72. schôdza

Vďaka, pán predsedajúci. Môžem uistiť pána spravodajcu, že, samozrejme, nejde o marketing. My to predkladáme už druhýkrát a tomuto návrhu zákona predchádzali, samozrejme, nieže mesiace, ale roky práce v tomto odvetví a na tomto boli od ľudí, ktorí s návrhom zákona pomáhali a ktorí ho pripravovali, pre ktorých je toto doslova že celoživotným dielom, takže uisťujem ťa, že nejde o marketingový ťah, že to myslíme so zlepšením situácie ľudí či spoločného a... či odlišných pohlaví, či jedného pohlavia smrteľne vážne. Preto sme aj v odpovedi na tvoju otázku pripravení, samozrejme, na, na pozmeňovacie návrhy a na kompromis. Je už len v povahe tejto sály a tohto domu, že takýmto spôsobom sa rodia zákony, takže uisťujem ťa, že toto pre nás nebude dogma, ale vítame to a vnímame to ako vstup do debaty.
Bude však dôležité, a tu sa dotknem aj tvojej druhej otázky, alebo teda tézy, ktorú si otvoril, že na kopec týchto vecí, ktoré otvárame, sa už teraz vlastne vieme dohodnúť formu zákona, alebo nie. Áno aj nie. To, čo bude pre nás dôležité pri schvaľovaní konečnej verzie tohto zákona, je, aby sme neriešili tie, len tie veci, ktoré sú už teraz riešiteľné. Áno, vieme riešiť formou dedičského a dedičskej zmluvy a tak ďalej otázku dedenia, otázku vieme riešiť záveťo... záveťou otázku dedenia. Vieme riešiť otázkou alebo formou plnej moci prístup k zdravotným úradom a tak ďalej. Nevieme riešiť žiadnym iným zákonom veci ako absenciu vdovského či vdoveckého v prípade úmrtia životného partnera. Nevieme riešiť všetky tie práva, ktoré sa týkali detí, ktoré som spomenul.
To, čo bude pre nás dôležité, aby sa nezabudlo aj na tie skrivodlivosti, ktoré nie sú teraz riešiteľné nejakou novou dohodou u notára, prípadne záveťou, lebo to bude znamenať pre nás reálny posun situácie či párov rovnakého pohlavia, či odlišného pohlavia, ktoré si hľadajú alternatívu k manželstvu. Vďaka.

S faktickou poznámkou ešte pán poslanec Marek Šefčík.

Ďakujem pekne za slovo. Juraj, ďakujem za tvoj vstup, za tvoju... za tvoje poznámky. A ja chcem povedať, že ja som konzervatívny politik alebo konzervatívny človek, som kresťan a, a vážim si a ctím tradičnú rodinu. Ale medzi nami sú, poviem, všelijakí ľudia, sme všelijakí a ja som za, aby sme otvárali diskusie o tom, ako pomôcť riešiť mnohé veci a mnohé situácie, do ktorých sa mnohí tí ľudia dostávajú. Životné situácie, ktoré treba riešiť právne, ktoré boli aj v predchádzajúcej faktickej poznámke spomenuté.
Ešte jedna vec, že ty si vyslovil svoje názory v tej rozprave. A nepovedz hneď... alebo ja, ako mňa to vyrušilo, že si hneď povedal, že budem označený za toho, toho, toho, toho. Nie, proste komunikujme, diskutujme, ale nenavodzujme hneď tú situáciu, že takto a takto by ste mali... by ste ma mali za to označiť. Proste, ty sám seba nálepkuješ za to.
Ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky ešte pán poslanec Juraj Šeliga.

Ďakujem pekne. Začnem od konca. Pán poslanec Šefčík, to nie, že ja sám seba nálepkujem takto. Ja už som to zažil toľkokrát, že to beriem ako povinnú jazdu, že to príde. Proste to delenie sveta, že nemôžeš sa ako veriaci konzervatívny človek vyjadriť k tejto téme, ak nechceš byť onálepkovaný, a teraz nemyslím tebou alebo tu poslancami možno niektorými, je proste dnes, žiaľbohu, realitou. Tak to proste je. Proste si za túto tému, chceš o nej debatovať, tak ideš ohroziť rodinu, ideš ohroziť svet a pomaly svetový poriadok. Takáto je moja skúsenosť. Možno ty máš inú skúsenosť, kľudne sa o tom bavme.
A tým premostím k tomu, že niekedy zaznieva taký argument, a to sa mi ešte žiada povedať, že a načo toto parlament rieši. A načo toto parlament otvára a teraz sú dôležitejšie témy a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej. A to sa deje pri, pri presne týchto hodnotových, môžme to tak nazvať hodnotových otázkach. A v niečom je ten argument, keď si človek predstaví a má pred sebou, o čom všetkom parlament rokuje, úplne trápnym argumentom.
My tu sme schopní rokovať o tom, že Slovenský pozemkový fond má presunúť nejakú pôdu, ktorú spravuje na území obce, pod správu obce, aby mohol byť vysporiadaný chodník, ale nie sme schopní sa vážne baviť, a teraz nemyslím my, čo tu sedíme, ale možno aj plénum, o tom, ako proste upraviť otázku životného partnerstva. To je proste brutálny paradox a je to reakcia na ten argument, ktorý už poznám a ktorý bude znieť, no, možno bude znieť, lebo, a to držím palce pánovi poslancovi Valáškovi, aj preto som koniec koncov vystúpil, že ja verím, že o tomto bude aspoň nejaká diskusia a že toto nie je vec vybavená, že zase budeme riešiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Na pána poslanca Dostála už dnes nevyjde čas, takže prerušujem schôdzu do utorka do 9.00 hod. ráno.
Želám všetkým pekný víkend. Vidíme sa v utorok.


(Prerušenie rokovania o 14.01 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram desiaty rokovací deň 72. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadal pán poslanec Ján Blcháč.
Pokračujeme teraz v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslanca Tomáša Valáška na vydanie zákona o životnom partnerstve, tlač 1124.
Prosím pána poslanca Tomáša Valáška, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a spravodajcu z ústavnoprávneho výboru pána poslanca Juraja Šeligu, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Do rozpravy je ústne prihlásený pán poslanec Ondrej Dostál, ktorému týmto odovzdávam slovo.

(Pokračovanie rokovania o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Valáška na vydanie zákona o životnom partnerstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1124.)

Ďakujem, pán podpredseda.
Vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, vážení kolegovia, a chcem len pár slovami, ktoré som nestihol v piatok, lebo skončil rokovací deň, vyjadriť svoju podporu k návrhu zákona o životných partnerstvách, ktorý predkladá kolega Tomáš Valášek z Progresívneho Slovenska. A ako už bolo zmienené, aj skupina mojich kolegýň a kolegov z poslaneckého klubu SaS predkladá návrh o partnerskom spolužití, ktorý je podobný, ktorý smeruje k naplneniu toho istého cieľa. A rozdiel medzi týmito dvoma návrhmi, a dotknem sa toho asi aj v rozprave k nášmu návrhu zákona, keďže som sa podieľal na jeho príprave, je v tom, že návrh pána poslanca Valáška je ambicióznejší, je ďalej, a náš návrh vychádza z programového vyhlásenia vlády, vychádza zo zámeru, ktorý je obsiahnutý v programovom vyhlásení vlády, a to je zlepšiť legislatívnu úpravu v oblasti majetkových práv osôb žijúcich v spoločnej domácnosti.
Náš návrh bol pripravený už pred vyše rokom, bol poskytnutý koaličným partnerom, len, žiaľ, až doteraz, respektíve až do odchodu SaS z vládnej koalície sme sa nedopracovali k spoločnému pohľadu na naplnenie tohto zámeru. Čiže ja sám za seba môžem povedať, že návrh, ktorý predkladá pán poslanec Valášek, určite podporím a podporia ho aj moji kolegovia a kolegyne z poslaneckého klubu SaS, a my sme sa pokúsili o taký konzervatívnejší variant, o návrh, ktorý by, myslíme si, mohol mať väčšie šance teoreticky na schválenie v tejto snemovni, lebo vychádza z programového vyhlásenia vlády, či to tak bude naozaj, alebo nie, tak to sa presvedčíme v priebehu pár dní predpokladám, keď príde náš návrh na program. Ale myslím si, že aj jedno, aj druhé je v tejto chvíli prvý krok, a teda nie som si istý, že ho spravíme na tejto schôdzi, ale skôr či neskôr som hlboko presvedčený, že ten prvý krok spravíme.
Náš návrh sa nijako nedotýka zákona o rodine, naozaj je zdržanlivý, a tu by som chcel upozorniť na jednu otázku, ktorá sa týka adopcie detí pármi rovnakého pohlavia alebo teda pármi, ktoré uzavrú či už partnerské spolužitie, alebo životné partnerstvo, a toto je téma, ktorá je nepochybne na dlhšiu diskusiu, vyvoláva kontroverzie, ale je jeden moment alebo jedna časť tejto témy, ktorá podľa môjho názoru neznesie žiadny odklad a je ju potrebné riešiť hneď teraz. A to je osvojenie detí spolužijúceho partnera. Lebo bez ohľadu na to, že či takýto inštitút máme alebo nemáme ukotvený v našom právnom systéme, žijú aj na Slovensku páry rovnakého pohlavia alebo aj páry rôzneho pohlavia, ktoré nemajú upravený svoj právny vzťah v podstate nijakým spôsobom a žijú aj s deťmi. S deťmi jedného z týchto partnerov, reálne tie deti majú dvoch rodičov obvykle, reálnych rodičov, ktorí sa o nich starajú, ktorí ich majú radi, ktorých tie deti majú rady, ale nemajú k tomu druhému partnerovi a nemôžu mať k tomu druhému partnerovi žiadny právny vzťah, pretože to nie je možné ošetriť nejakou zmluvou, to nie je možné ošetriť nejakým plnomocenstvom a v situácii, keď sa jednému z tých dvoch partnerov niečo stane, tomu rodičovi, tak ten druhý k nemu, k tomu dieťaťu alebo k tým deťom nemá žiadny právny vzťah.
Samozrejme, nehovorím tu o situácii, keď to dieťa má druhého biologického rodiča, ktorý sa oňho zaujíma, stará sa oňho a tam je to iné a tam sú v podobnej situácii aj páry rôzneho pohlavia, ktoré žijú s dieťaťom jedného z nich alebo jednej z nich, pričom tie deti majú aj druhého rodiča, tam je to iné, ale sú situácie, keď nemajú, keď nežije, keď je neznámy alebo keď sa dlhodobo nezaujíma o tie dieťa a v takom prípade, v takom prípade dnes páry rovnakého pohlavia nemajú žiadnu možnosť. Páry rôzneho pohlavia tú možnosť majú, majú možnosť si osvojiť to dieťa, majú možnosť vstúpiť do manželstva, páry rovnakého pohlavia takú možnosť nemajú, a toto je myslím vec, ktorá neznesie odklad, a teraz som veľmi rád, že je obsiahnutá aj v návrhu, s ktorým prichádza pán poslanec Valášek. A vnímam to ako vážny problém, ktorý by sme nemali odbývať tým, že áno, vyžaduje to ale dlhú spoločenskú diskusiu, či sa také niečo stane, alebo nie.
Posledná vec, ktorú by som chcel v tejto rozprave zmieniť, je to, čo načrtol aj spravodajca pán poslanec Šeliga, a to je spôsob, akým sa ukončuje, či už životné partnerstvo, alebo partnerské spolužitie, ktorý je oveľa voľnejší ako v prípade manželstva, kde o zániku manželstva musí rozhodnúť súd. A teda pán poslanec Šeliga sa konzervatívne domnieva, že aj v prípade partnerstiev by ten postup mal byť zložitejší, no ono to vychádza primárne z tej idei, že partnerstvá majú byť voľnejším zväzkom ako manželstvo, a preto aj ten spôsob rozväzovania by mal byť voľnejší, ale, samozrejme, že môže to byť téma na diskusiu, akým spôsobom ukončovať, či už jeden, alebo druhý typ, druhý typ vzťahu. Keby sme sa nebodaj dostali do druhého čítania, verím, že priestor na to by tam bol, takže ak sa dostaneme, tak sa nepochybne k tej téme vrátime.
Teraz chcem povedať iba ešte raz, vítam návrh pána poslanca Valáška a teda jedna z vecí, pre ktoré by som mohol byť rád, že už nie sme súčasťou vládnej koalície, je, že nie sme v tejto veci viazaní tým, že koaliční partneri s návrhom nesúhlasia a teraz môžeme v súlade, úplne v súlade s vlastným presvedčením a neviazaní tým, na čom sme sa dohodli v rámci nejakých koaličných pravidiel, keďže tieto sa už na nás nevzťahujú, hlasovať za návrh zákona, ktorý pán poslanec Valášek predkladá.
Ďakujem.

Dve faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Dostála. Nech sa páči, pán poslanec Stanislav Mizík ako prvý.