78. schôdza

Ďakujem kolegovi. No ja som naozaj musel ísť do rozpravy, lebo mne to príde fakt absurdné v tejto dobe, keď odvšadiaľ počúvame, ako sa kopia dlhy, ako nie sú peniaze na nič a potom tu vládni poslanci navrhnú, poďme platiť za autá pre verejnú správu dvakrát toľko len preto, aby sa do nich nelial benzín, ale aby sa do nich strkala zástrčka alebo zásuvka alebo proste, aby sa nabíjali baterky. Veď to je absurdné! To nie je ekologické. To je uletené. To je šialené. Veď takto nemôžme pristupovať k štátu. To znamená, preto som vystúpil a chcem počuť tú pravdu. Lebo ak to povieme v úvodnom slove, meníme limity, aby sme mohli byť ekologickí, to znie normálne krásne, ale to je jak od Orwella. Keď povieme, platíme dvakrát toľko, lebo chceme byť na baterky, tak nech to ľudia vedia. Lebo tí to vo výsledku budú musieť zaplatiť.

Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ?
Nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci. Skúsim sa vyjadriť k tomu, čo pán poslanec Mazurek tu predviedol a povedal.
Rozumiem vášmu rozčúleniu. Samozrejme, ak trošku by ste ma poznali a sledovali moje názory, tak by ste vedeli, že nie som žiadny podporovateľ eko a elektromobility za každú cenu. Pre mňa to rozhodnutie Európskej komisie a Európskeho parlamentu zakázať predaj vozidiel so spaľovacími motormi po roku 2035 je extrémne kontraproduktívne, a myslím si, že Európa si týmto strelila do vlastnej nohy. Pretože tým sa výroba automobilov v podstate presunie do iných častí sveta a v podstate v Európe budeme kupovať automobily z veľkej časti vyrobené v Ázii alebo aspoň zložené z ázijských dielov. Plus tam nastane to, čo ste spomínali, že tieto automobily na elektrinu budú sa nabíjať elektrinou vyrobenou z uhlia, prípadne z iných fosílnych zdrojov, čiže sme tam, kde sme boli, alebo ešte horšie. Čiže s týmto ja úplne súhlasím a v tom sa úplne zhodneme.
Ale teraz ide o niečo úplne iné. Asi neviete, že pred možno pol rokom sme v tejto Národnej rade schvaľovali zákon, ktorý bol, bol implementáciou smernice alebo nariadenia Európskej únie, ktoré prikazuje verejným inštitúciám nakupovať určitú časť vozidiel ekologických, čiže elektromobilov, prípadne automobilov na vodík, ktoré dneska, samozrejme, ešte nefungujú ani zďaleka, čiže sa nenakupujú. A toto, tento zákon platí už nejaký čas na Slovensku, čiže tam plačete na nesprávnom hrobe.
Celým, celým zámerom tohto zákona je to, aby vlastne vláda mohla stanovovať osobitne limity na nákup vozidiel so spaľovacími motormi a elektrických vozidiel, to znamená, aby vôbec bolo možné nejakým spôsobom tieto vozidlá nakupovať. Ja verím, že sa nebudú nakupovať tak, aby, aby sa míňali zbytočne peniaze zo štátneho rozpočtu, ale to už je na každej tejto inštitúcii, na každom ministerstve, ako to urobí, či si kúpi elektrické vozidlo, ktoré stojí dvadsať, 25 000 eur alebo si kúpi elektrické vozidlo, ktoré stojí 50 000 eur. A to je aj vaša úloha ako opozície tieto štátne inštitúcie kontrolovať a poukazovať na to, ak niekto zneužíva prostriedky. Čiže ak tak robíte, ak tak robíte vecným spôsobom, ja som veľmi rád, pretože to je aj vaša úloha ako opozície a takisto aj nás ako koaličných poslancov. Čiže to je úplne v poriadku.
Ale úlohou tohto zákona nie je to, aby niekto nakupoval elektrické autá, ale vôbec umožniť rozpočtovo stanovovať nejaké limity na to. Ak by sme tento zákon nemali, tak vôbec tie limity sa nedajú stanoviť, pretože potom by sa musel zdvihnúť celkový limit a práve vtedy by sa mohli nakupovať spaľovacie autá za 50 - 60-tisíc eur. Čiže to je presne to, čo vy tu kritizujete a aj tento zákon nepriamo rieši.
Takže len toľko na vysvetlenie.
Ďakujem za váš príspevok.

Ďakujem pekne. Chce sa vyjadriť spravodajkyňa? Nie. (Reakcia spravodajkyne.) Hlasovanie zajtra, dnes o jedenástej.

Hlasovať sa bude dnes o jedenástej hodine. Ďakujem.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje prvé čítanie návrhu poslanca Milana Vetráka, ktorý sa nenachádza v sále. Bod mu prepadáva. Ide o tlač 1322.
Nasledovať bude pán poslanec Cmorej, ktorý, predpokladám, že si zabezpečil spravodajcu. (Reakcia z pléna.) Čiže pokračovať budeme prvým čítaním o návrhu poslanca Petra Cmoreja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona je pod tlačou 1303. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1362.
Dávam teraz slovo poslancovi Petrovi Cmorejovi, aby návrh zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Cmoreja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1303.)

Ďakujem pekne za slovo. Ide o nie extrémne veľkú novelu, ale má to, myslím, že tri strany, takže možno na poslaneckú novelu je to také obsiahlejšie. Je to vďaka tomu, že toto bola, toto bol posledný zákon, na ktorom som pracoval ešte ako koaličný poslanec. Takže vlastne 100 % toho textu je odobrené, je odobrené miestne, teda odborným útvarom, konkrétne odborom majetku na ministerstve financií.
Riešime tam niekoľko vecí. Prvá taká, no niekoľko z nich je úplne takých jednoduchých, že myslím si, že tam naozaj nikto s tým nebude mať problém.
To prvé je, že sa zavádza hlasovanie na domovej schôdzi elektronickým spôsobom. Toto, toto bolo zavedené v rámci covidovej situácie, v rámci tých mimoriadnych opatrení. Osvedčilo sa to. Kto býva v takých panelákoch alebo teda v domoch s viacerými vlastníkmi, tak ten určite vie, že domové schôdze sú pomerne náročná disciplína. A keď máte susedov, korí sa nechcú dohodnúť, tak to býva náročné. A aj elektronické hlasovanie pomáha k tomu, aby niektoré veci boli priechodnejšie, keďže elektronické hlasovanie, toho sa nám zúčastnia aj ľudia, ktorí inak nie sú ochotní sa zúčastniť tých domových schôdzí, ktoré niekedy vyzerajú nie veľmi dobre. Takže toto by bolo dobré zachovať aj do budúcna. A v podstate toto som tam pridal na podnet z ministerstva financií, teda z odboru majetku, ktorí, keď som sa ich pýtal, keď som tam prišiel s tým zámerom, tak mi povedali, že toto by tam bolo dobré dať.
Druhá vec, ktorá tam je, taká veľmi jednoduchá je, že meníme ešte aj zákon o ochrane nefajčiarov, na čo mám súhlas pána ministra Lengvarského, ktorý mi vtedy dal, a to, že, že zakazujeme fajčiť v spoločných priestoroch bytového domu. Toto tam v tom zákone doteraz chýba a pokiaľ máte nejakého nespratného suseda, ktorý vám fajčí niekde na chodbe, tak môžete naňho aj, aj volať policajtov, ale veľmi vám to nepomôže. Takže pridávame do toho zákona nové písmenko, ktoré hovorí, že sa teda zakazuje fajčiť aj v uzavretých priestoroch spoločných častí bytového domu a spoločných zariadení bytového domu, ktorými sú chodby, vchody, schodištia, uzavreté terasy, podkrovia, povaly, výťahy, práčovne, kotolne, sušiarne alebo kočikárne. To znamená tie, tie miesta, kde sa teda že všetci nejak zdržiavame a asi by sa nám nepáčilo, keď to niekto používa ako svoju fajčiareň. Ale zároveň, keďže sú to len uzavreté priestory a máte napríklad v dome spoločnú terasu, tak tej sa to netýka, lebo tak tú asi využívajú najmä fajčiari. Tak toto sú také tie veľmi jednoduché veci.
Potom je tam, potom v zákone jednoznačne upravujeme, resp. precizujeme vedenie účtov pre jednotlivé domy. Ak ste, ak ste to niekto teda čítali, ak vás to zaujalo, tento zákon, tak sa možno pýtate, že prečo tam sú tie prvé paragrafy. No a oni sú tam preto, lebo teda neviem, či niekto z vás ten zákon pozná nejak lepšie, ale tento zákon je teda že čistá tragédia. On bol rokmi dokaličený rôznymi poslaneckými novelami. Je plný obsolentných ustanovení, ktoré by tam byť nemuseli, a naozaj by sa ho oplatilo napísať odznova. Možno niekedy do budúcna by mal byť, by malo byť toto, čo je obsahom toho zákonu, skôr obsahom občianskeho zákonníka, pokiaľ príde k jeho, k jeho rekodifikácii. No ale, summa summarum, hovorím to kvôli tomu, lebo konkrétne napríklad, keby to niekoho zaujímalo, teda § 7b ods. 4, tak keď si niekto prečíta súčasné znenie, tak pre mňa ako vyštudova... ja som teda aj právo vyštudoval, a teda pre mňa ako právnika je úplne fascinujúce, ako sa dokáže do jedného odseku napísaného v štyroch vetách, ako sa tam dokážu dostať tri vzájomne nesúvisiace vety. Tam jednoducho sú ustanovenia, ktoré keď si, si čítate ten paragraf, tak tie vety na seba nenadväzujú. A to, že nemá že hlavu a pätu. A toto práve riešime na tej prvej strane a pol asi toho návrhu, kde my tie paragrafy, my, my ich nemeníme, my len vlastne že preusporiadavame tie vety, aby to začalo dávať zmysel. To, toto naozaj že neviem, že ako toto vzniklo, to, čo tam je v tom zákone teraz, ale to je jednoducho že, že je nečitateľné.
Takže len to dávame dokopy, vyhadzujeme tam analytické účty, lebo tie už sa nepoužívajú, takže sme, sme tam vlastne prepísali, že, že majú byť vedené tie účty pre jednotlivé, že teda, že, že to ne, keď máte spoločenstvo, ktoré má viacej domov, teda nie, správcu, ktorý má viacej domov, tak pre každý dom musí mať osobitný účet. Bolo tam, tam napísané, že to má byť analytický účet, tak teraz tam už dávame, že to má byť bankový účet.
Následne ešte je tam jedna vec, to je vlastne na konci tej novely paragraf, bod, bod 9. Tak toto je zasa bod, ktorá, ktorý chcela, ak sa nemýlim, pani poslankyňa Mierna s pánom poslancom Vetrákom. A keď som to pripravoval, tak som sa dozvedel, že aj oni mali teda, teda záujem novelizovať tento zákon, ale keďže tam s veľkou časťou ministerstvo nesúhlasilo, tak ostala táto časť, s ktorou súhlasili, a tú sme nakoniec teda pridali do tej mojej novely, ktorú teraz predkladám.
Tam sa upravuje hlasovanie pri výstavbe, ktorá pôdorysne rozširuje, rozširuje dom. Teda konkrétne sa tam píše, že vlastníci dvojtretinovou väčšinou hlasov rozhodujú o zmluve o výstavbe výlučne v novej spoločnej časti, nového spoločného zariadenia domu alebo nového príslušenstva, ktorým sa dom pôdorysne rozširuje, lebo toto je teda, že v zákone nebolo doteraz riešené.
Kým sa dostanem k poslednej, k poslednej veci, ktorú tam upravujeme, ktorá je pre mňa taká že, povedzme že ako pre mňa to, to bola motivácia, prečo sa tým zákonom zaoberať a chcem o nej hovoriť najdlhšie, tak ešte chcem poznamenať, že ešte sa mi doteraz nestalo, aby hneď po predložení zákona sa mi ozvalo toľko subjektov, ktoré by chceli do toho, do tej novely niečo pridávať alebo chceli by to konzultovať. Naozaj vnímam, sa mi teda ozvalo viacero domových samospráv a teda viacero správcov. Naozaj vnímam, že ten zákon je katastrofálny a tá, a tá vôľa občanov alebo teda ľudí, ktorí s týmto robia, niečo tam vylepšiť je veľká. A keďže viem, že neni to v legislatívnom pláne úloh, tak aspoň tu máme šancu niečo, niečo tam, niečo tam pridať a urobiť ten zákon trošku lepším.
No a teraz tá posledná vec, s ktorou sa ja prišiel, teda prečo, prečo som chcel riešiť tento zákon, je, že chcel som zmeniť trošku pravidlá pre stavby a nadstavby. Dnes to je totiž tak, že pokiaľ chcete nadstaviť ďalšie poschodie alebo chcete urobiť na povale, teda chcete zobytniť povalu a spraviť tam nejaký ďalší byt, tak dneska to je tak, že musia s takouto zmenou súhlasiť dve tretiny všetkých vlastníkov na danom liste vlastníctva, teda vlastníci toho domu, ale zároveň musia súhlasiť všetci bezprostredne susediaci. Všetci do jedného. Keď jeden nesúhlasí, tak celé to padá.
Čo je chybičkou, nie je tam ani napísané, že čo to je bezprostredne susediaci. Nie je to tam upravené, čo býva vcelku výkladovým problémom. Ja navrhujem alebo teda myslím si, že lepšie by bolo, keby sme to zmenili a ostali by dve tretiny všetkých tak ako doteraz vlastníkov na LV-čku a tí bezprostredne susediaci by boli tiež len dve tretiny. Ale zároveň budeme tam lepšie definovať, že kto to sú tí bezprostredne susediaci a v návrhu máme napísané, že sú to všetci, ktorí sa s tým predmetným priestorom dotýkajú čo i len hranolom. Takže už, už bude jasné, že akože kto to je.
Tých dôvodov je niekoľko. V prvom rade si treba uvedomiť, že tie situácie, kedy sa toto deje. No častokrát, častokrát ide o situácie, kedy napríklad ten dom potrebuje rozsiahlu rekonštre... rozsiahlu rekonštrukciu. Zateká im, zateká im cez strechu, a teraz sa tí vlastníci, sa dohodnú, že máme tu takúto ponuku, že niekto nám nadstaví jedno poschodie, lebo máme napríklad iba štyri alebo päť poschodí a, a za to nám zrekonštruuje strechu a nemusíme my dať dvestotisíc na, na rekonštrukciu tej, tej strechy, nemusíme si brať vysoký, vysoký úver. No a teraz sa stane, že niekto z tých bezprostredne, teda z tých, z tých vlastníkov, ktorí sú rovno pod tou strechou, tak máte tam niekoho, komu nevadí, že mu kvapká do obývačky, lebo nemá s tým problém, že vylieva vedro a možno ani s ním nie je reč v ničom, v ničom inom. Možno je to naozaj iba o tom, že si človek hovorí, že, fíha, že či tento človek je ešte svojprávny, to nechcem hovoriť, že sú takí všetci, ale aj takíto sú. A takýto človek keď sa zatne, tak on dokáže, on dokáže zmariť investíciu celého toho bytového domu a dokáže všetkým svojim susedom výrazne zhoršiť ich životnú situáciu a zasiahnuť do toho, akým spôsobom oni disponujú vlastníckym právom ku tomu svojmu bytu.
Toto právo veta je, je problémom aj preto, lebo de facto to výrazne sťažuje udržiavanie bytového fondu a jeho zveľaďovanie a domnievam sa, že takéto, že to, že tam je že ´všetci´, tak dáva to príliš silné, neprimerané právo niektorým vlastníkom bytov rozhodovať o nakladaní so spoločnými časťami bytového domu pred inými spoluvlastníkmi. Preto si myslím, že bolo by lepšie, keby tam boli tie dve tretiny.
Pri príprave tejto novely som v podstate zistil, že toto je taká vec osobného názoru častokrát. Toto je jediná vec, na ktorej som sa nezhodol s pánom, teda s pánom Pokorným, čo, čo tomuto odboru majetku na ministerstve financií šéfuje. Napríklad keď som sa o tom rozprával pred pár mesiacmi zhodou okolností s premiérom s Eduardom Hegerom, tak som sa dozvedel, že aj on bol kedysi domovým dôverníkom a tiež mal s týmto problém, takže on napríklad vtedy mi povedal, že on by toto podporil, a ešte počas našej vrcholiacej koaličnej krízy tak sme boli aj predbežne dohodnutí s Michalom Šipošom, že prídem na klub OĽANO, aby sme, aby ste vyjadrili svoj väčšinový názor, či do tohto ísť alebo neísť, ale to už sa nezrealizovalo.
Takže toto beriem ako takú vec možno aj osobného názoru a som zvedavý, že ako sa k tomu, ak teda, a že ako sa k tomu postaví táto snemovňa, tento parlament. Tak ja pevne dúfam, že už, že aj pre tie nekonfliktné body všetky ostatné to posuniete do druhého čítania a budeme sa potom môcť porozprávať aj o tom, že či tento posledný bod zrealizovať alebo nezrealizovať, lebo ja teda osobne si myslím, že to je dobrá vec, ale tak rozhoduje väčšina. Dobre.
To som vlastne ešte v úvodnom slove, že? Takže sa ospravedlňujem, chcel som to povedať v rozprave. Tak to je úvodné slovo.
Ďakujem.

Výsledok asi poznáte. Však za nikým neboli.
Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Petrovi Kremskému. (Krátka pauza, spravodajca komunikuje s navrhovateľom a predsedajúcim mimo mikrofónu.)

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Cmoreja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1303.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 27. januára 2023 a v gestorskom výbore do 30. januára 2023.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomnú prihlášku som neobdržal, dávam možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Eduard Kočiš, nikto viac. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Kočiš, máte slovo.