75. schôdza

Uhm. Ďakujem pekne. Pán kolega, ja zareagujem iba na jednu vec. Samozrejme, aj ja si ho naštudujem podrobne, ako to je, nie som z toho nejaký veľký odborník, ale vidím v rodinných firmách a farmách našu budúcnosť. Lebo keď si pozriem na môj rezort pôdohospodárstva a pozrieme si, že koľko nám tu potravín prichádza cez hranice z Rakúska, z Nemecka, z Francúzska, pýtam sa, bolo to dopestované na družstvách, štátnych majetkoch alebo na rodinných farmách? A žiaľ, my to nemáme zadefinované. To znamená, vítam každú iniciatívu, ktorá zadefinuje tento typ podnikania do budúcnosti, pretože keď máš vlastnú firmu, tak nedáš jej padnúť. Tam je 24 hodín, celá rodina sa za to postaví, pretože vie, že ďalšia generácia môže na tom stavať. My sme to mali socializmom seknuté a teraz máme veľký problém, pretože my máme teraz tu iba pod-ni-kav-cov, nie pod-ni-ka-te-ľov. A práve tento rodinný systém, myslím, že je budúcnosť.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda.
Iba zo slušnosti chcem reagovať, pán poslanec Fecko, bolo to pripravované práve s farmármi, s pánom predsedom výboru Karahutom, s pánom Sirotkom, ktorý združuje malých, stredných podnikateľov, tak aby to bolo na nich šité.
Pán predseda, iba chcem vysvetliť, prečo tam nie je to, čo hovoríte, že prázdna nádoba. No ono je to tak preto, lebo ja som sľúbil, že nebudeme žiadať zo štátneho rozpočtu obligatórnu podporu, ale podobne ako máme využité eurofondy v zákone o sociálnej ekonomike na sociálne podniky, tak rovnako chceme vytvoriť v novom rozpočtovom období schému na rodinné podniky, preto to nie je definované v zákone. Pretože keby to bolo definované v zákone, nemôžeme použiť eurofondy na akoby zákonnú podporu. Takto to môžme urobiť.
Čiže iba to som chcel dovysvetliť ako poznámku, že prečo je to urobené takto.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prajem tiež dobré ránko alebo dobrý deň.
Cieľom tohto vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov je v reakcii na aplikačnú prax upraviť podmienky poskytovania dotácií na rozvoj priemyselnej výroby, výskumu, vývoja a služieb. Návrhom zákona sa zavádzajú elektronické žiadosti o poskytnutie dotácie, upravujú sa niektoré podmienky týkajúce sa ostatných účelov dotácie a tiež úpravy reagujúce na stav v oblasti banských činností.
Medzi najvýznamnejšie navrhované zmeny patria:
- úprava dvoch nových účelov použitia dotácie, a to preložka elektronických komunikačných sietí alebo vybraných líniových stavieb a náklady na štúdiu realizovateľnosti projektu súvisiaceho s rozvojom priemyselnej výroby, výskumu, vývoja a služieb,
- ustanovenie pravidiel spolufinancovania účelu dotácie,
- zavedenie novej kategórie úloh, na plnenie ktorých môže obec alebo VÚC, vyšší územný celok, žiadať dotáciu,
- vytvorenie podmienok na podávanie žiadostí, týkajúcich sa mimoriadnych a naliehavých úloh súvisiacich s investíciou investora aj mimo výzvy na predkladanie žiadostí a
- úprava povinnosti prijímateľa a požadovaných príloh k žiadosti v reakcii na uvedené zmeny.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
A ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 1206.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku a odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom tohto vládneho návrhu zákona o preverovaní zahraničných investícií a o zmene a doplnení niektorých zákonov je zaviesť komplexný mechanizmus preverovania zahraničných investícií v Slovenskej republike z dôvodu ochrany bezpečnosti a verejného poriadku v Slovenskej republike, pričom sa prihliada aj na bezpečnosť a verejný poriadok v Európskej únii.
Návrh zákona bol vypracovaný v súlade s Bezpečnostnou stratégiou Slovenskej republiky, v rámci ktorej je ako jedno zo strategických bezpečnostných záujmov vymedzené práve účinné preverovanie zahraničných investícií z dôvodu bezpečnosti a verejného poriadku a kontrola rizikového kapitálu. Požiadavka na prijatie navrhovanej legislatívy vyplýva taktiež z Akčného plánu koordinácie boja proti hybridným hrozbám na roky 2022 až 2024. Dôležitosť zavedenia účinného mechanizmu zdôraznila situácia spôsobená pandémiou COVID-19 a taktiež situácia súvisiaca s vojenskou agresiou Ruskej federácie na území Ukrajiny. V tejto súvislosti Európska komisia vyslala jasný signál dôležitosti preverovania zahraničných investícií a zároveň opakovane vyzvala členské štáty Európskej únie, ktoré nedisponujú komplexnými mechanizmami na preverovanie zahraničných investícií, aby takéto mechanizmy urýchlene prijali.
Návrh zákona upravuje aj niektoré aspekty spolupráce Slovenskej republiky s ostatnými členskými štátmi Európskej únie a s Európskou komisiou na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2019/452 z 19. marca 2019, ktorým sa ustanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Únie v platnom znení. Mechanizmus preverovania ustanovený návrhom zákona predstavuje efektívny nástroj ochrany pred bezpečnostnými rizikami spojenými so zahraničnými investíciami. Jeho implementáciou Slovenská republika bude môcť nielen monitorovať bezpečnostné riziká, ale ich aj eliminovať, a to prijatím konkrétnych opatrení vo forme stanovenia podmienok pre realizáciu zahraničnej investície alebo jej prípadným zakázaním. Osobitne sa pristupuje k tzv. kritickým zahraničným investíciám podľa § 3 návrhu zákona vymedzených nariadením vlády Slovenskej republiky, ako je to napríklad v oblasti obrany, v odvetví biotechnológie a v prípade prvkov kritickej infraštruktúry alebo v oblasti médií a podobne, ktorých uskutočnenie bez predchádzajúceho preverenia podľa návrhu zákona je zakázané.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
A ďakujem za pozornosť.

Ďakujem.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o preverovaní zahraničných investícií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1215.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám na rokovanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 13/1993 o umeleckých fondoch.
Cieľom návrhu zákona je od 1. 1. 2023 zrušiť povinnosť uhrádzať príspevky príjemcom autorských odmien alebo odmien výkonných umelcov umeleckým fondom. Príjemca odmeny tak nebude musieť odvádzať umeleckým fondom príspevok vo výške 2 % z jeho hrubých príjmov. Zrušuje sa odvodová povinnosť do umeleckých fondov pre dedičov autorských práv, za rok 2022 sa môžu tieto odmeny dobrovoľne odviesť aj po 1. 1. 2023. Tento návrh zákona vychádza z uznesenia vlády č. 400 z 24. júna 2020.
Aby som ešte stručne len povedala, že čo je cieľom, podrobnejšie a prečo k tomuto kroku aj pristupujeme. Príspevky, dvojpercentné, sú dlhodobo predmetom kritiky zo strany zástupcov kultúry a kreatívneho priemyslu. Tieto príspevky sú pre tvorcov dodatočným zdanením, ktoré nemá ekvivalent v iných profesiách, a je aj v protiklade s bežnou praxou iných európskych krajín, kde tvorivé profesie majú skôr nižšie daňové zaťaženie. Na podpornú činnosť sa mali skladať - je otázka, do akej miery sa aj skladali - povinným príspevkom všetci tvorcovia a interpreti, vrátane tých, ktorí nikdy neboli beneficientami tejto podpory. Počas pandémie boli príspevky aj vzhľadom na situáciu v kultúre zdobrovoľnené a na finančnú podporu umelcov štát zriaďuje Fond na podporu umenia, Audiovizuálny fond a KULTMINOR, kde zo štátneho rozpočtu ide za všetky tieto fondy 40 miliónov eur približne, ktoré nie sú predmetom potom ďalšieho zdaňovania. Rozpočet umeleckých fondov za rok 2019, len pre informáciu, dohromady bol 2,3 milióna eur.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, páni kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ochotne som prišiel, chápem tieto ťažkosti.
Chcem predložiť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ide o zákon, ktorý je rovnako ako v každom štáte EÚ základným nástrojom na nákladovo efektívne znižovanie emisií skleníkových plynov v priemysle, energetike a aj v leteckej doprave. Je to trhový nástroj, kde sa časť kvót prideľuje bezodplatne a časť si musia účastníci systému kupovať.
Cieľom návrhu zákona je prispôsobiť systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii pre štvrté obchodovateľné obdobie, ktoré začalo v roku 2021 a skončí v roku 2030; konkrétne prispôsobiť náš domáci zákon zmenám, ktoré boli prijaté v európskych vykonávacích a delegovaných aktoch v rokoch 2019 a 2020. Dovolím si upozorniť, že tento návrh zákona nemá nič spoločné s pripravovanými zmenami v systéme obchodovania v rámci balíka ´Fit for 55´ a ani nemá, priamo nemení obchodovanie alebo delenie financií, ako sa diskutuje v rámci Envirofondu.
Vážený pán predseda, pán predsedajúci Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, verím, že vládny návrh posuniete svojím súhlasom do druhého čítania.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážená kolegyňa a kolegovia, spravodajská správa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1235, v prvom čítaní.
V súlade s § 73 o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona, ktorý spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia, zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.