78. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán kolega Dostál, vidíte, že aj vaši teda bývalí koaliční a súčasná pani opozičná naša kolegyňa vám vysvetlili, že ako vznikol termín volieb konania 29. októbra. Keď si spomeniete, predpokladám, že vtedy ste ešte boli súčasťou koalície, čiže vaša koaličná rada rozhodla, lebo predseda parlamentu informoval následne, že na základe rozhodnutia koaličnej rady sa budú tieto spojené voľby konať vtedy a vtedy. A zaujímavý celý paradox bol na tom dokonca to, že sa menil zákon kvôli tomu, aby práve na Dušičky tie voľby neboli. Bol zmenený zákon a aj napriek tomu tie voľby sa uskutočnili vtedy.
A čo sa týka spojenia volieb, neviem, ja som nemal ten pocit, aby z mojej faktickej poznámky vzišla kritika voči súčasnému ministerstvu vnútra alebo ministrovi vnútra, že on spojil tie voľby. Však ja viem, že sa to spájalo za nás. Ale ja som len povedal a skonštatoval, že sa to jednoducho neosvedčilo.
A čo sa týka účasti, takisto to tu bolo spomínané, že jednoducho tá účasť, skôr tie vúckarské stiahli tie komunálne. A ak, ja som sa pýtal aj, kde ja som bol voliť a konkrétne mne napríklad ten termín volieb vyhovoval preto, že som zo Starej Ľubovne, čiže ten termín som využil na to, že som navštívil aj hroby svojich blízkych doma, takže mne to pomohlo, ale ja som sa v tej komisii pýtal tých ľudí, lebo však sa poznáme, že ak niekto má nejakú výhradu, tak čo robí. Tak komunál áno a vúckarské napríklad odmietali. Čiže to sa kľudne môže stať aj pri spojení prezidentských s eurovoľbami, že ten, kto chce voliť v prezidentských voľbách, tak tam voliť bude. A ten, kto nechce voliť v eurovoľbách, tak aj keď ten termín bude spojený, tak si jednoducho ten lístok neprevezme a bodka. Čiže možno nastane presne taký istý paradox, ako nastal teraz.

S reakciou pán poslanec Dostál.

Ďakujem kolegom za reakcie.
Pán poslanec Goga, ja som neriešil, že kto to zavinil, či je to vina Borisa Kollára, keď vyhlásil ten termín na taký dušičkový víkend, alebo koaličná rada sa dohodla, alebo ktorá strana, ja som len reagoval na to, že ak je niečo dôvodom o tej o niečo nižšej účasti v komunálnych voľbách v porovnaní so situáciou pred štyrmi rokmi, tak skôr je to nevhodne zvolený termín, ktorý ale aj z objektívnych dôvodov bol nevhodne zvolený, lebo ani ten nasledujúci termín by nebol úplne ideálny, keďže niektorí ľudia, ľudia by do miesta svojho trvalého bydliska cestovali na Dušičky, a potom by tam nešli druhýkrát. Nevieme, ako by to bolo, ja len tvrdím, že ten termín zohral v tej nižšej účasti väčšiu rolu ako samotný fakt spojenia, lebo na to, že spojením volieb došlo k zníženiu účasti, neexistuje vôbec žiadny vecný argument. To som tým chcel povedať.
A navyše, navyše, čo sa týka, čo sa týka volieb do Európskeho parlamentu, o tom hovoril pán poslanec Kočiš, veď nie je cieľom nafukovať účasť, aby sa zúčastnili tí, ktorí sa nechcú zúčastniť, ale aby tí slovenskí občania, ktorí sa zdržiavajú v zahraničí, mali možnosť voliť, ak im legislatíva umožňuje voliť do Európskeho parlamentu, aj bez toho, aby tu fyzicky boli v tom čase, keď sa voľby, voľby konajú.
A tá účasť v komunálnych voľbách zasa nebola tak dramaticky nižšia, tá bola nižšia o 2 %. Aj pokiaľ ide o tú chybovosť, tak tam sa spočítavala chybovosť za obidve voľby, ale súhlasím s tým, že bolo by dobré k tomu poznať aj nejaké konkrétnejšie dáta.

Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chce zaujať slovo navrhovateľ? Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja budem veľmi krátko.
Martin, pán poslanec, k tomu, samozrejme, my sa tomu nebránime a je to politické rozhodnutie, ale pokiaľ teda bude vôľa, tak myslím si, že to nie je cesta zarúbaná, ale v tomto prípade, samozrejme, je možné iniciovať aj poslanecký návrh na takýto návrh zákona.
Čo sa týka tej účinnosti, pán poslanec Dostál, tak samozrejme, že tento zákon nebol prioritne chystaný pre predčasné voľby, ale pre regulérne voľby v roku 2024, a tá účinnosť od 1. marca ´23 práve preto, aby bol dostatok času na otestovanie si tých informačných systémov a toho všetkého, čo s tým súvisí, pretože regulérne voľby v roku ´24 by boli vyhlásené na jeseň v roku ´23. Takže to k tomu.
A čo sa týka tej chybovosti, myslím, že to tu odznelo, že tá chybovosť jednak, samozrejme, sa zrátavala, pretože boli voľby aj do VÚC-iek, aj do teda komunálu, a bola zapríčinená aj tým, že jednoducho ľudia, ktorí odmietali či jedno, alebo druhé hlasovanie, tak hodili prázdnu obálku, a tým pádom bola tá chybovosť z tohto dôvodu väčšia, samozrejme. Nebolo to z dôvodu, že by bol chaos vo volebných komisiách, alebo že by ľudia nevedeli alebo nemali dostatok informácií o tom, akým spôsobom majú hlasovať.
Ďakujem pekne.

Chce zaujať stanovisko spravodajca?

Pán predsedajúci, prosím, hlasovanie zajtra o 11. hodine. Ďakujem.

Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh je pod tlačou 1209, ale mám informáciu, že pani ministerka kultúry ako navrhovateľ je v zahraničí, teda bod prepadáva.
Potom nasleduje niekoľko návrhov, budem čítať tlače, pána poslanca Vetráka, nakoľko nie je prítomný, tak prepadnú. To je návrh zákona tlač 1184, 1181, 1182, 1183, potom nasleduje tlač pána poslanca Mareka Krajčího, 1112, nakoľko ho takisto nevidím v sále, jeho bod prepadáva.
Ale keďže v sále vidím pána poslanca Haláka, tak pokračujeme druhým čítaním

návrhu poslancov Róberta Haláka, Jany Žitňanskej a Márie Šofranko na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona má tlač 1251, spoločná správa výborov má tlač 1251a.
Dávam slovo poslancovi Róbertovi Halákovi, aby návrh zákona odôvodnil.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja budem krátky.
Hlavným sledovaným cieľom je návrh spôsobu vyjasnenia kompetenčných oprávnení organizácií kolektívnej správy v prípade tzv. prekrytia oprávnení na výkon kolektívnej správy, a to konkrétne v prípade zastupovania tzv. nezastupovaných nositeľov práv. Z tohto dôvodu návrh zákona uvádza ako riešenie možnosť dohody medzi jednotlivými organizáciami kolektívnej správy.
V záujme transparentnosti sa informácia o dohode zverejní v evidencii vedenej Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky. Ak k tejto dohode nedôjde, považuje sa, považuje sa za určenú organizáciu kolektívnej správy tá, ktorá zastupuje najviac nositeľov práv podľa § 164 ods. 1 na území Slovenskej republiky a je takto uvedená v evidencii vedenej Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, tzv. reprezentatívna organizácia kolektívnej správy.
To je všetko, ďakujem.

Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre kultúru a médiá poslankyni Monike Kozelovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.