78. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ctená kolegyňa, kolegovia, je mi opäť ľúto, že pri tak dôležitej téme, akým je rozpočet na budúci rok a tie ďalšie, sme tu v takomto počte. Ja rozumiem aj tomu, že je ťažká doba aj politicky, aj ekonomicky, napriek tomu si myslím, že toto je to miesto, kde máme diskutovať o tom, ako zlepšiť rozpočet, respektíve čo ešte urobiť pre to, aby niektoré oblasti, ktoré dlhodobo sú podfinancované, už neboli podfinancované.
Ako iste viete, ja sa dlhodobo snažím zlepšiť prostredie pre ľudí so zdravotným postihnutím, pre odkázaných a týmto prostredím sú aj teda sociálne služby. Podarilo sa nám v ostatnom čase navýšiť, síce postupne, ale navýšiť príspevok na opatrovanie pre neformálnych opatrovateľov a dnes by som vám chcela niečo povedať o tých formálnych opatrovateľoch, o tých, ktorí pracujú v zariadeniach a ktorí sa starajú o ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc iných.
Ak má niekto pocit, že opatrovateľ je ten, alebo opatrovateľka je tá, ktorú poznáte z filmu Kúzelná opatrovateľka, ktorá má na starosti štyri alebo päť detí a keď niečo nefunguje, tak buchne palicou a všetko sa zmení, tak v skutočnosti to tak nie je. Takisto možno máte predstavu o tom, že zariadenia sociálnych služieb, to sú také tie pekné zariadenia pre seniorov, kde opatrovateľky napravia vankúš, možno pomôžu klientovi sa najesť, idú sa s ním prejsť, zahrajú si karty. Áno, aj takéto možno sú, ale tí opatrovatelia, o ktorých chcem hovoriť dnes, to naozaj nemajú takéto jednoduché, pretože pracujú s klientmi, ktorí sú naozaj odkázaní či už kvôli viacnásobnému zdravotnému postihnutiu, kvôli imobilite, kvôli rôznym typom psychických, psychiatrických ochorení.
Na úvod teda skúste si tipnúť, na ktorom mieste sa nachádza ohodnotenie, platové ohodnotenie takýchto opatrovateľov, keď máme ten rebríček tých platov. Je to 638. miesto, to znamená, že je 637 ďalších povolaní, ktoré sú lepšie platené, a opatrovateľky sú na 638. mieste. Ten plat sa pohybuje okolo 650 eur mesačne. Môžu byť osobné príplatky, ale nemusia, je to na šikovnosti toho riaditeľa alebo veľkorysosti zriaďovateľa, tie platy sú naozaj historicky veľmi-veľmi nízke. A tá situácia, ktorá vznikla v súvislosti aj so zvyšovaním platov v nemocniciach, kde si myslím, že je správne, že sa aj zvyšujú platy zdravotných sestier, lekárov aj iných zamestnancov nemocníc, spôsobuje to, že tieto zariadenia sociálnych služieb odrazu sa ocitajú pred takou tou otázkou že no a čo my? A tí zamestnanci úplne oprávnene chcú odtiaľ odísť. Proste keď vedia, že v nemocnici dostanú viacej peňazí, tak chcú odtiaľ odísť. Lenže problém je, že v tých zariadeniach my tých klientov už máme, to znamená, že keď oni odídu, nebude sa mať kto o nich postarať. A preto je mimoriadne dôležité a apelujem na všetkých nás, aby sme nepodcenili túto situáciu a aby či už stabilizačný príspevok, alebo aj teda navýšenie miezd aj v tomto sektore nastalo.
A z tohto miesta teda chcem dať ja verejný prísľub, predpokladám, že tak urobí aj minister financií a ďalší, že k takémuto stabilizačnému príspevku v tomto roku v zariadeniach sociálnych služieb ešte príde. Pôjde to nariadením vlády a ja pevne verím, že aspoň to bude ten prvý signál na to, aby opatrovateľky, zdravotné sestry a ďalší personál neodchádzal zo zariadení sociálnej služby. Ale to nestačí.
Keď sa pozrieme na to, koľko opatrovateliek je v Rakúsku a v iných krajinách, sú to naozaj tisícky a tisícky žien, poväčšinou žien, ale aj muži, tak my potrebujeme urobiť naše prostredie odolné aj voči ponukám zo zahraničia, čo, samozrejme, nie je celkom reálne, pretože vieme, aké platy sú v Rakúsku, v Nemecku a v ďalších krajinách, ale dlhodobo proste tento sektor je podfinancovaný a my musíme, musíme konečne po rokoch urobiť zmenu aj v tejto oblasti. Čiže opäť, druhý verejný prísľub, a síce že nariadením vlády sa zmení zaradenie alebo sa zmení popis práce tak, aby opatrovateľky sa presunuli z jednej tarify do druhej. Ja budem rada a teda budem apelovať na to aj s kolegyňou Drábikovou a ďalšími, aby sme to urobili ešte v tomto roku, aby konečne v tomto roku naozaj sa presunuli opatrovateľky z jednej platovej tarify do druhej, aby to konečne bolo systémovo vyriešené. Pretože my môžme dať nejakú mimoriadnu odmenu jednorazovú, ale to nám ten problém nerieši. Navyše keďže sme svedkami toho, že sa tu skloňujú predčasné voľby, môže dôjsť k rôznym zmenám, ja chcem, aby to, čo môžme urobiť pre budúcnosť v tejto oblasti, sme urobili aj teraz.
A prečo o tom tak hovorím? Možno vám poviem zopár zážitkov zo zariadení sociálnych služieb, kde naozaj pracujú vo veľmi ťažkých podmienkach. Tak ako som spomínala, nie každý klient, ktorý je v tomto zariadení, je klient, ktorý má nejaký svoj režim, ktorý ešte dokáže sa o seba čiastočne postarať. Máme množstvo ľudí so zdravotným postihnutím, s autizmom dospelých, ktorí, k dnešnému dňu napríklad kebyže chcete umiestniť svojho príbuzného v nejakom takomto zariadení, či už dennom, alebo pobytovom, nemáte šancu. Nula miest je na Slovensku. To znamená, že my potrebujeme, aby vznikali aj ďalšie zariadenia, aby rodinní príslušníci si mohli oddýchnuť, pretože tie prejavy napríklad pri autistoch sú také, že oni si ubližujú. Oni ubližujú mamám, otcom, súrodencom. Keď sú vo vyššom veku majú aj rôzne svoje sexuálne potreby. Čo si myslíte, že sa deje v tých domácnostiach, kde sa sestry, matky, staré matky musia brániť pred znásilnením? A toto všetko, čo sa deje v tých rodinách, o čom my nemáme veľakrát ani potuchy, a možno niektorí my máme, ale mnohí, mnohí ľudia netušia, tak sa potom, samozrejme, prenáša aj do tých zariadení, lebo tie poruchy, tá diagnóza proste sa nedá vyliečiť, nedá sa to zo dňa na deň zmeniť. Áno, možno sú lieky, ktoré dokážu trošku to tlmiť, ale tie prejavy prichádzajú aj v týchto zariadeniach. A tak opatrovateľka, ktorá zarába 649 eur, si musí dávať pozor na svoj život, na svoje zdravie, keď sa stará o klienta, ktorý môže mať rôzne ataky, a sú prípady, kedy dochádza, žiaľ, aj k takýmto atakom a k násiliu, konkrétne jedna opatrovateľka je už štvrtý mesiac na péenke, pretože klient po nej v tom amoku, v tom záchvate hodil predmet, zostala v bezvedomí, je PN. Za 649 eur!
Na takýchto klientov my, samozrejme, potrebujeme aj viac zamestnancov. Proste neexistuje, že jeden človek sa dokáže o takéhoto klienta postarať. Čiže my potrebujeme aj diferencovať v tých zariadeniach, o aký typ zdravotného postihnutia ide, aké sú tie potreby tých jednotlivých klientov. My musíme aj chrániť opatrovateľky, opatrovateľov. A, samozrejme, nie je riešenie dať všetkých ľudí pod nejaké lieky, nejak ich tlmiť a už vôbec nie nejak ich priväzovať, hoci v niektorých prípadoch, a to tiež chcem povedať, že hoci si ctím všetky dohovory ohľadom dodržiavania ľudských práv, proste niekedy aj lekári samotní indikujú, že sú okamihy, kedy je bezpečnejšie pre toho klienta, aby bol nejako zafixovaný, aby si nemohol ublížiť alebo ublížiť svojmu okoliu.
Takže chcela som vám aspoň trošku popísať, že s akými všetkými problémami sa stretávajú ľudia v zariadeniach sociálnych služieb. Zároveň chcem zopakovať, že už dnes teda padla dohoda aj s ministrom financií, s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny a ďalšími, že pôjde v tomto roku stabilizačný príspevok aj do zariadení sociálnych služieb. Takisto je tu prísľub, že presunieme opatrovateľky z jednej platovej tarify do tej vyššej, aby zarobili viac, pretože si to zaslúžia. Takisto keďže vieme, že nie všetky zariadenia idú podľa týchto taríf, tak pôjde viac finančných prostriedkov na opatrovateľky a iných zamestnancov zariadení sociálnych služieb. Populácia starne, pribúdajú ľudia, ktorí potrebujú pomoc, a naša spoločnosť sa nemôže postaviť k týmto ľuďom, k ich rodinám chrbtom.
Ďakujem veľmi pekne.
Pán minister, by som ešte možno jednu poznámku, súvisí to aj s dofinancovaním teda výpadku pre samosprávy, keďže vieme, že ony sú zriaďovateľmi týchto zariadení, tiež sa pripájam k tej požiadavke, aby bol dofinancovaný tento výpadok. A takisto by som vám chcela odovzdať toto pero (rečníčka nadvihla v pravej ruke pero), Komora opatrovateliek Slovenska, aby ste, pán minister, mysleli na opatrovateľky, keď budete podpisovať rôzne predpisy na vláde.
Ďakujem a nechám vám ho tu. (Minister sedel v pléne, nie na mieste predkladateľa, pozn. red.)

Ďakujem za slovo.
Ďakujem, Janka, za tvoje vystúpenie, veľmi rada sa pripájam k týmto veciam, ktoré si spomenula, aj k týmto prísľubom. Som veľmi rada, že už ideme riešiť túto situáciu. Skúsenosť života s psychiatrickým pacientom alebo so zdravotne ťažko postihnutým človekom mám aj osobnú a mám aj zo svojej praxe a viem, že toto povolanie bolo dlhé roky prehliadané, nedoceňované a vypomstilo sa nám to aj tým, že naozaj mnoho opatrovateliek bolo nútených odísť od svojich rodín a pracovať v zahraničí za platy, z ktorých dokážu vyžiť oni aj ich rodiny. Častokrát to bolo na úkor tých vlastných rodín.
A som presvedčená, že pomôcť ľuďom, ktorí pracujú v zariadeniach sociálnych služieb, je naozaj nevyhnutné, a myslím si, že ten stabilizačný príspevok a aj zmena tých platových taríf je absolútne nevyhnutná. Ich práca je nesmierne náročná aj psychicky, ale aj fyzicky. Poznám mnoho opatrovateliek, ktoré majú po rokoch práce obrovské problémy s chrbticami, s rukami, pretože častokrát vykonávajú práce, ktoré by v podstate ani nemali, prenášajú veľmi ťažké váhy pri dennodennom polohovaní, dvíhaní pacientov, umývaní a tak ďalej. Nehovoriac o situáciách, ktoré Janka veľmi konkrétne popísala. Takže veľmi sa, pridávam sa k tomuto a myslím si, že toto je naozaj veľká výzva a toto je náš veľký dlh voči ľuďom, ktorí pracujú v týchto zariadeniach.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán podpredseda.
Všetko, čo si, Janka, povedala, je pravda, je pravda, že ako spoločnosť máme voči tejto skupine zamestnancov obrovský dlh, že je ich práca nedocenená a že je namieste a je spravodlivé, aby došlo ku aspoň čiastočnému, tak ako sa dá, tak ako je možné, zlepšeniu ich situácie. A ja sa preto tiež pripájam k tomuto tvojmu alebo k tejto tvojej iniciatíve a chcem podporiť snahu o to, aby tento verejný prísľub, ktorý bol daný, bol aj naplnený a budem sa o to snažiť, pokiaľ sa bude dať.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ďakujem aj veľmi pekne, pani poslankyňa, veľmi rada podporím tento návrh, pretože skutočne aj po tom, čo sme momentálne zažili covidovú dobu, či to bol zdravotnícky personál, lekári, ale najmä aj títo ošetrovatelia a pracovníci zariadení sociálnych služieb, treba ich doceniť a sú veľmi nízko oceňovaní. Okrem teda zriaďovateľov samosprávnych krajov, súkromných, sú tam súkromné inštitúcie, ale sú tam aj samosprávy mesta. A ja si pamätám, že keď som ešte teda bola, pracovala na Trnavskom samosprávnom kraji, tak my sme hľadali okamžite v 2018. roku prostriedky na to, aby sme ich oceňovali, teda zvýšili sme ich ocenenie, takže tento návrh veľmi rada podporím. Týka sa to veľmi veľa pracovníkov a týmto spôsobom im chcem aj veľmi pekne poďakovať, pretože si neskutočne vážim ich prácu. Je veľmi ťažká a náročná a najmä aj ľudia nielen z prihraničných oblastí, ktorí odchádzajú nám pracovať do Rakúska, to je takisto pre nás veľká výzva, aby sa nám ich podarilo dotiahnuť naspäť na Slovensko.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne kolegom, kolegyniam, kolegovi za tieto faktické poznámky. Opäť môžem vyjadriť aj takú možno ľútosť, že my si to tak povieme, my, ktorí sa tomu viacej venujeme. Ja teda pevne verím, že k tejto téme sa postupne budú pridávať aj ďalší kolegovia, ktorí možno nemajú a nemajú mať odkiaľ takéto nejaké poznatky a vedomosti.
Faktom je, že tak ako pri dlhodobej zdravotnej starostlivosti, pri paliatívnej starostlivosti som hovorila, že každý z nás raz zomrie, či to chceme si pripustiť, alebo nie, proste áno, každý z nás, naši blízki budú v nejakom okamihu potrebovať, aby niekto kvalifikovaný, kompetentný, ochotný, ľudsky milý bol poruke. To znamená, že pokiaľ my sa nebudeme tomu venovať naozaj v širšom nejakom kole alebo proste pokiaľ viacej ľudí si toto neuvedomí a nezačneme to seriózne riešiť, tak doplatia na to naši blízki, doplatíme na to my všetci.
A to, v akých podmienkach pracujú ľudia v zariadeniach sociálnych služieb, naozaj aj Lucka Drábiková to veľmi pekne popísala. Tie ženy, poväčšinou sú to ženy, proste majú zničené chrbtice, samé musia vyhľadať zdravotnú starostlivosť alebo nebodaj skončia na invalidnom dôchodku. My potrebujeme dostať do systému viac ľudí, aby neboli tak preťažené tieto ženy a aby mali dostupnosť aj k rôznym pomôckam, čo tiež nie je vždy úplne jednoduché, aby mali zdviháky, aby mali proste zariadenia, ktoré by im pomohli v manipulácii s týmito pacientmi alebo klientmi. Čiže my potrebujeme naozaj, naozaj investovať do tejto oblasti.
A poprosím pána ministra, kebyže tiež môže sa k tomu vyjadriť.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, zákon o štátnom rozpočte je vizitkou ministra financií. Je to kľúčový zákon, pritom to, ako sa vyrokuje jeho výsledok, jednoznačne hovorí o spôsobilosti ministra financií ako osoby zastávať svoju funkciu.
To, ako je spôsobilá táto osoba zastávať svoju funkciu, zaiste hovorí aj to, ako sa správa k poslancom, ktorí sa vyjadrujú k jeho zákonu. Zvyčajne stojí chrbtom k parlamentnej sále a je absolútne arogantný aj k tomu, keď pripomienky k tomuto štátnemu rozpočtu dáva koaličná poslankyňa. Ja si myslím, že to veľmi veľa vypovedá o tom, ako minister financií vníma vážne a zodpovedne svoju rolu a ako slušne sa správa aspoň k svojim koaličným poslancom. Jednoducho zákon o štátnom rozpočte je základný kľúč, ako je spravovaná krajina. Jednoznačne či už koaličný, alebo opozičný poslanec má právo sa k tomu vyjadriť a minister financií by mal vedieť na to primerane reagovať, a nie tak, že sa skrýva, tvári sa, že to nepočuje, prípadne v miestnosti vôbec nie je, alebo sa rozpráva s inými a dáva najavo svoju absolútnu aroganciu a nezáujem vlastne o výsledok celého prerokovania v parlamente.
Samotný proces je, samozrejme, o vyjednávaní, samozrejme, o tom, ako jedná minister financií a jeho tím s jednotlivými rezortami. S tým súvisí aj to, čo môžme očakávať ako od výsledku. Musím povedať, že ako ministerka spravodlivosti ešte za minulý rozpočet, teda tohtoročný, som bola naozaj nemilo prekvapená, že k rokovaniu medzi ministrom financií a ministerkou spravodlivosti ani nedošlo. Jednoducho to vypovedá o tom, aký je vzťah ministra financií k zodpovednosti, s ktorou súvisí vedenie tejto krajiny. Jednoznačne akákoľvek animozita, ktorú môže mať ku komukoľvek ako politikovi, sa nemôže prejaviť v tom, ako riadi túto krajinu. A preto naozaj si myslím, že o to viac aj vzhľadom na moju vlastnú skúsenosť treba veľmi vážne sa pozerať na proces, ako sa prijíma štátny rozpočet, s akým návrhom sa prišlo do parlamentu, čo mu predchádzalo a čo urobil minister financií pre to, aby mal dostatočnú podporu práve v čase krízy na Slovensku, kedy mal naozaj urobiť všetko pre to, že predpokladá, že predpokladá, že rozpočet bude prijatý a nebude sa vyhrážať a nebude vydierať, či bude mať dostatočnú podporu v parlamente, a nebude hroziť provizóriom, keď vie, že áno, je dôležité, aby krajina mala zodpovedný rozpočet.
Ja si dovolím úzkoprso sa vyjadriť k rezortu justície a potom povedať širšie k štátnemu rozpočtu. Úzkoprso preto, pretože napriek tomu, že v programovom vyhlásení vlády sú jednoznačné priority pre justíciu, tie sa nepretavili dodnes do štátneho rozpočtu. Neviem, že či minister financií naozaj čaká, že bude prispievať len tam, kde bude štrajk. Či s ohľadom na posledný príspevok koaličnej poslankyne Jany Žitňanskej čaká, že tu bude štrajk opatrovateliek. Či čaká, že tu bude štrajk tých, na ktorých nemyslel v zdravotníctve, a rovnako či čaká, že tu bude štrajk justičných zamestnancov, pri ktorých som apelovala od začiatku nástupu do vlády s ohľadom aj na programové vyhlásenie vlády, že musí rešpektovať aj ich ohodnotenie, ich miesto v spoločnosti, aby sme mali včasný prístup k spravodlivosti. Jednoducho tak ako lekár potrebuje zdravotné sestry a personál, lebo vlastne ako keby nemal ruky, tak aj sudca, keď nemá kvalitný tím okolo seba, ktorý je dobre zaplatený, nemá ruky. Jednoducho tu sa stáva to, že minister financií si stanoví svoje vlastné priority, ktoré presadzuje, a keď vec ide prekypieť, tak ju nechá vyeskalovať do maxima, využíva k tomu napätie, nálady v spoločnosti, ale nie k prospechu spoločnosti, k tomu, aby sme mali výsledok, na ktorom sa všetci zhodneme aspoň v nejakej miere a rozumieme tomu procesu, ale využíva samotný proces na presadzovanie, bohužiaľ, svojich vlastných záujmov a často na riešenie svojich animozít.
Kríza v zdravotníctve by zaiste nedosiahla takýto vrchol, keby mal normálny vzťah a prístup k riešeniu k rezortu zdravotníctva, ale neriešil by svoje animozity s ohľadom na osobu, ktorá ministerstvo zdravotníctva momentálne vedie. Viac ako rok neriešená situácia ohľadom odmeňovania jednoducho vyeskalovala do súčasného stavu. A potom už iba vrcholkom je, že vystúpi v parlamente po dohode vlády s predstaviteľmi lekárov, odborov lekárov a žiada parlament, aby nepodporili urobenú dohodu, ktorú urobil sám premiér. Toto jednoducho ukazuje, že ten proces, ktorý je dôležitý pri rokovaní o štátnom rozpočte, minister financií nie je schopný zvládnuť, a preto môže byť azda poslednou barličkou aj s ohľadom na očakávania, ktoré môže mať od štátneho rozpočtu, že na jednej strane to nebude len o takých prioritách, ktoré sa nám dostanú do štátneho rozpočtu, o ktorých si myslí minister financií a koalícia súčasná, že je to dobré a že je to dobré osobitne v predvolebnom roku, lenže tu máme aspoň nejakú základnú barličku vo výdavkových limitoch, aspoň nejaký základný vzorec, že vieme, že štát na to má. Pretože na jednej strane môžme sa tešiť aj z dohody, ktorú máme s lekármi, ale máme na to v takejto miere, aby sme to naozaj pokryli v rámci celého zdravotníctva? Muselo to naozaj vyeskalovať až do takejto situácie pri schvaľovaní štátneho rozpočtu?
Ignorancia voči zákonu o štátnom rozpočte, do ktorého si sám rezort financií vložil výdavkové limity, je symbolom toho, ako sa treba pozerať na štátny rozpočet. Jednoducho je to netransparentný, nezodpovedný rozpočet. Tu nie je žiadna istota, že krajina zvládne takto nastavený rozpočet. Osobitne, ak ešte dáva práve ministrovi financií bianko šek v obrovskom balíku vo všeobecnej pokladničnej správe, kde nevieme, načo a kedy sa to použije. Môžme len dúfať a očakávať, že takýto bianko šek bude použitý len v nevyhnutných prípadoch naozaj na zachraňovanie krízových situácií. Ale ako nám ukázalo aj leto a príprava tzv. rodinného balíčka so všetkými dopadmi, toto nie je tá situácia, ktorú by sme mohli očakávať od ministra financií. Rodinný balíček takzvaný, pretože nerieši krízu, infláciu a nerieši najchudobnejších, nám urobil veľkú dieru v rozpočte. A nie je to len niekoho subjektívny názor. Jasne to potvrdila aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. A osobitne tu je nevyhnutné, aby sme mali výdavkové limity, aby sme tu mali nejakú brzdu, ktorá jednoducho komukoľvek, kto vedie rezort financií, jasne ukáže konečnú, ak mieni proste so štátnym rozpočtom nakladať podľa svojich najlepších predstáv, ktoré sú ale v rozpore so záujmami krajiny.
Je nepredstaviteľné, že máme zákon o štátnom rozpočte, ktorý minister financií nerešpektuje. Je nepredstaviteľné, že práve v čase, kedy krajina sa sama zmieta s rôznymi investičnými dlhmi, ja si pamätám rokovanie na vláde, kedy prišiel minister dopravy a ukázal nám kritickú situáciu ohľadom mostov na Slovensku, že jednoducho je nevyhnutné, aby sme zainvestovali do mostov, aby nám tu nepadali, tak odišiel s dlhým nosom, že má si nájsť vo svojom vlastnom rozpočte k tomu financie, aby tie mosty vedel sanovať.
Pamätám si, že každý minister v zásade takto odišiel so svojimi návrhmi, ktoré boli kritické a ktoré mal riešiť vo svojom rezorte. Pamätám si obdobnú situáciu ohľadom energetickej krízy, kedy poslal skrátka ministra hospodárstva, že si má riešiť energetickú krízu v rámci svojej vlastnej rozpočtovej kapitoly. Toto je jednoducho nemysliteľné a toto je minister financií, ktorý sem teraz prichádza s návrhom zákona o štátnom rozpočte a nerešpektuje ani zákon. Nerešpektuje v tejto situácii, že na to, aby sme dostali miliardovú pomoc, v miliardách pomoc z Európskej únie z plánu obnovy a odolnosti, tak nerešpektuje ani dohodu, ktorú máme s ohľadom na plán obnovy a odolnosti.
Jednoducho ako krajina sme si sami stanovili míľniky. Stanovili sme si výdavkové limity, pretože vieme, že to je dôležité a dobré pre verejné financie. Dali sme si to do zákona. Predložili sme to Európskej únii, Európskej komisii, že spĺňame dohodu, ktorú sme urobili, na základe ktorej v stách miliónov potom priebežne čerpáme z plánu obnovy a odolnosti a takto sa snažíme vyrovnať aj s investičným dlhom v jednotlivých sektoroch správy na Slovensku, a potom prídeme s návrhom zákona o štátnom rozpočte bez výdavkových limitov a vydierame, že takto má byť schválený. Jednoducho niektorú situáciu, keď človek nezažije, tak neuverí.
A tak, bohužiaľ, okrem toho, že chýba slušnosť, rozpočet sprevádza chaos a nie je možné ho podporiť.

Ďakujem.
Vážená pani kolegyňa, tvoje vystúpenie má ako červenú niť sa tiahnucu jednu myšlienku a to je tá, že mohlo by to byť prijateľné všetko, avšak v danom prípade tento rozpočet je ovládaný vládou, ktorá je nedôveryhodná, že sa nedá dôverovať, že tie peniaze, ktoré sú tam tak povedané dané bokom, že budú použité rozumne. Nedá sa dôverovať. Proste nie je v to dôvera, pretože minulosť nám ukazuje, že čokoľvek je možné urobiť. A celé, čo nám zostáva, je pokrčiť plecami. Ako sa vyjadril klasik zo strany, ktorá vládne touto koalíciou minimálne nominálne, povedal, musíte si na to zvyknúť. No nie, proste štátny rozpočet je vážna vec a my sme za to, aby ním disponoval taký orgán, taký subjekt, ktorý sa teší dôvere v to, že sa bude postupovať rozumne, tak ako je to prospešné, nie tak, ako je to politicky výhodné, alebo ako sa niekomu zdá, že je správne to urobiť v danom okamihu. Treba robiť dobré veci pre krajinu, nie pre jednu politickú stranu alebo pre nejaké okamžité záujmy.

Kolegynka Mária, ďakujem ti pekne za tvoje vystúpenie. Presne ako si povedala, práve ignorancia je to, čím sa dá najlepšie vyjadriť to, čo tu počas prerokovávania pán minister financií ukazuje. Tiež si každým vypovedaným slovom vytvára nových a nových nepriateľov a myslím si, že to, že to nie je správna cesta, ukázalo aj fiasko, ktoré utrpel pri rokovaniach s lekármi a pri tom následnom vystúpení tuto.
Ale naspäť k rozpočtu. Presne ako si povedala, je to netransparentný a zlý rozpočet, nedefinované rezervy majú veľkú tendenciu poslúžiť na ad hoc riešenia, vo finále len lepiace nejakú neudržateľnú a dlhodobo neriešenú situáciu alebo produkujúce ďalšiu atómovú bombu podľa predstáv pána ministra. Fakt je ten, že rozpočet nie je v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách, nie sú v ňom zapracované výdavkové limity, tiež nie je v súlade s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý hovorí, že ak sme za všetkými limitmi dlhovej brzdy, tak je potrebné pre rok ´24 vypracovať vyrovnaný rozpočet, ktorý mal byť už prenesený aj v tomto tohtoročnom návrhu. Som presvedčený, že jediné riešenie, čo s týmto rozpočtom je, ho stiahnuť a prepracovať, a je to presne to, čo sme včera večer v rozprave navrhli. Navrhli sme, aby sa rozpočet stiahol na prepracovanie.
Ďakujem pekne za tvoje vystúpenie ešte raz.

Ďakujem pekne. Ďakujem za veľmi plodnú rozpravu.
K tej včerajšej, jasné, je logické, každý zaujal to svoje stanovisko. Dnes som zaregistroval len vystúpenie pani ministerky bývalej spravodlivosti.
Vieš, Mária, aj potom Alino Baránik reagoval, že jednoducho chýba dôvera. No to je ten problém. Chýba dôvera aj voči tebe. Vieš, tá váha slov voči žene, ktorá po vražde Jána a Martiny z vlády Roberta Fica neodišla a zostala tam až do predvečera dňa, kedy sa uzavrela zmluva o novom sídle ministerstva spravodlivosti s firmou, ktorú vlastnil dlhoročný obchodný partner tvojho vlastného brata. Vieš, keď takéto niečo raz spácha minister alebo vtedy štátna tajomníčka, ktorá síce do médií potom hovorí, že ale tá, reálne tá zmluva alebo k nasťahovaniu pomaly prišlo až, až po roku. Ale v skutočnosti ty vieš, že v jeden deň večer si zamykala kanceláriu alebo odchádzala si, odovzdávala si kľúčiky ako štátna tajomníčka, na druhý deň ráno, čuduj sa svete, zasadá komisia, ktorá rozhoduje o tom, že budovu a celý kontrakt aj s následnou potenciálnou kúpou za 30 mil. eur podpisuje to isté ministerstvo spravodlivosti v prospech tvojho dlhoročného známeho a obchodného partnera, dlhoročného obchodného partnera, spoločníka vo firme, vo firmách tuším aj tvojho brata, tak ťažko sa dôveruje tvojím slovám.
Ja viem, že sa ťa to dotýka. Viem, že teraz budeš robiť všetko pre to, aby si aj s Ficom, aj s Pellegrinim, s ktorými si vlastne bola vo vláde a slúžila si týmto ľuďom, aby si povalila túto vládu. A mne to je naozaj ľúto, do čoho ste tú SaS-ku vtiahli. Lebo byť bandu s mafiou a dohadovať sa s nimi, ako ubližovať vláde, ako vyťahovať karty pri hlasovaní, ako blokovať uznášaniaschopnosť schôdze, ja by som sa za takéto činy hanbil.
Pán Benčík, niečo ste ukazovali. To bolo čo, srdiečko? (Reakcia z pléna.) Mariánovi. Super. Jasné, jasné, jasné, však samozrejme. Pán Benčík, ozaj, však keď už ste tu, vy ste tuším, sa mi zdá, že tie posledné roky bojovali proti fašistom. Ste hovorili o týchto ľuďoch, že sú fašisti. Naháňali ste ich po facebookoch, ste pozerali ich príspevky, a dnes váš predseda sa koordinuje s týmito ľuďmi, o ktorých dlhé roky ste hovorili, že sú fašisti... (Reakcia z pléna. Zaznievanie gongu.) Na to, aby ste ubližovali vláde. Aby ste ubližovali ľuďom, aby ste blokovali pomoc rodinám, blokovali pomoc domácnostiam, zamestnávateľom. Dnes počúvam o tom, že zbierate s týmito ľuďmi podpisy na povalenie tejto vlády. A ja neviem, akože naozaj sa čudujem týmto prevratným zmenám charakteru. A tým som iba chcel povedať, že mrzí ma, že máte napriek tomu odvahu prísť a opakovať argumenty opozičných politikov a spochybňovať konanie tejto vlády.
Každopádne každý kultúrny a zmysluplný príspevok v tejto rozprave, dobrý návrh, ktorý, ktorý zaznel o tom, čo by sme mali možno zmeniť, čo by sme mali, mali urobiť a komu pomôcť, si vážim. Zákon o rozpočte je zákon roka. Vieme, že je to komplikované, že sme menšinová vláda s menšinovou podporou v parlamente, ale pevne verím, že v prípade rozpočtu tu väčšinovú podporu nájdeme.
Takže ďakujem veľmi pekne za diskusiu a najmä za tú plodnú časť diskusie. Ďakujem pekne.

Ja len doplním pána ministra, že tá súťaž bola spravená spôsobom takým, že kritériá na vyhodnotenie ponúk sa urobili dva alebo tri dni po tom, čo sa otvorili obálky. Toto bola jediná takáto súťaž v celej histórii Slovenska na výber budovy za 30 mil. euro. Toto pán minister zabudol povedať, považujem to za dôležité zdôrazniť.
Chcel by som oznámiť termín hlasovania o štátnom rozpočte na rok 2023, na budúci týždeň v piatok o jedenástej hodine.