75. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Máme tu túto tému, ktorú teraz v poslednom čase rozoberá stále viacej a viacej ľudí, ale ja nerozumiem jednej veci. Mne je úplne jedno, že akého vierovyznania je jedna politická strana, či má orientáciu takú, alebo onakú. Ja sa do toho absolútne nestarám, ale mňa práve zaráža jedna vec, že ako je to naopak. Pretože akonáhle tí liberáli alebo tí, ktorí hlásajú tú slobodu, chcú o tej slobode rozprávať, a niekto iný má názor iný, ako majú oni, ako je tá ich pravda, tak absolútne v tom momente je označený za extrémistu, za fašistu, za popieranie, za všetko možné. Čiže ak chceme o tej slobode rozprávať, tak berem aj druhý názor. Ale v tomto konkrétnom prípade si povedzme, že tu ide o výchovu detí a v tomto prípade by sme mali úplne inak pristupovať k tejto téme, pretože tá citlivá detská duša tieto veci vníma úplne inak ako my dospelí alebo tí, čo sú starší ľudia, ktorí už si prešli nejakými vecami v živote.
Čiže pri výchove detí a mládeže máme národný vzdelávací program a máme osnovy, ktoré jasne hovoria o tom, čo sa učiť má a čo sa učiť nemá. Preto aj v tomto prípade by sme mali veľmi dbať na to, čo tí učitelia učia v tých školách, a preto ja som aj za to, aby učitelia, ktorí sú v školách, jednoznačne vedeli, čo si dovoliť môžu a čo nemôžu. Ak sú jedného vierovyznania alebo ak uznávajú iné hodnoty, ako uznávajú rodičia, to je jeho osobná vec, ale takýto, v takýchto prípadoch to nemá čo vnášať do prostredia školy a môže si ísť s touto agendou a s týmto svojím presvedčením vo voľnom čase robiť, absolútne čo chce, ale do škôl takéto veci podľa mňa nepatria absolútne. A tie deti, ak chceme mať zdravú spoločnosť, by sa mali vzdelávať aj v oblastiach, ale aby ten vek bol na to jednoznačne primeraný a malo by to byť veľmi decentným spôsobom a viac by som to nechal na tých rodičov, aby tí rodičia tým takým jemnejším spôsobom im to vedeli vysvetliť.
Čiže aj ako pán Kuffa hovoril o tých školách, veľmi dôležité je aj to, že čo sa stalo minulý alebo predminulý rok, keď sa otvoril trh s učebnicami, pretože tieto učebnice, ktoré mnohokrát ani neprejdú nejakou kontrolou, sa dostávajú do našich škôl, čiže túto vec, na túto vec by sme sa tiež v tomto zákone mohli do budúcna pozrieť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegynky, kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť stanovisko Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania návrhu na voľbu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.
Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade toto stanovisko o prerokovaní návrhu na voľbu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.
Návrh na voľbu podpredsedu NKÚ pridelil predseda Národnej rady svojím uznesením č. 1320 z 3. októbra 2022 výboru pre financie a rozpočet na prerokovanie a zaujatie stanoviska do 17. októbra 2022. Predsedovi Národnej rady boli doručené štyri návrhy na voľbu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktoré predložili:
– poslanec Národnej rady Ľudovít Goga, ktorý navrhuje pani Henrietu Crkoňovú,
– poslankyňa Anna Zemanová, ktorá navrhuje pána Ivana Kuhna a
– poslanec Lukáš Kyselica, ktorý navrhuje Máriu Machovú.
Kandidát pán Miroslav Vilkovský, kandidáta navrhol poslanec NR SR Peter Pollák, stiahol listom doručeným dňa 20. októbra 2022 do podateľne Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky svoj súhlas s kandidatúrou na podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu SR.
Výbor pre financie a rozpočet predložený návrh prerokoval na svojom zasadnutí dňa 18. októbra 2022 a prijal k nemu uznesenie č. 387. Výbor preskúmal plnenie podmienok navrhovaných kandidátov a posúdil, že predložené návrhy kandidátov obsahujú požadované náležitosti na voľbu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.
Na rokovanie výboru boli prizvaní navrhnutí kandidáti na voľbu podpredsedu, aby predstavili zámer svojho pôsobenia vo funkcii, a poslanci Národnej rady, ktorí ich navrhli. Zároveň výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 388 z 18. októbra 2022 schválil stanovisko výboru k návrhu na voľbu podpredsedu NKÚ ako tlač 1260a. Zároveň ma učil za spravodajcu výboru.
Návrh uznesenia je prílohou tohto stanoviska. Zároveň v prípade, ak nebude podľa § 110 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu zvolený, navrhujem, aby sa vykonala opakovaná voľba, ktorá sa uskutoční na 75. schôdzi Národnej rady, do ktorej postupujú dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov.
Pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny predkladám stanovisko výboru k splneniu podmienok navrhovaných kandidátov na verejného ochrancu práv (tlač 1261a).
V súlade s príslušným rozhodnutím predsedu Národnej rady výbor prerokoval návrh na voľbu verejného ochrancu práv na svojej 60. schôdzi dňa 17. októbra 2022. Na schôdzu boli pozvaní všetci traja navrhnutí kandidáti. Po ich vypočutí výbor prijal stanovisko uvedené v tlači 1261a. V zmysle tohto stanoviska navrhnutí kandidáti Róbert Dobrovodský, Maroš Matiaško a Marián Török spĺňajú podmienky na voľbu verejného ochrancu práv podľa § 4 ods. 2 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv.
Gestorský výbor navrhuje Národnej rade overiť, že navrhovaní kandidáti spĺňajú podmienky na voľbu, a vykonávať voľbu verejného ochrancu práv.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu, skončila som.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, v súvislosti s blížiacim sa termínom konania referenda, ktoré sa prezidentka Slovenskej republiky zaviazala vyhlásiť po rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnosti jednej z dvoch otázok, a v kontexte pretrvávajúcej celosvetovej pandémie ochorenia COVID-19 je potrebné v dostatočnom časovom predstihu proaktívne reagovať na záujmy spoločnosti a štátu v oblasti uplatňovania jedného zo základných politických práv, ktorým je právo voliť.
Posledná novela volebného zákona schválená v minulom roku vytvorila priestor na to, aby pre prípad pandémie mohol osobitný zákon ustanoviť výnimku z prekážky práva voliť, ktorá sa uplatňuje v prípadoch obmedzenia osobnej slobody z dôvodu ochrany verejného zdravia. Za predpokladu nepriaznivej epidemiologickej situácie a pretrvania... pretrvávania protipandemických opatrení, ktorými sú izolácia a karanténa, by zrejme množstvo voličov nemohlo osobne prísť k volebným urnám.
V súlade s vytvoreným právnym rámcom preto navrhujeme, aby voliči, na ktorých by sa za bežných okolností vzťahovala prekážka výkonu volebného práva, mohli v prípade pretrvávajúcich karanténnych opatrení v súvislosti s ochorením COVID-19 hlasovať v blížiacom sa referende prostredníctvom špeciálneho spôsobu hlasovania. S cieľom dôslednej pripravenosti zabezpečiť komplexné organizačno-technické procesy a garantovať bezporuchovosť v priebehu referenda vyhláseného na základe petície občanov prijatej 24. augusta 2022 je potrebné ešte pred jeho vyhlásením ustanoviť jednoznačne pravidlá, ktorými sa bude v prípade negatívnej epidemiologickej situácie riadiť.
Z dôvodu mimoriadnych okolností súvisiacich s vážnymi dopadmi pandémie na realizáciu ústavných práv obyvateľov preto navrhujeme Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona o špeciálnom spôsobe hlasovania v referende vyhlásenom na základe petície občanov.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som prečítala informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o špeciálnom spôsobe hlasovania v referende vyhlásenom na základe petície občanov prijatej 24. augusta 2022 (tlač 1282).
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1338 z 25. októbra 2022 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o špeciálnom spôsobe hlasovania v referende vyhlásenom na základe petície občanov prijatej 24. augusta 2022 (tlač 1282) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj v termíne ihneď.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 66. schôdzi dňa 9. novembra 2022. Výbor svojím uznesením č. 176 z 09. novembra 2022 súhlasil s návrhom vlády na skrátené na skrátené legislatívne konanie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie vysloviť súhlas s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie k vládnemu návrhu zákona o špeciálnom spôsobe hlasovania v referende vyhlásenom na základe petície občanov prijatej 24. augusta 2022 sa uskutoční na 75. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, vážení poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorými sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Účelom predloženého návrhu zákona je vytvorenie dodatočného časového priestoru na implementáciu reformy súdnej mapy v trvaní piatich mesiacov. Súčasná personálna obsadenosť správnych súdov nie je postačujúca na to, aby správne súdy mohli riadne začať svoju činnosť už od 1. januára 2023. Novovytvorené správne súdy majú nízky počet sudcov a vysoký počet nerozhodnutých vecí na jedného sudcu. Bez vykonania navrhovanej zmeny zákonnej úpravy hrozí znefunkčnenie činnosti správnych súdov. Uvedený stav môže negatívnym spôsobom zasiahnuť do ústavou garantovaných základných ľudských práv a slobôd, akými sú právo na prístup k súdnej ochrane a právo na spravodlivý proces.
Cieľom návrhu zákona je odkladom účinnosti niektorých zákonných ustanovení o päť mesiacov poskytnúť dodatočný časový priestor na dokončenie príprav reformy súdnej mapy a vytvoriť tak predpoklady pre postupné zlepšovanie výkonu súdnej moci, ako aj predísť možnému ohrozeniu základných práv a slobôd. Navrhované riešenie predstavuje nevyhnutný krok smerom k efektívnemu domáhaniu sa spravodlivosti na súdoch. Hrozí, že súdna sústava nebude pripravená zvládnuť dopady reformy súdnej mapy, čo môže negatívne ovplyvniť ústavné práva účastníkov konania, najmä právo na súdnu ochranu a právo na konanie rozhodnutí vecí bez zbytočných prieťahov. Bez schválenia navrhovaných opatrení bude zložitejšie naplniť základný cieľ reformy súdnej mapy, ktorým je najmä poskytovanie kvalitnejších služieb v oblasti súdnej ochrany.
Čo sa týka uvedenej potreby okamžitého zásahu zákonodarcu, vláda na tomto mieste uvádza, že si je vedomá skutočnosti, že v prípade aplikácie § 89 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady môže Národná rada uplatňovať právomoc uzniesť sa na skrátenom legislatívnom konaní, iba ak objektívne existuje mimoriadna okolnosť a v jej rámci ide o dostatočne odôvodnený prípad ohrozenia základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo hrozbu značných hospodárskych škôd pre štát. Neriešenie vzniknutej situácie alebo odďaľovanie jej riešenia by mohlo ohroziť efektivitu výkonu súdnictva a negatívne ovplyvniť právo na prístup k súdnej ochrane.
V zmysle § 89 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom priadku Národnej rady Slovenskej republiky sú splnené podmienky na prerokovania návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní, pretože sú ohrozené základné ľudské práva a slobody, medzi ktoré patrí právo na prístup k súdnej ochrane a právo na spravodlivý proces. Prosím, o podporu tohto návrhu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, pán minister, vážené poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o uvedenom vládnom návrhu pod tlačou 1284 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru s tým, že o výsledku prerokovania bude informovať Národnú radu... Počkajte. (Rečník si kontroluje písomné podklady na rečníckom pulte.) Hej, uhm.
Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na 142. schôdzi dňa 27. októbra 2022. Uznesením č. 624 odporúčal Národnej rade návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o uvedenom vládnom návrhu zákona schváliť.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán minister a vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rokujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie k zákonu alebo k novele zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov, teda základná, základná idea toho návrhu je odsun o pol roka spustenia reformy súdnej mapy, ktorá bola tento rok schválená Národnou radou. A mali by sme posúdiť, či sú, alebo nie sú splnené zákonom stanovené, teda zákonom o rokovacom poriadku stanovené dôvody pre skrátené legislatívne konanie, o čom si dovolím vysloviť istú pochybnosť.
Tá pochybnosť sa zakladá jednak na tom, či tie avizované problémy, napríklad s naplnenosťou správnych, novovytváraných správnych súdov je nevyhnutné riešiť tým, že sa odsunie účinnosť celej reformy súdnej mapy, alebo to bolo možné zmeniť, alebo vyriešiť tie problémy menej invazívnym zásahom, napríklad nejakými, nejakými opatreniami, ktoré nevyžadovali zmenu zákona, a na to sa asi, na to sa asi ten pohľad môže, môže líšiť a zrejme sa v tom, či, či bola dostatočne pripravená reforma aj vo vzťahu k správnym súdom, celkom, celkom nezhodneme. Ale aj keby sme, teda dobre, však to, to môže byť vecou posúdenia či, či je nevyhnutná zmena zákona a odsun, odsun celej reformy o šesť mesiacov, alebo nie.
Ale otázka je potom, že či v tomto návrhu zákona sú iba opatrenia a zmeny, ktoré sú nevyhnutné a ktoré s tým, s tým priamo súvisia, teda či v tomto návrhu zákona nie sú aj zmeny, ktoré ak aj chce ministerstvo realizovať, či by nemali byť realizované v štandardnom legislatívnom procese s pripomienkovým konaním, a nie v skrátenom legislatívnom konaní na pôde, na pôde parlamentu.
Mám na mysli najmä teda vypustenie testu sudcovskej spôsobilosti pre sudcov prideľovaných na novovznikajúce správne súdy, čo bol dôležitý aspekt tej reformy, že všetci sudcovia, ktorí nastúpia na nové správne súdy, prejdú touto previerkou. A opakujem, že ak má na to vedenie, nové vedenie ministerstva iný pohľad, ako malo to predchádzajúce, tak, samozrejme, že môže, môže svoj pohľad premietnuť aj do zmeny právnej úpravy, ak na to nájde dostatočnú podporu v rámci, v rámci Národnej rady. Ale vyslovujem týmto pochybnosť, že či toto je opatrenie, ktoré je naozaj nevyhnutné realizovať v skrátenom legislatívnom konaní, aj keď by sme teda pripustili, že odklad súdnej mapy je nevyhnutým opatrením, aby nedošlo k ohrozeniu práva na súdnu ochranu.
A ďalšou vecou, ktorú tam vnímam ako nie nevyhnutnú pre skrátené legislatívne konanie, len sa tam teda nejako priplietla, je zmena v inštitúte dočasného prideľovania sudcu, ktorá opäť v porovnaní so súčasným stavom dáva väčší priestor pre obchádzanie štandardných výberových konaní bez preverovania sudcovskej spôsobilosti. A ak, áno, ak je to názor, názor ministerstva, že je to nevyhnutné, nevyhnutné zmeniť, tak si nemyslím, že bolo nevyhnutné dávať to do návrhu zákona, ktorý sa má prerokovať nie v štandardnom, štandardným spôsobom, ale v skrátenom legislatívnom konaní, lebo ani v tom návrhu na skrátené legislatívne konanie, v jeho odôvodnení nie sú veci, ktoré by sa týkali týchto dvoch vecí, o ktorých som hovoril, tam v podstate sa hovorí o naplnenosti správnych súdov a potrebe odkladu, odkladu celej účinnosti.
Čiže na základe toho, čo som si mohol prečítať, aj na základe toho, čo som si vypočul v úvodnej reči pána ministra, nie som presvedčený, že v návrhu zákona sú splnené zákonom o rokovacom poriadku dané dôvody na skrátenie legislatívneho konania.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja len krátko. Pán poslanec, prekvapujeme ma vaša, váš vstup osobitne, pretože ste boli vo vedení ministerstva spravodlivosti posledný polrok. Máte presné dáta, presné informácie, v akom stave, teda dúfam, že ich máte, šokuje ma, idete argumentovať absenciou dôvodu na odklad komplexného zákona vo všetkých smeroch. Šokuje ma to, ak navrhujete, aby sa len parciálne odkladala reforma zriadenia správnych súdov. Znamená to, že nechápete samotný spôsob, ako ste to vy navrhli, aby to fungovalo, aby sme takto spravili. Rozvrátime úplne prepojenosť, vzájomnú prepojenosť.
Povedali ste, nám hovoríte, že je tu dôvod, ak, tak len a riešme správne súdy, nie vo zvyšku. (Reakcia z pléna.) Nie, nie, nie. Povedali ste, ak, tak odsunúť len, len správne súdy, hej, čiže takto, zbytočne ísť teraz do, do vec... vecných, vecného obsahu vo vzťahu k odkladu a potrebe odkladu, tá, tá lehota piatich mesiacov je minimálna na to, aby sa jednoducho sprevádzkovalo to, čo sa sprevádzkovať má. Musí to byť odložené komplexne, pretože my nevieme ani sudcovia, predsedovia súdov nevedia, ktorí sudcovia buď požiadajú, ktorí budú preložení, čiže nie je možné ani vôbec riešiť potom rozvrhy práce, prispôsobiť sa novej situácii, čiže komplexne treba odsunúť zákona ako taký.
A čo sa týka potom toho, že sme mohli iné veci riešiť, a nesúvisia so skráteným legislatívnym konaním, v zásade nesúhlasím, pretože aj tieto opatrenia, ktoré my, my vkladáme do tohto návrhu, sú minimalistické v tom, aby od 1. 6. mohli sme spustiť a garantovali právo na riadny súdny proces, pretože všetky opatrenia nevyhnutne súvisia so spustením reformy. A vyriešenie, vyriešenie dier v systéme, tak ako je nastavený, pretože ak by sme tieto opatrenia neprijali, tak jednak riskujeme preso... personálne riziko, to znamená, že nebude mať kto rozhodovať, a to aj od 1. 6., riskujeme know-how transferu na súdoch. Čiže ak by sme neurobili dočasné pridelenie, tak sudcovia, ktorí sú schopní a majú pamäťovú stopu a 20 rokov rozhodovali svoje veci, nebudú môcť odovzdávať novoprichádzajúcim sudcom, čiže nedost... nepríde k prenosu know-how, ktorý tam je, a to je v každej normálnej inštitúcii a organizácii nevyhnutné, aby došlo k odovzdaniu kvalít a personálnych kapacít a know-how.
Čiže všetky tieto opatrenia nevyhnutne súvisia, zásadne nesúhlasím s tým, že ich nemusíme riešiť v skrátenom legislatívnom procese, pretože my ich potrebujeme od 1. 6. už mať funkčné, takže toľko k tým vašim návrhom, čiže potom môžme, samozrejme, pri prerokovaní samotného návrhu ísť viac do detailov.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si vám predložiť návrh na voľbu predsedu Úradu pre verejné obstarávanie. Podľa zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predsedu Úradu pre verejné obstarávanie na návrh vlády volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky.
Úrad vlády Slovenskej republiky v súlade s § 141 ods. 7 zák... spomínaného zákona zverejnil dňa 17. mája 2022 na svojom webovom sídle výzvu na prihlásenie záujemcov o kandidatúru na predsedu Úradu pre verejné obstarávanie. Termín na prihlásenie záujemcov o kandidatúru bol do 23. augusta 2022. Vláda podľa zákona o verejnom obstarávaní navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky kandidáta alebo kandidátov na predsedu úradu po verejnom vypočutí kandidátov na predsedu úradu a vyhodnotení výberovou komisiou, ktorú na tento účel zriadi vláda. Vláda uznesením vlády č. 494 zo 17. augusta 2022 zriadila výberovú komisiu na výber kandidátov na predsedu Úradu pre verejné obstarávanie navrhovaných vládou Slovenskej republiky a schválila rokovací poriadok výberovej komisie na výber kandidátov na predsedu Úradu pre verejné obstarávanie navrhovaných vládou Slovenskej republiky.
Na základe zverejnenej výzvy sa prihlásili štyria záujemcovia o kandidatúru, z ktorých u dvoch bolo administratívnou kontrolou zistené nesplnenie požiadaviek podľa zákona o verejnom obstarávaní. Výberová komisia pripustila na verejné vypočutie dvoch záujemcov o kandidatúru. Na verejnom vypočutí, ktoré sa konalo dňa 23. septembra 2022 v priestoroch Úradu vlády Slovenskej republiky, sa zúčastnili dvaja záujemcovia, pričom výberová komisia odporučila vláde oboch zúčastnených záujemcov o kandidatúru. Výberová komisia prostredníctvom vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky priložila na rokovanie vlády informáciu o verejnom vypočutí záujemcov o kandidatúru na predsedu úradu a návrh na voľbu predsedu Úradu pre verejné obstarávanie.
Vláda v súlade s uznesením č. 603 z 28. septembra navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky Petra Kuboviča do funkcie predsedu Úradu pre verejné obstarávanie. Peter Kubovič je kandidátom, ktorý sa vo svojom profesionálnom živote dlhodobo venuje oblasti verejného obstarávania a súčasne, v súčasnosti je členom Rady Úradu pre verejné obstarávanie.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si vás týmto požiadať o schválenie návrhu na voľbu pána Petra Kuboviča za predsedu Úradu pre verejné obstarávanie.
Ďakujem pekne.