72. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.
Vážené dámy a páni, ide o návrh zmeny zvýšenia výdavkov v súvislosti s vyšším výberom dane a poistného, aby sme podľa zákona o rozpočtových pravidlách mohli tieto zvýšené výdavky použiť na kompenzácie v súvislosti s vysokými cenami energií pre domácnosti, firmy aj verejný sektor a rovnako, aby sme ich mohli použiť v sumu 207 mil. na výplatu 14. dôchodkov, čiže ďakujem vám za pozornosť a prosím vás o podporu tejto novely zákona.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 534/2021 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2022, tlač 1271.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona. Národná rada uznesením č. 1719 z 18. októbra 2022 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom: Výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor, lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory toto stanovisko. Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť. Spoločná správa výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 319 zo dňa 18. októbra 2022. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Asi všetci poznáte tú schému, akou má byť 14. dôchodok, čo je mimoriadna inflačná pomoc pre dôchodcov, vyplácaný. Je to od sumy 210 eur pre tých, ktorí majú najnižšie dôchodky, postupne to vyklesáva až do sumy 35 eur s tými najvyššími dôchodkami. Je to jednorazová pomoc. A chcel by som avizovať, že pán poslanec Svrček prednesie v rozprave pozmeňujúci návrh, ktorý je čisto, povedal by som, procesný v tom, že posúvame niektoré lehoty vzhľadom na to, že v druhom čítaní rokujeme o tomto návrhu zákona nie v septembri, ale až teraz uprostred októbra, a preto je potrebné posunúť niektoré lehoty, aby vlastne tento 14. dôchodok alebo mimoriadna inflačná pomoc pre dôchodcov mohla byť Sociálnou poisťovňou včas vyplatená. Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť na informáciu Národnej rade Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu, ktorým sa dopĺňa zákon č. 296/2020 Z. z. o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 171/2022 Z. z., tlač 1205.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1686 zo 4. októbra 2022 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona prerokoval a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor. Výbor pre financie a rozpočet a výbor pre sociálne veci o vládnom návrhu nerokovali, pretože neboli uznášaniaschopné.
Z uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky nevyplývajú žiadne pozmeňujúce návrhy. O návrhu spoločnej správy výborov vrátane záverečného stanoviska k návrhu zákona gestorský výbor na svojej 83. schôdzi dňa 5. októbra 2022 nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný. Výbor ma poveril, aby som podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podal informáciu o výsledku rokovania výborov a predložil návrh na ďalší postup.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, v roku 2022 sa navrhuje špeciálna právna úprava 13. dôchodku, a to tak, aby v roku 2022 vznikol poberateľom dôchodku nárok na 13. dôchodok nielen v júli, ale aj v decembri. Súčasne sa navrhuje, aby sa v decembri 2022 suma 13. dôchodku určila tak ako doteraz podľa vzorca v zákone, čiže v závislosti od sumy už poberaného dôchodku, resp. úhrnu súm a poberaných dôchodkov, tak ako tomu bolo doteraz, a následne krátila koeficientom 0,7.
V prípade dôchodkov vyplácaných z cudziny a dávky vyplácanej z cudziny, ktorá je obdobná vyrovnávaciemu príplatku sa navrhuje, aby jeho poberateľ mesačnú sumu naposledy vyplateného dôchodku a dávky oznámil najneskôr do 4. novembra 2022 príslušného orgánu spôsobom ním určeným. V nadväznosti aj na túto úpravu predkladám pozmeňujúci návrh a jedným aj z dôvodov, prečo predkladám tento návrh, je ten, že v súvislosti s prepočtom dôchodkov vyplácaných z cudziny a dávkou vyplácanou z cudziny, ktorá je obdobná vyrovnávaciemu príplatku potrebných na určenie sumy 13. dôchodku v decembri 2022, ktoré sa poberateľovi dôchodku vyplácajú v cudzej mene, sa aj v tomto pozmeňujúcom návrhu navrhuje použiť referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska.
Navrhujeme aj aby 13. dôchodok bol vyplatený poberateľom dôchodkov v deň splatnosti dôchodku v decembri 2022.
Pričom sa súčasne navrhuje, aby sa na 13. dôchodok, na ktorý vznikne nárok v decembri 2022, v zásade vzťahovala aj štandardná právna úprava poskytovania 13. dôchodku, ktorá je v súčasnosti platná a účinná.
Teraz by som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 296/2020 Z. z. o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 171/2022, ktorý znie nasledovne:
V čl. I § 13 vrátane nadpisu znie:
"§ 13
Prechodné ustanovenia účinné dňom vyhlásenia
(1) Nárok na 13. dôchodok v decembri 2022 má poberateľ dôchodku, ktorý má v decembri 2022 nárok na výplatu dôchodku podľa § 2.
(2) Suma 13. dôchodku podľa odseku 1 sa určí ako súčin sumy 13. dôchodku podľa § 3 ods. 1 a čísla 0,7. Suma 13. dôchodku určená podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
(3) Na účel určenia sumy 13. dôchodku podľa odseku 1 sa na prepočet dôchodku podľa § 3 ods. 3 písm. a) a dávky podľa § 3 ods. 3 písm. e), ktoré sa poberateľovi dôchodku vyplácajú v cudzej mene, použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska,⁵⁾ ktorý je platný k 1. októbru 2022. Dôchodok a dávka prepočítané podľa prvej vety sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol.
(4) 13. dôchodok podľa odseku 1 sa vyplatí poberateľovi dôchodku v deň splatnosti dôchodku podľa § 2 v decembri 2022.
(5) Poberateľ dôchodku podľa § 2 je povinný na účely odseku 1 oznámiť do 4. novembra 2022 príslušnému orgánu verejnej správy spôsobom ním určeným mesačnú sumu naposledy vyplateného dôchodku podľa § 3 ods. 3 písm. a) a dávky podľa § 3 ods. 3 písm. e).
(6) Na 13. dôchodok podľa odseku 1 sa § 3 ods. 3, § 4, § 5, § 6 ods. 2 a 3, § 7, § 8 a 10 vzťahujú rovnako."
Toľko znenie doplňujúceho a pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, predkladaný návrh zákona vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, ktoré obsahuje zámer zlepšiť legislatívu v oblasti majetkových práv týkajúcu sa osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. Cieľom návrhu zákona je ukotvenie inštitútu partnerského spolužitia v slovenskom právnom poriadku. Návrh je koncipovaný ako rodovo neutrálny, to znamená, že umožňuje uzatvorenie partnerského spolužitia tak medzi dvoma osobami rôzneho pohlavia, druh a družka, ako aj medzi osobami rovnakého pohlavia. V nadväznosti na tento novozavádzaný inštitút sa nastoľujú oprávnenie v prospech spolužijúcich partnerov v oblasti dedenia, informovanosti o zdravotnom stave, ako aj pri nároku na ošetrovné, ktoré poznáme pod skratkou OČR, a v ďalších situáciách týkajúcich sa majetkových a iných práv spolužijúcich partnerov.
Existencia neformálnych zväzkov tak medzi mužmi a ženami, ako aj medzi osobami rovnakého pohlavia je objektívna skutočnosť, ktorá tu vždy bola a bude bez ohľadu na jej legislatívne ukotvenie a bez ohľadu na to, či si niekto želal, alebo nie.
V prípade osôb rôzneho pohlavia ide v mnohých prípadoch o dlhodobé a stabilné zväzky, kedy tieto osoby necítia potrebu potvrdzovať svoj vzťah manželským sľubom. Osoby rovnakého pohlavia na druhej strane žijúce v dlhodobých a stabilných zväzkoch nemajú v súčasnej dobe možnosť upraviť svoj vzťah právnym inštitútom, ktorý by zabezpečil ich vzťahu právnu ochranu. Náš právny poriadok, žiaľ, aj dnes pozná neurčitý, a teda pozná neurčitý a písomne nezachytiteľný inštitút osoby žijúcej v spoločnej domácnosti, ktorý je však napríklad v súvislosti s dedením veľmi ťažké dokazovať.
Návrh zákona zakladá poskytnutie minimálnych občianskoprávnych nárokov v oblasti vzniku bezpodielového spoluvlastníctva, dedenia, ako aj určitých oprávnení vo vzťahu k prístupu k zdravotnej dokumentácii, či nároku na vdovský a vdovecký dôchodok a nároku na ošetrovné.
Predložený návrh zákona má neutrálny vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a má pozitívny sociálny vplyv, nemá negatívny vplyv na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. A návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne za pozornosť a do rozpravy sa prihlasujem ako prvá.

Ďakujem, pán predsedajúci.
K návrhu poslancov Národnej rady Jarmily Halgašovej, Jany Bittó Cigánikovej, Tomáša Lehotského, Petra Osuského a Vladimíry Marcinkovej dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 a gestorský výbor 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovania návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, zo všetkých strán často počúvam, že Slovensko na niektoré zákony či pravidlá ešte nedorástlo. Slovenská republika je pritom už takmer 30 rokov samostatným štátom, 18 rokov je tiež súčasťou modernej a v mnohých smeroch pokrokovej Európskej únie a po svojom boku máme krajiny, ktoré pristupujú ku všetkým svojim obyvateľom rovnocenne bez ohľadu na rozdiely napríklad aj v sexuálnej orientácii. Aj napriek tomu sme stále nedorástli napríklad na riešenia eutanázie, dekriminalizácia marihuany, či práve na riešenia týkajúce sa registrovaných partnerstiev. Rozumiem, sú to ťažké témy, ale je potrebné o nich na verejnosti otvorene diskutovať. Avšak v našej spoločnosti sa to stále javí ako veľký problém.
Možno by sme sa mali zamyslieť nad tým, či je skutočne taká veľmi konzervatívna naša vláda, alebo či je taká konzervatívna len naša vláda a parlament. Za mňa to je práve vláda spolu s parlamentom, ktorý, neviem z akého dôvodu, nechcú počúvať občanov a ich požiadavky a prispôsobiť sa ani dianiu v okolitom svete. Témy registrovaných partnerstiev pritom riešia oveľa konzervatívnejšie a kresťanskejšie krajiny ako sme my, napríklad Španielsko alebo Rakúsko, v roku 2020 som požiadala Parlamentný inštitút o vypracovanie štúdie o situácii v tejto oblasti v štátoch Európskej únie.
Slovensko bolo v roku 2020 jedným zo 6 členských štátov Európskej únie, v ktorých nie je legislatívne upravený inštitút partnerského spolužitia pre páry, ktoré sa z určitého dôvodu nezosobášili alebo teda takýto zväzok podľa platnej legislatívy uzavrieť nemôžu a sú tak na právach ukrátené. Manželstvá osôb rovnakého pohlavia umožňuje 13 krajín Európskej únie a ďalších 8 štátov má zavedený inštitút registrovaného partnerstva. A trendom je rušenie inštitútu registrovaného partnerstva z dôvodu, pretože sa povoľujú sobáše rovnakého pohlavia napríklad v Španielsku.
Štáty skúmané v štúdii majú určité odlišnosti partnerského spolužitia v porovnaní s manželstvom, avšak registrované partnerstvo bolo zavedené v Dánsku už v roku 1989. Kresťanské a konzervatívne Španielsko od roku 2005 legalizovalo manželstvá rovnakého pohlavia. A tu je vidieť, že vláda a parlament v tom konzervatívnom Španielsku vytvára pre lepší život všetkým svojim občanom. Čo je takmer pre všetky skúmané štáty rovnaké, je, že tento inštitút zavádza povinnosť podporovať partnera, majú voči sebe vyživovaciu povinnosť, právo zastupovať práva a povinnosti partnera, druhého partnera a hájiť jeho záujmy. Majú právo na bezpodielové spoluvlastníctvo, daňové zvýhodnenia, nárok na rovnaké sociálne benefity ako manželia, vdovský dôchodok a v prípade smrti partnera je dedičské konania upravené rovnakým spôsobom ako v prípade smrti manžela alebo manželky.
Lenže na Slovensku žijeme v akomsi vákuu a tvárime sa, že nás sa táto téma nielenže netýka, ale niekedy nadobúdam pocit, že ľudia, ale ani poslanci a vláda nechcú o nej diskutovať, nemajú dostatočné porozumenie pre tieto témy. Mne osobne však veľmi záleží na tom, aby ľudia nemali motiváciu odchádzať zo Slovenska a žiť, ísť žiť do iných krajín len preto, aby neboli diskriminovaní a ukrivdení na svojich právach. Všetci sme si rovní a všetci máme aj rovnaké práva. Zdôrazňujem, našim návrhom nechceme zaviesť registrované partnerstvá, ale inštitút partnerského spolunažívania. Nepozeráme sa v ňom len na páry rovnakého pohlavia, ale aj na pár muža a ženy, ktoré pre nejaký akýkoľvek dôvod nechce alebo nemôže vstúpiť do manželstva. Zaoberáme sa osobami, ktoré žijú v spoločnej domácnosti, či sú rovnakého, alebo rôzneho pohlavia, pričom našim cieľom je urobiť dôležitý krok, a áno, aj k zlepšeniu práv LGBTI+ osôb, ale aj v situácii nezosobášených heterosexuálnych párov.
Druhovia a družky, ktorí spolu žijú v jednej domácnosti, no svoje spolužitie nemajú nijakým spôsobom právne potvrdené. Majú v porovnaní s manželským párom oveľa menší rozsah práv. Nevedia sa dostať k informáciám o zdravotnom stave, nevýhodnejšie je ich postavenie pri dedičskom konaní a nemajú ani nárok na ošetrovné. Ak ste nezosobášení, hoci spolu žijete, naše zákony vás berú takmer ako cudzích ľudí. Príbuzní, s ktorým ste na nože, má zo zákona určité práva, zatiaľ čo vy ako partner žiadne. Ak spolu žijete ako partneri, partner alebo partnerka umrie, celý čas ste striedavo bývali spolu v domácnosti a prebehne dedičské konanie, vy sa ani nemusíte dozvedieť, že už bolo ukončené a ani to, aký je jeho výsledok. Ako by ste boli cudzí ľudia. Toto sa reálne stalo a deje denne v malých obdobách. Môžete podať žalobu, avšak ak chcete, aby došlo k otvoreniu dedičského konania, musíte preukázať, že ste skutočne žili v spoločnej domácnosti. Možno uspejete, ale zároveň sa to môže skončiť aj tak, že sa dedičstva nedomôžete.
S inštitútom partnerského spolužitia budete patriť do príslušnej dedičskej skupiny a nemusíte nič dokazovať. Teoreticky je možné, že táto agenda vďaka inštitútu odbremení súdy od obdobných sporov. V rámci nami navrhovaného inštitútu partnerského spolužitia nevymýšľame zvýhodnenia, ale odstraňujeme existujúcu diskrimináciu v prípade párov rôzneho aj rovnakého pohlavia. Ak nechceme, aby ľudia odchádzali do krajín, kde sa im bude žiť ľahšie, musíme venovať ich spolužitiu patričnú pozornosť, pretože naša spoločnosť bude ich odchodom strádať v rôznych smeroch. A toto by sme nemali dopustiť.
Nechcem sa dotýkať udalosti, ktoré sa stali, a preto toto moje vystúpenie ukončím s veľkou žiadosťou a prosbou o podporu tohto zákona, ktorého cieľom je pomáhať. Pomáhať všetkým ľuďom bez rozdielu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Pani Halgašová, musím povedať, že veľmi pekne ďakujem za to, že sa upierate o PVV, aj keď ste teda povedali, že PVV už pre vás nič neznamená. Ďakujem.
Chcem sa spýtať a poprosím vás o odpoveď, teda v tých vašich dvoch minútach, čo budete odpovedať, dali ste tam v bode 1 za § 8 sa vkladá § 8a, ktorý znie:
"§ 8a
1. Fyzické osoby môžu uzatvárať životné zväzky. Životnými zväzkami sú:
a) manželstvo a
b) partnerské spolužitie." (Rečníkovi zvoní mobil.) To bol zásah, prepáčte, ospravedlňujem sa.
Čiže na toto chcem odpoveď, či ste to tam dali takto, ako to vnímam ja. Lebo keď je to takto, tak ja za ten zákon nebudem hlasovať, keď je tam to manželstvo.

Ďakujem, pani kolegyňa, že si objasnila to, že opozícia k takejto právnej úprave nijako nesúvisí s tým, že či je niekto konzervatívny, alebo liberálny vo svojich náhľadoch alebo že či je kresťan, alebo nie je kresťan, alebo dokonca katolík, pretože práve v tých krajinách, ktoré sú najviac kresťanské a katolícke a nielen v Európe, ale aj na svete. Krajiny ako Kanada, čo je prevažne katolícka krajina, Amerika ako veľmi konzervatívna krajina, Mexiko, Brazília, ale iné, samozrejme, európske vysoko konzervatívne krajiny považujú takéto zväzky za plne súladné s ich vierou a s ich presvedčením.
A z toho treba povedať, plynie aj plynú výroky Svätého otca. A preto robím záver, že opozícia k takýmto návrhom, ktorá na Slovensku je všadeprítomná, plynie nie z nejakého, z nejakej viery alebo z nejakého konzervativizmu, ale z čistej nenávisti a z politickej nenávisti, pretože je politicky výhodné nenávidieť a rozširovať nenávisť, pretože je proste pravdou, že nenávidieť menšinu je politicky výhodné, pretože môžme menšinu obviňovať z čohokoľvek, lebo tá menšina nemá možnosť sa brániť proti väčšine. Takto to je, a preto je to odsúdeniahodné.