípade partnerstiev by ten postup mal byť zložitejší, no ono to vychádza primárne z tej idei, že partnerstvá majú byť voľnejším zväzkom ako manželstvo, a preto aj ten spôsob rozväzovania by mal byť voľnejší, ale, samozrejme, že môže to byť téma na diskusiu, akým spôsobom ukončovať, či už jeden, alebo druhý typ, druhý typ vzťahu. Keby sme sa nebodaj dostali do druhého čítania, verím, že priestor na to by tam bol, takže ak sa dostaneme, tak sa nepochybne k tej téme vrátime.
Teraz chcem povedať iba ešte raz, vítam návrh pána poslanca Valáška a teda jedna z vecí, pre ktoré by som mohol byť rád, že už nie sme súčasťou vládnej koalície, je, že nie sme v tejto veci viazaní tým, že koaliční partneri s návrhom nesúhlasia a teraz môžeme v súlade, úplne v súlade s vlastným presvedčením a neviazaní tým, na čom sme sa dohodli v rámci nejakých koaličných pravidiel, keďže tieto sa už na nás nevzťahujú, hlasovať za návrh zákona, ktorý pán poslanec Valášek predkladá.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pán Dostál, mne sa tak zdá, že niekomu tu poriadne preskakuje v tomto parlamente. Slovenská ekonomika je na pokraji krachu, je tu reálna možnosť tretej svetovej vojny a vy tu riešite také sprostosti ako partnerov rovnakého pohlavia. Ďakujem.

Vďaka. Išiel som povedať to, čo si poviem na margo pána poslanca Dostála, ale ono sa to vlastne hodí aj ako odpoveď na pána predrečníka. Tá situácia, ktorú popisoval pán poslanec Dostál, tá absolútna absencia právneho mechanizmu na osvojenie detí pármi rovnakého pohlavia nie je nijaká taľafatka, frivolita či malichernosť, ktorú si vieme dovoliť ignorovať. Pre stovky párov, ak nie viac, na Slovensku je životnou realitou, že hoci spolu vychovávajú deti, hoci tie deti žijú s nimi v milujúcom dome, kde majú skutočne tie správne podmienky, aké by si mnohé iné deti na Slovensku mohli len priať. V prípade úmrtia toho biologického rodiča vlastne nie je na papieri žiaden právny vzťah toho druhého rodiča k tomuto dieťaťu. Z perspektívy slovenského zákona to dieťa je vlastne niekoho úplne iného, je úplne cudzie. A absolútne sa tu ignoruje opäť, či to dieťa bolo vychovávané aj druhým rodičom, opäť, kľudne v milujúcej domácnosti niekedy desiatky rokov. Toto nie je malá vec, poruším rokovací poriadok, pán predsedajúci mi odpustí, pán poslanec Mizík, toto nie je malá vec...

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Neporušujte, prosím, rokovací poriadok.

Valášek, Tomáš, poslanec NR SR
... pre stovky párov na Slovensku. Ospravedlňujem sa. Pre stovky párov na Slovensku je to vážna životná situácia, ktorú môže ignorovať človek, ktorý je len krutý a chladnokrvný.
Veľmi krátko ešte k pánu poslancovi Dostálovi. Samozrejme, pridám sa ja takisto s pochvalou pre ten návrh zákona, ktorý prichádza z vašej dielne, hoci je menej ambiciózny, vaše slová, nie moje, bude, samozrejme, mať moju podporu, pretože akékoľvek zlepšenie situácie, či párov rovnakého pohlavia, či párov odlišného pohlavia, ktoré si jednoducho prajú mať iný inštitút, je v tejto krajine vítaný, a len dodám, keďže už nie ste viazaní pravidlami koaličnej zmluvy, tak možno je to, aj vám to rozväzuje ruky aj naviac ambicióznejšie návrhy a teším sa na diskusiu o vašom návrhu zákona.
Vďaka.

Ďakujem, pán podpredseda.
Ďakujem obom kolegom za faktické poznámky, aj keď faktická poznámka pána poslanca Mizíka bola tak mimo, že si vlastne žiadnu reakciu nezaslúži. A ja úplne súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Valášek a verím, že v záverečnom slove alebo vo vstúpení v rozprave, na ktoré má právo ako predkladateľ, bude môcť aj širšie reagovať a objasní, že to nie je vymyslený problém, je to reálny problém, ktorý sa dotýka množstva ľudí, nedotýka sa miliónov ľudí, ale dotýka sa množstva ľudí, ktoré majú úplne zbytočné problémy, ktoré by sme im my mohli nie jedným, ale povedzme že dvoma hlasovaniami v prvom a treťom čítaní pomôcť vyriešiť. Nevyrieši to všetky problémy, samozrejme, ani jeden návrh, ani druhý návrh, ale bolo by to ústretové gesto, ktoré by im časť tých problémov pomohlo vyriešiť a teda problémov, ktoré nie sú dnes riešiteľné, alebo časť tých vecí áno, je ošetriteľná nejakými zmluvami alebo splnomocneniami, ale časť tých problémov jednoducho nie je možné, lebo zákony sú nastavené tak, že ich nie je možné nahradiť zmluvou alebo plnomocenstvom. A nakoniec aj tie zmluvy alebo plnomocenstvá, prečo páry, ktoré žijú v stabilných vzťahoch, ktoré žijú, a to sa vrátim opäť k pánovi poslancovi Šeligovi, to je vlastne konzervatívna hodnota, ak chceme inštitucionalizovať nejaký vzťah, ktorý reálne existuje, a dať mu okrem legitimity, ktorú má už dnes, aj nejaký legálny rámec, v ktorom môžu fungovať.