78. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som si dovolil tiež len zopár slovami vyjadriť vďaku aj tu pánovi ministrovi, aj celej vláde Slovenskej republiky, že sa podarilo vyrokovať zmier. A úprimne, ja som považoval návrh Lekárskeho odborového zväzu nad rámec tej, tej druhej dohody, tej druhej ponuky vlády za problematický, nakoľko žiadali, aby bola zvýhodnená prax lekára až na 30 rokov zvyšovaním koeficientu na rozdiel od ostatných zdravotníckych pracovníkov. Ja som sa k tomu aj vo viacerých diskusiách aj v rámci nášho hnutia vyjadroval, že si myslím, že toto nie je úplne férové. A preto som veľmi rád, že, že vláda a koalícia naďalej rokovali. A takisto aj kolegovia z nášho poslaneckého klubu sa snažili tieto veci vyrokovať a doriešiť tak, aby zavládla, by som povedal, určitá férovosť aj vzhľadom na iných zdravotníckych pracovníkov v sektore. A preto sa teším, že tu budú predložené pozmeňujúce návrhy mojich kolegov, ktorí, ktorí, by som povedal, túto určitým spôsobom skrivodlivosť vyrovnajú aj tým, ktorí doteraz mohli mať pocit, že ich prax nebude dostatočne ohodnotená na úroveň spoločne s lekármi.
Takže ešte raz veľká vďaka za to, že sme v tomto bode a že teda dnešným dňom aj Lekárske odborové združenie pred chvíľou na výbore vyjadrilo spokojnosť aj s predloženými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú v spoločnej správe k predmetnému návrhu zákona, ktoré v mnohom výrazne zlepšia ako vzdelávanie našich budúcich zdravotníckych profesionálov, najmä lekárov. Tak, samozrejme, zlepšujú ich hodnotenie. A teda teším sa na to, že v tomto ohľade zdravotníctvu v našej krajine svitá na lepšie časy, hoci, samozrejme, aj tých bodov z memoranda a, samozrejme, úloh a možností, ako to zdravotníctvo zlepšiť, je pred nami ešte veľmi veľa. V tomto želám ministrovi zdravotníctva, ktorémukoľvek, či súčasnému alebo budúcim, len to najlepšie, aby čo najviac pre naše zdravotníctvo stihol dohnať. Pretože to zdravotníctvo naozaj v posledných rokoch výrazným spôsobom mešká za okolitými krajinami, najmä Európy.
Ďakujem veľmi pekne.

S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Krajčího pán poslanec Vladimír Baláž. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážené dámy a páni, tiež mi dovoľte pár poznámok. Budem reagovať aj na kolegu Krajčího.
Je to dva týždne, myslím si, čo sme za stranu SMER – sociálna demokracia podali návrh na uznesenie, ktoré prešlo v Národnej rade a ktoré Národná rada potvrdila nutnosť komunikovať s Lekárskym odborovým združením o ich podmienkach a vytvoriť memorandum, ktoré by zaručilo, že naši lekári sa vrátia k svojim pacientom do našich nemocníc a nebude ohrozená zdravotná starostlivosť. Tá cesta, ktorú sme prešli za tie dva týždne, bola, nebola jednoduchá. Bola aj tŕnistá. Snáď sa mohlo urobiť niečo iné a niečo lepšie, ale som naozaj tiež vďačný za to, že sa nám to vydarilo, tá cesta, a je to veľmi dôležité. Považujem to stále za určitý začiatok toho, ako by sme sa všetci tí, ktorí sú tu v tejto, v tomto, v tejto Národnej rade a majú a majú pod patronátom alebo majú záujem o zdravotníctvo, aby sme bez rozdielu politických strán o tom rozprávali a hľadali cesty, ako posunúť slovenské zdravotníctvo dopredu, k tomu nech nám Boh pomáha. A ešte raz ďakujem všetkým zúčastneným za, za cestu, ktorú sme mohli spolu prejsť.
Ďakujem veľmi pekne.

V rozprave ešte pán minister financií. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. A možno moje vystúpenie bude úplne iné ako všetky ostatné, ktoré tu dnes k tejto téme zaznejú. Ale vôbec sa zaňho nebudem hanbiť. Aj vonku, keď sa ma novinári pýtali, že či predpokladám, že tu bude niekto, kto bude nejakým spôsobom sabotovať tento návrh a bude tomu brániť, aby bol prijatý, som povedal, že nepredpokladám, lebo však skoro všetci poslanci hlasovali za skrátené legislatívne konanie k tomuto návrhu. Ale moje svedomie by mi nedovolilo zároveň povedať, čo si o tomto návrhu a tomto hlasovaní v skutočnosti myslím. A rovnako som aj novinárom povedal, že bol by som rád, aby dnes tento návrh cez tento parlament neprešiel.
Dovoľte, aby som povedal, prečo si myslím, že by to bolo správne. Na druhej strane, vopred beriem a nikoho, ani koaličných poslancoch, ani opozičných nenahováram, aby ste to urobili, aby ste sa riadili tým, ako si, čo si praje Matovič. Ja tu vystupujem teraz ako minister financií a človek, ktorý by mal byť v štáte zodpovedný za to, aby sa prostriedky na mzdy štátnych zamestnancov medzi ľuďmi rozdeľovali spravodlivo.
Spravodlivá mzda za odvedenú prácu je už rozoberaná v Biblii pred dvetisíc rokmi. Je to základný pilier spravodlivosti v akejkoľvek spoločnosti a spravodlivé odmeňovanie utužuje súdržnosť akejkoľvek spoločnosti. Či už tú spoločnosť berieme firmu, či tu spoločnosť berieme, povedzme si, jeden rezort, napríklad zdravotníctvo, školstvo, alebo či tú spoločnosť berieme v širšom ponímaní ako všetci štátni zamestnanci, alebo celý štát. Vieme, že v situácii, kedy štát narába s obmedzenými zdrojmi a štátny rozpočet, ak by sme nemali obmedzené, alebo ak by sme mali neobmedzené zdroje, tak asi neprijímame zákon o štátnom rozpočte. Míňame, každému dávame, čo mu vidíme na očiach. Ale ak raz máme obmedzené zdroje, mali by sme sa správať ako zodpovední ľudia, ktorí nehľadia len na jednu skupinu ľudí štátnych zamestnancov, ale ktorí pozerajú a hľadajú tú vnútornú spravodlivosť alebo snažia sa ju udržiavať.
Týmto návrhom, ktorý sa dnes prijme, my urobíme extrémnu nespravodlivosť medzi odmeňovaním zdravotníkov v nemocniciach. A to, čo hovorím, to nie je preto, že závidím nemocničným lekárom, ktorých prácu si vážim a najmä tých, ktorí sú kvalitní, dobrí, poctiví, ústretoví a sú odborníci. Politicky sa nezhodneme a stojí pán Baláž na úplne druhej strane, ale keď teraz tak letmo som pozrel, akurát som tu zbadal pohľad jedného lekára, o ňom som počul iba dobré, čo sa týka odbornosti a je zrejme fachman vo svojom fachu. Zároveň prajem každému pánovi v tejto sále, aby jeho odbornosť nepotreboval využívať. Ale ten návrh, ktorý predkladáme, ten vôbec nepomáha alebo nesnaží sa rozdeľovať medzi nemocničnými lekármi, medzi tými, ktorí sú naozaj fachmani vo svojom odbore a ktorí sú fušeri. Medzi tými, ktorí sú ochotní a urobia pre pacienta alebo znesú aj modré z neba, a medzi tými, ktorí ho majú na saláme. Medzi tými, ktorí sú ochotní potiahnuť a operovať možno aj poobede v nie úplne zvyčajných hodinách, a medzi tými, ktorí povedia, že o druhej padla. Lebo jednoducho má na to nejaké svoje odborárske právo. Medzi tými, ktorí v žiadnom prípade a nikdy nezoberú úplatok. A medzi tými, ktorí bez problémov ho kedykoľvek zoberú a ešte si ho aj chladnokrvne vypýtajú. Medzi tými, ktorí sú schopní vydierať a brať si za rukojemníkov chorých ľudí, a medzi tými, ktorým sa to hnusí.
Tento návrh úplne rovnostársky, komunisticky nadeľuje všetkým rovnako. Prepáč, Ďuro, keď ťa tu vidím, neber to osobne, medzi lekárom v Kráľovskom Chlmci a medzi lekárom v Bratislave. Veľmi chybné rovnostárske odmeňovanie, kde vôbec nepozeráme na kvalitu poskytnutej práce, na ochotu toho daného lekára, na tímovosť toho daného lekára, kde nepozeráme na to teda, či je skorumpovaný, alebo nie je, či je ochotný pracovať aj a urobiť niečo viac a možno skracovať nejaké čakacie doby, kde vôbec neprikladáme alebo nepozeráme, nevyhodnocujeme nejaké key pillars alebo nejaké ciele a vyhodnocujeme ich. Ale kde rovnostársky všetkým a tvárime sa, že týmto sme my vyriešili problém.
Keď sme rokovali s lekárskymi odborármi, tak keď som hovoril, že použime ten balík, my sme ochotní, chceme vidieť nejakú reformu za to z pohľadu ministerstva financií, aby sme naozaj sledovali najlepší záujem pacienta, použime ten balík, okej, chcete 100 mil. eur navyše voči českým platom, ale ja by som chcel vidieť, že budeme za to aj niečo od lekárov očakávať. Že za tým bude nejaký lepší výkon, viac výkonov, kratšie čakacie doby, ústretovejší prístup možno voči, voči pacientov, možno voči personálu. Nie, nie. My potrebujeme nových kolegov v nemocniciach, a preto tento návrh dávame a my potrebujeme všetkým rovnako zvýšiť koeficienty. Hovorím dobre, počkať. Hovoríte, že potrebujete nových kolegov a nejde vám o vaše vlastné platy, lebo voči nám sedeli ľudia, ktorí práve mali tú prax od 20 do 30 rokov, kde bol najväčší spor, či predĺžime z 20 na 30 rokov a teda pri týchto atestovaných lekárov, či pôjdeme z 2 % vyššie na 3 %.
Dobre, tak si skúsme spraviť skúšku správnosti. A hovorím im, že keď vám ide o to, aby ste mali nových kolegov, tak presne tú istú sumu použime na nábor nových kolegov, aby si nemocnice mohli získať zo zahraničia možno našich Slovákov, ktorí študovali v Brne, v Olomouci a vyštudovali tam medicínu a zostali v českých nemocniciach, a budete mať náborové príspevky 100-tisíc, 50-tisíc, koľko nemocnica bude potrebovať, bude si vedieť hairovať, nakúpiť, headhunting, alebo akokoľvek tomu povieme, robiť si nábory v zahraničí a získať naozaj najkvalitnejších z kvalitných atestovaných odborníkov, aby ich získali do slovenských nemocníc. Nie, nie, nie, nie, my chceme koeficienty pre všetkých rovnako. No tak ešte raz. Buď vám ide o získanie nových kolegov do nemocníc, čo stále tu hovoríte za týmto stolom, alebo vám ide o rovnostárstvo pre všetkých. Lebo v tom čase, keď sme sa bavili, ponuka na stole bola – dorovnanie českých platov. Štyritisícdvestosedemde... pardon, 4 240 eur v priemere, čo v tom prípade už bolo približne o 3 % viac ako české platy.
Oni nie, my potrebujeme pridať a pýtali si dodatočných sto miliónov eur, lebo potrebujeme nových kolegov. A stále ako Hlava XXII sme sa nevedeli pohnúť ďalej. Hovorím, keď potrebujete nových kolegov, tie isté peniaze vám dáme, len ich sústreďme naozaj na získavanie kvalitných atestovaných odborníkov, ktorých nalákame do tých nemocníc. Nie. My potrebujeme všetkým rovnako zvýšiť koeficient. Nič iné mi z toho nevyplynulo, len im išlo o peniaze, pre všetkých rovnako, bez ohľadu na to, na najlepší záujem pacienta. A toto ma na tom mrzí.
Míňame veľmi vzácne zdroje na to, aby sme jednu skupinu zdravotníkov výrazným spôsobom preplatili, lebo dušu na srdce, či ruku na srdce (povedané so smiechom), pardon, dať český plat na Slovensku, už môžme byť všetci veľmi spokojní a povedať si, že naozaj sme vyšli veľmi v ústrety. Ale pýtať si okrem toho ešte ďalších sto miliónov, lebo my chceme mať ešte o desať percent viac ako v Čechách, považujem naozaj za amorálne konanie. A teraz nieže za amorálne konanie tých lekárov v tých nemocniciach, nie od tých odborárov, ktorí tam voči nám sedeli. Sa tvárili, že oni sa musia poradiť a že čo teda nejaký kompromis. V skutočnosti som videl, chlapci, štyria, sa dohadovali tam, si povedali, že tak takto budeme vydierať, však teda máme tú moc, máme v rukách rukojemníkov, tých chorých ľudí napojených na prístroje a podobne, a budeme tlačiť tú vládu, však teda môžeme. Vyšlo nám to v 2011, vyjde nám to aj teraz. Považujem to naozaj za hyenizmus, amorálne konanie a takéto branie si rukojemníkov za rovné, rovno, rovnaké branie si rukojemníkov, jako keď terorista zoberie, unesie lietadlo a povie, že ho vyhodí do povetria, keď sa mu nesplní jeho modré, želané modré z neba.
Mrzí ma to, že takto musím hovoriť, a ešte raz upozorňujem, nehovorím o nemocničných lekároch. Hovorím o odborároch z LOZ, z Lekárskeho odborového združenia, ktorých reprezentuje pán doktor Visolajský, ktorým týmto verejne vyslovujem, že ním pohŕdam, lebo tento človek týchto ľudí viedol, áno, zrejme mu postavia aj sochu na Slovensku, ale to, čo urobil, je naozaj amorálny skutok voči spravodlivosti minimálne v tých nemocniciach.
Ako sa teraz budú cítiť tie zdravotné sestry?! Dennodenne budú s tými svojimi kolegami a budú vidieť, že tuto odborári lekárski nám vyjedli našu misku. Tie peniaze patrili všetkým, ale privlastnila si ich iba jedna skupina ľudí, lebo prví vyzbierali výpovede. Vie vari hlbšie klesnúť lekár, v tomto prípade odborár – lekár, ktorý by sa mal riadiť Hippokratovou prísahou, ktorá hovorí, že v akejkoľvek životnej situácii prioritný bude záujem na ochrane zdravia a života toho chorého človeka. Môže vari hlbšie klesnúť, ak takýto človek povie a nahucká ostatných 2 100 ľudí na kľúčových pozíciách, ešte strategicky tak, aby to boli tie kľúčové anesteziologické oddelenia v nemocniciach, aby vypol doslova srdce nemocnice, a zoberie si za rukojemníkov chorých ľudí a povie, že keď sa to nedá, tak on v pohode stiahne tých nahuckaných 2 100 ľudí, keď nedostane o 10 % viac ako české platy, on nahucká tých ľudí, zoberie ich z nemocníc a spôsobí to, že mnoho ľudí na to doplatí zdravím a mnoho ľudí na to doplatí svojím vlastným životom.
A keď sa tých ľudí takto opýtate zoči-voči pri tom stole po desiatkach hodín rokovaní, že či to naozaj myslia vážne, že či naozaj Hippokratova prísaha nič nehovorí a že či naozaj sú toto schopní spraviť len preto, aby namiesto českých platov mali ešte o 10 % viac, tak povedia, viete čo, to nás nezaujíma, toto sú naše požiadavky a vy to buď splníte, alebo nesplníte, a keď nám to nesplníte do 30. novembra, tak vás to bude stáť mnohokrát viac po 1. decembri, lebo túto zľavu, čo vám ako vláde ponúkame, tak tá zľava platí iba do konca novembra.
Prepáčte, vy dnes stopäťdesiati sa tu idete ukloniť do hlbokého úklonu pred vydieračmi, pred ľuďmi, ktorí si brali rukojemníkov alebo chorých ľudí za rukojemníkov. A tým, že to robili lekári oblečení v odborárskych plášťoch, tak sa idete ukloniť pred vagabundami, ktorí si brali alebo spáchali najväčší zločin, ktorý lekár môže spraviť, a to je brať si život človeka do zálohy a hroziť, obrazne povedané, že ho odpojí od prístrojov. Lebo voči nám tam sedeli ľudia a zastupovali ľudí, ktorí jediní vedeli ovládať tie prístroje. Oni jak by od toho 1. decembra odišli, ak dnes im teda nedáte to výpalné, tak oni sú schopní od zajtra odísť od tých ľudí napojených na prístrojoch. Od tých ľudí, ktorí držia, ktorých tie prístroje držia pri živote.
Vy sa dnes a dnes Národná rada Slovenskej republiky, najvyšší zákonodarný orgán, ide ukloniť pred vydieračmi, ktorí spáchali najväčší zločin voči spoločenskej morálke počas 33 rokov existencie demokratického Slovenska. Lebo áno, do politiky som išiel preto, lebo považujem za absolútne zlyhanie politika, keď okráda svojich vlastných voličov a na to doplácajú ľudia v nemocniciach, lebo jednoducho keď niekto zo spoločného kradne, je menej peňazí na ochranu životov a zdravia, a tým pádom na korupciu v politike doplatia chorí ľudia v nemocniciach. Čiže toto považujem za dno konania politika. Ale za ešte omnoho väčšie dno považujem, ak takýto istý proces pácha samotný lekár, ktorý by sa mal riadiť Hippokratovou prísahou.
Viem, že nie je veľa odvážnych možno ľudí, ktorí by dnes sa postavili proti. Za tých, ktorí tú odvahu nemajú a možno to tak cítia, tu dnes stojím. Stojím tu za všetky tie zdravotné sestry, všetkých tých sanitárov, tých fyzioterapeutov, záchranárov a všetkých 24 iných zdravotníckych profesií, ktorí v zdravotníctve pôsobia. Stojím tu za tých ambulantných lekárov a ambulantné sestry. Moja mama celý život robila detskú sestru v ambulancii. Dnes viem, že len preto, lebo si niekto povie, že má tú moc nad životom a zdravím, že si povydieral vládu a ukradol doslova ostatným zdravotníkom sto miliónov eur, ktoré mu nepatrí, že všetkých tých ostatných 24 zdravotníckych profesií utrie biedu. Obrazne povedané, tam bol veľký stôl, na ktorom bolo 25 tanierov. Tuto si prišiel pán doktor Visolajský a povedal si, ja mám, ja som vyhral jackpot, lebo ja mám tých 2 500 výpovedí a ja teraz ovládam tie životy a zdravia a vy sa všetci zo mňa poseriete, lebo si netrúfnete ísť do zápasu s nami a netrúfnete si bojovať za tú spravodlivosť. Áno, má pravdu, my sme kapitulovali ako spoločnosť, priznajme si to. Hlasovali ste pred hodinou-dvomi za tento návrh tromi, štyrmi, neviem, kedy to presne bolo, že hlasovali 132 zo 134, ktorí ste boli v tejto sále.
A ešte raz hovorím, ja vás teraz nenahováram na poslednú chvíľu, aby sme tu spravili nejakú sabotáž, nejaké kamikadze a ideme teraz do zápasu s nenažranými odborármi. Nie, bohužiaľ, asi je rozhodnuté. Ale spáchali sme zločin voči súdržnosti v tých nemocniciach, voči spravodlivému odmeňovaniu, lebo my sme tu z jednej skupiny ľudí urobili ľudí, ktorí majú nárok mať o 10 % vyššie platy ako v Čechách.
A ja sa teraz pýtam naozaj, či teda upierame tým ostatným zdravotníckym profesiám, ďalším 24 profesiám mať presne rovnaký nárok, mať o 10 % vyššie platy ako v Čechách. A pýtam sa v širšom ponímaní, upierame vari tento nárok všetkým ostatným profesiám v štáte? Tým štyristotisíc... 470-tisíc iným zamestnancom štátu okrem nemocničných lekárov? A pýtam sa, keď im to upierame, z akého dôvodu im to upierame?
Prečo by aj učitelia teda nemohli mať o 10 % vyššie platy ako v Čechách? Prečo by aj kuchárky v tých škôlkach alebo na tých školách nemohli mať o 10 % vyššie platy ako v Čechách? Prečo by rušňovodiči, prečo by policajti, vojaci, úradníci, smetiari, ľudia, ktorí nám pomáhajú možno, alebo vám pomáhajú v tejto budove? Osobne si myslím, že každý z nich má dnes po tomto zlyhaní zákonodarného zboru, keď odhlasuje tento návrh, má odteraz nárok na o 10 % vyššie platy ako v Čechách.
Ak si dávate otázku, čo by nás to stálo, stálo by nás to 4 miliardy eur, ak by sme chceli túto nespravodlivosť vyrovnať, ak by sme si povedali, že dobre, my sme tak bohatý štát, že na Slovensku nebudeme štátnych zamestnancov platiť českými platmi, ale všetkých štátnych zamestnancov zaplatíme o 10 % viac ako v Čechách. Asi všetci vieme, že na štyri miliardy navyše len tak nemáme. Je to približne, približne trošku menej ako polovička výberu z DPH. Je to veľké zlyhanie, je to nemorálne konanie alebo výsledok nemorálneho konania odborárov z LOZ, ktorí sa síce cítia za hrdinov, ale v skutočnosti opľuli všetkých ostatných zdravotníkov, ktorí v nemocniciach a v zdravotníctve na Slovensku pôsobia. Lebo týchto sto miliónov, čo si vybral, zobrali navyše, navyše voči českým platom alebo navyše voči tomu, čo sme už aj v zákone predtým schválili, bude chýbať všetkým tým ostatným zdravotníckym profesiám. A keď to nebude chýbať tým ostatným zdravotníckym profesiám, bude to chýbať chorým ľuďom v tých nemocniciach. Bude chýbať na nové prístroje, bude chýbať na nové lieky, bude chýbať na inovatívne lieky, bude chýbať na možno nové chemoterapeutiká a biologickú liečbu rakoviny, kde Rumunsko má dvakrát či trikrát viacej takýchto liekov, ktoré môžu pacienti užívať a na Slovensku ich nemáme. Je to veľké zlyhanie.
Prepáčte, že som vystúpil k tejto téme, cítil som to za potrebné. Zároveň som hrdý na Moniku Kaveckú, ktorá čochvíľa prednesie pozmeňujúci návrh, kde aspoň čiastočne tú krivdu voči zdravotným sestrám dodatočne vyplníme, a rozšíri počet rokov, ktoré sa budú počítať ako roky praxe z 20 na 30 rokov. A zároveň som veľmi rád, že následne aj kolega Marek Šefčík urobí to isté a predloží rovnaké rozšírenie pre všetky ostatné zdravotnícke, nižšie zdravotnícke povolania alebo profesie v rámci, v rámci nemocníc. Je to aspoň čiastočné ospravedlnenie sa voči všetkým tým okradnutým ostatným zdravotníckym pracovníkom, okradnutým odborármi z LOZ.
A ešte raz na záver, vážim si prácu každého statočného, dobrého, poctivého lekára, či už v nemocnici alebo v ambulancii. Ale mali by sme byť spravodliví. Nemali by sme urobiť ambulantných lekárov ako chudobných príbuzných. Nemali by sme urobiť zo zdravotnej sestry, ktorá dnes musí študovať vysokú školu, ako menejcennú pracovnú silu, ktorá zarába trikrát menej ako lekár. Mali by sme si strážiť a byť schopní bojovať o základnú spravodlivosť pri odmeňovaní, aby nikto nemal pocit, že je platený menej preto, lebo jednoducho niekto si vytrucoval vydieraním a braním si rukojemníkov viac.
Ďakujem pekne.

Takže na vystúpenie pána ministra financií evidujem trinásť faktických poznámok, pätnásť. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Takže ako prvý, nech sa páči, pán poslanec Eduard Kočiš.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Keď Napoleon škodil Európe, tak ho potom zatvorili alebo zavreli na ostrov Elba. Vás, pán Matovič, by mali zavrieť až na Veľkonočný ostrov, pretože z tohto ostrova sa naozaj nedá ani odplávať, ani odletieť, ani odísť. Jednoducho jeden blázon, ktorý predstúpil pred rečnícky pult a začal nazývať lekárov teroristami, chorými ľuďmi, ktorí si vzali jednoducho všetkých pacientov pri všetkých lôžkach, na všetkých prístrojoch za jednoducho rukojemníkov. Čo to vy si dovoľujete? O čom vy vlastne rozprávate?
Lekári si vybojovali svoje. Vy sa tu teraz postavíte pred plénum Národnej rady Slovenskej republiky, každého jedného lekára ste dourážal, nakydal naňho a teraz zbabelo ako prašivý pes odídete. Toto jednoducho jedno cynické obludné monštrum, ktoré sa volá Igor Matovič, ktorý ešte bude navádzať poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby v pléne jednoducho hlasovali proti zákonu, a za tento zákon pevne verím, že bude hlasovať každý jeden príčetný poslanec, ktorý tuná sedí a na hlasovaní bude zúčastnený.
Jednoducho povedať, že lekári si nezaslúžia zvýšenie platov, je niečo úplne cynické, pán Matovič. Toto, čo vy si dovoľujete voči tejto veľmi dôležitej a veľmi pre spoločnosť základnej, až základnej funkcii, tak toto je jednoducho nonsens. Urážať lekára z Veľkých Kapušian a hovoriť mu, že tento lekár si nezaslúži rovnaký koeficient, alebo v Kráľovskom Chlmci, ako lekár v Bratislave, pretože nie je dostatočne odborný. Vy o lekároch viete akurát to, že ich viete urážať, viete akurát, akému lekárovi ste kedysi dával úplatok. To je všetko, čo vy viete, ako funguje zdravotníctvo. Jednoducho toto, čo vy ste teraz tu predviedol, ľudia, ktorí to počúvali v priamom prenose, jednoducho muselo sa im z vás zvracať už takým spôsobom, že to už nie je možné.
Jednoducho, pán Matovič, vystreľte, odleťte, straťte sa.

Pán poslanec Mazurek.

Tak videli ste šialenca, počuli ste šialenca a všetci na Slovensku v tejto chvíli presne vedeli, prečo táto kríza v zdravotníctve trvala až do dnešného dňa. Prečo to trvalo tak dlho. Prečo celá spoločnosť musela byť desená a frustrovaná, a kto je zodpovedný za to, že tu nebolo možné nájsť normálnu, príčetnú, racionálnu dohodu, ktorá by bola prienikom možností a požiadaviek Lekárskeho odborového združenia. Ten človek je Igor Matovič, to je on, kto v skutočnosti celý národ a celý štát a všetkých pacientov držal v šachu. Je to on, kto si zobral všetkých za rukojemníkov, pretože tu ste videli, že s takýmto človekom sa naozaj racionálne dohodnúť nedá.
Príde sem, keď je päť minút pred dvanástou, keď je všetko dohodnuté, keď je všetko vybavené, prirovná lekárskych odborárov k teroristom. Normálne to povedal, že sú to teroristi a hovorí o akejsi zásluhovosti. Že čo je to za zákon alebo čo je to za riešenie, s ktorým koniec koncov prišli oni sami, keď rovnakým spôsobom odmení každého jedného lekára. Aj toho skorumpovaného, zlého, možno takého, ako je on. Lebo on má k týmto povahovým vlastnostiam veľmi blízko. Ale aj takého, ktorý sa snaží, ktorý pracuje, ktorý ťahá nadčasy. A ja sa divím, kde tento bezcharakterný človek berie do úst, alebo berie odvahu vziať do úst slovo zásluhovosť.
Keď sme kritizovali, že pri daňovom bonuse pomáha viac bohatším ako chudobným a že by to malo byť cielené na ľudí, ktorí to potrebujú najviac, tak to nebolo nutné. Keď sme kritizovali, že pomáha aj tým, ktorí nechcú pracovať, ktorí sa nechcú snažiť a odmeňuje ich za to, že ležia celý deň doma niekde na gauči namiesto toho, aby cielene pomáhal ľuďom, ktorí tvrdo pracujú a ktorých by mal tento štát motivovať, tak mu to bolo jedno. A rozdával každému a kupoval si voličov v osadách. A zrazu tento človek hovorí o nejakej zásluhovosti? 600 miliónov dal Naďovi najviac na zbrojenie. Tam sú zdravotné sestry, tam sú ďalší zdravotnícki prac... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Lehotský.