72. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, trošku som rozmýšľal, či ísť do vystúpenia už v prvom čítaní, ale ja si myslím, že je dôležité aj v prvom čítaní, aby niektoré veci zazneli, možno by sme ešte hľadali nejaké možnosti, ak sú tu vôbec ešte reálne možno po tom, čo dostal dôveru pán minister financií bude vedieť byť trošku štedrejší aj k dôchodcom a bude sa dať debatovať ešte možno aj o tom, či tých 70 % sa nedá navýšiť aspoň na 100 %, i keď možno to celkom zďaleka ako nerieši celé tie naše problémy.
Ale začnem s tým, čo som možno, možno by som mal končiť. Nielen ja, ale aj celý poslanecký klub strany SMER – sociálna demokracia podporí tento návrh v prvom čítaní s tým, že budeme očakávať, že do toho druhého čítania budeme spoločne hľadať ešte nejaké riešenia. Samozrejmá vec, že osobne si myslím, že teraz je potrebné ďaleko viac uvažovať nad tým, aby to nebolo jediné riešenie nejaká podoba 13. alebo druhého 13. dôchodku ako štátnej sociálnej dávky, ale aby sme možno spoločnej hľadali riešenia, ako ďalej kompenzovať všetky tie dopady na seniorov a hľadať aj v iných oblastiach. Či už na priamo kešove, alebo nejakým iným spôsobom ako kategórii seniorov pomôcť, pretože spoliehať sa len na to, že tu od 1. januára bude iná veľká vysoká valorizácia, veď to je valorizácia, ktorá má pokryť v podstate infláciu, ktorá sa tohto roku vyskytuje, aj to nie celú, pretože v tejto chvíli si myslím, že by mala byť nastavená trochu inak a neriešiť veci, ktoré sú aktuálne rok pospiatku a to ešte za prvý polrok.
To znamená, aj tu by sme asi možno mali zvažovať niektoré postupy podobne, ako ich urobili Česi, pretože tá situácia je taká, ona si vyžaduje, aby sme riešili niektoré veci v konkrétnejšej dobe a až nie dôsledky, aby to nebolo tak ako, čo ja viem, tu sa predtým prerokoval iný zákon, že by to skončilo, že operácia sa podarila, pacient zomrel. Riešme toho pacienta vtedy, keď tú reálnu potrebu jednoducho má a potrebuje. Hovoriť dlho o tom, že aká je situácia a enormné zdražovanie potravín, energie, bývanie, základné služby v tejto chvíli možno by bolo, bolo, bolo plytvaním toho času, ktorý tu je, pretože nielen pri tomto zákone, ale aj pri viacerých zákonoch, ktoré ambícia a snaha bola hľadať opatrenia ako kompenzovať, ako pomáhať, ako riešiť túto situáciu. A toto je len nejaká, nejaká parciálna súčasť toho celého, pretože sa to dotýka jednej skupiny, ale veľmi, veľmi veľkej dôležitej a treba povedať, že sociálnej skupiny, ktorá na rozdiel od mnohých ďalších sociálnych skupín, ktorá tiež cíti tie, tie veľké dopady zdražovania, si nie vždy je schopná sama pomôcť, pretože oni si už svoje odrobili a nie všetci, dovolím si povedať, drvivá väčšina z nich nie je schopná ďalej pracovať a práve preto prišla doba a situácia, kedy musí pomáhať ďaleko viac štát. Nehovoriac o tom, že už aj keď aj všetci svetoví liberáli, aj tí slovenskí uznali, že trh zlyhal a je potrebné, aby sa v tomto prípade o ľudí postaral štát.
Každopádne pán Sulík si asi, asi už uvedomil, že to, čo tu mal pred voľbami, že menej štátu a viac trhu, je, je minulosťou. Ten život nás dostal do úplne inej, by som povedal, situácie a k tej sa treba jednoducho venovať a na tú treba reagovať. 22 rokov sme nemali takú infláciu, ako je táto. Dvadsaťdva rokov. To znamená, sme niekde úplne inde a možno dnes porovnávania, aj keď ja som chcel hovoriť trošku viacej o tom 13. dôchodku, ale aby sme sa pustili do situácie, čo vy, čo my a prečo, v tejto situácii asi celkom nie, lebo museli by sme sa dostať niekde, hovorím, 22 rokov dozadu, kedy bola obdobná situácia, čo sa týka inflácie, a čo je ešte horšie a čo ma ďaleko viacej mrzí, my sme sa dostali do roku 1991, viac ako 30 rokov dozadu, kedy parita medzi životnými nákladmi, to znamená, pomer priemernej starobnej penzie k priemernej mzde bol taký ako je teraz, nejakých 41,8 %. Neviem, možno, pán minister, opravte ma, ak máte iné čísla, ale toto vychádza z čísiel, ktoré mám posledné zo štatistiky. Zle, veľmi zle, ideme, ideme niekde no, dostali sme sa 30 rokov ďalej dozadu, to sa ako nedá nikomu vysvetliť, že musí tú situáciu vedieť zvládnuť a zvlášť nie osoba, človek, ktorý je odkázaný na pomoc. Myslím teraz hlavne, hlavne tých dôchodcov, tých seniorov. Preto je nevyhnutné im pomôcť, a preto je nevyhnutné sa možno zaoberať aj otázkou, ktorá súvisí s tým, že či tých 70 % zohľadňuje tú situáciu, v ktorej sa dnes dôchodcovia nachádzajú.
Nehovoriac o tom, že možno teraz by sa bolo treba vrátiť aj k tomu, že či pán Matovič dobre zvažoval vtedy, keď kupoval dôchodcov, aby sa dali zaočkovať. Ja si myslím, že dôchodcovia sú v dostatočnej miere zodpovední voči vlastnej osobe, pretože poznajú svoj zdravotný stav a všetky ďalšie veci okolo toho, a v konečnej miere treba si povedať, že tá akcia vôbec nesplnila tie očakávania, ktoré tu boli. Možno teraz tie veľké milióny by sa ďaleko viacej hodili, veľmi objektívne použili pre tých dôchodcov ako, ako v tom období.
Treba tu vidieť ďalšie veci, ktoré s tým súvisia. 360-tisíc dôchodcov berie menej ako 435 eur. To znamená, že je to z hľadiska štatistík pod hranicou chudoby. A to možno ani nie sú tie najaktuálnejšie čísla, to sú možno čísla pol roka, ktoré sú niekde dozadu. To sú všetko impulzy, ktoré nás musia viesť k tomu, aby sme sa touto otázkou zaoberali. A možno práve aj preto volanie tých reprezentačných orgánov dôchodcov, v tomto prípade myslím hlavne na Jednotu dôchodcov Slovenska po tom, aby aj životné minimum sa upravilo inak. Dobre. Išlo relatívne dosť hore, ale zďaleka nie tak, jako tie očakávania boli. A stále som presvedčený o tom, že tých 180-tisíc podpisov, ktoré sem dali na ten, na tej petícii dôchodcovia, ako akože sme sa s tým v podstate veľmi málo zaoberali. Dokonca poviem vôbec. To nie je len o nejakom 13. dôchodku. Tam tie požiadavky sú veľmi jasne zadefinované a dovolím si povedať, že sú vysoko aktuálne. A to nielen pre túto chvíľu, ale z hľadiska aj tej najbližšej budúcnosti. Pretože z toho, čo nám povedal pán Kažimír generál, teda guvernér Národnej banky, nás v budúcom roku nič lepšie nečaká. Skôr opačne, a práve preto je teraz, treba myslieť už len nie na operatívne riešenie, ale ďaleko viac na systémové riešenia, ktoré by túto situáciu riešili.
Ja viem, že systémovým riešením je ten návrh zákona, ktorým sa budeme asi za chvíľku venovať, kde sa tiež predpokladám že budem mať možnosť vyjadriť, ktorý sa týka prvého piliera dôchodkového, ktorý je možno o systémovosti. No, ale zďaleka nerieši tie očakávania, ktoré možno v tomto prípade tí dôchodcovia jednoducho majú.
Začalo sa to možno niekde pred dvomi rokmi, zrušenie riadneho dôchodku. Možno teraz, keď sa pozrieme na to, pán minister, zrátame tie čísla, myslím teraz tie milióny, ktoré sa dôchodcom dostali v nejakej podobe dávky, a, ja neviem, riešenia, sú už niekde úplne inde. Veď vtedy to bolo tuším nejakých 580 miliónov v tom ´20 roku, keď by sa bola bývala zohľadnila tá čiastka tých 460 eur ako priemerný dôchodok, ktorý by boli bývali dostali všetci starobný dôchodcovia, a to je rozdiel nejakých 200 alebo 230 miliónov k tomu, kde sme teraz. Pre dnešný rok ´22 by to bolo, tuším, 506 miliónov, keby sa bola bývala tá valorizácia dodržala. Pardon, 506. 506 eur tá, tá čiastka, ktorá vyjadrovala, vyjadrovala ten priemer. To znamená, toto sú všetko veci, nad ktorými by sme sa možnože mali teraz trošku viacej zamyslieť.
Zmrazili sme minimálne dôchodky. Dobre. Teším sa, že ich ideme od prvého januára rozmraziť, ale v nejaké dva roky alebo dva a pol roka tí, tí najmenej príjmoví dôchodcovia tu žili v nejakej situácii, ktorá, keď sa zmrazoval ten minimálny dôchodok, možno z ďaleka nebola o tom, aká príde doba, situácia a aké to môže mať na nich jednoducho dopady. Je tu samozrejmá vec, že aj otázka, že ste nepredĺžili valorizáciu, tú minimálnu valorizáciu o tie dve percentá. Ja osobne si myslím a hovorím to často z toj, z tejto pozície, že dnes minister práce musí ďaleko viacej reagovať na to, čo sa deje vonku. Na tú sociálnoekonomickú situáciu, na dopady a, a nevyhnutne presadzovať veci, aby boli prvé operatívne, ale potom aj systémové riešenia, ktoré by reagovali, reflektovali na ten stav jednoducho, ktorý je vonku.
To je o tom, ako keď som ja musel v podstate zo dňa na deň sem presadiť a ponúknuť zákon, ktorý riešil defláciu. Pretože v tom čase hrozilo, že by sme museli vyplácať menšie dôchodky vzhľadom na, na to, že tu nebola inflácia, ale deflácia, no tak sme rýchlo museli zakotviť, že žiadna deflácia nebude mať vplyv na výšku dôchodkov a následne na to sme prijali nový, novú, nový, by som povedal, novelu zákona, že minimálna valorizácia musí byť dvojpercentná. Išli sme ďalej, že tie dva percentá nebudú len o percentách, ale pre, pre, pokiaľ bude pre dôchodcu výhodnejšie kešové vyjadrenie tých dvoch percent, tak si má možnosť vyjat, vybrať. To znamená, buď tie percentá, alebo, alebo to, to absolútne, absolútne riešenie.
To sú všetko veci možno z hľadiska dnešnej situácie maličkosti, ale treba si uvedomiť, že sme to prijímali v období, keď tu bol absolútny ekonomický rast. Keď Sociálna poisťovňa postupne sa dostávala do, do lepších a lepších čísel. No a o to viac, že tá situácia je teraz iná. Je na to treba jednoducho myslieť. Či chceme alebo nechceme, na toto prostriedky musia byť. Hovorí nám to ústava o nejakej, dôstojnom živote seniorov v starobe a my musíme vytvoriť podmienky pre tých, ktorí si svoje odrobili statočne, poctivo, aby, aby tú dôstojnosť mali aj v tej jeseni života, života zachovanú.
Ja relatívne vysoko hodnotím aj to, že sme ten vianočný príspevok posunuli, že sme dali takzvaný vianočný, teda letný vianočný. Áno, bola to iste, iste pomoc pre, pre ľudí, len možnože takýmto istým spôsobom, a to sa vraciam a navrhujem a hovorím, pán minister, o tom českom module, som presvedčený, že ho poznáte. Ja z mojich čias som pravidelne s kolegami z Čiech, dobre, boli rovnakého vyznania straníckeho, ale hovoril o postupe, pretože tá naša spoločná minulosť a rôzne východiská ako velili k tomu, že je potrebné sa o sebe informovať a možno aj vzájomne inšpirovať. Išli úplne opačným spôsobom. My riešime niečo rok pospiatku. Aj to len ten prvý polrok. Oni išli opačne. Oni dávajú dopredu zálohu, aby tí dôchodcovia mali z čoho jednoducho platiť tie poplatky a, a všetky tie životné náklady. No a v tom ďalšom období to vyrovnávajú. To znamená, že ak skutočne tá inflácia bola taká ako predpokladali, tak je to okej. Keď nie, tak buď im niečo stiahnu, alebo naopak, niečo doplatia. Ale v reálnej dobe, v reálnom čase majú pri istej výške inflácie čím reagovať. Som osobne presvedčený, že v tejto situácii je to ďaleko lepšie riešenie a vychádzam aj z toho, že to bolo jednoducho dobre prijaté v aj, aj samotných, aj samotných Čechách.
Sú tu ďalšie veci, ktoré by sa v tomto prípade možno mali pomenovať, ktoré súvisia už možno trošku viacej aj s tou problematikou, ktorá sa týka toho, toho I. piliera. Nikto z expertov, ktorí sa tu často vyjadrujú, ekonómov, aj OECD, ktorí tu boli a kritizovali napríklad I. pilier niekde možno až neprimerane, nehovorí o tom, že sme krajina v Európskej únii v trojici najhorších, čo sa týka nákladov z HDP na výplatu a alebo proste na, na dôchodky ako také. To znamená, tu je priestor, tu je, tu je reálny priestor. My už sa dneska nemôžeme pomaly ani s Rumunmi a neviem s akými krajinami, na ktorých sme sa predtým pozerali úplne z výšky, hodnotiť, pretože sme na tom úplne inde. Nehovorím o krajinách ako je Nemecko, Francúzsko, Rakúsko, tomu rozumiem. Ale my by sme sa mali aspoň priblížiť k priemeru Európskej únie dvadsaťsedmičky a sme ďaleko, ďaleko odtiaľ. Možno v tom ďalšom vystúpení tie veci pomenujem.
A to ešte o 20 rokov by sme boli ďaleko odtiaľ, ani keby sa nezrušil zastropovanie odchodu do dôchodku na 64 rokov. Ako tu všetci ekonómovia jednoducho kričali. Nie, tie čísla sú zďaleka iné. Veď v roku 2050, to znamená o 30 rokov plus-mínus, by naše náklady predstavujú nejakých 9,9 %. Priemer Európskej únie je 11,8. Maďari jedenásť celé, 10,6. Česi 10,8. Poliaci 11,2. A to už nehovorím o Rakušanoch, kde sú 14, 15 %. Ale, ale ten priemer Európskej únie je 12,4. A to hovorím o 30 rokoch dopredu, čo by malo byť pre nás isté vodítko a motivujúce. A myslím si, že niekedy ďaleko viac dostávajú priestor aj v médiách ľudia, ktorí kričia, strašia, ako bude, nebude, neudržíme. No udržíme, preto aj tieto čísla sú o tom, že je potrebné na tie dôchodky asi dávať toho viac. To si žiada asi potom absolútnu zmenu valorizácie. Vrátiť sa k tomu a hľadať úplne iné spôsoby ako. Ale možno rozdiskutovať dlhšie, triezvo, nie na základe vplyvu, ja neviem koho, liberálneho alebo socialistického, alebo, neviem, nejakého konzervatívneho krídla. Ale jednoducho reálne pomenovať veci. Pretože, áno, starneme, ale tie východiská vzhľadom na, na HDP a časť prostriedkov, ktoré idú nám na dôchodky, tu jednoducho sú.
Úplne na záver, myslím si, že aj v kontexte v tohto návrhu, ktorý sa týka 13. dôchodku, je tu nevyhnutnosť zmeny valorizácie. Ako, ja v tejto chvíli hovoriť nebudem, ale o tom sa treba baviť, o tom tu tých rozmerov, tých návrhov je ďaleko, ďaleko viac. Niektoré som spomenul, ony sú dokonca alternatívy aj, aj voči tomuto riešeniu, ktoré tu je. Ale možno o tom hovorím ešte viacej, keď budem v tom, v tom, v tej diskusii k prvému, prvému pilieru. Tá valorizácia, opakujem ešte raz, od 1. 1. vyrieši nič viacej, len nárast cien tovarov a služieb pre dôchodcov, ktoré definuje tá dôchodcovská, dôchodcovská inflácia. To znamená, to nie je všeliek a už nehovoriac o tom, že budú na úrovni prvého polroku minulého roku. A, bohužiaľ, ten posuv tej inflácii ide ďalej a ďalej, ďalej dopredu. Možno by sme mali zaujať stanovisko. Možno aj od vás očakávam, čo sa týka tých požiadaviek Jednoty dôchodcov Slovenska, ony sú logické. A hovorím, je ich tam viacej, ktoré smerujú k tomu, že je tam snaha komplexne, by som povedal, hodnotiť a, a, a kompenzovať tie, tie, tie dopady na nich. Veď tých možností je tam ďaleko, ďaleko viacej. Ja neviem, treba sa možno vrátiť v energetickej chudobe, do akej miery to, čo sa všetko pripravuje v kontexte, v kontexte tých dopadov, bude riešiť, pomôže to. Za to hovorím o kešových, to znamená priamych, priamej pomoci a nepriamej, ktorá môže v tomto prípade veľmi vážne, veľmi vážne pomôcť.
Toľko z môjho vystúpenia. Ešte raz hovorím, klub strany SMER – sociálna demokracia je pripravený tento návrh podporiť, ale ešte raz by som v tomto prípade vyzval aj pána ministra, ak je tu priestor, poďme sa o niečom baviť. Ako to ešte prípadne zvýšiť alebo sa aj s tými predstaviteľmi dôchodcov bavme o tom, ako budeme ďalej kompenzovať tie dopady, ktoré sú tu v tomto prípade na nich. Pretože si to jednoducho zaslúžia.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
Vystúpenia
14:55
Vystúpenie v rozprave 14:55
Ján RichterVážený pán minister, kolegyne, kolegovia, trošku som rozmýšľal, či ísť do vystúpenia už v prvom čítaní, ale ja si myslím, že je dôležité aj v prvom čítaní, aby niektoré veci zazneli, možno by sme ešte hľadali nejaké možnosti, ak sú tu vôbec ešte reálne možno po tom, čo dostal dôveru pán minister financií bude vedieť byť trošku štedrejší aj k dôchodcom a bude sa dať debatovať ešte...
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, trošku som rozmýšľal, či ísť do vystúpenia už v prvom čítaní, ale ja si myslím, že je dôležité aj v prvom čítaní, aby niektoré veci zazneli, možno by sme ešte hľadali nejaké možnosti, ak sú tu vôbec ešte reálne možno po tom, čo dostal dôveru pán minister financií bude vedieť byť trošku štedrejší aj k dôchodcom a bude sa dať debatovať ešte možno aj o tom, či tých 70 % sa nedá navýšiť aspoň na 100 %, i keď možno to celkom zďaleka ako nerieši celé tie naše problémy.
Ale začnem s tým, čo som možno, možno by som mal končiť. Nielen ja, ale aj celý poslanecký klub strany SMER – sociálna demokracia podporí tento návrh v prvom čítaní s tým, že budeme očakávať, že do toho druhého čítania budeme spoločne hľadať ešte nejaké riešenia. Samozrejmá vec, že osobne si myslím, že teraz je potrebné ďaleko viac uvažovať nad tým, aby to nebolo jediné riešenie nejaká podoba 13. alebo druhého 13. dôchodku ako štátnej sociálnej dávky, ale aby sme možno spoločnej hľadali riešenia, ako ďalej kompenzovať všetky tie dopady na seniorov a hľadať aj v iných oblastiach. Či už na priamo kešove, alebo nejakým iným spôsobom ako kategórii seniorov pomôcť, pretože spoliehať sa len na to, že tu od 1. januára bude iná veľká vysoká valorizácia, veď to je valorizácia, ktorá má pokryť v podstate infláciu, ktorá sa tohto roku vyskytuje, aj to nie celú, pretože v tejto chvíli si myslím, že by mala byť nastavená trochu inak a neriešiť veci, ktoré sú aktuálne rok pospiatku a to ešte za prvý polrok.
To znamená, aj tu by sme asi možno mali zvažovať niektoré postupy podobne, ako ich urobili Česi, pretože tá situácia je taká, ona si vyžaduje, aby sme riešili niektoré veci v konkrétnejšej dobe a až nie dôsledky, aby to nebolo tak ako, čo ja viem, tu sa predtým prerokoval iný zákon, že by to skončilo, že operácia sa podarila, pacient zomrel. Riešme toho pacienta vtedy, keď tú reálnu potrebu jednoducho má a potrebuje. Hovoriť dlho o tom, že aká je situácia a enormné zdražovanie potravín, energie, bývanie, základné služby v tejto chvíli možno by bolo, bolo, bolo plytvaním toho času, ktorý tu je, pretože nielen pri tomto zákone, ale aj pri viacerých zákonoch, ktoré ambícia a snaha bola hľadať opatrenia ako kompenzovať, ako pomáhať, ako riešiť túto situáciu. A toto je len nejaká, nejaká parciálna súčasť toho celého, pretože sa to dotýka jednej skupiny, ale veľmi, veľmi veľkej dôležitej a treba povedať, že sociálnej skupiny, ktorá na rozdiel od mnohých ďalších sociálnych skupín, ktorá tiež cíti tie, tie veľké dopady zdražovania, si nie vždy je schopná sama pomôcť, pretože oni si už svoje odrobili a nie všetci, dovolím si povedať, drvivá väčšina z nich nie je schopná ďalej pracovať a práve preto prišla doba a situácia, kedy musí pomáhať ďaleko viac štát. Nehovoriac o tom, že už aj keď aj všetci svetoví liberáli, aj tí slovenskí uznali, že trh zlyhal a je potrebné, aby sa v tomto prípade o ľudí postaral štát.
Každopádne pán Sulík si asi, asi už uvedomil, že to, čo tu mal pred voľbami, že menej štátu a viac trhu, je, je minulosťou. Ten život nás dostal do úplne inej, by som povedal, situácie a k tej sa treba jednoducho venovať a na tú treba reagovať. 22 rokov sme nemali takú infláciu, ako je táto. Dvadsaťdva rokov. To znamená, sme niekde úplne inde a možno dnes porovnávania, aj keď ja som chcel hovoriť trošku viacej o tom 13. dôchodku, ale aby sme sa pustili do situácie, čo vy, čo my a prečo, v tejto situácii asi celkom nie, lebo museli by sme sa dostať niekde, hovorím, 22 rokov dozadu, kedy bola obdobná situácia, čo sa týka inflácie, a čo je ešte horšie a čo ma ďaleko viacej mrzí, my sme sa dostali do roku 1991, viac ako 30 rokov dozadu, kedy parita medzi životnými nákladmi, to znamená, pomer priemernej starobnej penzie k priemernej mzde bol taký ako je teraz, nejakých 41,8 %. Neviem, možno, pán minister, opravte ma, ak máte iné čísla, ale toto vychádza z čísiel, ktoré mám posledné zo štatistiky. Zle, veľmi zle, ideme, ideme niekde no, dostali sme sa 30 rokov ďalej dozadu, to sa ako nedá nikomu vysvetliť, že musí tú situáciu vedieť zvládnuť a zvlášť nie osoba, človek, ktorý je odkázaný na pomoc. Myslím teraz hlavne, hlavne tých dôchodcov, tých seniorov. Preto je nevyhnutné im pomôcť, a preto je nevyhnutné sa možno zaoberať aj otázkou, ktorá súvisí s tým, že či tých 70 % zohľadňuje tú situáciu, v ktorej sa dnes dôchodcovia nachádzajú.
Nehovoriac o tom, že možno teraz by sa bolo treba vrátiť aj k tomu, že či pán Matovič dobre zvažoval vtedy, keď kupoval dôchodcov, aby sa dali zaočkovať. Ja si myslím, že dôchodcovia sú v dostatočnej miere zodpovední voči vlastnej osobe, pretože poznajú svoj zdravotný stav a všetky ďalšie veci okolo toho, a v konečnej miere treba si povedať, že tá akcia vôbec nesplnila tie očakávania, ktoré tu boli. Možno teraz tie veľké milióny by sa ďaleko viacej hodili, veľmi objektívne použili pre tých dôchodcov ako, ako v tom období.
Treba tu vidieť ďalšie veci, ktoré s tým súvisia. 360-tisíc dôchodcov berie menej ako 435 eur. To znamená, že je to z hľadiska štatistík pod hranicou chudoby. A to možno ani nie sú tie najaktuálnejšie čísla, to sú možno čísla pol roka, ktoré sú niekde dozadu. To sú všetko impulzy, ktoré nás musia viesť k tomu, aby sme sa touto otázkou zaoberali. A možno práve aj preto volanie tých reprezentačných orgánov dôchodcov, v tomto prípade myslím hlavne na Jednotu dôchodcov Slovenska po tom, aby aj životné minimum sa upravilo inak. Dobre. Išlo relatívne dosť hore, ale zďaleka nie tak, jako tie očakávania boli. A stále som presvedčený o tom, že tých 180-tisíc podpisov, ktoré sem dali na ten, na tej petícii dôchodcovia, ako akože sme sa s tým v podstate veľmi málo zaoberali. Dokonca poviem vôbec. To nie je len o nejakom 13. dôchodku. Tam tie požiadavky sú veľmi jasne zadefinované a dovolím si povedať, že sú vysoko aktuálne. A to nielen pre túto chvíľu, ale z hľadiska aj tej najbližšej budúcnosti. Pretože z toho, čo nám povedal pán Kažimír generál, teda guvernér Národnej banky, nás v budúcom roku nič lepšie nečaká. Skôr opačne, a práve preto je teraz, treba myslieť už len nie na operatívne riešenie, ale ďaleko viac na systémové riešenia, ktoré by túto situáciu riešili.
Ja viem, že systémovým riešením je ten návrh zákona, ktorým sa budeme asi za chvíľku venovať, kde sa tiež predpokladám že budem mať možnosť vyjadriť, ktorý sa týka prvého piliera dôchodkového, ktorý je možno o systémovosti. No, ale zďaleka nerieši tie očakávania, ktoré možno v tomto prípade tí dôchodcovia jednoducho majú.
Začalo sa to možno niekde pred dvomi rokmi, zrušenie riadneho dôchodku. Možno teraz, keď sa pozrieme na to, pán minister, zrátame tie čísla, myslím teraz tie milióny, ktoré sa dôchodcom dostali v nejakej podobe dávky, a, ja neviem, riešenia, sú už niekde úplne inde. Veď vtedy to bolo tuším nejakých 580 miliónov v tom ´20 roku, keď by sa bola bývala zohľadnila tá čiastka tých 460 eur ako priemerný dôchodok, ktorý by boli bývali dostali všetci starobný dôchodcovia, a to je rozdiel nejakých 200 alebo 230 miliónov k tomu, kde sme teraz. Pre dnešný rok ´22 by to bolo, tuším, 506 miliónov, keby sa bola bývala tá valorizácia dodržala. Pardon, 506. 506 eur tá, tá čiastka, ktorá vyjadrovala, vyjadrovala ten priemer. To znamená, toto sú všetko veci, nad ktorými by sme sa možnože mali teraz trošku viacej zamyslieť.
Zmrazili sme minimálne dôchodky. Dobre. Teším sa, že ich ideme od prvého januára rozmraziť, ale v nejaké dva roky alebo dva a pol roka tí, tí najmenej príjmoví dôchodcovia tu žili v nejakej situácii, ktorá, keď sa zmrazoval ten minimálny dôchodok, možno z ďaleka nebola o tom, aká príde doba, situácia a aké to môže mať na nich jednoducho dopady. Je tu samozrejmá vec, že aj otázka, že ste nepredĺžili valorizáciu, tú minimálnu valorizáciu o tie dve percentá. Ja osobne si myslím a hovorím to často z toj, z tejto pozície, že dnes minister práce musí ďaleko viacej reagovať na to, čo sa deje vonku. Na tú sociálnoekonomickú situáciu, na dopady a, a nevyhnutne presadzovať veci, aby boli prvé operatívne, ale potom aj systémové riešenia, ktoré by reagovali, reflektovali na ten stav jednoducho, ktorý je vonku.
To je o tom, ako keď som ja musel v podstate zo dňa na deň sem presadiť a ponúknuť zákon, ktorý riešil defláciu. Pretože v tom čase hrozilo, že by sme museli vyplácať menšie dôchodky vzhľadom na, na to, že tu nebola inflácia, ale deflácia, no tak sme rýchlo museli zakotviť, že žiadna deflácia nebude mať vplyv na výšku dôchodkov a následne na to sme prijali nový, novú, nový, by som povedal, novelu zákona, že minimálna valorizácia musí byť dvojpercentná. Išli sme ďalej, že tie dva percentá nebudú len o percentách, ale pre, pre, pokiaľ bude pre dôchodcu výhodnejšie kešové vyjadrenie tých dvoch percent, tak si má možnosť vyjat, vybrať. To znamená, buď tie percentá, alebo, alebo to, to absolútne, absolútne riešenie.
To sú všetko veci možno z hľadiska dnešnej situácie maličkosti, ale treba si uvedomiť, že sme to prijímali v období, keď tu bol absolútny ekonomický rast. Keď Sociálna poisťovňa postupne sa dostávala do, do lepších a lepších čísel. No a o to viac, že tá situácia je teraz iná. Je na to treba jednoducho myslieť. Či chceme alebo nechceme, na toto prostriedky musia byť. Hovorí nám to ústava o nejakej, dôstojnom živote seniorov v starobe a my musíme vytvoriť podmienky pre tých, ktorí si svoje odrobili statočne, poctivo, aby, aby tú dôstojnosť mali aj v tej jeseni života, života zachovanú.
Ja relatívne vysoko hodnotím aj to, že sme ten vianočný príspevok posunuli, že sme dali takzvaný vianočný, teda letný vianočný. Áno, bola to iste, iste pomoc pre, pre ľudí, len možnože takýmto istým spôsobom, a to sa vraciam a navrhujem a hovorím, pán minister, o tom českom module, som presvedčený, že ho poznáte. Ja z mojich čias som pravidelne s kolegami z Čiech, dobre, boli rovnakého vyznania straníckeho, ale hovoril o postupe, pretože tá naša spoločná minulosť a rôzne východiská ako velili k tomu, že je potrebné sa o sebe informovať a možno aj vzájomne inšpirovať. Išli úplne opačným spôsobom. My riešime niečo rok pospiatku. Aj to len ten prvý polrok. Oni išli opačne. Oni dávajú dopredu zálohu, aby tí dôchodcovia mali z čoho jednoducho platiť tie poplatky a, a všetky tie životné náklady. No a v tom ďalšom období to vyrovnávajú. To znamená, že ak skutočne tá inflácia bola taká ako predpokladali, tak je to okej. Keď nie, tak buď im niečo stiahnu, alebo naopak, niečo doplatia. Ale v reálnej dobe, v reálnom čase majú pri istej výške inflácie čím reagovať. Som osobne presvedčený, že v tejto situácii je to ďaleko lepšie riešenie a vychádzam aj z toho, že to bolo jednoducho dobre prijaté v aj, aj samotných, aj samotných Čechách.
Sú tu ďalšie veci, ktoré by sa v tomto prípade možno mali pomenovať, ktoré súvisia už možno trošku viacej aj s tou problematikou, ktorá sa týka toho, toho I. piliera. Nikto z expertov, ktorí sa tu často vyjadrujú, ekonómov, aj OECD, ktorí tu boli a kritizovali napríklad I. pilier niekde možno až neprimerane, nehovorí o tom, že sme krajina v Európskej únii v trojici najhorších, čo sa týka nákladov z HDP na výplatu a alebo proste na, na dôchodky ako také. To znamená, tu je priestor, tu je, tu je reálny priestor. My už sa dneska nemôžeme pomaly ani s Rumunmi a neviem s akými krajinami, na ktorých sme sa predtým pozerali úplne z výšky, hodnotiť, pretože sme na tom úplne inde. Nehovorím o krajinách ako je Nemecko, Francúzsko, Rakúsko, tomu rozumiem. Ale my by sme sa mali aspoň priblížiť k priemeru Európskej únie dvadsaťsedmičky a sme ďaleko, ďaleko odtiaľ. Možno v tom ďalšom vystúpení tie veci pomenujem.
A to ešte o 20 rokov by sme boli ďaleko odtiaľ, ani keby sa nezrušil zastropovanie odchodu do dôchodku na 64 rokov. Ako tu všetci ekonómovia jednoducho kričali. Nie, tie čísla sú zďaleka iné. Veď v roku 2050, to znamená o 30 rokov plus-mínus, by naše náklady predstavujú nejakých 9,9 %. Priemer Európskej únie je 11,8. Maďari jedenásť celé, 10,6. Česi 10,8. Poliaci 11,2. A to už nehovorím o Rakušanoch, kde sú 14, 15 %. Ale, ale ten priemer Európskej únie je 12,4. A to hovorím o 30 rokoch dopredu, čo by malo byť pre nás isté vodítko a motivujúce. A myslím si, že niekedy ďaleko viac dostávajú priestor aj v médiách ľudia, ktorí kričia, strašia, ako bude, nebude, neudržíme. No udržíme, preto aj tieto čísla sú o tom, že je potrebné na tie dôchodky asi dávať toho viac. To si žiada asi potom absolútnu zmenu valorizácie. Vrátiť sa k tomu a hľadať úplne iné spôsoby ako. Ale možno rozdiskutovať dlhšie, triezvo, nie na základe vplyvu, ja neviem koho, liberálneho alebo socialistického, alebo, neviem, nejakého konzervatívneho krídla. Ale jednoducho reálne pomenovať veci. Pretože, áno, starneme, ale tie východiská vzhľadom na, na HDP a časť prostriedkov, ktoré idú nám na dôchodky, tu jednoducho sú.
Úplne na záver, myslím si, že aj v kontexte v tohto návrhu, ktorý sa týka 13. dôchodku, je tu nevyhnutnosť zmeny valorizácie. Ako, ja v tejto chvíli hovoriť nebudem, ale o tom sa treba baviť, o tom tu tých rozmerov, tých návrhov je ďaleko, ďaleko viac. Niektoré som spomenul, ony sú dokonca alternatívy aj, aj voči tomuto riešeniu, ktoré tu je. Ale možno o tom hovorím ešte viacej, keď budem v tom, v tom, v tej diskusii k prvému, prvému pilieru. Tá valorizácia, opakujem ešte raz, od 1. 1. vyrieši nič viacej, len nárast cien tovarov a služieb pre dôchodcov, ktoré definuje tá dôchodcovská, dôchodcovská inflácia. To znamená, to nie je všeliek a už nehovoriac o tom, že budú na úrovni prvého polroku minulého roku. A, bohužiaľ, ten posuv tej inflácii ide ďalej a ďalej, ďalej dopredu. Možno by sme mali zaujať stanovisko. Možno aj od vás očakávam, čo sa týka tých požiadaviek Jednoty dôchodcov Slovenska, ony sú logické. A hovorím, je ich tam viacej, ktoré smerujú k tomu, že je tam snaha komplexne, by som povedal, hodnotiť a, a, a kompenzovať tie, tie, tie dopady na nich. Veď tých možností je tam ďaleko, ďaleko viacej. Ja neviem, treba sa možno vrátiť v energetickej chudobe, do akej miery to, čo sa všetko pripravuje v kontexte, v kontexte tých dopadov, bude riešiť, pomôže to. Za to hovorím o kešových, to znamená priamych, priamej pomoci a nepriamej, ktorá môže v tomto prípade veľmi vážne, veľmi vážne pomôcť.
Toľko z môjho vystúpenia. Ešte raz hovorím, klub strany SMER – sociálna demokracia je pripravený tento návrh podporiť, ale ešte raz by som v tomto prípade vyzval aj pána ministra, ak je tu priestor, poďme sa o niečom baviť. Ako to ešte prípadne zvýšiť alebo sa aj s tými predstaviteľmi dôchodcov bavme o tom, ako budeme ďalej kompenzovať tie dopady, ktoré sú tu v tomto prípade na nich. Pretože si to jednoducho zaslúžia.
Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, trošku som rozmýšľal, či ísť do vystúpenia už v prvom čítaní, ale ja si myslím, že je dôležité aj v prvom čítaní, aby niektoré veci zazneli, možno by sme ešte hľadali nejaké možnosti, ak sú tu vôbec ešte reálne možno po tom, čo dostal dôveru pán minister financií bude vedieť byť trošku štedrejší aj k dôchodcom a bude sa dať debatovať ešte možno aj o tom, či tých 70 % sa nedá navýšiť aspoň na 100 %, i keď možno to celkom zďaleka ako nerieši celé tie naše problémy.
Ale začnem s tým, čo som možno, možno by som mal končiť. Nielen ja, ale aj celý poslanecký klub strany SMER – sociálna demokracia podporí tento návrh v prvom čítaní s tým, že budeme očakávať, že do toho druhého čítania budeme spoločne hľadať ešte nejaké riešenia. Samozrejmá vec, že osobne si myslím, že teraz je potrebné ďaleko viac uvažovať nad tým, aby to nebolo jediné riešenie nejaká podoba 13. alebo druhého 13. dôchodku ako štátnej sociálnej dávky, ale aby sme možno spoločnej hľadali riešenia, ako ďalej kompenzovať všetky tie dopady na seniorov a hľadať aj v iných oblastiach. Či už na priamo kešove, alebo nejakým iným spôsobom ako kategórii seniorov pomôcť, pretože spoliehať sa len na to, že tu od 1. januára bude iná veľká vysoká valorizácia, veď to je valorizácia, ktorá má pokryť v podstate infláciu, ktorá sa tohto roku vyskytuje, aj to nie celú, pretože v tejto chvíli si myslím, že by mala byť nastavená trochu inak a neriešiť veci, ktoré sú aktuálne rok pospiatku a to ešte za prvý polrok.
To znamená, aj tu by sme asi možno mali zvažovať niektoré postupy podobne, ako ich urobili Česi, pretože tá situácia je taká, ona si vyžaduje, aby sme riešili niektoré veci v konkrétnejšej dobe a až nie dôsledky, aby to nebolo tak ako, čo ja viem, tu sa predtým prerokoval iný zákon, že by to skončilo, že operácia sa podarila, pacient zomrel. Riešme toho pacienta vtedy, keď tú reálnu potrebu jednoducho má a potrebuje. Hovoriť dlho o tom, že aká je situácia a enormné zdražovanie potravín, energie, bývanie, základné služby v tejto chvíli možno by bolo, bolo, bolo plytvaním toho času, ktorý tu je, pretože nielen pri tomto zákone, ale aj pri viacerých zákonoch, ktoré ambícia a snaha bola hľadať opatrenia ako kompenzovať, ako pomáhať, ako riešiť túto situáciu. A toto je len nejaká, nejaká parciálna súčasť toho celého, pretože sa to dotýka jednej skupiny, ale veľmi, veľmi veľkej dôležitej a treba povedať, že sociálnej skupiny, ktorá na rozdiel od mnohých ďalších sociálnych skupín, ktorá tiež cíti tie, tie veľké dopady zdražovania, si nie vždy je schopná sama pomôcť, pretože oni si už svoje odrobili a nie všetci, dovolím si povedať, drvivá väčšina z nich nie je schopná ďalej pracovať a práve preto prišla doba a situácia, kedy musí pomáhať ďaleko viac štát. Nehovoriac o tom, že už aj keď aj všetci svetoví liberáli, aj tí slovenskí uznali, že trh zlyhal a je potrebné, aby sa v tomto prípade o ľudí postaral štát.
Každopádne pán Sulík si asi, asi už uvedomil, že to, čo tu mal pred voľbami, že menej štátu a viac trhu, je, je minulosťou. Ten život nás dostal do úplne inej, by som povedal, situácie a k tej sa treba jednoducho venovať a na tú treba reagovať. 22 rokov sme nemali takú infláciu, ako je táto. Dvadsaťdva rokov. To znamená, sme niekde úplne inde a možno dnes porovnávania, aj keď ja som chcel hovoriť trošku viacej o tom 13. dôchodku, ale aby sme sa pustili do situácie, čo vy, čo my a prečo, v tejto situácii asi celkom nie, lebo museli by sme sa dostať niekde, hovorím, 22 rokov dozadu, kedy bola obdobná situácia, čo sa týka inflácie, a čo je ešte horšie a čo ma ďaleko viacej mrzí, my sme sa dostali do roku 1991, viac ako 30 rokov dozadu, kedy parita medzi životnými nákladmi, to znamená, pomer priemernej starobnej penzie k priemernej mzde bol taký ako je teraz, nejakých 41,8 %. Neviem, možno, pán minister, opravte ma, ak máte iné čísla, ale toto vychádza z čísiel, ktoré mám posledné zo štatistiky. Zle, veľmi zle, ideme, ideme niekde no, dostali sme sa 30 rokov ďalej dozadu, to sa ako nedá nikomu vysvetliť, že musí tú situáciu vedieť zvládnuť a zvlášť nie osoba, človek, ktorý je odkázaný na pomoc. Myslím teraz hlavne, hlavne tých dôchodcov, tých seniorov. Preto je nevyhnutné im pomôcť, a preto je nevyhnutné sa možno zaoberať aj otázkou, ktorá súvisí s tým, že či tých 70 % zohľadňuje tú situáciu, v ktorej sa dnes dôchodcovia nachádzajú.
Nehovoriac o tom, že možno teraz by sa bolo treba vrátiť aj k tomu, že či pán Matovič dobre zvažoval vtedy, keď kupoval dôchodcov, aby sa dali zaočkovať. Ja si myslím, že dôchodcovia sú v dostatočnej miere zodpovední voči vlastnej osobe, pretože poznajú svoj zdravotný stav a všetky ďalšie veci okolo toho, a v konečnej miere treba si povedať, že tá akcia vôbec nesplnila tie očakávania, ktoré tu boli. Možno teraz tie veľké milióny by sa ďaleko viacej hodili, veľmi objektívne použili pre tých dôchodcov ako, ako v tom období.
Treba tu vidieť ďalšie veci, ktoré s tým súvisia. 360-tisíc dôchodcov berie menej ako 435 eur. To znamená, že je to z hľadiska štatistík pod hranicou chudoby. A to možno ani nie sú tie najaktuálnejšie čísla, to sú možno čísla pol roka, ktoré sú niekde dozadu. To sú všetko impulzy, ktoré nás musia viesť k tomu, aby sme sa touto otázkou zaoberali. A možno práve aj preto volanie tých reprezentačných orgánov dôchodcov, v tomto prípade myslím hlavne na Jednotu dôchodcov Slovenska po tom, aby aj životné minimum sa upravilo inak. Dobre. Išlo relatívne dosť hore, ale zďaleka nie tak, jako tie očakávania boli. A stále som presvedčený o tom, že tých 180-tisíc podpisov, ktoré sem dali na ten, na tej petícii dôchodcovia, ako akože sme sa s tým v podstate veľmi málo zaoberali. Dokonca poviem vôbec. To nie je len o nejakom 13. dôchodku. Tam tie požiadavky sú veľmi jasne zadefinované a dovolím si povedať, že sú vysoko aktuálne. A to nielen pre túto chvíľu, ale z hľadiska aj tej najbližšej budúcnosti. Pretože z toho, čo nám povedal pán Kažimír generál, teda guvernér Národnej banky, nás v budúcom roku nič lepšie nečaká. Skôr opačne, a práve preto je teraz, treba myslieť už len nie na operatívne riešenie, ale ďaleko viac na systémové riešenia, ktoré by túto situáciu riešili.
Ja viem, že systémovým riešením je ten návrh zákona, ktorým sa budeme asi za chvíľku venovať, kde sa tiež predpokladám že budem mať možnosť vyjadriť, ktorý sa týka prvého piliera dôchodkového, ktorý je možno o systémovosti. No, ale zďaleka nerieši tie očakávania, ktoré možno v tomto prípade tí dôchodcovia jednoducho majú.
Začalo sa to možno niekde pred dvomi rokmi, zrušenie riadneho dôchodku. Možno teraz, keď sa pozrieme na to, pán minister, zrátame tie čísla, myslím teraz tie milióny, ktoré sa dôchodcom dostali v nejakej podobe dávky, a, ja neviem, riešenia, sú už niekde úplne inde. Veď vtedy to bolo tuším nejakých 580 miliónov v tom ´20 roku, keď by sa bola bývala zohľadnila tá čiastka tých 460 eur ako priemerný dôchodok, ktorý by boli bývali dostali všetci starobný dôchodcovia, a to je rozdiel nejakých 200 alebo 230 miliónov k tomu, kde sme teraz. Pre dnešný rok ´22 by to bolo, tuším, 506 miliónov, keby sa bola bývala tá valorizácia dodržala. Pardon, 506. 506 eur tá, tá čiastka, ktorá vyjadrovala, vyjadrovala ten priemer. To znamená, toto sú všetko veci, nad ktorými by sme sa možnože mali teraz trošku viacej zamyslieť.
Zmrazili sme minimálne dôchodky. Dobre. Teším sa, že ich ideme od prvého januára rozmraziť, ale v nejaké dva roky alebo dva a pol roka tí, tí najmenej príjmoví dôchodcovia tu žili v nejakej situácii, ktorá, keď sa zmrazoval ten minimálny dôchodok, možno z ďaleka nebola o tom, aká príde doba, situácia a aké to môže mať na nich jednoducho dopady. Je tu samozrejmá vec, že aj otázka, že ste nepredĺžili valorizáciu, tú minimálnu valorizáciu o tie dve percentá. Ja osobne si myslím a hovorím to často z toj, z tejto pozície, že dnes minister práce musí ďaleko viacej reagovať na to, čo sa deje vonku. Na tú sociálnoekonomickú situáciu, na dopady a, a nevyhnutne presadzovať veci, aby boli prvé operatívne, ale potom aj systémové riešenia, ktoré by reagovali, reflektovali na ten stav jednoducho, ktorý je vonku.
To je o tom, ako keď som ja musel v podstate zo dňa na deň sem presadiť a ponúknuť zákon, ktorý riešil defláciu. Pretože v tom čase hrozilo, že by sme museli vyplácať menšie dôchodky vzhľadom na, na to, že tu nebola inflácia, ale deflácia, no tak sme rýchlo museli zakotviť, že žiadna deflácia nebude mať vplyv na výšku dôchodkov a následne na to sme prijali nový, novú, nový, by som povedal, novelu zákona, že minimálna valorizácia musí byť dvojpercentná. Išli sme ďalej, že tie dva percentá nebudú len o percentách, ale pre, pre, pokiaľ bude pre dôchodcu výhodnejšie kešové vyjadrenie tých dvoch percent, tak si má možnosť vyjat, vybrať. To znamená, buď tie percentá, alebo, alebo to, to absolútne, absolútne riešenie.
To sú všetko veci možno z hľadiska dnešnej situácie maličkosti, ale treba si uvedomiť, že sme to prijímali v období, keď tu bol absolútny ekonomický rast. Keď Sociálna poisťovňa postupne sa dostávala do, do lepších a lepších čísel. No a o to viac, že tá situácia je teraz iná. Je na to treba jednoducho myslieť. Či chceme alebo nechceme, na toto prostriedky musia byť. Hovorí nám to ústava o nejakej, dôstojnom živote seniorov v starobe a my musíme vytvoriť podmienky pre tých, ktorí si svoje odrobili statočne, poctivo, aby, aby tú dôstojnosť mali aj v tej jeseni života, života zachovanú.
Ja relatívne vysoko hodnotím aj to, že sme ten vianočný príspevok posunuli, že sme dali takzvaný vianočný, teda letný vianočný. Áno, bola to iste, iste pomoc pre, pre ľudí, len možnože takýmto istým spôsobom, a to sa vraciam a navrhujem a hovorím, pán minister, o tom českom module, som presvedčený, že ho poznáte. Ja z mojich čias som pravidelne s kolegami z Čiech, dobre, boli rovnakého vyznania straníckeho, ale hovoril o postupe, pretože tá naša spoločná minulosť a rôzne východiská ako velili k tomu, že je potrebné sa o sebe informovať a možno aj vzájomne inšpirovať. Išli úplne opačným spôsobom. My riešime niečo rok pospiatku. Aj to len ten prvý polrok. Oni išli opačne. Oni dávajú dopredu zálohu, aby tí dôchodcovia mali z čoho jednoducho platiť tie poplatky a, a všetky tie životné náklady. No a v tom ďalšom období to vyrovnávajú. To znamená, že ak skutočne tá inflácia bola taká ako predpokladali, tak je to okej. Keď nie, tak buď im niečo stiahnu, alebo naopak, niečo doplatia. Ale v reálnej dobe, v reálnom čase majú pri istej výške inflácie čím reagovať. Som osobne presvedčený, že v tejto situácii je to ďaleko lepšie riešenie a vychádzam aj z toho, že to bolo jednoducho dobre prijaté v aj, aj samotných, aj samotných Čechách.
Sú tu ďalšie veci, ktoré by sa v tomto prípade možno mali pomenovať, ktoré súvisia už možno trošku viacej aj s tou problematikou, ktorá sa týka toho, toho I. piliera. Nikto z expertov, ktorí sa tu často vyjadrujú, ekonómov, aj OECD, ktorí tu boli a kritizovali napríklad I. pilier niekde možno až neprimerane, nehovorí o tom, že sme krajina v Európskej únii v trojici najhorších, čo sa týka nákladov z HDP na výplatu a alebo proste na, na dôchodky ako také. To znamená, tu je priestor, tu je, tu je reálny priestor. My už sa dneska nemôžeme pomaly ani s Rumunmi a neviem s akými krajinami, na ktorých sme sa predtým pozerali úplne z výšky, hodnotiť, pretože sme na tom úplne inde. Nehovorím o krajinách ako je Nemecko, Francúzsko, Rakúsko, tomu rozumiem. Ale my by sme sa mali aspoň priblížiť k priemeru Európskej únie dvadsaťsedmičky a sme ďaleko, ďaleko odtiaľ. Možno v tom ďalšom vystúpení tie veci pomenujem.
A to ešte o 20 rokov by sme boli ďaleko odtiaľ, ani keby sa nezrušil zastropovanie odchodu do dôchodku na 64 rokov. Ako tu všetci ekonómovia jednoducho kričali. Nie, tie čísla sú zďaleka iné. Veď v roku 2050, to znamená o 30 rokov plus-mínus, by naše náklady predstavujú nejakých 9,9 %. Priemer Európskej únie je 11,8. Maďari jedenásť celé, 10,6. Česi 10,8. Poliaci 11,2. A to už nehovorím o Rakušanoch, kde sú 14, 15 %. Ale, ale ten priemer Európskej únie je 12,4. A to hovorím o 30 rokoch dopredu, čo by malo byť pre nás isté vodítko a motivujúce. A myslím si, že niekedy ďaleko viac dostávajú priestor aj v médiách ľudia, ktorí kričia, strašia, ako bude, nebude, neudržíme. No udržíme, preto aj tieto čísla sú o tom, že je potrebné na tie dôchodky asi dávať toho viac. To si žiada asi potom absolútnu zmenu valorizácie. Vrátiť sa k tomu a hľadať úplne iné spôsoby ako. Ale možno rozdiskutovať dlhšie, triezvo, nie na základe vplyvu, ja neviem koho, liberálneho alebo socialistického, alebo, neviem, nejakého konzervatívneho krídla. Ale jednoducho reálne pomenovať veci. Pretože, áno, starneme, ale tie východiská vzhľadom na, na HDP a časť prostriedkov, ktoré idú nám na dôchodky, tu jednoducho sú.
Úplne na záver, myslím si, že aj v kontexte v tohto návrhu, ktorý sa týka 13. dôchodku, je tu nevyhnutnosť zmeny valorizácie. Ako, ja v tejto chvíli hovoriť nebudem, ale o tom sa treba baviť, o tom tu tých rozmerov, tých návrhov je ďaleko, ďaleko viac. Niektoré som spomenul, ony sú dokonca alternatívy aj, aj voči tomuto riešeniu, ktoré tu je. Ale možno o tom hovorím ešte viacej, keď budem v tom, v tom, v tej diskusii k prvému, prvému pilieru. Tá valorizácia, opakujem ešte raz, od 1. 1. vyrieši nič viacej, len nárast cien tovarov a služieb pre dôchodcov, ktoré definuje tá dôchodcovská, dôchodcovská inflácia. To znamená, to nie je všeliek a už nehovoriac o tom, že budú na úrovni prvého polroku minulého roku. A, bohužiaľ, ten posuv tej inflácii ide ďalej a ďalej, ďalej dopredu. Možno by sme mali zaujať stanovisko. Možno aj od vás očakávam, čo sa týka tých požiadaviek Jednoty dôchodcov Slovenska, ony sú logické. A hovorím, je ich tam viacej, ktoré smerujú k tomu, že je tam snaha komplexne, by som povedal, hodnotiť a, a, a kompenzovať tie, tie, tie dopady na nich. Veď tých možností je tam ďaleko, ďaleko viacej. Ja neviem, treba sa možno vrátiť v energetickej chudobe, do akej miery to, čo sa všetko pripravuje v kontexte, v kontexte tých dopadov, bude riešiť, pomôže to. Za to hovorím o kešových, to znamená priamych, priamej pomoci a nepriamej, ktorá môže v tomto prípade veľmi vážne, veľmi vážne pomôcť.
Toľko z môjho vystúpenia. Ešte raz hovorím, klub strany SMER – sociálna demokracia je pripravený tento návrh podporiť, ale ešte raz by som v tomto prípade vyzval aj pána ministra, ak je tu priestor, poďme sa o niečom baviť. Ako to ešte prípadne zvýšiť alebo sa aj s tými predstaviteľmi dôchodcov bavme o tom, ako budeme ďalej kompenzovať tie dopady, ktoré sú tu v tomto prípade na nich. Pretože si to jednoducho zaslúžia.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
15:10
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:10
Marián ViskupičPán kolega Richter, dovolím si pár len poznámok ku vášmu vystúpeniu. V prvom rade chcem povedať, že teda podporujeme návrh ministra sociálnych vecí na vyplatenie 14. dôchodku. Jednoznačne v aktuálnej inflačnej situácií dôchodcovia, špeciálne tí s najnižšími príjmami, jednoznačne a nevyhnutne potrebujú vlastne túto, tento dodatočný, volajme ho, 14. dôchodok. Treba povedať, že je to nesystémové...
Pán kolega Richter, dovolím si pár len poznámok ku vášmu vystúpeniu. V prvom rade chcem povedať, že teda podporujeme návrh ministra sociálnych vecí na vyplatenie 14. dôchodku. Jednoznačne v aktuálnej inflačnej situácií dôchodcovia, špeciálne tí s najnižšími príjmami, jednoznačne a nevyhnutne potrebujú vlastne túto, tento dodatočný, volajme ho, 14. dôchodok. Treba povedať, že je to nesystémové dočasné riešenie. Ale je veľmi potrebné.
Skúsim taký povzdych, ako ste hovoril, že ste museli riešiť tie deflačné časy. Pamätám si to, no, bodaj, bodaj by to tak bolo, teraz musíme riešiť, a jasne to poviem, že vďaka veľmi zlej politike Európskej centrálnej banky, nezodpovednej menovej politike vlastne nielen Slovensko, ale celá Európska únia riešime presne opačné problémy nie s defláciou, ale s veľmi, veľmi vysokou infláciou.
No a spomínali ste teda, že ste spomenuli SAS-ku, že teda trh zlyhal a teraz musí byť veľký štát. No takto, ja by som to povedal, že nie je to tak, že trh zlyhal a už vôbec nie je správne riešenie, že, že treba obrovský štát a, samozrejme, s tým súvisiace veľké zadlženie. Nalejme si čistého vína, realita toho, že teda trh svojim aktuálnym zlyhaním dal vizitku vláde a vládam celej Európy za ich minulé zlyhania. Toto ja by som videl a toto majme na pamäti, že nie, tou cestou nie je urobiť obrovský štát, ktorý bude rozhodovať za občana, ktorý bude všetko riešiť, všetko balíčkami. Ono to má aj tú druhú stranu, proste ten obrovský štát stojí obrovské peniaze a zdrojom akýchkoľvek peňazí štátu sú vždy len a len občania. Tak aby to tu vždy padalo, že akonáhle niečo rozdávame, odniekiaľ tie peniaze musia sa brať a berú sa tiež od ľudí. Takže toto som len chcel akoby trošku zdôrazniť.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.10.2022 o 15:10 hod.
RNDr. Ing.
Marián Viskupič
Videokanál poslanca
Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega Richter, dovolím si pár len poznámok ku vášmu vystúpeniu. V prvom rade chcem povedať, že teda podporujeme návrh ministra sociálnych vecí na vyplatenie 14. dôchodku. Jednoznačne v aktuálnej inflačnej situácií dôchodcovia, špeciálne tí s najnižšími príjmami, jednoznačne a nevyhnutne potrebujú vlastne túto, tento dodatočný, volajme ho, 14. dôchodok. Treba povedať, že je to nesystémové dočasné riešenie. Ale je veľmi potrebné.
Skúsim taký povzdych, ako ste hovoril, že ste museli riešiť tie deflačné časy. Pamätám si to, no, bodaj, bodaj by to tak bolo, teraz musíme riešiť, a jasne to poviem, že vďaka veľmi zlej politike Európskej centrálnej banky, nezodpovednej menovej politike vlastne nielen Slovensko, ale celá Európska únia riešime presne opačné problémy nie s defláciou, ale s veľmi, veľmi vysokou infláciou.
No a spomínali ste teda, že ste spomenuli SAS-ku, že teda trh zlyhal a teraz musí byť veľký štát. No takto, ja by som to povedal, že nie je to tak, že trh zlyhal a už vôbec nie je správne riešenie, že, že treba obrovský štát a, samozrejme, s tým súvisiace veľké zadlženie. Nalejme si čistého vína, realita toho, že teda trh svojim aktuálnym zlyhaním dal vizitku vláde a vládam celej Európy za ich minulé zlyhania. Toto ja by som videl a toto majme na pamäti, že nie, tou cestou nie je urobiť obrovský štát, ktorý bude rozhodovať za občana, ktorý bude všetko riešiť, všetko balíčkami. Ono to má aj tú druhú stranu, proste ten obrovský štát stojí obrovské peniaze a zdrojom akýchkoľvek peňazí štátu sú vždy len a len občania. Tak aby to tu vždy padalo, že akonáhle niečo rozdávame, odniekiaľ tie peniaze musia sa brať a berú sa tiež od ľudí. Takže toto som len chcel akoby trošku zdôrazniť.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
15:25
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:25
Dušan MuňkoA to isté sa chcem vrátiť k valorizácii tých 2 %. Viete, tých krikľúňov, ktorých je tu k I. pilieru a vôbec k valorizácii, že veď zoberte si jednu vec. Že zvýšime dôchodky nie za päť rokov, ale za desať rokov o 20 %. Zoberme priemerný dôchodok, ktorý dneska vieme, aký je, a zvýši sa ten dôchodok o 20 %. Viete, aká je to čiastka dôchodku? A skúste si tí, čo tu hovoríte, čo stále hovoria k I. pilieru, že to treba zmeniť, skúste si pozrieť, a to teraz hovorím, aj my sa máme za niektoré veci čo hanbiť, od roku 2004, čiže od 1. 1. 2005, kedy bola dôchodková reforma 461, tridsiatka, o koľko sa zvýšil priemerný dôchodok, proste veci. Samozrejmá vec, bolo to poznačené určitými výkyvmi, to, čo sme tu hovorili, že deflácia, ale proste jednoducho títo ľudia, starí ľudia, hlavne penzisti sú najviac ohrození. Čiže vítam to. A proste podporíme to a prídeme aj s návrhmi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.10.2022 o 15:25 hod.
Ing.
Dušan Muňko
Videokanál poslanca
Pán poslanec, veľmi podrobne si rozobral a veľmi dobre, v akom stave je dôchodkový systém. A ja kvitujem, že, a podporíme, samozrejmá vec, 14. dôchodok. Chcem, samozrejmá vec, v druhom čítaní doplniť, ale chcem poprosiť, pán minister, napriek tomu, že situácia je taká, aká je, aby ste sa pozreli na invalidných dôchodcov. Pretože tí prakticky sú najviac postihnutí. Nakoniec aj výška invalidného dôchodku je najnižšia, keď to zoberiete z tej skupiny ľudí, ktorí sú najviac postihnutí. To je tak, ako tí, čo postihnutí, ktorí sú na dávkach hmotnej núdzi, tak proste invalidní dôchodcovia a ešte najhoršie sú tam dve kategórie tých invalidných dôchodcov. I keď tá prvá je už veľmi malá, ale proste sú tam. K tým by sa, aj prídeme s pozmeňovacím návrhom asi k tým invalidným dôchodkom, proste, aby sa zvýšili. Pretože tá čiastka je.
A to isté sa chcem vrátiť k valorizácii tých 2 %. Viete, tých krikľúňov, ktorých je tu k I. pilieru a vôbec k valorizácii, že veď zoberte si jednu vec. Že zvýšime dôchodky nie za päť rokov, ale za desať rokov o 20 %. Zoberme priemerný dôchodok, ktorý dneska vieme, aký je, a zvýši sa ten dôchodok o 20 %. Viete, aká je to čiastka dôchodku? A skúste si tí, čo tu hovoríte, čo stále hovoria k I. pilieru, že to treba zmeniť, skúste si pozrieť, a to teraz hovorím, aj my sa máme za niektoré veci čo hanbiť, od roku 2004, čiže od 1. 1. 2005, kedy bola dôchodková reforma 461, tridsiatka, o koľko sa zvýšil priemerný dôchodok, proste veci. Samozrejmá vec, bolo to poznačené určitými výkyvmi, to, čo sme tu hovorili, že deflácia, ale proste jednoducho títo ľudia, starí ľudia, hlavne penzisti sú najviac ohrození. Čiže vítam to. A proste podporíme to a prídeme aj s návrhmi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
15:25
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:25
Jozef ŠimkoNašim seniorom, našim dôchodcom chceme-nechceme, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, musíme pomôcť. My si ani nevieme predstaviť, ako žijú tí dôchodcovia dolu na juhu Banskobystrického samosprávneho kraja. Však ako aj pán minister povedal, 360-tisíc dôchodcov žije na úrovni, na úrovni teda chudoby. Viete si to predstaviť, že tí ľudia žijú s 300 – 350 eur mesačne? Ja som dostal minulý týždeň, čo sa týka vykurovania mesta Rimavskej Soboty, návrh od vykurovacej firme, že ide hore teplo o 64 %. To znamená, že ak platili 120 eur, budú platiť cca 200 eur za jeden mesiac. Kde sú lieky? Kde je strava? Kde sú potraviny? Katastrofálna situácia.
Ale pritom všetci veľmi dobre vieme, že eurofondy nie sú vyčerpané v rámci Slovenskej republiky. Ako minule KDH hovorilo, že 6,7 mld. eur z eurofondov nie sú vyčerpané. Pán minister, tu by sme sa mohli zamyslieť, či by sme nemohli tieto financie použiť práve na pomoc našim dôchodcom, tí, ktorí majú mesačne 300 – 350 eur dôchodok. Tak to je katastrofa. Takže za to hovorím, jednoznačne podporím návrh výplaty tohto 14. dôchodku, pretože inej cesty niet.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.10.2022 o 15:25 hod.
JUDr.
Jozef Šimko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, jednoznačne podporujem návrh ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, čo sa týka vyplatenia 14. dôchodkov. Áno, ja som s hrôzou počúval minule guvernéra Národnej banky, ktorý nás informoval, aj občanov celého Slovenska, že taká inflácia, ktorá je momentálne na Slovensku, tá už nebola niekoľko rokov. Pán Richter tu spomenul pred chvíľkou, že, áno, pred 22 rokmi bola takáto vysoká inflácia v rámci Slovenskej republiky. Áno, treba povedať otvorene.
Našim seniorom, našim dôchodcom chceme-nechceme, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, musíme pomôcť. My si ani nevieme predstaviť, ako žijú tí dôchodcovia dolu na juhu Banskobystrického samosprávneho kraja. Však ako aj pán minister povedal, 360-tisíc dôchodcov žije na úrovni, na úrovni teda chudoby. Viete si to predstaviť, že tí ľudia žijú s 300 – 350 eur mesačne? Ja som dostal minulý týždeň, čo sa týka vykurovania mesta Rimavskej Soboty, návrh od vykurovacej firme, že ide hore teplo o 64 %. To znamená, že ak platili 120 eur, budú platiť cca 200 eur za jeden mesiac. Kde sú lieky? Kde je strava? Kde sú potraviny? Katastrofálna situácia.
Ale pritom všetci veľmi dobre vieme, že eurofondy nie sú vyčerpané v rámci Slovenskej republiky. Ako minule KDH hovorilo, že 6,7 mld. eur z eurofondov nie sú vyčerpané. Pán minister, tu by sme sa mohli zamyslieť, či by sme nemohli tieto financie použiť práve na pomoc našim dôchodcom, tí, ktorí majú mesačne 300 – 350 eur dôchodok. Tak to je katastrofa. Takže za to hovorím, jednoznačne podporím návrh výplaty tohto 14. dôchodku, pretože inej cesty niet.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
15:25
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:25
Eduard KočišPán kolega Richter, tak ako aj poslanecký klub SMER-u – sociálna demokracia, tak aj poslanci za hnutie Republika určite tento návrh zákona podporia, pretože nedá sa inak. Podpora dôchodcov, podpora nízkopríjmových a nízko rentabilne fungujúcich skupín na Slovensku je dlhé roky žalostná. A v rámci sociálnej siete prepadajú naozaj nie že do sociálnej chudoby, ale do tzv. sociálnej vývrtky....
Pán kolega Richter, tak ako aj poslanecký klub SMER-u – sociálna demokracia, tak aj poslanci za hnutie Republika určite tento návrh zákona podporia, pretože nedá sa inak. Podpora dôchodcov, podpora nízkopríjmových a nízko rentabilne fungujúcich skupín na Slovensku je dlhé roky žalostná. A v rámci sociálnej siete prepadajú naozaj nie že do sociálnej chudoby, ale do tzv. sociálnej vývrtky. Jednoducho už títo ľudia nevedia kam z konopí. Celá táto situácia, ktorá vládne na území Slovenskej republiky, ale aj v Európe nepopierajúc vojnový konflikt, nepopierajúc kadejakú krízu, ktorá tuná vznikla, či už vedome, alebo nevedome.
V prvom rade musíme pozerať na záujmy občanov Slovenskej republiky. A každý jeden dôchodca je občanom Slovenskej republiky. A to, že vyše 300-tisíc dôchodcov, ktorí žijú naozaj na hranici chudoby, nieže na hranici životného minima, pretože niekto si povie, veď ten dôchodca má dôchodok. Ale mnohí ľudia, ktorí sú z troška iných príjmových vrstiev a príjmových skupín, si nevedia predstaviť, aké je to vyžiť zo 400-eurového dôchodku po 40 odpracovaných rokov. Čiže ak sú dvaja dôchodcovia, ktorí poberajú ešte dôchodcovský vek a majú deti alebo vnúčatá, ktoré sa im snažia pomôcť alebo tento ich životný nejaký štandard uchovať alebo zachovať, tak sa to ešte dá. Ale ak takýto dôchodca zostane sám alebo je to, nedajbože, už slobodná matka s deťmi alebo invalidný dôchodca, tak jednoducho my sa nemôžme baviť už ani o prežití. My sa musíme baviť jednoducho o obyčajnom jednoduchom ľudskom akože zožití sa s danou životnou situáciou. Takže podporujem tento návrh zákona v plnom rozsahu. A to, aby sme jednoducho podporovali nízkopríjmové skupiny obyvateľov, kde patria aj dôchodcovia, je našou psou povinnosťou.
Čiže ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.10.2022 o 15:25 hod.
Mgr.
Eduard Kočiš
Videokanál poslanca
Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Richter, tak ako aj poslanecký klub SMER-u – sociálna demokracia, tak aj poslanci za hnutie Republika určite tento návrh zákona podporia, pretože nedá sa inak. Podpora dôchodcov, podpora nízkopríjmových a nízko rentabilne fungujúcich skupín na Slovensku je dlhé roky žalostná. A v rámci sociálnej siete prepadajú naozaj nie že do sociálnej chudoby, ale do tzv. sociálnej vývrtky. Jednoducho už títo ľudia nevedia kam z konopí. Celá táto situácia, ktorá vládne na území Slovenskej republiky, ale aj v Európe nepopierajúc vojnový konflikt, nepopierajúc kadejakú krízu, ktorá tuná vznikla, či už vedome, alebo nevedome.
V prvom rade musíme pozerať na záujmy občanov Slovenskej republiky. A každý jeden dôchodca je občanom Slovenskej republiky. A to, že vyše 300-tisíc dôchodcov, ktorí žijú naozaj na hranici chudoby, nieže na hranici životného minima, pretože niekto si povie, veď ten dôchodca má dôchodok. Ale mnohí ľudia, ktorí sú z troška iných príjmových vrstiev a príjmových skupín, si nevedia predstaviť, aké je to vyžiť zo 400-eurového dôchodku po 40 odpracovaných rokov. Čiže ak sú dvaja dôchodcovia, ktorí poberajú ešte dôchodcovský vek a majú deti alebo vnúčatá, ktoré sa im snažia pomôcť alebo tento ich životný nejaký štandard uchovať alebo zachovať, tak sa to ešte dá. Ale ak takýto dôchodca zostane sám alebo je to, nedajbože, už slobodná matka s deťmi alebo invalidný dôchodca, tak jednoducho my sa nemôžme baviť už ani o prežití. My sa musíme baviť jednoducho o obyčajnom jednoduchom ľudskom akože zožití sa s danou životnou situáciou. Takže podporujem tento návrh zákona v plnom rozsahu. A to, aby sme jednoducho podporovali nízkopríjmové skupiny obyvateľov, kde patria aj dôchodcovia, je našou psou povinnosťou.
Čiže ďakujem pekne.
Rozpracované
15:25
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:25
Ján RichterTo, že som pomenoval, že zlyhal trh, pán poslanec, dalo by sa hovoriť ďalej. Zlyhala Európska únia, zlyhali ďalšie inštitúcie, ktoré mali konať a mali konať ďaleko inak. Len trošku ma prekvapila tá vaša skratka, ktorú ste v tomto smere urobil, že jednoducho hlavný dôvod je v tom, že sa v...
To, že som pomenoval, že zlyhal trh, pán poslanec, dalo by sa hovoriť ďalej. Zlyhala Európska únia, zlyhali ďalšie inštitúcie, ktoré mali konať a mali konať ďaleko inak. Len trošku ma prekvapila tá vaša skratka, ktorú ste v tomto smere urobil, že jednoducho hlavný dôvod je v tom, že sa v predchádzajúcom období zlyhalo. Inak skratka hovorí, že ´lebo Fico´. Ale to asi, to asi v tomto prípade, prípade jednoducho nie je. To, že to tak nie je, je o tom, že sme stále v trojke krajín, ktorá dáva najmenšie percento HDP na dôchodky. To ako ekonóm asi tieto veci chápete. Nehovoriac o tom, že my sme uchovali II. pilier, ktorý má z hľadiska budúcnosti svoj význam. I keď doteraz nie som celkom presvedčený, že či som postupoval úplne správne, či som nemal možno postupovať ako Maďari, Česi alebo Poliaci, alebo ďalší. Ale je tu istý kapitál, s ktorým sa dá kalkulovať a z hľadiska udržateľnosti pre ten budúci, budúce obdobie.
Pán poslanec Šimko, 70 miliónov eur z plánu obnovy ide na digitálnu zručnosť dôchodcov. Pani Remišová hovorí, že 172-tisíc dôchodcov sa vyškolí, vyučí, aby mohli následne vedieť s týmto pracovať. Vítam to. Podporujem to. No ale budú si môcť dovoliť zriadiť nejaké internetové pripojenie? Inak je toto teraz tá hlavná priorita, s ktorou vláda mala ísť? Tých 70 miliónov, keby možno mal k dispozícii teraz minister práce, tak s tým vie riešiť veľmi konkrétne dopady na niektoré cieľové sociálne skupiny, ktoré by to veľmi, veľmi potrebovali. My riešime teraz digitálnu gramotnosť.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.10.2022 o 15:25 hod.
JUDr.
Ján Richter
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Chcem poďakovať za tie pripomienky kolegov. Ale ak dovolíte, zameriam sa na dvoch. Na pána Viskupiča a na pána Šimka.
To, že som pomenoval, že zlyhal trh, pán poslanec, dalo by sa hovoriť ďalej. Zlyhala Európska únia, zlyhali ďalšie inštitúcie, ktoré mali konať a mali konať ďaleko inak. Len trošku ma prekvapila tá vaša skratka, ktorú ste v tomto smere urobil, že jednoducho hlavný dôvod je v tom, že sa v predchádzajúcom období zlyhalo. Inak skratka hovorí, že ´lebo Fico´. Ale to asi, to asi v tomto prípade, prípade jednoducho nie je. To, že to tak nie je, je o tom, že sme stále v trojke krajín, ktorá dáva najmenšie percento HDP na dôchodky. To ako ekonóm asi tieto veci chápete. Nehovoriac o tom, že my sme uchovali II. pilier, ktorý má z hľadiska budúcnosti svoj význam. I keď doteraz nie som celkom presvedčený, že či som postupoval úplne správne, či som nemal možno postupovať ako Maďari, Česi alebo Poliaci, alebo ďalší. Ale je tu istý kapitál, s ktorým sa dá kalkulovať a z hľadiska udržateľnosti pre ten budúci, budúce obdobie.
Pán poslanec Šimko, 70 miliónov eur z plánu obnovy ide na digitálnu zručnosť dôchodcov. Pani Remišová hovorí, že 172-tisíc dôchodcov sa vyškolí, vyučí, aby mohli následne vedieť s týmto pracovať. Vítam to. Podporujem to. No ale budú si môcť dovoliť zriadiť nejaké internetové pripojenie? Inak je toto teraz tá hlavná priorita, s ktorou vláda mala ísť? Tých 70 miliónov, keby možno mal k dispozícii teraz minister práce, tak s tým vie riešiť veľmi konkrétne dopady na niektoré cieľové sociálne skupiny, ktoré by to veľmi, veľmi potrebovali. My riešime teraz digitálnu gramotnosť.
Ďakujem.
Rozpracované
15:25
Vystúpenie v rozprave 15:25
Marián ViskupičJa sa skúsim pozrieť na tú stránku, takú tú príjmovú. Nech tu zaznie pár čísel, ako na tom sme. A teda budem sa, samozrejme, zameriavať na štátny rozpočet a Sociálnu poisťovňu. Takže aktuálne, keď si aj pozrieme zrovna, myslím, včerajšiu tlačovú správu z ministerstva financií, tak k 31. 9. 2021, a porovnávajme teda k 30. 9. 2022, vlani išlo 600 miliónov na dofinancovanie Sociálnej poisťovne. V tomto roku zatiaľ 103 miliónov. Čiže ten vývoj je z tohto pohľadu akoby o 500 miliónov lepší. Nebolo treba zatiaľ dofinancovávať. A zoberme si rozpočtové čísla za celý rok. Za rok 2021 bolo to kompletné dofinancovanie Sociálnej poisťovne 840 miliónov eur. Tohto roku je to 400 miliónov. Takže aj toto vlastne z pohľadu štátneho rozpočtu vlastne bude treba vynaložiť menej peňazí. Prečo je to tak, ale to sú dobré správy, to, prosím, hovorím, dobré správy, pretože stále nám rastie, síce teraz už len mierne, ale stále nám rastie zamestnanosť.
To je jedna vec, že do systému pribúdajú noví ľudia, ktorí platia aj sociálnej odvody. Rastú aj platy, čo je tiež dobrá správa, že či už štátny sektor, ale aj súkromné firmy dokážu ľuďom aspoň čiastočne, čiastočne eliminovať dosahy inflácie. To znamená, sú tie platy o niečo vyššie. Tým pádom z toho sú vyššie aj odvody. A, samozrejme, príjmy Sociálnej poisťovne. To sú tie, že pozitívne fakty.
Máme tu aj jeden nepríjemný fakt, ktorý rezultuje v nižšie výdavky Sociálnej poisťovne, a to je to, že nám, či už počas covidu, ale stále nám umiera, teraz tu možno už asi skôr kvôli zanedbanej zdravotnej starostlivosti, umiera nám veľa starších ľudí. To je smutný fakt.
No a tieto fakty, keď sa takto spoja, rezultujú v aktuálne dobrú alebo relatívne veľmi dobrú situáciu Sociálnej poisťovne, to takisto chválim. To je, to je pochvala za jedno vedeniu a za druhé teda aj tej aktuálnej situácii. A z tohto pohľadu sa chcem pozrieť vlastne, že dnes sme zrovna, plénum neschválilo skrátené legislatívne konanie k zmene rozpočtu. A tu chcem povedať, že smerom k aktuálnej, aktuálnej dobrej spomínanej situácii Sociálnej poisťovne to neznamená žiadny problém. Vie byť 14. dôchodok tak, ako je navrhnutý, vie byť vyplatený aj bez zmeny rozpočtu. To je zasa dobrá správa. A chcem toto akoby na rovinu povedať, aby sa toto prípadne nestalo nejakým predmetom „vydierania", že treba za každú cenu schváliť zmenu rozpočtu, v ktorej nie je jasné, ako budú tie výdavky vynaložené. Takže aby sa to nestalo proste predmetom takýchto, takýchto debát.
A chcem teda na záver jasne povedať a odkázať dôchodcom, že Sociálna poisťovňa vie vyplatiť tohto roku 14. dôchodok, vie vyplatiť v intenciách, v akých o ňom práve rokujeme. Toľko za mňa.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
4.10.2022 o 15:25 hod.
RNDr. Ing.
Marián Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegynky, kolegovia, dovoľte aj mne pár slov k práve prerokovanému, prerokovávanému návrhu zákona. Začnem skutočne tým, to, čo som povedal aj pred chvíľkou vo faktickej poznámke, áno, aj SaS podporujeme tento návrh zákona. Budeme zaňho hlasovať. Jednoznačne v danej inflačnej situácii dôchodcovia a špeciálne tí s najnižšími príjmami potrebujú vyplatenie tohto 14. dôchodku. Jednoducho je to objektívny fakt. O tom netreba ani diskutovať.
Ja sa skúsim pozrieť na tú stránku, takú tú príjmovú. Nech tu zaznie pár čísel, ako na tom sme. A teda budem sa, samozrejme, zameriavať na štátny rozpočet a Sociálnu poisťovňu. Takže aktuálne, keď si aj pozrieme zrovna, myslím, včerajšiu tlačovú správu z ministerstva financií, tak k 31. 9. 2021, a porovnávajme teda k 30. 9. 2022, vlani išlo 600 miliónov na dofinancovanie Sociálnej poisťovne. V tomto roku zatiaľ 103 miliónov. Čiže ten vývoj je z tohto pohľadu akoby o 500 miliónov lepší. Nebolo treba zatiaľ dofinancovávať. A zoberme si rozpočtové čísla za celý rok. Za rok 2021 bolo to kompletné dofinancovanie Sociálnej poisťovne 840 miliónov eur. Tohto roku je to 400 miliónov. Takže aj toto vlastne z pohľadu štátneho rozpočtu vlastne bude treba vynaložiť menej peňazí. Prečo je to tak, ale to sú dobré správy, to, prosím, hovorím, dobré správy, pretože stále nám rastie, síce teraz už len mierne, ale stále nám rastie zamestnanosť.
To je jedna vec, že do systému pribúdajú noví ľudia, ktorí platia aj sociálnej odvody. Rastú aj platy, čo je tiež dobrá správa, že či už štátny sektor, ale aj súkromné firmy dokážu ľuďom aspoň čiastočne, čiastočne eliminovať dosahy inflácie. To znamená, sú tie platy o niečo vyššie. Tým pádom z toho sú vyššie aj odvody. A, samozrejme, príjmy Sociálnej poisťovne. To sú tie, že pozitívne fakty.
Máme tu aj jeden nepríjemný fakt, ktorý rezultuje v nižšie výdavky Sociálnej poisťovne, a to je to, že nám, či už počas covidu, ale stále nám umiera, teraz tu možno už asi skôr kvôli zanedbanej zdravotnej starostlivosti, umiera nám veľa starších ľudí. To je smutný fakt.
No a tieto fakty, keď sa takto spoja, rezultujú v aktuálne dobrú alebo relatívne veľmi dobrú situáciu Sociálnej poisťovne, to takisto chválim. To je, to je pochvala za jedno vedeniu a za druhé teda aj tej aktuálnej situácii. A z tohto pohľadu sa chcem pozrieť vlastne, že dnes sme zrovna, plénum neschválilo skrátené legislatívne konanie k zmene rozpočtu. A tu chcem povedať, že smerom k aktuálnej, aktuálnej dobrej spomínanej situácii Sociálnej poisťovne to neznamená žiadny problém. Vie byť 14. dôchodok tak, ako je navrhnutý, vie byť vyplatený aj bez zmeny rozpočtu. To je zasa dobrá správa. A chcem toto akoby na rovinu povedať, aby sa toto prípadne nestalo nejakým predmetom „vydierania", že treba za každú cenu schváliť zmenu rozpočtu, v ktorej nie je jasné, ako budú tie výdavky vynaložené. Takže aby sa to nestalo proste predmetom takýchto, takýchto debát.
A chcem teda na záver jasne povedať a odkázať dôchodcom, že Sociálna poisťovňa vie vyplatiť tohto roku 14. dôchodok, vie vyplatiť v intenciách, v akých o ňom práve rokujeme. Toľko za mňa.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Rozpracované
15:25
Vystúpenie v rozprave 15:25
Milan KrajniakTu nejde o to, že Sociálna poisťovňa, áno, chvalabohu, je v dobrej kondícii, možno bude mať napriek kríze najlepší rok v histórii tento rok. Alebo určite to bude jeden z úplne najlepších rokov. Čiže tam neni problém s tým, že by Sociálna poisťovňa nemala keš, nemala proste dostatok hotovosti na to, aby to vyplatila. Ide o to, že zákon o štátnom rozpočte nám stanovuje nejaké limity výdavkov. A ja sa obávam, že bez vyriešenia tohto problému nebudeme vedieť tie 14. dôchodky vyplatiť.
Druhá vec, ktorú by som sa odrazil, pán poslanec Richter, keď ste spomínali, že bude treba robiť aj ďalšie veci na pomoc seniorom. A nielen seniorom. To je znovu to, čo chcem povedať, veď na to, aby sme to mohli urobiť potrebujeme urobiť novelu zákona o štátnom rozpočte, ktorú ste pred pár hodinami nepodporili, aby sme zvýšili ten limit výdavkov, ktoré na to môžme dať. Ťažko môžte na jednej strane hovoriť, že bolo by treba ešte pomôcť tomu, tomu, tomu, urobiť nejaké ďalšie opatrenia na pomoc seniorom. Ale keď nepodporíte to, že aby to z hľadiska zákona o rozpočtových pravidlách, pravidiel bolo možné, tak ťažko sa s tým dá niečo urobiť.
Teraz ešte vecne, pán poslanec Richter, k tomu, čo ste hovorili. Vy ste hovorili, že český model sa vám páči, lebo česká vláda istým spôsobom predfinancovávala tou valorizáciou dôchodcov. A my sme urobili to isté, akurát sme to neurobili prostredníctvom valorizácie, ale prostredníctvom toho, že sme predsunuli 13. dôchodok, teraz dávame vlastne alebo navrhujeme ďalšiu mimoriadnu inflačnú pomoc dôchodcom alebo 14. dôchodok, keď to tak nazveme. Keď si spočítate, koľko peňazí takýmto spôsobom dáme na podporu dôchodcov, nielen seniorov, ale aj invalidných dôchodcov a sirotských dôchodcov, no tak si myslím, že to výhodnejšie pre našich seniorov ako ten český model, a to najmä preto, že aj 13., aj tento 14. dôchodok je urobený ako sociálne opatrenie. Ja si myslím, práveže je to dobré, že to nie je klasický dôchodok, pretože takýmto spôsobom máme možnosť najviac pomôcť tým, ktorí majú najnižšie príjmy. Práve tým 360-tisícom, o ktorých ste hovorili, že sú pod 430 eur, práve tým dáme najviac. Keby to valorizácia, práve im by sme dali najmenej.
A toto bol aj môj argument, s ktorým som argumentoval zástupcom Združenia kresťanských seniorov a Jednoty dôchodcov Slovenska ako dvoch najväčších organizácií dôchodcovských, že prečo si myslím, že tento typ pomoci je výhodnejší, sociálne lepší v tom danom momente, lebo najviac pomôže tým najchudobnejším dôchodcom.
Posledná poznámka, ktorú by som chcel povedať, alebo dve ešte. Ešte jedna poznámka je takáto. Pán poslanec, my môžeme pomáhať dôchodcom nielen tým, že im zvýšime príjmy, ale rovnakým spôsobom a možno ešte účinnejšie v tom, že zoškrtáme výdavky, ktoré musia mať, alebo obmedzíme nárast tých výdavkov, ktoré sú. A práve tie peniaze z novely štátneho rozpočtu mali ísť dvomi spôsobmi k seniorom.
Po prvé, v prípade, ak by to bolo potrebné, už na konci tohto roka im vyplatiť isté predfinancovanie ako vankúš na ten nárast energií, ktorý hrozí po novom roku. To znamená, to je jedna časť, čo sa týka teda veľa dôchodcovských domácností. Ja by som si tipol že možno 80 %. Samozrejmé, že k tomu máme aj rodiny s deťmi a k tomu máme aj rodiny domácností, ktoré sú bez detí, ale podľa mňa tak 80 % dôchodcovských domácností zatiaľ na základe tých našich prepočtov by sa toto mohlo týkať. A to znovu nebudem môcť urobiť bez novely zákona o štátnom rozpočte. My sme si to nevymysleli, že proste nemáme čo robiť, tak dávame do parlamentu novelu zákona o štátnom rozpočte. Tak keď chceme dať vyššiu pomoc, musíme urobiť novelu zákona a zdvihnúť výdavkové limity v rozpočte.
No a teraz posledná poznámka, sám ste hovorili, že vy ste boli ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny alebo vaša vláda fungovala, teraz to tak poviem, že v dobrých časoch. V 2013 ste dali mimoriadnych dôchodkov 68 miliónov na pomoc dôchodcom. V 2014: 81, v 2015: znovu 81, v 2016: 90, v 2017: 75, v 2018: 80, v 2019: 150. V dobrých časoch, keď ekonomika dobre fungovala, hospodársky rast fungoval, nezamestnanosť sa znižovala. My sme v roku 2020 v inflačnom dali 300 miliónov, v 2021 300 miliónov navyše riadnych dôchodkov a v tomto roku dokopy, ak nakoniec vyriešime ten problém a podarí sa nám nejakým spôsobom novelizovať rozpočet, tak to bude v tomto roku 750 miliónov. 750 miliónov, ktoré idú iba seniorom, sú určené iba seniorom a ktorými predfinancovávame podobne ako česká vláda tú valorizáciu, ktorá príde 1. januára. A v rozpočte na budúci rok, v tom, ktorý sa pripravuje, máme viac ako 500 miliónov zatiaľ na výplatu peňazí určených iba pre seniorov mimo tej valorizácie, mimo riadnych dôchodkov už aj po započítaní valorizácie.
Čiže určite si uvedomujeme, že seniori sú tá kategória občanov, ktorým musíme pomôcť. Ja ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny súčasne musím urobiť to, a vždy na to hľadím tak, že máme tu 1,1 milióna starobných dôchodcov a máme na Slovensku 1,1 milióna nezaopatrených detí. To znamená, že ja chcem, aby v spoločnosti bola rovnováha v tom, aby tie peniaze, ktorými podporujeme rodiny s deťmi, boli v rovnováhe s tými peniazmi, ktorými podporujeme seniorov, lebo to je rozumné, tak má štát fungovať. Peniaze pre seniorov sú výraz istej úcty a ohodnotenia a dôstojnosti, ktorú majú seniori za to, čo pre túto spoločnosť urobili, požívať na Slovensku. Ale súčasne musíme aj istým spôsobom investovať do tých, ktorí tvoria budúcnosť tohto štátu a tohto národa. Preto ja sa vždy snažím, zatiaľ to tak je, pri tom návrhu alebo pri príprave toho rozpočtu na budúci rok, aby tie sumy boli vyvážené. To znamená, že to, čo dávame dôchodcom, aby sme investovali aj do detí a opačne, aby sme to, čo investujeme do detí, aby sme aj seniorom vyjadrili úctu za to, čo pre túto spoločnosť urobili.
Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne. Vážení páni poslanci, ktorí ste vystúpili v rozprave, oceňujem vecný tón a ja budem takisto vecný. Ale musím byť kritický, žiaľ, a odrazím sa presne od toho, s čím pán poslanec Viskupič skončil. Ja oceňujem tú verbálnu podporu, ktorú opoziční poslanci SaS, SMER-u, Republiky vyjadrili tomuto návrhu. Ale, žiaľ, podľa zákona o rozpočtových pravidlách nie je možné vyplatiť tie 14. dôchodky, bez, bez zmeny zákona o štátnom rozpočte. To znamená, že ja vlastne vás chcem poprosiť a vítam tú podporu, že aby sme to posunuli do druhého čítania a potom my budeme riešiť, že ako to, ako to urobiť tak, aby, aby vôbec sme tie 14. dôchodku mohli vyplatiť.
Tu nejde o to, že Sociálna poisťovňa, áno, chvalabohu, je v dobrej kondícii, možno bude mať napriek kríze najlepší rok v histórii tento rok. Alebo určite to bude jeden z úplne najlepších rokov. Čiže tam neni problém s tým, že by Sociálna poisťovňa nemala keš, nemala proste dostatok hotovosti na to, aby to vyplatila. Ide o to, že zákon o štátnom rozpočte nám stanovuje nejaké limity výdavkov. A ja sa obávam, že bez vyriešenia tohto problému nebudeme vedieť tie 14. dôchodky vyplatiť.
Druhá vec, ktorú by som sa odrazil, pán poslanec Richter, keď ste spomínali, že bude treba robiť aj ďalšie veci na pomoc seniorom. A nielen seniorom. To je znovu to, čo chcem povedať, veď na to, aby sme to mohli urobiť potrebujeme urobiť novelu zákona o štátnom rozpočte, ktorú ste pred pár hodinami nepodporili, aby sme zvýšili ten limit výdavkov, ktoré na to môžme dať. Ťažko môžte na jednej strane hovoriť, že bolo by treba ešte pomôcť tomu, tomu, tomu, urobiť nejaké ďalšie opatrenia na pomoc seniorom. Ale keď nepodporíte to, že aby to z hľadiska zákona o rozpočtových pravidlách, pravidiel bolo možné, tak ťažko sa s tým dá niečo urobiť.
Teraz ešte vecne, pán poslanec Richter, k tomu, čo ste hovorili. Vy ste hovorili, že český model sa vám páči, lebo česká vláda istým spôsobom predfinancovávala tou valorizáciou dôchodcov. A my sme urobili to isté, akurát sme to neurobili prostredníctvom valorizácie, ale prostredníctvom toho, že sme predsunuli 13. dôchodok, teraz dávame vlastne alebo navrhujeme ďalšiu mimoriadnu inflačnú pomoc dôchodcom alebo 14. dôchodok, keď to tak nazveme. Keď si spočítate, koľko peňazí takýmto spôsobom dáme na podporu dôchodcov, nielen seniorov, ale aj invalidných dôchodcov a sirotských dôchodcov, no tak si myslím, že to výhodnejšie pre našich seniorov ako ten český model, a to najmä preto, že aj 13., aj tento 14. dôchodok je urobený ako sociálne opatrenie. Ja si myslím, práveže je to dobré, že to nie je klasický dôchodok, pretože takýmto spôsobom máme možnosť najviac pomôcť tým, ktorí majú najnižšie príjmy. Práve tým 360-tisícom, o ktorých ste hovorili, že sú pod 430 eur, práve tým dáme najviac. Keby to valorizácia, práve im by sme dali najmenej.
A toto bol aj môj argument, s ktorým som argumentoval zástupcom Združenia kresťanských seniorov a Jednoty dôchodcov Slovenska ako dvoch najväčších organizácií dôchodcovských, že prečo si myslím, že tento typ pomoci je výhodnejší, sociálne lepší v tom danom momente, lebo najviac pomôže tým najchudobnejším dôchodcom.
Posledná poznámka, ktorú by som chcel povedať, alebo dve ešte. Ešte jedna poznámka je takáto. Pán poslanec, my môžeme pomáhať dôchodcom nielen tým, že im zvýšime príjmy, ale rovnakým spôsobom a možno ešte účinnejšie v tom, že zoškrtáme výdavky, ktoré musia mať, alebo obmedzíme nárast tých výdavkov, ktoré sú. A práve tie peniaze z novely štátneho rozpočtu mali ísť dvomi spôsobmi k seniorom.
Po prvé, v prípade, ak by to bolo potrebné, už na konci tohto roka im vyplatiť isté predfinancovanie ako vankúš na ten nárast energií, ktorý hrozí po novom roku. To znamená, to je jedna časť, čo sa týka teda veľa dôchodcovských domácností. Ja by som si tipol že možno 80 %. Samozrejmé, že k tomu máme aj rodiny s deťmi a k tomu máme aj rodiny domácností, ktoré sú bez detí, ale podľa mňa tak 80 % dôchodcovských domácností zatiaľ na základe tých našich prepočtov by sa toto mohlo týkať. A to znovu nebudem môcť urobiť bez novely zákona o štátnom rozpočte. My sme si to nevymysleli, že proste nemáme čo robiť, tak dávame do parlamentu novelu zákona o štátnom rozpočte. Tak keď chceme dať vyššiu pomoc, musíme urobiť novelu zákona a zdvihnúť výdavkové limity v rozpočte.
No a teraz posledná poznámka, sám ste hovorili, že vy ste boli ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny alebo vaša vláda fungovala, teraz to tak poviem, že v dobrých časoch. V 2013 ste dali mimoriadnych dôchodkov 68 miliónov na pomoc dôchodcom. V 2014: 81, v 2015: znovu 81, v 2016: 90, v 2017: 75, v 2018: 80, v 2019: 150. V dobrých časoch, keď ekonomika dobre fungovala, hospodársky rast fungoval, nezamestnanosť sa znižovala. My sme v roku 2020 v inflačnom dali 300 miliónov, v 2021 300 miliónov navyše riadnych dôchodkov a v tomto roku dokopy, ak nakoniec vyriešime ten problém a podarí sa nám nejakým spôsobom novelizovať rozpočet, tak to bude v tomto roku 750 miliónov. 750 miliónov, ktoré idú iba seniorom, sú určené iba seniorom a ktorými predfinancovávame podobne ako česká vláda tú valorizáciu, ktorá príde 1. januára. A v rozpočte na budúci rok, v tom, ktorý sa pripravuje, máme viac ako 500 miliónov zatiaľ na výplatu peňazí určených iba pre seniorov mimo tej valorizácie, mimo riadnych dôchodkov už aj po započítaní valorizácie.
Čiže určite si uvedomujeme, že seniori sú tá kategória občanov, ktorým musíme pomôcť. Ja ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny súčasne musím urobiť to, a vždy na to hľadím tak, že máme tu 1,1 milióna starobných dôchodcov a máme na Slovensku 1,1 milióna nezaopatrených detí. To znamená, že ja chcem, aby v spoločnosti bola rovnováha v tom, aby tie peniaze, ktorými podporujeme rodiny s deťmi, boli v rovnováhe s tými peniazmi, ktorými podporujeme seniorov, lebo to je rozumné, tak má štát fungovať. Peniaze pre seniorov sú výraz istej úcty a ohodnotenia a dôstojnosti, ktorú majú seniori za to, čo pre túto spoločnosť urobili, požívať na Slovensku. Ale súčasne musíme aj istým spôsobom investovať do tých, ktorí tvoria budúcnosť tohto štátu a tohto národa. Preto ja sa vždy snažím, zatiaľ to tak je, pri tom návrhu alebo pri príprave toho rozpočtu na budúci rok, aby tie sumy boli vyvážené. To znamená, že to, čo dávame dôchodcom, aby sme investovali aj do detí a opačne, aby sme to, čo investujeme do detí, aby sme aj seniorom vyjadrili úctu za to, čo pre túto spoločnosť urobili.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
15:40
A čo sa týka novely zákona o štátnom rozpočte, myslím, že tu jasne zaznelo už v rozprave v čítaní o skrátenom rokovaní, že treba...
A čo sa týka novely zákona o štátnom rozpočte, myslím, že tu jasne zaznelo už v rozprave v čítaní o skrátenom rokovaní, že treba presne definovať zmenu rozpočtu, aby sme vylúčili atómovky pána Matoviča. Naozaj skúsenosti s atómovkami v skrátenom období pána Matoviča máme dostatok, negatívne skúsenosti, takže ja si myslím, že keď ten návrh by bol alebo bude napísaný tak, že jasne bude definovať, kde tieto položky pôjdu, tak prejde to rovnako 144 hlasmi, tak ako to, ako prešla táto novela.
K vystúpeniu pána Richtera. Pán Richter, ja si nemyslím, že o tridsať rokov nebudeme mať problém s dôchodkami. Naopak si myslím, že budeme mať obrovský problém s vyplácaním dôchodkov. Keď si pozriete na silnú demografickú skupinu, ktorá o tridsať rokov odchádza do dôchodku, a demografickú skupinu, ktorá prichádza na pracovný trh, tak ten úbytok obyvateľstva je tak veľký, že určite ten problém s vyplácaním dôchodkov budeme mať. A možno už to potvrdzuje aj demografia za rok 2021, čiže za minulý rok. Minulý rok bol viac ako 12-tisíc úbytok obyvateľov, a to je najväčší úbytok od povojnových rokov. Ešte raz, najväčší úbytok od povojnových rokov bol za minulý rok. To znamená, že to je taký výkrik, že mali by sme s tým niečo robiť, lebo počet obyvateľstva Slovenska sa nám zmenšuje a naviac ešte sa zmenšuje, samozrejme, tá skupina, ktorá o 30 rokov bude na tie, na tie dôchodky robiť.
Pán minister, obrátili sa na mňa dôchodcovia, ktorí začali poberať dôchodky až po schválení toho 13. dôchodku v lete, že cítili sa ukrivdení, že sa na nich zabudlo, že vlastne tento rok budú dostávať dôchodky a nebudú mať žiadne, žiadne 13. dôchodky k tomu, tak podľa informácií, ktoré mám, tak teraz sa na nich myslelo a vlastne všetci tí, ktorí už to rozhodnutie o dôchodku majú alebo ktorí sú poberatelia dôchodku, tak, tak budú poberateľmi, takže toto pokladám tým pádom za vybavenú vec a nebudem dávať k tomu žiadny pozmeňovací návrh.
Teším sa, že všetci sa zhodujú na tom, že túto vec treba podporiť. Ďakujem. Hlasovanie by som navrhoval o sedemnástej hodine dneska.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, hlasovanie o skrátenom rokovaní nám ukázalo, že celý parlament chce tento zákon podporiť, také vzácne to je v našom parlamente. Takisto aj táto rozprava vlastne potvrdzuje to, že naprieč celým parlamentom cítia tí poslanci, že je potrebné podporiť 13. dôchodky.
A čo sa týka novely zákona o štátnom rozpočte, myslím, že tu jasne zaznelo už v rozprave v čítaní o skrátenom rokovaní, že treba presne definovať zmenu rozpočtu, aby sme vylúčili atómovky pána Matoviča. Naozaj skúsenosti s atómovkami v skrátenom období pána Matoviča máme dostatok, negatívne skúsenosti, takže ja si myslím, že keď ten návrh by bol alebo bude napísaný tak, že jasne bude definovať, kde tieto položky pôjdu, tak prejde to rovnako 144 hlasmi, tak ako to, ako prešla táto novela.
K vystúpeniu pána Richtera. Pán Richter, ja si nemyslím, že o tridsať rokov nebudeme mať problém s dôchodkami. Naopak si myslím, že budeme mať obrovský problém s vyplácaním dôchodkov. Keď si pozriete na silnú demografickú skupinu, ktorá o tridsať rokov odchádza do dôchodku, a demografickú skupinu, ktorá prichádza na pracovný trh, tak ten úbytok obyvateľstva je tak veľký, že určite ten problém s vyplácaním dôchodkov budeme mať. A možno už to potvrdzuje aj demografia za rok 2021, čiže za minulý rok. Minulý rok bol viac ako 12-tisíc úbytok obyvateľov, a to je najväčší úbytok od povojnových rokov. Ešte raz, najväčší úbytok od povojnových rokov bol za minulý rok. To znamená, že to je taký výkrik, že mali by sme s tým niečo robiť, lebo počet obyvateľstva Slovenska sa nám zmenšuje a naviac ešte sa zmenšuje, samozrejme, tá skupina, ktorá o 30 rokov bude na tie, na tie dôchodky robiť.
Pán minister, obrátili sa na mňa dôchodcovia, ktorí začali poberať dôchodky až po schválení toho 13. dôchodku v lete, že cítili sa ukrivdení, že sa na nich zabudlo, že vlastne tento rok budú dostávať dôchodky a nebudú mať žiadne, žiadne 13. dôchodky k tomu, tak podľa informácií, ktoré mám, tak teraz sa na nich myslelo a vlastne všetci tí, ktorí už to rozhodnutie o dôchodku majú alebo ktorí sú poberatelia dôchodku, tak, tak budú poberateľmi, takže toto pokladám tým pádom za vybavenú vec a nebudem dávať k tomu žiadny pozmeňovací návrh.
Teším sa, že všetci sa zhodujú na tom, že túto vec treba podporiť. Ďakujem. Hlasovanie by som navrhoval o sedemnástej hodine dneska.
Rozpracované
15:40
Vystúpenie v rozprave 15:40
Slavěna VorobelováVážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi prezentovať možno aj taký trochu iný uhol pohľadu na tento vládny návrh zákona.
V čase najväčšej krízy, kedy sociálne odkázaní ľudia, ale aj sociálne zariadenia žijú v obave z budúcnosti, najmä ako zaplatia vysoké účty za plyn a elektrinu, ktorí zároveň sú a budú postihnutí aj vysokou infláciou, ktorá sa očakáva na úrovni 20 %.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi prezentovať možno aj taký trochu iný uhol pohľadu na tento vládny návrh zákona.
V čase najväčšej krízy, kedy sociálne odkázaní ľudia, ale aj sociálne zariadenia žijú v obave z budúcnosti, najmä ako zaplatia vysoké účty za plyn a elektrinu, ktorí zároveň sú a budú postihnutí aj vysokou infláciou, ktorá sa očakáva na úrovni 20 %.
Pán minister Krajniak zo SME RODINA predkladá vládny návrh zákona o inšpekcii v sociálnych veciach, v rámci ktorého sa má zriadiť nový útvar, neskôr, predpokladám, že možno aj nový úrad so 180 novými úradníkmi, z toho cca 150 inšpektorov, teda kontrolórov. Ako organizačná súčasť tohto útvaru vznikne osem detašovaných pracovísk s pôsobnosťou pre územný obvod jedného vyššieho územného celku, teda v každom kraji jedno detašované.
V súvislosti so zriadením nového útvaru sa predpokladá negatívny vplyv na rozpočet, ktorý nie je priamo naviazaný na účinnosť predmetnej legislatívnej zmeny, to znamená, že môže byť realizovaný priebežne od roku 2022, sme v októbri 2022. Ide o investíciu potrebnú na vybudovanie priestorov, v ktorých bude nový útvar pôsobiť. Účelom investície je pokrytie kapitálových výdavkov potrebných na kúpu, obnovu a rekonštrukciu budov, ich materiálno-technického vybavenia a obstaranie osobných motorových vozidiel pre zabezpečenie výkonu inšpekcie. Celkovo sú tieto výdavky odhadované v objeme 9 429 000 eur, pričom ich financovanie sa predpokladá aj zo zdrojov Európskej únie, z plánu obnovy a odolnosti spolu za rok 2022 a 2023. Je to len cca 50 % výdavkov, a to len počas prvých dvoch rokov. A čo bude potom?
Podľa návrhu sa kreuje právna úprava inšpekcie v sociálnych veciach, ktorou bude dozor na dodržiavaním osobitných predpisov v oblasti sociálnych vecí dozorovanými subjektmi a vyvodzovanie zodpovednosti za porušenie týchto povinností, teda aj pokutovanie týchto subjektov.
Účelom predkladanej novej právnej úpravy je vytvoriť funkčný systém správneho dozoru a tým prispieť k posilneniu efektívnosti a kvality sociálnej pomoci poskytovanej v rámci práva sociálneho zabezpečenia.
Všetko znie vznešene, ale dôvodová správa neobsahuje žiadne merateľné ukazovatele, na základe ktorých bude možné v budúcnosti zhodnotiť efektivitu a cieľ tohto nového zákona. Počas prvých dvoch rokov je časť zdrojov plánovaná aj zo zdrojov Európskej únie, ale opakujem, čo bude potom? Ak zákon neprinesie žiadne pozitívne dopady, tak obávam sa, že prepustiť 180 ľudí z rezortu ministerstva práce bude náročné a opäť s vysokým finančným dopadom na štátny rozpočet, ak zarátame odstupné a odchodné. Na koho účet?
Návrh zákona sleduje efektívnym vykonávaním inšpekcie v sociálnych veciach, osobitne správneho dozoru, predovšetkým posilnenie ochrany najzraniteľnejších fyzických osôb vzhľadom na ich dlhodobú závislosť na pomoci inej osoby pri sebaobsluhe vzhľadom na vek alebo ťažké zdravotné postihnutie. Ide o osoby, ktoré sú spravidla dlhodobo odkázané na vymedzené druhy sociálnej pomoci, a to poskytovanie sociálnych služieb alebo poskytovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia podľa príslušných právnych predpisov, ktoré patria do pôsobnosti ministerstva.
Ďalšou oblasťou, na ktorú sa bude vzťahovať inšpekcia v sociálnych veciach, je oblasť výkonu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorej špecifikom je, že opatrenia sú vykonávané primárne za účelom riešenia situácie dieťaťa, spravidla dieťaťa ohrozeného a komplikovaných rodinných situácií.
Neviem si dosť dobre predstaviť, ak budú v rámci kontroly, teda dozoru, zistené nedostatky a dozorovaný subjekt ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím sa bude musieť právne vyjadrovať k protokolu, teda k zisteným nedostatkom, ako týmto ľuďom skomplikujeme život, pretože správne konanie si vyžaduje mnohokrát využívať platené právne služby, teda služby právneho zástupcu. Takže týmto osobám sťažíme život, ktorý je aj tak už dosť ťažký a náročný. A to už nehovorím o postihoch, ktoré z tohto zákona môžu vyplývať. Zákon môže byť zneužívaný aj v rámci konkurenčného boja medzi poskytovateľmi sociálnych služieb.
Osobitosťou inšpekcie v sociálnych veciach je teda rôznorodá povaha dozorovaných subjektov. A to tak v oblasti sociálnych služieb, ako aj sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Subjekty v oblasti miestnej samosprávy, regionálnej samosprávy, neštátne subjekty, respektíve neverejný poskytovatelia sociálnych služieb, subjekty z oblasti štátnej správy, ak ide o vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Pričom títo sú záhadne momentálne ticho. Možno aj z toho dôvodu, že nepostrehli, že je takýto návrh zákona v druhom čítaní.
Zjednodušene povedané, kontroly sa budú týkať poskytovateľov sociálnych služieb, fyzických osôb, ktorým bol priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ako aj fyzických osôb, ktoré poskytujú pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, na zabezpečení ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu alebo peňažný príspevok na opatrovanie.
Podľa ministra Krajniaka inšpekcia v sociálnych veciach sa bude týkať cca 85-tisíc fyzických osôb a cca 5-tisíc poskytovateľov sociálnych služieb, teda právnických osôb. Navrhovaný počet inšpektorov vo vzťahu k rozsahu inšpekcie a počtu dozorovaných subjektov je neadekvátny v porovnaní napríklad s inšpekciou práce. Pretože ak si vezmeme pre porovnanie práve inšpekciu práce, tak inšpektori práce, je ich zhruba 290, majú oveľa väčší rozsah dozoru a dozorujú cca 2 milióny zamestnancov a cca 180-tisíc zamestnávateľov.
Aj čo sa týka rozpočtu na počet zamestnancov je navrhovaný rozpočet oveľa vyšší. Rozpočet inšpekcie práce je 14,2 milióny na 527 zamestnancov a na inšpekciu v sociálnych veciach je navrhovaný rozpočet 7 miliónov na 180 zamestnancov. V čase krízy a neustále rastúcej inflácie by vláda mala radšej tieto milióny eur investovať do zlepšenia fungovania sociálnych zariadení alebo na posilnenie počtu zamestnancov v sociálnych službách, opatrovateľov, prípadne na lepšie odmeňovanie týchto zamestnancov.
V čase krízy vytvárať nový orgán dozoru a pokutovať osoby z ťažkým zdravotným postihnutím alebo subjekty, ktoré sa starajú o takéto osoby, je neracionálne. Domovy sociálnych služieb v týchto časoch nebudú mať financie na vykrytie faktúr za dodávky plynu či elektrickej energie. Riešia častokrát existenčné problémy a štát ide vytvárať nový útvar s obrovských počtom úradníkov a takpovediac šikanovať ich. Zákon predsa bude platiť pre každého rovnako.
Kontrola a dozor by mala byť, súhlasím, áno, ale nie v období, keď ľudia nevedia, čo bude zajtra a štát im v krízových časoch nijako zvlášť nepomáha. Pričom aj sociálne domovy, ako vieme, sú personálne a finančne poddimenzované. Riešenia predse existujú v racionalizácií, existujúcej kontroly a jej postupov, teda oddelení kontroly, ktoré sú aj na úradoch práce či pobočkách Sociálnej poisťovne.
Ak nám unikajú finančné zdroje zo štátneho rozpočtu, tak riešme činnosť posudkových lekárov, respektíve posudkových komisií.
Verím, že opoziční poslanci, ale ja poslanci za stranu SaS, ktorá sa teda tvári, ktorí sa tvária, že sú opoziční, tento návrh nepodporia, nakoľko samotný Richard Sulík tu v pléne povedal, že nepodporí žiadne vytváranie nových úradníckych miest.
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie v rozprave
4.10.2022 o 15:40 hod.
Ing.
Slavěna Vorobelová
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi prezentovať možno aj taký trochu iný uhol pohľadu na tento vládny návrh zákona.
V čase najväčšej krízy, kedy sociálne odkázaní ľudia, ale aj sociálne zariadenia žijú v obave z budúcnosti, najmä ako zaplatia vysoké účty za plyn a elektrinu, ktorí zároveň sú a budú postihnutí aj vysokou infláciou, ktorá sa očakáva na úrovni 20 %.
Pán minister Krajniak zo SME RODINA predkladá vládny návrh zákona o inšpekcii v sociálnych veciach, v rámci ktorého sa má zriadiť nový útvar, neskôr, predpokladám, že možno aj nový úrad so 180 novými úradníkmi, z toho cca 150 inšpektorov, teda kontrolórov. Ako organizačná súčasť tohto útvaru vznikne osem detašovaných pracovísk s pôsobnosťou pre územný obvod jedného vyššieho územného celku, teda v každom kraji jedno detašované.
V súvislosti so zriadením nového útvaru sa predpokladá negatívny vplyv na rozpočet, ktorý nie je priamo naviazaný na účinnosť predmetnej legislatívnej zmeny, to znamená, že môže byť realizovaný priebežne od roku 2022, sme v októbri 2022. Ide o investíciu potrebnú na vybudovanie priestorov, v ktorých bude nový útvar pôsobiť. Účelom investície je pokrytie kapitálových výdavkov potrebných na kúpu, obnovu a rekonštrukciu budov, ich materiálno-technického vybavenia a obstaranie osobných motorových vozidiel pre zabezpečenie výkonu inšpekcie. Celkovo sú tieto výdavky odhadované v objeme 9 429 000 eur, pričom ich financovanie sa predpokladá aj zo zdrojov Európskej únie, z plánu obnovy a odolnosti spolu za rok 2022 a 2023. Je to len cca 50 % výdavkov, a to len počas prvých dvoch rokov. A čo bude potom?
Podľa návrhu sa kreuje právna úprava inšpekcie v sociálnych veciach, ktorou bude dozor na dodržiavaním osobitných predpisov v oblasti sociálnych vecí dozorovanými subjektmi a vyvodzovanie zodpovednosti za porušenie týchto povinností, teda aj pokutovanie týchto subjektov.
Účelom predkladanej novej právnej úpravy je vytvoriť funkčný systém správneho dozoru a tým prispieť k posilneniu efektívnosti a kvality sociálnej pomoci poskytovanej v rámci práva sociálneho zabezpečenia.
Všetko znie vznešene, ale dôvodová správa neobsahuje žiadne merateľné ukazovatele, na základe ktorých bude možné v budúcnosti zhodnotiť efektivitu a cieľ tohto nového zákona. Počas prvých dvoch rokov je časť zdrojov plánovaná aj zo zdrojov Európskej únie, ale opakujem, čo bude potom? Ak zákon neprinesie žiadne pozitívne dopady, tak obávam sa, že prepustiť 180 ľudí z rezortu ministerstva práce bude náročné a opäť s vysokým finančným dopadom na štátny rozpočet, ak zarátame odstupné a odchodné. Na koho účet?
Návrh zákona sleduje efektívnym vykonávaním inšpekcie v sociálnych veciach, osobitne správneho dozoru, predovšetkým posilnenie ochrany najzraniteľnejších fyzických osôb vzhľadom na ich dlhodobú závislosť na pomoci inej osoby pri sebaobsluhe vzhľadom na vek alebo ťažké zdravotné postihnutie. Ide o osoby, ktoré sú spravidla dlhodobo odkázané na vymedzené druhy sociálnej pomoci, a to poskytovanie sociálnych služieb alebo poskytovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia podľa príslušných právnych predpisov, ktoré patria do pôsobnosti ministerstva.
Ďalšou oblasťou, na ktorú sa bude vzťahovať inšpekcia v sociálnych veciach, je oblasť výkonu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorej špecifikom je, že opatrenia sú vykonávané primárne za účelom riešenia situácie dieťaťa, spravidla dieťaťa ohrozeného a komplikovaných rodinných situácií.
Neviem si dosť dobre predstaviť, ak budú v rámci kontroly, teda dozoru, zistené nedostatky a dozorovaný subjekt ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím sa bude musieť právne vyjadrovať k protokolu, teda k zisteným nedostatkom, ako týmto ľuďom skomplikujeme život, pretože správne konanie si vyžaduje mnohokrát využívať platené právne služby, teda služby právneho zástupcu. Takže týmto osobám sťažíme život, ktorý je aj tak už dosť ťažký a náročný. A to už nehovorím o postihoch, ktoré z tohto zákona môžu vyplývať. Zákon môže byť zneužívaný aj v rámci konkurenčného boja medzi poskytovateľmi sociálnych služieb.
Osobitosťou inšpekcie v sociálnych veciach je teda rôznorodá povaha dozorovaných subjektov. A to tak v oblasti sociálnych služieb, ako aj sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Subjekty v oblasti miestnej samosprávy, regionálnej samosprávy, neštátne subjekty, respektíve neverejný poskytovatelia sociálnych služieb, subjekty z oblasti štátnej správy, ak ide o vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Pričom títo sú záhadne momentálne ticho. Možno aj z toho dôvodu, že nepostrehli, že je takýto návrh zákona v druhom čítaní.
Zjednodušene povedané, kontroly sa budú týkať poskytovateľov sociálnych služieb, fyzických osôb, ktorým bol priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ako aj fyzických osôb, ktoré poskytujú pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, na zabezpečení ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu alebo peňažný príspevok na opatrovanie.
Podľa ministra Krajniaka inšpekcia v sociálnych veciach sa bude týkať cca 85-tisíc fyzických osôb a cca 5-tisíc poskytovateľov sociálnych služieb, teda právnických osôb. Navrhovaný počet inšpektorov vo vzťahu k rozsahu inšpekcie a počtu dozorovaných subjektov je neadekvátny v porovnaní napríklad s inšpekciou práce. Pretože ak si vezmeme pre porovnanie práve inšpekciu práce, tak inšpektori práce, je ich zhruba 290, majú oveľa väčší rozsah dozoru a dozorujú cca 2 milióny zamestnancov a cca 180-tisíc zamestnávateľov.
Aj čo sa týka rozpočtu na počet zamestnancov je navrhovaný rozpočet oveľa vyšší. Rozpočet inšpekcie práce je 14,2 milióny na 527 zamestnancov a na inšpekciu v sociálnych veciach je navrhovaný rozpočet 7 miliónov na 180 zamestnancov. V čase krízy a neustále rastúcej inflácie by vláda mala radšej tieto milióny eur investovať do zlepšenia fungovania sociálnych zariadení alebo na posilnenie počtu zamestnancov v sociálnych službách, opatrovateľov, prípadne na lepšie odmeňovanie týchto zamestnancov.
V čase krízy vytvárať nový orgán dozoru a pokutovať osoby z ťažkým zdravotným postihnutím alebo subjekty, ktoré sa starajú o takéto osoby, je neracionálne. Domovy sociálnych služieb v týchto časoch nebudú mať financie na vykrytie faktúr za dodávky plynu či elektrickej energie. Riešia častokrát existenčné problémy a štát ide vytvárať nový útvar s obrovských počtom úradníkov a takpovediac šikanovať ich. Zákon predsa bude platiť pre každého rovnako.
Kontrola a dozor by mala byť, súhlasím, áno, ale nie v období, keď ľudia nevedia, čo bude zajtra a štát im v krízových časoch nijako zvlášť nepomáha. Pričom aj sociálne domovy, ako vieme, sú personálne a finančne poddimenzované. Riešenia predse existujú v racionalizácií, existujúcej kontroly a jej postupov, teda oddelení kontroly, ktoré sú aj na úradoch práce či pobočkách Sociálnej poisťovne.
Ak nám unikajú finančné zdroje zo štátneho rozpočtu, tak riešme činnosť posudkových lekárov, respektíve posudkových komisií.
Verím, že opoziční poslanci, ale ja poslanci za stranu SaS, ktorá sa teda tvári, ktorí sa tvária, že sú opoziční, tento návrh nepodporia, nakoľko samotný Richard Sulík tu v pléne povedal, že nepodporí žiadne vytváranie nových úradníckych miest.
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované