72. schôdza

Ďakujem za slovo.
Tak pani Halgašová, prečo spomínate okolité európske štáty, že oni to majú. Keď sa susedia zbláznia, zbláznim sa ja aj vy. Všetci sa zbláznime dokopy? A v tých krajinách, ktoré ste spomínali, že sú prevažne katolícke, až také veľmi katolícke nie sú alebo tak nábožensky založené smerom ku kresťanstvu, pretože na rohoch z ulíc z minaretov vyrevúvajú melúzinovia, keďže v týchto krajinách prebieha islamizácia. Príde čas, keď sa tieto tzv. výdobytky degenerovanej západnej kultúry zrušia. Oni to zrušia, tí islamisti.
Poviem vám príklad, čo sa tam deje. A toto sa tej komunity bude veľmi dotýkať, lebo to je tiež zatiaľ menšina, niekde väčšina. Orkun Kökcü, tuším kapitán Feyenoordu, Turek, odmietol dúhovú pásku, ktoré tam musia nosiť povinne a stratil miesto kapitána. Tento Turek, moslim, by vám to asi jemne vysvetlil. Aj takýto návrh váš by vám rozobral do podrobnosti a jemne, podotýkam, lebo to je slušný človek.
Ďakujem.

Pani poslankyňa, mňa vo vašom prejave zaujalo použitie termínu LGBTI+, že čo to teda konkrétne, ako si to vy vykladáte, čo to znamená to plus za tým LGBTI, lebo ak sa nemýlim, tak pôvodne sa používal termín LGBT, čiže lesby, gejovia, bisexuáli, transsexuáli, potom sa tam pridalo to I, intersexuáli a to plus to má znamenať čo? Že ten výpočet tých sexuálnych úchyliek ešte nie je nejaký konečný, že budú nasledovať ešte nejaké ďalšie, ktoré budete tu v parlamente obhajovať? Ja neviem, pedofília, nekrofília, zoofília, lebo čo je to tam to plus za tým LGBTI? Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pani poslankyňa Halgašová, ja chcem oceniť, že ste mali kultivovaný a taký neútočný prejav, lebo pri takýchto diskusiách sa to niekedy zvykne zvrhnúť. Emócie zase patria tiež niekedy do určitej diskusie, takže vedel by som to pochopiť, ale nemali ste taký, takže chcel som to oceniť.
Ja vám chcem povedať, že viaceré z tých vecí, ktoré vy navrhujete v tom vašom zákone, oni majú, samozrejme, určitý racionálny základ, ale viete, vždycky, keď sa diskutuje o týchto veciach, či už je to partnerské spolužitie, alebo registrované partnerstvo, alebo čokoľvek iné, my často, myslím teraz to konzervatívne spektrum, my vychádzame z toho, že ono to nikdy nekončí len pridelením určitých práv, ako to vy teraz prezentujete, ale vždycky sa potom posúva stále ďalej, ďalej, ďalej, až to ide tam, kde by sem asi nechceli. Lebo aj vy teraz v tom zákone hovoríte napríklad, že to partnerské spolužitie v prípade, že je to muž, tak sa nazýva partner, v prípade že je to žena, sa volá partnerka, že je to vzájomný vzťah dvoch fyzických osôb vo vzťahu k štátu a že jedna osoba môže mať jedno partnerské spolužitie, ale aj tam v budúcnosti, keby sa takýto návrh schválil, tak zase sa to môže doplniť o ďalšie veci, už to môžu byť tri osoby, už to môžu byť, už to nemôže byť muž a žena, už to bude zase nejaký ďalší pojem. A proste posúvate hranice stále ďalej a ďalej. Ja vám to, samozrejme, nezazlievam, veď je to vaša, je to váš program, s ktorým ste kandidovali, s ktorým ste boli zvolení, ale zase my predstavujeme iné spektrum politikov, máme iný program, tak nemôžete očakávať, že by sme to napríklad my mohli vôbec niečo takéto podporiť. Jednoducho my s tým nesúhlasíme a budeme hlasovať "proti".

Ďakujem veľmi pekne.
Jarka, ďakujem naozaj za veľmi kultivovaný prejav, v ktorom si vysvetlila základné benefity tohto návrhu zákona. Povedala si jednu podľa mňa veľmi dôležitú vec, ktorá súvisí s mnohými, a to teda, že sme len jeden zo šiestich štátov Európskej únie, teda v roku 2020, ktorý nemá riešené takéto spolužitie, ktoré zľahčuje nejakým spôsobom život ľudí LGBTI+. A to podľa mňa hovorí o veľmi veľa v tom, v čom tu dneska my ako spoločnosť žijeme. Také konzervatívne krajiny a idem aj mimo teda Európsku úniu, ako je teda Španielsko, ako je Brazília, Mexiko, ktoré bolo spomínané, tie všetky sa vydali týmto smerom, a teda tieto štáty nikto nemôže podozrievať z toho, že by neboli konzervatívne.
Vieme veľmi dobre, ako silne konzervatívne a silne katolícke dokonca tieto krajiny sú. Ono je to tak, teda že svet sa vyvíja aj pohľad cirkví na túto problematiku sa vyvíja. Možno na Slovensku nie tak rýchlo a veľmi často sa tu skrývame za taký ten kožuch konzervativizmu, ale je to určitým spôsobom falošný konzervativizmus. Takýto tradicionalizmus, ktorý sa tu presadzuje, je naozaj falošným, pretože naozaj sa treba pozrieť na to, ako sa moderná cirkev pozerá na túto problematiku. A teda podľa mňa aj Slovensko by sa nemalo pozerať len tuná dovnútra, domov, ale malo by sa pozerať najmä na to, čo hovorí teda pápež František a ten na ich adresu, na adresu teda LGBTI+ ľudí povedal okrem iného, Boh miluje vaše deti, pretože sú Božími deťmi. A u registrovaných partnerstvách sa vyjadril takto. Sú to deti Božie a majú na rodinu právo.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Pani kolegyňa, ja do istej miery s vami súhlasím a myslím si, že je správne, že dnes je tu tá diskusia o tom partnerskom spolužití. A s mnohými som diskutoval o tom predtým, ako ste to dali do pléna, lebo teda, samozrejme, my sme zástancovia nie manželstvo, ale poďme sa baviť o tom partnerskom spolužití. A veľmi si vážim u vás to, že ste nedávnu tragédiu vypustili z vášho prejavu a ste povedali, že to nebudete zneužívať. Čo ma ale veľmi mrzí, je to, že niektorí kolegovia z inej politickej strany, lebo ja som na tom sprievode proti nenávisti bol a uvedomil som si tam, že to zneužívajú na svoj politický prospech a je to veľmi, veľmi nefér aj voči spoločnosti, nakoľko bol to sprievod nenávisti a oni tam tú nenávisť šírili voči iným občanom, ktorí s nimi nejakým spôsobom nezdieľajú ich hodnoty. A to nie je veľmi správne, lebo my sme tu dnes názoru toho, že, áno, nech tu má každý priestor, nech tu majú konzervatívci, nech tu majú liberáli, nech tu majú kresťania, nech tu majú ľudia z LGBTI+ komunity, ale do istej miery, aby sme sa tu navzájom nejakým spôsobom neobmedzovali a aby sa nediali také nenávistné prejavy, ako sa dejú.
Takže ja by som chcel cez vás, pani kolegyňa, vyzvať aj týchto kolegov, nech naozaj neznevažujú túto tému a nešíria ďalej nenávisť.

Ďakujem veľmi pekne za reakcie a budem veľmi stručná. Celý náš návrh zákona predstaví kolega Ondrej Dostál za stranu Sloboda a Solidarita, ktorý vystúpi o chvíľočku, ale áno, ale áno, tento zväzok partnerského spolužitia nie je daný na rovnakú úroveň, ako sú manželstvá, pretože sa uzatvára vlastne pred notárom.
Ja by som chcela len zdôrazniť, že celým návrhom zákona sa odstraňuje existujúca diskriminácia, ktorá je pri partnerskom spolužití, ktoré teraz žijú partneri, či už rôzneho, alebo rovnakého pohlavia. To som, to som aj vo svojom príhovore zdôraznila. Toto si treba uvedomiť, že vy keď žijete v spoločnej domácnosti a náhodou vy sa o partnera staráte roky, je chorý, to je jedno, ťažko postihnutý, ale následne zomrie a pri dedičskom konaní jednoducho nemáte žiaden nárok. Čiže tento návrh zákona rieši predovšetkým majetkové veci a rieši potom zdravotné záležitosti, čo sa týka ošetrovného, poskytovania zdravotnej dokumentácie. A pokiaľ ide o to, čo hovoríte, o ten váš strach, že bude napríklad sa potom sprísňovať zákon, bude sa zachádzať ďalej, každý jeden zákon bude predložený do parlamentu opäť na schválenie a bude musieť byť tu odsúhlasený alebo teda nie.
Čiže ja by som sa tohto vôbec neobávala.
Ďakujem.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dúfam, že príde v priebehu vystúpenia aj pán poslanec Pročko, lebo by som rád odpovedal na otázku, ktorú položil.
Ale začnem od toho, čo teraz vo faktickej poznámke povedala pani poslankyňa Halgašová, a to je síce, že tento návrh odstraňuje diskrimináciu párov, ktoré žijú nezosobášené, či už sú páry rovnakého pohlavia, alebo páry rôzneho pohlavia. Nie je to celkom tak, je to iba pokus zmierniť tú diskrimináciu a vytvoriť trochu lepšie podmienky. Odstránenie diskriminácie to určite ešte nebude, ani keby to prešlo v tejto forme, ani keby to prešlo vo forme, že sa tam v druhom čítaní doplnia ešte nejaké ďalšie veci, tak odstránenie diskriminácie to určte nebude. Ale ja som presvedčený, že okrem veľkých skokov má zmysel robiť aj drobné kroky správnym smerom.
Náš návrh vychádza z programového vyhlásenia vlády, hoci už nie sme súčasťou vládnej koalície, ale boli sme vyše dvoch rokov súčasťou vládnej koalície a v lete minulého roku, v lete v roku 2021 sme pripravili tento návrh zákona, ktorý mal naplniť zámer z programového vyhlásenia vlády, a síce zlepšiť legislatívu v oblasti majetkových práv týkajúcich sa osôb žijúcich v spoločnej domácnosti a rozposlali sme ho koaličným partnerom. Nenašli sme, nenašli sme na to zhodu. Nedostali sme konkrétne výhrady, že vypustiť tento alebo onen bod alebo ho preformulovať, ale ten návrh, a tu už tiež zaznelo, nie je reakciou na tú odpornú vraždu z minulého týždňa. Je to snaha naplniť to, čo sme sa vtedy ešte spoločne zaviazali v programovom vyhlásení vlády. Ideme na to cez vytvorenie inštitútu partnerského spolužitia, čo nie sú ani manželstvá párov rovnakého pohlavia a nie sú to ani plnohodnotné životné partnerstvá alebo registrované partnerstvá. My si to uvedomujeme, že toto je minimalistický variant, ale zároveň sa domnievame, že pri takomto zložení parlamentu, aký dnes máme, by bolo úspechom, ak by sa podarilo presvedčiť väčšinu poslancov a poslankýň Národnej rady, aby odsúhlasili aspoň takéto minimalistické riešenie, lebo doteraz nemajú páry rovnakého pohlavia nijakú možnosť inštitucionálne upraviť svoje zväzky, aj tie zväzky, ktoré sú dlhotrvajúce a trvalé. Páry rôzneho pohlavia majú možnosť vstupu do manželstva alebo potom majú možnosť žiť bez toho, aby sa, aby sa zobrali. Páry rovnakého pohlavia takúto možnosť nemajú.
Dovoľte mi teda, aby som predstavil obsah návrhu zákona, ktorý má zaviesť inštitút partnerského spolužitia. Je určený párom aj rôzneho pohlavia, aj rovnakého pohlavia. Má upravovať niektoré majetkové práva a nad rámec toho, čo je povedané v programovom vyhlásení vlády aj niektoré iné životné situácie spolužijúcich partnerov. Nie je to samostatný zákon, tak ako bol návrh zákona o životných partnerstvách, o ktorom sme rokovali pred niekoľkými dňami, s ktorým prišiel pán poslanec Valášek. Je to iba novela niekoľkých zákonov, novela Občianskeho zákonníka, novela Notárskeho poriadku a novela ďalších konkrétnych zákonov, v ktorých sú vymedzené majetkové práva a životné situácie, ktoré navrhujeme upraviť. Navrhujeme, aby partnerské spolužitie vzniklo formou notárskej zápisnice, ale sme pripravení diskutovať o tej forme, samozrejme. Registrované alebo životné partnerstvá boli navrhované, aby vznikali formou uzavretia na matrike. Navrhovalo sa, aby mohli byť ukončené buď súhlasným vyhlásením na matrike, alebo rozhodnutím súdu. My v našom návrhu máme, že aj tie, aj to partnerské spolužitie môže byť ukončené formou notárskej zápisnice či už obojstrannej, alebo aj jednostranným vyhlásením. Aj toto sa stretlo s kritikou alebo otázkami v rozprave k tomu návrhu pána poslanca Valáška, myslím zo strany pána poslanca Šeligu. Tak možno sa zapojí aj do rozpravy k nášmu návrhu zákona. A čiže sú tam odlišnosti, aj čo sa týka spôsobu, akým majú vznikať, aj spôsobu akým ich možno, možno ukončiť. Ale hovorím, sme otvorení diskusii o tom, sme otvorení diskusii aj o tom, ako majú vznikať, aj ako ich je možné, možné ukončovať. Ak sa návrh dostane do druhého čítania, môžeme sa o tom pobaviť konkrétne.
A teraz už prechádzam aj k tomu, na čo sa pýtal pán poslanec Pročko, že či je tam formulácia, ktorú čítal z návrhu zákona. No áno, keď to čítal z návrhu zákona, tak je tam formulácia. My v článku I navrhujeme novelizovať Občiansky zákonník a je tam formulácia, že fyzické osoby môžu uzatvárať životné zväzky a životnými zväzkami sú po a) manželstvo a po b) partnerské spolužitie. V odseku 2 sa uvádza, že manželstvo upravuje zákon o rodine a manželstva sa tento návrh nijako inak netýka. A potom v ďalších odsekoch § 8a, novonavrhovaného § 8a Občianskeho zákonníka je vymedzené partnerské spolužitie, to ako vzniká, to ako môže byť, môže byť skončené. Je to iba legislatívna forma, ktorá nehovorí o tom, že partnerské spolužitie je to isté ako manželstvo. Hovorí o tom, že sú to životné zväzky, z ktorých jeden je upravený v zákone o rodine a druhý v tomto odseku. A, samozrejme, že sa to premieta aj do niektorých iných ustanovení zákona. Ale ak by mal byť v tomto podstatný problém, tak ja si viem pokojne predstaviť, že tie prvé dva odseky odtiaľ vypadnú. Tým zásadne na kvalite obsahu toho, čo navrhujeme, by zásadne neubudlo. Navrhujeme, aby spolužijúci partneri, ktorí uzavrú takéto partnerské spolužitie, boli zaradené, zaradení automaticky medzi blízke osoby. Dnes blízke osoby v Občianskom zákonníku v § 116 sú definované tak, že blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel. Iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Tá druhá časť vety v zásade už dnes umožňuje, aby spolužijúci partneri aj bez toho, aby na to mali papier, boli považovaní za príbuzné osoby, ale nie je to automatické. Lebo potom podľa tejto logiky v zásade by tam stačila iba tá druhá veta a nemuseli by sme tam dať príbuzných v priamom rade, súrodencov a manželov, lebo obvykle ujmu, ktorú by utrpeli napríklad naše deti alebo naši manželskí partneri, by sme pociťovali ako vlastnú ujmu. Ale má zmysel, že sú tam niektoré kategórie vymedzené explicitne a má zmysel, aby tam boli aj spolužijúci partneri.
Ďalšou zmenou, ktorú navrhujeme, je to, aby bezpodielové spoluvlastníctvo mohlo existovať aj medzi spolužijúcimi partnermi. Bezpodielové spoluvlastníctvo podľa doterajšej právnej úpravy môže existovať len medzi manželmi, len medzi manželmi. Kritici životných partnerstiev alebo akejkoľvek právnej úpravy nejakého inštitucionálneho zväzku párov rovnakého pohlavia hovoria, že však oni si to môžu upraviť aj sami. Môžu si urobiť nejaké zmluvy, môžu si urobiť nejaké splnomocnenia. Nepochybne, niektoré veci sa dajú ošetriť zmluvami a splnomocneniami a niektoré veci nie. Lebo keď máte v zákone napísané, že bezpodielové spoluvlastníctvo môžu mať iba manželia, tak bezpodielové spoluvlastníctvo môžu mať iba manželia a neexistuje spôsob, akým by bezpodielové spoluvlastníctvo mohol mať niekto iný ako manželia. Čiže my navrhujeme, aby aj spolužijúci partneri mohli mať svoj majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve. Navrhujeme, samozrejme, že aby veci, ktoré vyplývajú alebo záležitosti, ktoré vyplývajú zo zaradenia medzi blízke osoby a ktoré sa nachádzajú aj v tomto zákone, tak v Občianskom zákonníku aj v iných zákonníkoch boli, boli takýmto spôsobom premietnuté. Navrhujeme novelizovať okrem Občianskeho zákonníka aj živnostenský zákon, Zákonník práce, zákon o sociálnom poistení, zákon o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou, zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a zákon o obetiach trestných činov.
Spomeniem len niektoré z tých vecí, ktoré navrhujeme zmeniť alebo, alebo upraviť. V Zákonníku práce mzdové nároky po smrti zamestnanca, ktoré dnes prechádzajú iba na pozostalého manžela, navrhujeme, aby prechádzali aj na spolužijúceho partnera. Ale toto je výnimočná situácia, ale situácie, ktoré sú, ktoré sú pomerne časté. Napríklad dôležité osobné prekážky v práci, nárok na voľno v situácii, keď sa človek stará o blízku osobu, o svojho príbuzného, o svoje dieťa alebo manžela, prečo by, prečo by nemal mať takéto právo aj spolužijúci partner žijúci v dlhodobom zväzku. Nárok na ošetrovné, nárok na pracovné voľno v prípade smrti partnera alebo smrti, smrti jeho príbuzného. To sú veci, ktoré dnes nie sú v zákone ošetrené.
Elementárna ľudskosť by nám mohla hovoriť, že aj vo vzťahu k životným partnerom by ošetrené byť mali a že tým nijako neubudne z existujúcich, z existujúcich manželstiev, ani to neohrozí existujúce manželstvá.
Nárok na vdovský alebo vdovecký dôchodok. Ja sa môžem so svojím partnerom dohodnúť, že ho splnomocním, aby nahliadal do zdravotnej dokumentácie v situácii, keď som, je v kóme, ale nemôžem ho splnomocniť ani s ním uzavrieť zmluvu, že bude poberať po mne vdovecký dôchodok alebo vdovský dôchodok. A teda keď sme už pri tom sprístupňovaní zdravotnej dokumentácie, tak áno, sú veci, sú veci, ktoré ide ošetriť, ošetriť splnomocnením, napríklad nahliadanie do zdravotnej dokumentácie alebo sprístupňovanie zdravotnej dokumentácie. To ani dnes nie je možné. Samozrejme, že automaticky je to možné po smrti jedného z tých partnerov alebo teda manželov alebo je to možné v prípade, že sa nachádza v stave, keď nie je schopný splnomocniť inú osobu na nahliadnutie do zdravotnej dokumentácie, čiže napríklad v kóme. Riešili sme tu novelu v tomto volebnom, volebnom období. Pokiaľ žijete v manželstve, tak vaša manželka má na to právo automaticky zo zákona. Pokiaľ nežijete v manželstve, či už z dôvodu, že síce môžete uzavrieť manželstvo, lebo žijete vo zväzku muža a ženy, ale z nejakého dôvodu nechcete alebo ste pár rovnakého pohlavia a nemôžete uzavrieť manželstvo, lebo slovenský právny systém to neumožňuje, tak v takom prípade musíte urobiť splnomocnenie. Musíte myslieť na to, že mne sa môže niečo stať, nejaký blázon môže do mňa vraziť, ja budem v kóme a aby môj partner mohol nahliadnuť do mojej, do mojej dokumentácie, tak ako môže nahliadnuť moja manželka, tak ja musím dať splnomocnenie. Ešte by som teda spomenul zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorý umožňuje, aby aj bez toho, aby bola uzavretá pracovná zmluva v tzv. rodinných firmách pracovali, pracovali príbuzní vlastníkov tej firmy. Čiže môže to byť fyzická osoba, ktorá vykonáva nejakú prácu, ktorá je príbuzný v priamom rade súrodenec alebo manžel a nepovažuje sa to za nelegálnu prácu alebo nelegálne zamestnávanie, aj keď nemá uzatvorený pracovnoprávny vzťah.
No ale keď je to partner, tak nemôže, v čom je to iné? V čom by to ohrozovalo kohokoľvek? A posledná z tých konkrétnych vecí je zákon o obetiach trestných činov. Obeťou trestného činu, ktorej možno poskytnúť odškodnenie je buď samotná fyzická osoba, ktorej bolo úmyselným násilným trestným činom ublížené na zdraví alebo spôsobená nejaká ujma, alebo potom sú vymenované kategórie príbuzných, ktorí majú toto právo alebo postavenie obete a nároky uplatňovať si, uplatňovať si náhradu škody v situácii, keď došlo k smrti k dôsledku násilného trestného činu. Opäť, môže to byť príbuzný v priamom rade, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec, manžel, osoba, ktorá žila v čase smrti v spoločnej domácnosti s osobou, ktorej bola trestným činom spôsobená smrť ako aj závislá osoba a spolužijúci partner automaticky nie.
Zaregistroval som kritiku, že týmto zákonom vlastne zavádzame manželstvá alebo že je to niečo podobné ako manželstvá, tak musím povedať, že, žiaľ, nie. Ja osobne by som bol rád, ak by sme mali vôľu zaviesť manželstvá pre všetkých, ale to evidentne v tejto chvíli nie je a nie je to dokonca ani plnohodnotné životné partnerstvo alebo plnohodnotné registrované partnerstvo a nie preto, že by som si to ja neželal alebo že by si to neželali predkladatelia toho návrhu zákona, ale je to pokus urobiť aspoň malý, drobný krok smerom k zlepšeniu postavenia párov rovnakého pohlavia, aj párov odlišného pohlavia, ktoré nežijú v manželstve. Z nejakých dôvodov sa rozhodli, rozhodli nevstúpiť, ktoré, opakujem, niektoré veci môžu upraviť už dnes, ale musia na to urobiť množstvo zmlúv, množstvo splnomocnení a keď sa zákony zmenia, tak tie zmluvy, splnomocnenia možno musia meniť. Na niečo môžu zabudnúť alebo niektoré veci, ktoré som aj spomínal vo vystúpení, jednoducho nemôžu upraviť ani zmluvami, ani splnomocnením, lebo sú presne vymedzené v zákone. Nie je ich možné zmeniť ani zmluvami, ani splnomocnením. Tento návrh zákona je pokusom zlepšiť situáciu časti ľudí bez toho, aby to akokoľvek poškodilo iných ľudí. Je to pokus, akým zjednodušiť život a je to snaha ukázať im, že ich ako spoločnosť akceptujeme, čo je tiež špeciálne v tejto dobe mimoriadne dôležitá.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Myslím si, že Ondro Dostál pokojne, právnicky a racionálne vyargumentoval dôvodnosť toho, čo je predložené. Napriek tomu sa vyskytujú neustále obavy z mýtického vzťahu manželstva a partnerstva dokonca i v dikcii odseku zákona. Samozrejme, ja sa niekedy ako evanjelik habsburského vyznania zamýšľam, prečo sa mnohí moji kolegovia, iste pevne veriaci v Boha a zväzok manželský, strašne boja, že niekde na, o poschodie nižšie v dome, kde žijú, bude bývať registrované partnerstvo. Dvojica, ktorá bude takto zavedená v zákonom štátu. Neviem si predstaviť, ako by mohlo takéto niečo ohroziť moje manželstvo a nedokážem pochopiť, či manželstvo ľudí, ktorí sa tejto dikcie odseku 1 boja, aké pevné je ich manželstvo, čo si myslia o svojom manželstve, keď sú takto vyľakaní.
Ja opäť zdôrazňujem, nie som katolík, ale je zaujímavé, že v písme svätom stojí, nesúďte a dokonca aj hlava katolíckej cirkvi, to nie je môj Svätý otec, František hovorí, kto som ja, aby som súdil. Ale je pozoruhodné, že na Slovensku a v slovenskom parlamente sú celkom slušné mraky ľudí, ktorí súdia, ktorí na rozdiel od pápeža zabúdajú na to, že Pán Boh stvoril všetky k ich obrazu svojmu, všetky farby, všetky rasy a dokonca i všetkých ľudí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ondro veľmi pekne ďakujem za jasné a vyslovene že technické vysvetlenie toho, čo tam je, aby nikto nemal zbytočné obavy. A zaujímavé je, že časť spoločnosti toto kritizuje ako nedostatočný návrh, časť spoločnosti sa ho obáva, ako sme už aj tu započuli. V každom prípade asi nie je ideálne riešenie pre všetkých, ale všetci sa zhodneme, že je čas niečo urobiť a povedať a toto je asi najmenej, čo by sme mohli.
Ja, Ondro, chcem doplniť tvoje vystúpenie ešte o správu od Romana Samotného, od majiteľa Teplárne, ktorý píše: "Odporný teroristický čin na LGBTI+ ľudí zanechal v nás veľkú bolesť a strach. Prosím, potrebujeme vašu pomoc, sme vaši bratia a sestry. Je najvyšší čas konať, aby ste svojimi činmi ukázali, že aj LGBTI+ ľudia sú súčasťou slovenských rodín a že nás vnímate ako ľudské bytosti." Ja vás tiež prosím, aj v jeho mene, aj v mene tejto komunity o podporu tohto návrhu zákona.

Ďakujem pekne.
Ja som chcel reagovať len na jednu parciálnu vec, ktorou sa zaoberal Ondrej Dostál v súvislosti s vyjadrením pána kolegu Pročka, aj iných medzi tým, že im veľmi vadí to, že sa upravuje týmto návrhom Občiansky zákonník v tom zmysle, že sa vymedzuje jasne, že takýto zväzok môže byť buď manželstvo, alebo to, čo mi tu teraz týmto zákonom navrhujeme. Ja osobne a sme to aj v nejakom kruhu medzi tým vydebatovali, nevidím problém v tom, aby sme toto ustanovenie odstránili v tom zmysle, že by sa to tam nevyskytovalo. Nerozumiem tej obave síce vôbec, ale ak toto je problém, tak potvrdzujem, že toto určite odstránime, tak ako si to želáte, tak aby tento náš návrh mohol byť nakoniec úspešný. A ja viem, že veď v druhom čítaní sa dá všeličo upraviť, ale nám by veľmi záležalo na tom, aby sme to dostali do toho druhého čítania a tam potom vlastne začne debata o tom, že aké tieto úpravy sú potrebné na to, aby to nakoniec bolo úspešné. A ja potvrdzujem naozaj, že táto jedna vec, že určite nebude problém, ak na nej budete trvať, tak my na nej určite trvať nebudeme.