78. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som podľa, pardon, aj vážená Národná rada, vážené dámy, páni, dovoľte mi, aby som podľa § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný je minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Rastislav Káčer, zastupuje ho minister zdravotníctva Slovenskej republiky Vladimír Lengvarský, minister spravodlivosti Slovenskej republiky Viliam Karas, zastupuje ho minister školstva, vedy, výskumu a športu Ján Horecký.
Neprítomní sú aj ministri, ktorým neboli položené otázky, a to podpredsedníčka vlády a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová a minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak.

Ďakujem pekne. Prosím, pán predseda vlády, aby ste v limite pätnásť minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády.
Prvá otázka je od pani poslankyne Anny Adrejuvovej, ktorá je v sále. Otázka znie:
"Vážený pán premiér, aké výzvy čakajú na vládu v nastávajúcom kalendárnom roku 2023?"
Nech sa páči, pán premiér, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne, vážená pani poslankyňa, rozdelil by som to do takých dvoch blokov. Prvé sú tie, ktoré sú spôsobené okolnosťami. A druhé sú práve tie systémové, ktoré ste aj vy tu v parlamente schválili a týkajú sa teda jednotlivých reforiem a ich implementácie.
Ak dovolíte, začnem tou prvou. Práve teraz vstupujeme, dá sa povedať, zažívame tie prvé dni, také prvé reálne dni práve tej energetickej krízy, pretože vstupujeme plným rozsahom do vykurovacej, do vykurovacej sezóny. Preto som rád, že hlavne teda naše domácnosti majú zastropované ceny do konca tohto roka na veľmi únosnej, únosnej úrovni. A taktiež som veľmi rád, že sme aj dnes mohli predstaviť práve, ako je to zvykom začiatkom decembra, dnes ešte o to skôr, 1. decembra sme mohli predstaviť občanom konkrétne cenové úrovne, ktoré budú taktiež zastropované pre celý budúci rok, aby sme pomohli domácnostiam zvládnuť túto energetickú krízu počas celého roka. Pretože áno, táto energetická kríza je vyvolaná Vladimírom Putinom a jeho agresiou na Ukrajine a hybridnou vojnou, ktorú vedie s celou Európou. Pretože sme, musíme si povedať, sme závislí na zdrojoch z Ruska, aj keď už výrazne menej, ale kým nebudeme úplne nezávislí, tak nám bude spôsobovať práve takéto, takéto cenové šoky a cenové problémy, čo sa, samozrejme, pretavilo aj do vysokej inflácie.
Takže pomohli sme, vlastne pomáhame občanom v domácnostiach tým, že cena elektrickej energie bude bez zmeny, čo je veľmi dobrá správa a dôležitá správa. Je to aj vďaka silnému úsiliu a práci vlády, ministerstva hospodárstva, ministerstva financií, ktoré boli schopní ešte začiatkom tohto roku vyjednať veľmi dobrý a výhodný kontrakt pre občanov od Slovenských elektrární, ale taktiež teda zagarantujeme zastropované ceny v priemere o 15 % vyššie pre plyn a pre teplo, čo je, myslím si, že tiež veľmi nízky nárast v porovnaní s tým, ako by tie ceny vystrelili, ak by sme takýto krok neurobili, ak by sme sa riadili regulačným rámcom, ktorý v Slovenskej republike máme. Takže tou výzvou je pomôcť občanom s energetickou krízou, čo robíme.
Zároveň veľmi významnou výzvou je pomôcť im s vysokou infláciou, ktorú, ktorú máme v celej Európe. Samozrejme, ako krajina, ktorá je na východnom krídle priamym susedom Ukrajiny, tá inflácia je výrazne vyššia ako iné členské štáty v eurozóne. Veľkou výhodou je, že sme súčasťou eurozóny, pretože práve preto máme tú infláciu nižšiu ako krajiny, ktoré nie sú členmi eurozóny. Taktiež máme nižšie úrokové sadzby na naše hypotéky, výrazne nižšie úrokové sadzby. Takže toto opäť je veľmi dobré, že sme súčasťou nielen Európskej únie, ale eurozóny.
S tou infláciou, a budete tu mať ešte rokovanie, veľmi dôležité bude, aby sme boli schopní rodinám s deťmi pomôcť práve tými 200 eurami na dieťa, ktoré budú veľmi silne potrebovať a pociťovať aj práve v tých najbližších mesiacoch a rokoch teda znejúcej a potom doznievajúcej krízy. Samozrejme, máme tam ďalšie opatrenia. A toto všetko teda ekonomicky pomôcť zvládnuť celému obyvateľstvu, ale aj firmám, pretože aj pre tie sme pripravili cenové stropy do 31. 3., čiže zvládnuť ten najväčší nápor najbližších troch mesiacov veľmi kvalitným manažovaním tejto energetickej krízy, to je prvá veľká výzva.
Samozrejme, druhá veľká výzva je implementovať všetky reformy, ktoré boli schválené, či už je to súdna mapa, kurikulárna reforma v rámci školstva, ale aj ďalšie reformy, ktoré vieme, že sú beh na dlhú trať. Samotné zdravotníctvo, implementácia reformy a optimalizácie siete nemocníc, zvýšenie kvality investícií v zdravotníctve, no a samozrejme, nastaviť investície v zdravotníctve tak, aby boli transparentne využité v prospech verejných záujmov a v prospech kvality zdravotnej starostlivosti. Som veľmi rád, že sa nám podarilo vlastne zastabilizovať aj zvýšením, skokovým zvýšením platov nielen pre lekárov, ale pre všetky profesie v zdravotníctve. Nakoniec vy ste to podporili aj svojím hlasovaním, za čo som veľmi vďačný.
Ďalšia veľmi dôležitá výzva, ktorej budeme čeliť, je práve tie otrasy, politické otrasy na Slovensku z toho, že orgány činné v trestnom konaní majú naozaj slobodu vo vyšetrovaní. Už nie sú v područí politických špičiek, ako to bolo za vlády Roberta Fica a Petra Pellegriniho, kde orgány činné v trestnom konaní boli práve využívané na to, aby si zabezpečili svoju slobodu a beztrestnosť popri tom, ako podľa slov Františka Imreczeho a ďalších korunných nominantov týchto strán v kľúčových funkciách vo vláde budovali širokú korupčnú sieť, na základe ktorej sa obohacovali. Takže ten enormný tlak tu bude na to, aby toto vyšetrovanie bolo zmarené. Ale verím tomu, že spravodlivosť uhájime.

Ďakujem, pán premiér.
Pani poslankyňa, máte doplňujúcu otázku? Nie. Môžme ísť na ďalšiu otázku.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Marek Šefčík, ktorý je v rokovacej sále. Otázka znela:
"Vážený pán premiér, v roku 2023, prípadne aj v ďalšom období vláda bude investovať do štátnych a verejných nemocníc. Mohli by ste konkretizovať tieto investície?"

Áno, samozrejme, veľmi rád. Vážený pán poslanec, dovoľte mi, aby som začal tým, že Slovensko bolo známe tým, že nevedelo postaviť žiadnu nemocnicu. Dokonca nevedelo ani nemocnicu zbúrať. Toho sme sa dočkali, teda podarilo sa zbúrať skelet na Rázsochách. Ale, samozrejme, dobre vieme, že zbúrať nejaký skelet neprinesie vyššiu kvalitnú, alebo vyššiu a už vonkoncom nie kvalitnú zdravotnú starostlivosť. Preto sme ako vláda ešte v roku 2020 rozhodli, že, v pláne obnovy, ktorý bol následkom reakcie na covid pandémiu, sme rozhodli, že najvyššími prioritami tejto vlády, národnými prioritami bude zdravotníctvo a vzdelávanie. Preto sme tieto dve obálky navýšili na takú enormnú sumu, že do zdravotníctva sme nasmerovali 1,5 mld. eur a do vzdelávania 900 mil. priamo a ďalších 600 mil. cez vedu, výskum a inovácie.
Hovorím to preto, lebo práve z týchto peňazí ideme stavať. Rozhodla vláda ešte pred letom o výstavbe dvoch národných nemocníc, jedna Rázsochy, veľká, komplexná, celonárodná koncová nemocnica, ktorá teda bude stáť v Bratislave, a zároveň Martin, veľmi významná a dôležitá nemocnica. Prečo tieto dve nemocnice? Pretože toto sú kľúčové nemocnice, ktoré vychovávajú lekárov. Čiže majú jednak veľmi dobrú povesť, sám dobre viete, že práve v týchto nemocniciach, v spolupráci teda s fakultami, študujú, je taký záujem o toto štúdium, že aj zo zahraničia máme mnoho študentov. Preto som rád, že práve naša vláda rozšíri alebo teda bude schopná navýšiť práve počet slovinských, slovenských, slovenských študentov. Samozrejme, áno, tým sa zredukuje istý počet zahraničných, ale je to pre nás priorita, aby sme mali väčší počet lekárov v nemocniciach, či už mladších, alebo aj starších, ide to ruka v ruke práve s tou stabilizáciou aj finančnou. Takže toto je prvá, prvé dve investície.
Samozrejme, ďalšie investície, ktoré sú naplánované, sú naplánované aj do rekonštrukcií, ale aj do vybavenia nemocníc, to je veľmi dôležité povedať, že, pretože budova je jedna vec, ale druhé je, s akými vybaveniami pracujú jednotliví lekári; to poskytuje nielen kvalitu pracoviska, ale aj kvalitu vlastne pre pacientov, pretože tieto prístroje sa využívajú práve na záchranu ich života a na ochranu zdravia. Takže tam sú ďalšie peniaze, ktoré sa investujú. A tie výzvy už sú vyhlásené, pracujú. Taktiež ďalšia výzva pôjde do záchraniek, tzv. systému záchraniek, ktorá sa pripravuje a bude spustená v priebehu najbližších dní alebo týždňov, aby sme mohli vybaviť kvalitne aj naše, naše záchranky.
No a, samozrejme, teda, teda ako som povedal, jedna obálka ešte ostáva, a to je výzva, ktorá bola spustená teraz na zdravotníctve. Je to posledných vyše 200 mil. eur do regiónov, pretože jasne sme povedali, že nemôžu tieto peniaze ostať iba v Bratislave a v Martine, potrebujeme, aby aj regióny pocítili prínos v zdravotníctve z plánu obnovy, a preto je teda výzva pripravená pre nemocnice, aby sa uchádzali o tieto výzvy a či už rekonštruovali, alebo aj stavali nové pavilóny, pretože tá čiastka na jedno lôžko, myslím, že okolo 200-tisíc eur je veľmi štedrá na to, aby sa dalo aj postaviť nové pavilóny a takýmto spôsobom zvýšiť zdravotnú starostlivosť.
V regiónoch, treba povedať, že je dôležité, a tak sme to aj nastavovali, aby tieto výzvy boli v prospech verejného záujmu. Odchádzame od toho modelu, kde eurofondy boli prideľované aj súkromníkom na zveľadenie ich vlastného majetku. Všetky tieto peniaze budú na zveľadenie verejného majetku. Čiže takto sú nastavené aj tie jednotlivé výzvy, aby sme zdvihli.
Okrem toho sme pripravili aj výzvu na ambulantný sektor, pretože vieme, že áno, ďalší, ďalšia veľmi zanedbaná oblasť, ktorú sme zdedili po predchádzajúcich vládach, ktoré zdravotníctvo tunelovali, veď si spomeňte na všetky tie kauzy cétečiek, masérov, Kostkov, tiet Ánk a ja neviem čo ďalej, by som ešte veľa toho mohol menovať, tak práve preto aj pre ambulantný sektor sme pripravili výzvu, aby mohli začínajúci lekári dostať dotáciu 400-tisíc eur na to, aby si mohli založiť ambulanciu a takýmto spôsobom práve tú nábehovú krivku, kým im pribúdajú pacienti, aby mohli takýmto spôsobom vlastne finančne udržať svoju ambulanciu, prežiť a vybudovať si klientelu, ktorá dnes je chýbajúca v regiónoch.
Takže toto sú práve tie obálky, ktoré tu majú pomôcť postaviť celé zdravotníctvo na nohy.

Ďakujem pekne.
Páni ministri, poprosím, nevyrušujte pána premiéra.
Pán poslanec, máte doplňujúcu otázku? Nech sa páči. Áno, áno, pán minister, tu sme v parlamente, Národná rada je nadriadená vláde Slovenskej republiky.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne, pán premiér, za odpoveď. Vieme, že investovanie do zdravotníctva, veď sme to zažili aj teraz počas tých uplynulých dní a tých rokovaní, je veľmi dôležité, ale z plánu obnovy, pokiaľ mám správne informácie, tak sa presúvali tie financie na hlavne jednotky a dvojky nemocnice a z tých regionálnych nemocníc idú hlasy alebo tí lekári, ktorí tam robia, pracujú, tak majú pocit, ako keby oni boli nejakým spôsobom obchádzaní. Takže skôr na to regionálne ešte, na tie regionálne nemocnice, resp. tie menšie nemocnice, alebo ide aj o nemocnicu povedzme v Košiciach, čo nie je nejaká malá nemocnica, ale oni cítia, ako keby tam bola nejaká krivda voči nim, že idú sa stavať tie veľké koncové nemocnice, ale čo s tými, ktoré, ktoré teraz už majú problémy a majú nedostatočné priestory, možno na niektorých oddeleniach nie dobré vybavenia, tak, čiže aj toto by ste mohli ešte konkretizovať.
Ďakujem.

Samozrejme, možno pre informáciu, zaregistroval som takéto hlasy. Úprimne poviem, že posledné týždne som sa venoval práve stabilizácii personálu, takže nemal som možnosť sa hlbšie s tým oboznámiť. Treba však povedať dve veci. Prvá, že ten investičný dlh na štátnych nemocniciach je vyše 2,5 mld. celkovo a my len 1,5 mld. dávame a to ide aj na hospice, čo som nespomenul, a podobnú dlhodobú starostlivosť. Takže celkovo okolo 900 mil. ide na nemocnice, takže ostáva tam stále vyše jednej miliardy ešte investičný dlh, ktorý by sme potrebovali, ale to je beh na dlhú trať a budeme potrebovať na to hľadať finančné prostriedky, či už v Operačnom programe Slovensko, ktorý tiež medzi prvými krajinami v Európskej únii, v prvej šestke sa podarilo práve Slovensku schváliť, no a samozrejme, aj v štátnom rozpočte, ale určite sa teda tomuto povenujem.
A poznáte ma, ja som človek spolupráce, takže ak tam došlo k nejakému, nejakej, nejakej konkrétnej veci, tak sa na to veľmi rád pozrem, aby sme akúkoľvek krivdu odstránili, pretože to určite nie je cieľom. Ako som povedal, je veľmi dôležité, aby peniaze z plánu obnovy boli využité vo verejnom záujme do posledného eura. Takže určite tomu budem venovať pozornosť v najbližších, najbližších dňoch a týždňoch.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne.
Pán premiér má ešte minútu a pol svojho času, to znamená, stihneme ešte otázku pána poslanca Potockého, ktorý je v sále. Otázka znie:
"Vážený pán premiér, ako vláda pomôže samosprávam zvládnuť energetickú krízu?"