75. schôdza

Adresátom ďalšej otázky je opäť pán minister školstva. Pán poslanec Tomáš Šudík sa ho pýta:
"Pán minister, na Slovensku máme veľa gymnázií, napríklad v meste Humenné sú ich tri, no firmy a inštitúcie nevedia nájsť vyškolených remeselníkov, zdravotníkov či iných odborne či technicky vzdelaných ľudí, a to práve preto, že mnoho žiakov skončí gymnázium. Chcem sa opýtať, či plánuje ministerstvo tento nelichotivý stav riešiť.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo, pán poslanec, za otázku.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu vytvára legislatívne predpoklady na vstup investora do systému duálneho vzdelávania prostredníctvom novelizácie zákona č. 61/2015 o odbornom vzdelávaní a príprave a v znení neskorších zákonov. V nadväznosti na túto právnu úpravu bola 3. júna 2022 prijatá vyhláška č. 202 z roku 2022 o kritériách na určovanie najvyššieho počtu žiakov prvých ročníkov stredných škôl, ktorej cieľom je ešte objektívnejšie nastaviť zosúladenie potrieb trhu práce s ponukou odborov vzdelávania. Jedným z posudzovaných kritérií je aj naplnenosť škôl. Toto kritérium sa uplatňuje pre gymnáziá aj stredné odborné školy.
Zároveň samosprávne kraje sú tie, ktoré vypracovávajú v rámci svojich originálnych kompetencií regionálne stratégie rozvoja výchovy a vzdelávania, pričom z analýzy medzi týmito odbormi vyplýva, že gymnaziálne vzdelávanie voči odbornému vzdelávaniu je podielovo medzi 25 až 30 percentami.
Optimalizácia sústavy odborov vzdelávania a jej efektívnejšie prepojenie s potrebami trhu práce bola predmetom aj novej vyhlášky 287/2022 o sústave odborov vzdelávania pre stredné školy a o vecnej pôsobnosti k odborom vzdelávania, prostredníctvom ktorej došlo k úprave odborov vzdelávania v oblasti ekonomiky, obchodu a služieb. Všetky uvedené legislatívne zmeny boli robené v spolupráci s jednotlivými subjektami koordinácie odborného vzdelávania a prípravy.
Avšak chcem ešte k týmto legislatívnym úpravám dodať, že ony, táto legislatíva, ktoré definujú kompetencie o určovaní počtu žiakov alebo tried, bude naďalej predmetom systematického prehodnocovania, a to z viacerých dôvodov, lebo ten problém je naozaj zložitejší. Ilustrujem to len na príklade prechodu zo stredného školstva na vysoké školy, kde si zaiste nevieme predstaviť, že by sme maturantovi nejak determinovali, na akú vysokú školu má ísť podľa našej predstavy a, samozrejme, môžeme motivovať žiaduce a potrebné odbory, či už na vysokej, alebo strednej úrovni, strednej školy pomocou podmienok, pomocou rokovania s aktérmi a v prípade aj, samozrejme, stredného školstva, ktorého správcom siete je ministerstvo školstva, ale iba v rámci dnes platnej legislatívy. Tá bude tiež systém, teda predmetom systematicko alebo koncepčného prehodnotenia. Dúfam, že tak napomôžeme aj k splneniu cieľov, ktorý hovoríte aj vy.

Pán poslanec má doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

Ja by som iba chcel poďakovať za vašu odpoveď, aj za tú snahu túto problematiku relatívne riešiť, pretože aj vidíme, že možno je problém aj v takých najvyšších územných celkoch, ktoré potom neskôr schvaľujú tým stredným školám, teda v konečnom dôsledku kto akú triedu otvorí, a často je to podľa môjho názoru spolitizované, pretože oni umelo cez poslancov tlačia, aby boli tie triedy pre gymnáziá a potom nie sú pre odborné školy, na odborné sa nikto nehlási a v dnešnej dobe sa dostávajú už na gymnáziá, kade kto sa dostane, lebo sú veľké normy a na odborné sa deti nehlásia. Takže verím, že to bude aj záujmom ministerstva školstva možno aj uvažovať nad tým, aby sa nejaký dal priamy vzorec na tie VÚC-ky, aby nemohli takto politicky siahať do toho, kde koľko tried sa otvorí, pretože verím, že by v tomto rozdeľovaní bolo ministerstvo oveľa transparentnejšie, keďže nemá s tými riaditeľmi tých škôl také vzťahy, ako majú tí bežní poslanci vyšších územných celkov. Aspoň na východe to takto vnímam v okrese Humenné, že tí riaditelia, ktorí sú kamaráti s poslancami, tak tí triedy dostávali a tí, ktorí neboli, tak tí nedostávali. A tam je obrovský problém nejakých zohnať stolárov, pretože sa riaditeľovi neprihlási na odbor žiaden žiak alebo podobne upadajú aj iné odbory, kde by tí mladí mali záujem v súčasnosti študovať a takéto odbory nám na Slovensku chýbajú a potom je obrovský pretlak ukončených gymnazistov, ktorí nepôjdu ďalej na vysokú školu a sa nevedia posunúť ďalej v pracovnej činnosti. Ďakujem.

Nech sa páči, pán minister.

Môžem doplniť?

Ďakujem za túto pripomienku a naozaj ako som povedal, to svedčí len o tom, že ten systém nie je jednoduché možno zmeniť od stola ministerstva. Pretože to, čo ste spomenuli, je ten, ak by taká, ak takáto prax je, tak je tým, dovoľte mi použiť to slovo, takým najúbohejším spôsobom, ako túto vec riešiť. Pretože akoby tam ani nešlo o deti, ale o nejaký tovar, o nositeľov normatívu a financií a z tejto hry nemôžu byť vyradení rodičia, legitímni zákonní záujemci, pardon, zástupcovia a deti, ktoré majú svoje osobné ciele, ktoré treba jednoducho zladiť s tými spoločnými, a to najmä formou motivačnou a nie nejakou reštrikčnou, násilnou. Je to ťažšia koncepčná otázka, ktorej sa venujem dlhoročne a budem rád, ak budem môcť z tejto pozície tomu pomôcť. Ďakujem.

Ďakujem. Otázka č. 8 je v rovnakom znení, takže bola zodpovedaná.
Deviatu otázku položil pán poslanec Čepček, ktorého však nevidím v sále, takže na jeho otázku sa neprihliada.
Otázka č. 10 je od pána poslanca Branislava Gröhlinga na pána ministra školstva a znie:
"Vážený pán minister, vo svetle udalostí posledných dní plánujete posilniť prevenciu proti extrémizmu a sexuálnu výchovu, aby sa predchádzalo radikalizácii mládeže a nenávistným útokom voči sexuálnym menšinám?"

Vážený pán poslanec, ďakujem aj za túto vašu otázku. Ako som spomínal v predchádzajúcej odpovedi, pripravujeme zmenu obsahu vzdelávania, ktorej cieľom bude posun celej spoločnosti k väčšej tolerancii, ohľaduplnosti, k prijímaniu rôznorodosti a ku kritickému mysleniu a vyhodnocovaniu informácií. To je z dlhodobého hľadiska.
Na zmiernenie následkov sme reagovali aj bezprostredne po minulotýždňových tragických udalostiach. Na škole, ktorú navštevoval útočník, bol zriadený intervenčný tím, posilnili sme krízový kontakt VÚDPaP-u, na ktorý sa mohli obrátiť ľudia, ktorí cítili frustráciu, strach či neistotu. K tragickým udalostiam na Zámockej zároveň vydal Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie viacero materiálov zameraných na pomoc pre mladých ľudí z LGBTI komunity.
Okrem toho VÚDPaP a NIVAM dlhodobo publikujú a zverejňujú množstvo odborných materiálov, ktoré sú vždy k dispozícii pre každého, kto potrebuje pomoc či poradiť. Medzi tieto materiály patria manuály pre odborných zamestnancov, príručky a programy, návody na manažment triedy, na krízový manažment v školskom prostredí, na skupinovú dynamiku a ďalšie. Dlhodobo sa zaoberajú a vydávajú rady aj na témy násilia v školách, kyberšikanu a šikanu. Publikovali aj dokumenty k smútkovému poradenstvu, ako riešiť prejavy radikalizácie a extrémizmu v edukačnom aj v poradenskom procese, prevencie rizikového správania v edukačnom procese, v krízovej intervencii, riešeniu krízovej situácie, rozvíjaniu odolnosti ako prevencie šikanovania a radikalizácie mládeže, ale aj na témy podpory detí a mladých ľudí z menšinových komunít, ako je aj LGBTI komunita. Tieto materiály sú k dispozícii formou publikácií, online dokumentov, podcastov či webinárov. Toto sú okamžité kroky, ako pomôcť školám, mladým ľuďom, ale aj rodinám vysporiadať sa s krízovými udalosťami, návody na to, ako o ťažkých témach diskutovať a zvládať ich.
Z dlhodobého hľadiska, už to bolo spomínané, ale chcem vám odpovedať v plnosti na vašu otázku, je to kurikulárna zmena vyplývajúca z plánu obnovy, ktorej súčasťou bude aj to, čo niekde my nazývame charakterové vzdelávanie, a prinesie nadpredmetovú hodnotovú výchovu. Jej úlohou bude posilnenie kritického myslenia už spomínaného charakterového vzdelávania a rozvoj digitálnych zručností a mnohé ďalšie veci. Pripravené zmeny obsahu a formy vzdelávania by mali viesť k tomu, aby mladí ľudia mali schopnosť identifikovať, odsúdiť prejavy nenávisti, vedieť na ne reagovať bez toho, že by ubližovali sebe či druhým. Taktiež rozpoznať a nevliezť do pasce diskriminácie a upierania ľudských práv, vyhľadávať informácie o rôznych informačných zdrojoch, kriticky ich posudzovať, ich relevantnosť a dôveryhodnosť, počúvať, diskutovať, argumentovať, vyhodnocovať názory iných a na základe argumentov iných a vedeckých dôkazov upraviť vlastný názor, posúdiť svoje konanie a byť zaň zodpovedný.
Toto nie je nejaké slovné cvičenie na základe vašej otázky. Je to prax, ktorá funguje na niektorých výborných školách na Slovensku, na ktorých som mal možnosť aj pôsobiť, a to či v oblasti štátneho, medzinárodného vzdelávania, cirkevného alebo súkromného. Vo všetkých prípadoch som videl, že tieto školy uplatňujú holistický prístup ku žiakom, ktorý neznamená, že, teda ktorý znamená, že žiak nie je len nositeľom izolovaných vedomostí z jednotlivých učebných predmetov, ale vyrastá ako zodpovedný, sebavedomý a úspešný občan, ktorý je nositeľom hodnôt, na ktorých sa vieme naprieč celým spektrom v tejto spoločnosti zhodnúť, ako je čestnosť aj akademická čistota, tolerancia, poctivosť, schopnosť komunikovať, byť tímovým hráčom, byť človekom, ktorý sa vie uplatniť, ktorý vie svoje vedomosti nielen reprodukovať, ale aj použiť. No a mojím cieľom je, tak isto ako verím, naozaj verím, že aj vaším, aby žiak nepotreboval šťastie byť na takej škole, ale aby na každej škole všetky deti v tejto krajine mohli dostať takýto osobnostný rozvoj a takéto vzdelávanie.
Ale ako som spomínal, zmena spoločnosti závisí od nás všetkých. Tak ako prosím učiteľov, pedagógov, prosím aj rodičov, aby pomohli svojim deťom prejsť rôznymi zážitkami, rozprávať sa s nimi a snažiť sa im vysvetliť, čo sa deje, spôsobom, ktorý ich neprovokuje k vyhraneniu, k netolerancii, ale naopak k prijatiu a k porozumeniu.
Ďakujem.

Pán poslanec má doplňujúcu otázku. Nech sa páči, ešte tridsať sekúnd.