72. schôdza

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Krajčír, chcela by som oceniť vašu iniciatívu, lebo spolupráca s Katarom je pre Slovensko veľmi dôležitá. O tomto bode budeme hlasovať o sedemnástej hodine. Ďakujem veľmi pekne.

Tak prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom mal byť vládny návrh ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Tento návrh stráca poradie, preto pristúpime teraz k prvému čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1047. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutiach č. 1089 a 1139.
Dávam slovo pánovi poslancovi Jozefovi Pročkovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1047.)

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, milí kolegovia, cieľom predkladaného návrhu zákona je zaviesť funkčný mechanizmus trestania prešľapov a pochybení verejných funkcionárov pri nakladaní s verejnými prostriedkami. Pri súčasnom nastavení zodpovednosti verejných funkcionárov sa za rozhodovanie o verejnom majetku javí, že občania verejným funkcionárom bezmedzne dôverujú. Slovenská verejnosť však bola neraz svedkom vzniku viacerých závažných káuz, v ktorých nebola nikdy uvedená zodpovednosť. Existovalo pritom viacero pokusov o zavedenie inštitútu hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov za škodu spôsobenú pri nakladaní s verejnými prostriedkami. Všetky tieto pokusy však doposiaľ skončili neúspešne. Škoda, ktorá vznikne štátu alebo územnej samospráve, bola v praxi často prehliadaná. Najmä osobná zodpovednosť verejného činiteľa sa preukázala len ojedinele. Súčasný stav signalizuje, že subjekty oprávnené iniciovať konanie vo veci náhrady škody buď nemajú prostriedky na spoľahlivé zistenie skutkového vzťahu, alebo nemajú záujem o zistenie skutkového stavu a vyvodenie dôsledkov. Navrhovaná právna úprava nariaďuje iniciovať konanie z úradnej povinnosti, pričom v mene štátu alebo v mene územnej samosprávy koná generálny prokurátor Slovenskej republiky. Len transparentne nastavený systém osobnej zodpovednosti a účinná vymáhateľnosť môže viesť k zodpovednému a profesionálnemu nakladaniu s verejnými prostriedkami alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy.
Predkladaný návrh zákona má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy a súčasne nemá sociálne vplyvy, vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, na služby verejnej správy pre občana a ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Spravodajcom k tomuto bodu je pán poslanec Lukáš Kyselica, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Dávam teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Poslanec Ondrej Dostál ako jediný. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, sme v prvom čítaní, tak nebudeme riešiť detaily, ale predsa len by som sa rád spýtal predkladateľov na niektoré veci, keďže komunikácia o tomto návrhu prebiehala aj pred tým a napriek tomu, že niektoré tu prítomné poslankyne si myslia, že sme leniví a nepracujeme, tak aj pri príprave tohto zákona sme sa stretli a vymenili si svoje názory. A povedal by som také tri poznámky, na základe ktorých mám isté pochybnosti o tom, akým spôsobom sa bude tento zákon uplatňovať a vymáhať.
Tá prvá je, že už dnes máme právne nástroje na to, akým spôsobom postihovať verejných činiteľov, ktorí spôsobia štátu škodu. Máme tie prostriedky v rovine trestného práva a moja pochybnosť spočíva v tom, že keď ich nedokážeme ani dnes efektívne uplatňovať, ani dnes nedokážeme postihovať verejných funkcionárov, ktorí spôsobia svojej obci alebo štátu škodu pri výkone svojej pôsobnosti, nedokážeme to prostriedkami trestného práva, tak akým spôsobom sa nám to podarí alebo na základe čoho sa nádejame, že to pôjde na základe navrhovaného zákona, keď predsa len orgány činné v trestnom konaní majú v rámci trestného konania pomerne silné oprávnenie ako zisťovať skutkový stav vecí a dokazovať v tomto prípade ma teda naozaj ma to úprimne zaujímalo, keďže sme tú debatu nestihli dokončiť, že na základe čoho si myslíte, že napríklad generálny prokurátor bude v tomto efektívnejší?
A druhá moja pochybnosť sa týka toho, že akým spôsobom vymedzíme to konanie, ktoré by malo byť postihnuteľné alebo či každé konanie verejného činiteľa, pri ktorom je spôsobená štátu škoda alebo samospráve škoda, má byť postihnuteľné podľa tohto zákona. Lebo opäť, môže ísť o povedzme že politicky nesprávne rozhodnutie, o ktorom je presvedčený dotyčný verejný funkcionár, že je správne a potom sa nakoniec ukáže, že je nesprávne a že štátu bola spôsobená škoda, že nemusí tam ísť o nejakú korupciu alebo zneužitie právomocí. Ja neviem, nákup Sputniku. To asi, asi boli dosť vyhodené peniaze. Stálo to Slovenskú republiku nemalé prostriedky, efekt toho bol minimálny, ak odmyslíme ten drobný pozitívny benefit - výmena na poste premiéra, ale, ale aj tak celkové náklady, ktoré to Slovenskú republiku stálo, asi boli, asi boli pomerne vysoké. Keby v tom čase platil tento zákon, malo by sa voči takýmto konaniam postupovať podľa toho zákona a vymáhať od verejných funkcionárov, ktorí takúto škodu spôsobili, náhrada škody? Neviem, ja sa pýtam a naozaj by ma to zaujímalo, keďže sme v prvom čítaní, aby som sa vedel zorientovať, že o čom ten zákon vlastne je.
A tretia moja výhrada alebo pochybnosť sa týka toho, že akým spôsobom sa bude tento zákon uplatňovať na verejných činiteľov, ktorí síce fakticky disponujú majetkom, ale ten majetok previedli na niekoho iného, napríklad na svoju manželku. Sú to, sú to pomerne zámožní ľudia s nadpriemernými príjmami, nadpriemerným majetkom, ale na papieri nevlastnia nič. A opäť nemusíme chodiť ďaleko za príkladom. Je to predseda OĽANO Igor Matovič, ktorý na papieri nemá nič, je bezdomovec a nie preto, že by vyšiel a žil v takých skromných pomeroch, ale preto, že všetok svoj majetok previedol na manželku a ak by on spôsobil štátu škodu, tak akým spôsobom budeme od takéhoto verejného činiteľa vymáhať tú škodu, ktorú spôsobil, keď takýto verejný činiteľ nevlastní na papieri nič? To sú, ja by som sa teda trošku hanbil, keby som bol poslancom hnutia a predkladal by som návrh zákona, ktorý má postihovať verejných činiteľov za to, že spôsobia štátu nejakú škodu, pričom by som vedel, že predseda môjho vlastného hnutia, za ktoré som v parlamente, týmto zákonom postihnuteľný nikdy nebude, lebo na papieri nevlastní nič. Ja som trošku útočný a formulujem to, to trošku expresívnejšie, ale o týchto veciach sme hovorili aj na tom stretnutí alebo na tých stretnutiach, ktoré, ktoré sa konali ešte v čase, keď sme boli súčasťou koalície a rozprávali sme sa normálne, vecne o tom, že takýto zákon by sme mohli alebo mali, mali predložiť. Ja som tieto výhrady formuloval a nedostal som na ne žiadne presvedčivé odpovede. Tak by som bol rád, teda keď už o tomto návrhu po tom, čo bol podaný, diskutujeme v pléne v prvom čítaní, aby mi pán predkladateľ alebo pán spravodajca, alebo niektorý, niekto ďalší z predkladateľov, ak sa tu nachádza pri prerokúvaní návrhu zákona, ktorý predložil, vedel na tieto otázky odpovedať, lebo mal som tie pochybnosti pred, už ani neviem koľko, mesiacom to bolo, keď sme o tom, o tom diskutovali. A mám tie pochybnosti aj naďalej, tak možno dostanem nejaké odpovede.
Ďakujem.

Dve faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Dostála.
Ako prvý pán poslanec György Gyimesi.

Pán kolega Dostál, ja by som chcel uviesť veci na správnu mieru, pretože ste zavádzali, keď ste hovorili o tom, že Sputnik stál Slovenskú republiku niečo a za to by mala, mal niesť zodpovednosť ten, kto bol zodpovedný za to, že tá vakcína bola dovezená na Slovensko.
Pravda je taká, že zo všetkých vakcín, ktoré na Slovensko boli dovezené, bolo podaných 20-tisíc kusov a všetky ostatné kusy vakcín si Ruská federácia odkúpila späť. Čiže Slovensko to nestálo absolútne nič na rozdiel od tzv. západných vakcín, ktoré sme nakupovali v miliónových množstvách na základe spoločného, spoločného nákupu Európskej únie. Nevieme, za akú cenu, čo pri Sputniku neplatí, pretože zmluva so Sputnikom zverejnená bola, pričom zmluva na nákup ostatných vakcín zverejnená nikdy nebola. Tie vakcíny, ktoré sme nakúpili v rámci spoločného obstarávania, sa dnes vylievajú do Dunaja, to znamená, že sa zneškodňujú a vyhadzujú, pretože sú expirované.
Takže ja by som len chcel, pán kolega, pretože vás považujem za mimoriadne seriózneho človeka, aby ste hovorili pravdu aj v tejto veci, pretože je to tak. Slovenská republika ak prišla o nejaké peniaze, tak to bolo v súvislosti s nákupom západných vakcín a nie v súvislosti so Sputnikom.
Ďakujem pekne.

S faktickou poznámkou ešte pán poslanec Alojz Baránik.