72. schôdza

Tomáš, nechcem to ani kaziť nejakým veľkým rozsiahlejším prejavom, tak len poviem, že toto bol, ten úvod bol jeden z najkrajších prejavov, aký som tu počula a hovoril si mi zo srdca, takže ďakujem ti za to. Len toľko.

Pán spravodajca Milan Potocký s faktickou poznámkou.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Lehotský, vy aj podobní ľudia, ktorí obhajujete tú LGBTI komunitu, sa snažíte navodiť dojem, že táto komunita na Slovensku je prenasledovaná a utláčaná a žije v katastrofálnych podmienkach, že nie je tu tolerancia voči tejto komunite, ale sám dobre viete, že to nie je pravda. Všetci vieme, že ináč orientovaní ľudia sedia aj v parlamente, zaujímajú vysoké štátne posty, títo ľudia sú úspešní v kultúre, sú úspešní aj na iných pozíciách a spoločnosť je voči nim tolerantná.
Naopak sa dostávame do fázy, že ľudia, ktorí bránia tradičné hodnoty, ktorí bránia kresťanské hodnoty, sú zosmiešňovaní, čelia útokom, sú ponižovaní. Úplne sa to otočilo a je to kryté mnohými liberálnymi médiami. Takže čo sa týka tých vlajok, naozaj na štátnych budovách majú byť štátne symboly. Tam nemajú byť žiadne vlajky akýchkoľvek sexuálnych menšín. Nemajú tam jednoducho čo hľadať.
Ďakujem.

Pán poslanec Miroslav Suja s faktickou poznámkou.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
No, vážený pán kolega Lehotský, nikto tu nezakazuje dúhové vlajky. Neviem, dúhová vlajka, každý si ju nosí, ako chce. Vidíme tu pani poslankyňu Cigánikovú, nikto jej to nevyčíta, nikto to z nej nestrháva, nikto ju za to nejde zhodiť zo strechy, prípadne zavrieť na doživotie. Môže si robiť, čo chce. Len hovoríme, že štátne budovy by mali zostať štátnymi budovami a nezaťahovať ich do týchto špinavých hier, či už jednej, alebo druhej strany. Vy hovoríte, že sa to zneužíva politicky. A vy robíte čo? Vy robíte presne to isté. Dáte si dúhovú vlajku a medzi tými svojimi ste, aha, uznávaný. Ale nie medzi všetkými. Niektorým slušným homosexuálom to vadí, že sa takto prezentuje. Oni by o sebe neradi vôbec rozprávali. Žijú si, vôbec nie sú nijako obmedzovaní.
Ja sa pýtam, kto LGBTI diskriminuje? Ja to nevidím. Sú normálne v postavení, sú ministri, štátni tajomníci, dokonca aj premiér v histórii tu bol. Tak čo hovoríme, že sú tu obmedzovaní?! Kto je tu obmedzovaní?! Sa pozrite po tých úradoch a sú všade! A je to problém? Nie je. Tak, pán kolega, trošku vážte slová.
Ja sa pýtam inú vec. Keď tu bol zákon o tom, aby pedofili nemohli učiť v školách a škôlkach, odsúdení pedofili, tak ako ste hlasovali? Ten zákon ste stiahli. Tak ako ste hájili určitú skupinu ľudí, tých bezbranných tých detí, pán poslanec Lehotský?! Vy a vaši kolegovia ste ten zákon stiahli, aby odsúdení pedofili nemohli učiť v školách a škôlkach! Tak mi tu nevykrikujte, že sú nejakí homosexuáli ohrození, lebo ja osobne ich neohrozujem, ani nikto z nich. Som tu nepočul žiadny názor, že by ich ohrozoval! Že by ich hádzal zo striech, zatváral na doživotie, ako sa to robí vo viacerých krajinách sveta! U nás majú voľnosť, akú chcú. Zastupujú vysoké úrady. Tak si vyprosím takéto veci, že vy tu budete hovoriť, že sú nejako utláčaní.

Pani poslankyňa Vladimíra Marcinková s faktickou poznámkou.

Budem hovoriť zmierlivo, tichším tónom a vážim si to aj na kolegovi Lehotskom, že zvolil prístup k tejto téme, ktorý bol naozaj citlivý a nebol nejakým spôsobom útočný alebo dehonestujúci, toto je podľa mňa veľmi dôležité v týchto témach, aby sme mali citlivosť k ľuďom, ktorých sa týkajú.
Mne sa veľmi nepáči, že sa tu snažíme robiť hrubé čiary medzi konzervatívnymi alebo ľuďmi presadzujúcimi tradičné hodnoty, kresťanské hodnoty a medzi ľuďmi, ktorí majú citlivosť aj k menšinám, napríklad k sexuálnym menšinám. Ja vôbec tieto deliace čiary v našej spoločnosti nevnímam. A keď sa pozriete aj na európsku politiku, napríklad na najznámejšiu podľa mňa takú kresťanskú konzervatívnu političku Merkelovú, práve za jej vlády, kdežto vôbec to nebolo nejak súčasťou jej programu, ale bolo to súčasťou koalície, práve za jej vlády sa v Nemecku podarilo presadiť registrované partnerstvo, podarilo sa zlepšiť podmienky ľuďom rovnakého pohlavia žijúcim v jednej domácnosti, dokonca v rámci jej vlády bol prvý minister, ktorý sa otvorene priznal k tomu, že je homosexuálnej orientácie a nijakým spôsobom to nedehonestovala aj napriek tomu, že je to konzervatívna kresťanská politička, naopak.
Čiže pre mňa je aj toto symbolom nejakej zrelej politiky, zrelej demokracie, naozaj rozumného prístupu k tomu, že áno, sme rozdielni, sme heterogénni, ale dokážeme sa navzájom rešpektovať a neubližovať si. Takže vďaka za to, Tomáš.

Pán poslanec Rastislav Schlosár s faktickou poznámkou.

Pán poslanec Lehotský, ja mám na vás iba jednu otázku. Hovoríte, že by sme sa mali zmieriť s tým, že nie každý žije rovnako ako my, že o tom je tolerancia, veľakrát ste to slovo zopakovali. Viete, pán poslanec, ani tí pedofili, ani tí zoofili, ani tí nekrofili, ani tí kadejakí ďalší sexuálni devianti a úchyláci nežijú rovnako ako my zdraví ľudia, a teda mali by sme podľa vás aj týchto sexuálnych deviantov alebo tie ich deviácie, alebo tie vzťahy nejakým spôsobom tolerovať, mali by sme ich nejakým spôsobom rešpektovať rovnako ako homosexuálov? Pýtam sa preto, lebo niektorí vaši liberálni kolegovia z iných západoeurópskych štátov, napríklad v Holandsku, už dospeli k tomu, že tolerujú aj tieto, tento druh sexuálnych úchyliek. Teda ja chcem vedieť, že či aj vy k tomuto smerujete rovnako ako k tomu dospeli tí vaši kolegovia na západe.
No a pokiaľ ide o tie vlajky, dúhové vlajky na štátnych budovách, tak, pán poslanec, keď na tých štátnych budovách nie sú vlajky zdravej sexuálnej väčšiny, tak nevidím najmenší dôvod, prečo by tam mali byť nejaké vlajky chorej sexuálnej menšiny.

Pán poslanec Martin Čepček s faktickou poznámkou.