75. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Pani ministerka, ja si pamätám, keď sme prijímali tú súdnu mapu a sme sa rozprávali vlastne, že ako to je a vy ste nám stále tvrdila, že ja som dohodnutá so všetkými, ja som sa so všetkými rozprávala, s každým jedným sudcom, prokurátori s tým súhlasia, všetci s tým súhlasili. A teraz sa nám ukazuje, že chodia za nami predsedovia okresných súdov, napríklad predseda Okresného súdu Brezna, ktorý sa chce vrátiť do Bystrice. Chodia za nami ostatní predsedovia okresných súdov. Mala som, mala som stretnutia napríklad aj s predsedníčkou Okresného súdu Prievidza a tiež tam majú problémy. Proste je to celé zle nastavené. A vy tu tvrdíte, že ste sa rozprávali, vy ste so všetkými bola dohodnutá a zrazu príde všetkým nám žiadosť od Rady prokurátorov, aby sa to zmenilo. To je zaujímavé. A s nimi ste sa nebavili? Toto sme počúvali celý čas, keď sme prijímali súdnu mapu, celý čas, pod tlakom. A musíme lebo plán obnovy a musíme a musíme. A preto som ja za to zahlasovala, lebo by som ohrozila celý plán obnovy. A pamätám si aj tie koaličné rady. Napríklad na jednej som bola a tam ste vyhorela ako fakľa. Tak ja by som naozaj bola opatrná a vážila by som si slová.
Ďakujem.

Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Ondrej Dostál. Má k dispozícii plných dvadsať minút.

Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ako zvykne hovoriť Fedor Gál, povedal by som iba tri veci a chcel by som ich adresovať trom ľuďom, ktorí sa zapojili do diskusie o tomto návrhu zákona. Jeden z nich je tu, jeden z nich tu nie je a tretí tu ešte pred chvíľou bol a už tu tiež nie je. Tak začnem tým, ktorý tu je prítomný, teda pán minister.
My sme mali včera takú drobnú slovnú výmenu, keď som v diskusii o skrátenom legislatívnom konaní vyslovil pochybnosti či existujú zákonné dôvody pre skrátené legislatívne konanie, a teda oprel som sa o to, že či problémy s naplnenosťou správnych súdov sú dôvodom pre odsun celej reformy súdnej mapy. A pán minister na to zareagoval, že ho prekvapuje môj vstup a aj vzhľadom na to, že som bol vo vedení ministerstva. Povedali ste, šokujete ma, idete argumentovať absenciou dôvodu na odklad komplexného zákona vo všetkých smeroch. Šokuje ma to, ak navrhujete, aby sa parciálne odkladali reformu zriadenia správnych súdov a povedali ste, že hovoríte, že je tu dôvod, ak tak len riešme správne súdy nie vo zvyšku, povedali ste, ak tak odsunúť len správne súdy. No ja by som rád zacitoval, lebo už je aj prepis na webe Národnej rady a tá moja pochybnosť a teraz citujem "sa zakladá jednak na tom, či tie avizované problémy napríklad s naplnenosťou správnych, novovytváraných správnych súdov a je nevyhnutné riešiť tým, že sa odsunie účinnosť celej reformy súdnej mapy alebo to bolo možné zmeniť alebo vyriešiť tie problémy menej invazívnym zásahom napríklad nejakými opatreniami, ktoré by nevyžadovali zmenu zákona." Čiže ja som nehovoril o tom, že sa má odsunúť iba zriadenie správnych súdov. Ja som hovoril o tom, že existovali aj opatrenia, prostredníctvom ktorých by aj podľa môjho názoru mohla sa spustiť reforma súdnej mapy od 1. januára a nemusela sa odkladať, odkladať celá. Vôbec som nehovoril o tom, že sa má zmeniť zákon tak, že sa odsunie iba zriadenie správnych súdov, ako ste to vy pochopili. Ja som na to reagoval už včera a bol som taký veľmi umiernený a zmierlivý, lebo teda niekedy človek povie niečo, inak ako myslí, to sa stane, ale tak v tomto prípade to nebolo tak, bolo to tak, že vy ste inak pochopili to, čo som ja povedal. To sa tiež občas stáva.
A druhým človekom, ktorému by som chcel adresoval druhú poznámku a ktorý teraz práve prišiel, ale nebol tu, je pán poslanec Susko, ktorý sa opakovane vracia k tomu údajnému porušovaniu rokovacieho poriadku pri schvaľovaní súdnej mapy tým, že sa mestské súdy doplnili do toho zákona o sídlach obvodných, obvodných súdov, čo má byť v rozpore s tým ustanovením zákona o rokovacom poriadku, ktoré hovorí o tom, že ak nebol schválený návrh zákona, návrh zákona v tej istej veci je možné predložiť najskôr šesť mesiacov od neschválenia toho predchádzajúceho návrhu zákona, ktorý bol v tej istej veci. A potom mi tu citoval z rozhodnutia ústavnoprávneho výboru, ktorý veľmi teda dosť široko vykladá termín v tej istej veci, že ide o úpravu tých istých právnych vzťahov, čo je ale mimo diskusie. To nikto nespochybňuje, že takýmto spôsobom sa interpretuje termín v tej istej veci. To, v čom je problém v tom výklade pána poslanca Suska, je, že sa to vzťahuje na návrh zákona, nie na pozmeňujúci návrh. Pretože zákon o rokovacom poriadku dosť jasne rozlišuje medzi návrhom zákona a pozmeňujúcim návrhom. Vo vzťahu k pozmeňujúcim návrhom žiadne takéto obmedzenie neexistuje. Môžte dať pozmeňujúci návrh neschvália vám ho, o mesiac môžte dať pozmeňujúci návrh v tej istej veci nie je to v rozpore so zákonom, o ďalší mesiac alebo na druhý deň po neschválení môžete dať znova pozmeňujúci návrh v tej istej veci ak to máte vložiť do ktorého zákona, nie je to v rozpore so zákonom o rokovacom o rokovacom poriadku. A rovnako, rovnako napríklad platí, že ak sa schvaľujú pozmeňujúce návrhy v druhom čítaní tak ak je schválený nejaký pozmeňujúci návrh, ktorý vylučuje schválenie ďalšieho tak o tom ďalšom sa už nehlasuje. To platí pre pozmeňujúce návrhy. Ale keď sú predložené návrhy zákonov a je schválený nejaký jeden, to neznamená, že nemožno hlasovať o inom, ktorú tú istú vec upravuje iným spôsobom, ak teda tam bol predložený spôsobom, ktorý nie je porušením toho pravidla o 6 mesiacoch. Čiže ja sa čudujem, že pán poslanec Susko dookola toto opakuje, lebo je teda zjavné, že spôsob, akým bola schválená súdna mapa, nie je v tejto veci porušením zákona o rokovacom poriadku, lebo nie je to predloženie návrhu zákona v tej istej veci. Je to predloženie pozmeňujúceho návrhu v tej istej veci, čo nie je zákonom o rokovacom poriadku zakázané a čo sa tu na pôde Národnej rady aj opakovane stáva. Ja som citoval alebo teda spomenul príklad zrušenia daňových licencií, keď presne to isté urobila predchádzajúca vládna koalícia vedená SMER-om na popud Slovenskej národnej strany. Nepodarilo sa im to samostatným návrhom zákona, tak to urobili pozmeňujúcim návrhom, ktorý bol pred uplynutím šesťmesačnej lehoty. My sme boli opozícia a ja som teda veľmi striehol na to, že či sa neporušuje zákon o rokovacom poriadku, ale toto som nevyčítal, že by to bolo porušenie zákona o rokovacom poriadku.
Posledná tretia poznámka je adresovaná pánovi poslancovi Pročkovi, ktorý tu pred chvíľkou bol, ale už tu nie je a tak ale možno, možno si to potom vypočuje zo záznamu alebo to počúva niekde na chodbe alebo v kancelárii. A pán poslanec Pročko hovoril o sudcoch, ktorí sú nehodní o sudcoch, ktorí sa, ktorí sa nechajú, nechajú korumpovať a že to je problém, že s tým treba niečo robiť a že jemu je jedno, že či je to či bude súd tam alebo tam a koľko bude súdov. Tak chcem povedať, že jedna z vecí, na ktorej sa aj s pánom poslancom Pročkom aj s kolegami a kolegyňami z OĽANO, s ktorými sme boli donedávna koaličnými partnermi napriek všetkým nezhodám zhodneme, je, že vidíme korupciu ako problém vrátane korupcie, ktorá existuje na súdoch a myslíme si, že, že s tým treba niečo robiť, že proti tomu treba bojovať. Problém ale je, že nikto korupčný ani korupčný sudca, ktorých nie je asi iba toľko ako na prstoch jednej ruky, nikto to nemá napísané na čele. My nevieme, že, že ten, ktorý sudca sa správa korupčne, to sa obvykle dozvieme, až keď zasiahnu orgány činné v trestnom konaní a keď sa také korupčné správanie podarí preukázať. Ale to je nedostatočné.
Môžme zefektívniť činnosť orgánov činných v trestnom konaní, ale určite sa nepodarí odhaliť, postihnúť a usvedčiť všetkých korupčníkov a teraz nehovorím, nehovorím iba o sudcoch, hovorím korupčníkoch v akýchkoľvek mocenských pozíciách, lebo je to tak. Nikdy sa nepodarí odhaliť všetku trestnú činnosť. Ale to, čo môžme okrem toho, že budeme odhaľovať a postihovať korupciu robiť, je, že budeme vytvárať podmienky na to, aby sa tá korupcia páchala ťažšie. Aby tí, ktorí sú nehodní, ktorých život, správanie vyvoláva pochybnosti, áno, áno ja som tušil, že si vedľa, ktorých život a správanie vyvoláva pochybnosti, aby boli, aby to mali ťažšie. A jedným z tých nástrojov, z dôležitých nástrojov, ktorí môže prispieť k očiste súdnictva, je aj preverovanie sudcovskej spôsobilosti špeciálne pri zriaďovaní nových správnych súdov ako novej inštitúcie, a preto sa tu o tom toľko diskutuje, lebo tento nástroj, ktorý je dôležitý práve preto, aby sa realizoval ten cieľ, ktorý s pánom poslancom Pročkom máme spoločný napriek tomu, že na ix iných veciach sme sa schopní pohádať, tak ten nástroj je, je preverovanie sudcovskej spôsobilosti, a tým odradzovanie sudcov, ktorí majú čo skrývať, majú problém s tým, aby niekto preveroval, či ich život, ich príjmy, ich fungovanie, je úplne v poriadku.
A práve preto je podľa môjho názoru dôležité podporiť pozmeňujúce návrhy, ktoré smerujú k zachovaniu toho, aby sa sudcovská spôsobilosť pri sudcoch novozriaďovaných správnych súdoch aj preverovala.
Ďakujem.

Končím možnosť prihlásiť sa faktickými poznámkami, štyri faktické poznámky. S prvou pán poslanec Boris Susko.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Dostál, no dosť ste ma teraz prekvapili, lebo nevedel som, že presadzujete teóriu výkladu právnej normy čisto formalistickým a gramatickým spôsobom, že nepozeráte na účel tej právnej normy a účelom tohto ustanovenia zákona o rokovacom poriadku je práve to, aby sa Národná rada opakovane v krátkom období, to znamená v období šesť mesiacov, nezaoberala schvaľovaním právnej úpravy v tej istej veci. A to, že je tam napísané, že návrh zákona v tej istej veci, no tak predpokladá sa, že keď sa prvýkrát niečo navrhovalo v nejakom návrhu zákona, tak sa to opakovane bude navrhovať v návrhu zákona.
To neznamená, že by sme to mali formalisticky, gramaticky vykladať tak, že ak sa to predloží ako pozmeňovací návrh a je to v tej istej veci, tak je to niečo iné. Podľa mňa účelom toho ustanovenia zákona o rokovacom poriadku, a teda mali by sme z hľadiska práva sledovať aj to, čo bolo účelom zákonodarcu upraviť, je práve to, aby sa Národná rada Slovenskej republiky opakovane v krátkom období bez nejakej zmeny spoločenských vzťahov a podobne nezaoberala tou istou vecou, ktorú už raz Národná rada odmietla.
A toto je práve ten prípad, kde ste účelovo obišli takýmto gramatickým formalistickým výkladom práve toto obmedzenie, ktoré hovorí, ktoré obmedzuje zákon o rokovacom poriadku, aby sa opakovane v priebehu šesť mesiacov nerokovalo a nerozhodovalo o tej istej veci, ktorú už raz plénum Národnej rady odmietlo. A to si myslím, že je úplne jasné.
Ďakujem.

S ďalšou faktickou poznámkou pán poslanec Alojz Baránik.

No, súhlasím s tebou pán kolega Dostál, že sa kolega Susko mýli v tom, ako interpretuje rokovací poriadok. Zabúda akokeby, uňho sa to stáva, že má takú selektívnu pamäť, zabúda na to, že je ústavným právom poslanca podávať návrhy, a teda to právo môže byť obmedzené len v nejakých primeraných dôvodoch stanovených rokovacím poriadkom. Kde je však zásadný rozdiel, ktorý on zamlčuje, je to, že návrh zákona môže podať jeden poslanec a v tom je rozdiel, že pozmeňujúci návrh musí byť podpísaný minimálne 15 poslancami, pričom dokonca môže po jeho podaní byť podpis stiahnutý čo i len jedného a v tom prípade ten pozmeňujúci návrh stráca platnosť.
Čiže je tam oveľa vyššia bariéra na to, aby mohol byť podaný pozmeňujúci návrh a tam je tá deliaca čiara, pre ktorú je možné pozmeňujúci návrh podávať aj opakovane, opakovane kedykoľvek. A pokiaľ ide to, o čom ste sa vyjadril, že tu bolo povedané tými, ktorí presadzujú to, aby sa na správne súdy mohli dostať aj ľudia bez previerky, to je proste Fico a tá banda okolo. Tak ak má niekto 20 prstov na jednej ruke, tak potom by to platilo, ale momentálne máme 13 sudcov odsúdených a ďalší sú už v procese. Takže nehovorte, že na prstoch jednej ruky sa dá spočítať zo 1 400 sudcov, koľko je ich falošných, nie je to pravda. Je ich veľa.

Ďakujem. S faktickou pani poslankyňa Mária Kolíková.

Ďakujem veľmi pekne pánovi poslancovi za opätovné vysvetlenie toho, k čomu sa stále vraciame, pretože zjavne je tu takáto politická objednávka. A myslím, že každý veľmi dobre rozumie, že aký je rozdiel medzi návrhom, ktorý sa podáva iniciatívne na rozbehnutie legislatívneho procesu v Národnej rade, kde nám stačí jeden poslanec a pozmeňujúcim návrhom, kde treba 15 poslancov. To znamená, že je jednoznačné, že vieme, prečo bola zavedená táto právna úprava práve preto, aby sa nezneužívala iniciatíva jedným poslancom a nezaťažoval Národnú radu, keď je vlastne jediný v tomto výbornom nápade, ktorý môže byť naozaj bohumilý, ale je zrejme, že k tomu nie je žiadna podpora a zbytočne tým zahlcuje vlastne legislatívny proces. A je to jasné, je to jasné zo zákona a zbytočné je k tomu sa vracať.
Už k tomu bolo povedané mnohé a zaiste aj to, že celá právna úprava, ktorá súvisela s reformou nakoniec mala ústavnú väčšinu. Takže príde mi skutočne zvláštne, že potom koaliční poslanci v rozpore so svojím vtedajším hlasovaním teraz sa tu vyjadrujú, že ako je to celé zle. Ako asi niečo sa im neviem, kde stalo zle alebo neviem už, že kto teraz presadzuje a ďalší vyvíja tlaky. To je podľa mňa v tomto momente kľúčové, čo som chcela povedať a súčasne platí, aj čo povedal pán poslanec, je, že tu vlastne nie je reálny argument, prečo vypadli previerky. Keď sa posúva celú súdna mapa o ďalších päť mesiacov, neobstojí žiadny argument, ani to, že je málo sudcov, hlásia sa tam, ani to, že sa to nestíha, pretože Súdna rada to robí oveľa efektívnejšie, robí to proste v týždni, v týždňoch a tu nie je žiadny logický argument. Je tu proste nejaké politické zadanie.
Ďakujem.

Pán poslanec Pročko.