78. schôdza

Ďakujem pekne. Nebudem dlho rozprávať, avšak problematika radónu v obytných budovách a aj v územnom plánovaní sa mi nejaví ako dostatočne riešená pri existujúcej zástavbe a teda potom pri plánovaní novej. Paragrafy hovoria o projektovaní nových budov a o zabezpečení, aby sa množstvo radónu, ktoré by mohlo preniknúť do obytnej budovy, tak musí byť naprojektované také opatrenia, aby nedosahovalo nejakej úrovne. Radón je prirodzené žiarenie, ktoré sa vyskytuje v prírode najmä v lokalitách, ktoré sú potenciálne zvýšené zo seismicity. To znamená, sú to lokality tektonicky potenciálne aktívne. Tieto územné plány i keď okrajovo v súčasnosti sa dotýkajú problematiky radónu, aj teda je to ako povinná časť tých územných plánov, avšak nijakým spôsobom následne v existujúcich budovách nie je ani merané, ani vlastne obyvateľstvo nemá túto informáciu, že či domy, ktoré sú v súčasnosti postavené, skolaudované, možno že už aj historicky postavené, či sú vystavené takémuto žiareniu a že či štát nejakým spôsobom teda ukladá povinnosti alebo požiadavky, že to žiarenie nesmie byť väčšie ako tých 300 mikrónov, neviem, proste taká hodnota, myslím, nejaká je tam.
Tak vlastne vystavuje obyvateľstvo možno aj riziku, väčšinové obyvateľstvo, pretože tie nové obytné budovy, ktoré keď sa budú stavať, tak možno už budú nejak technicky zabezpečené, i keď to je tiež vlastne otázne, akým spôsobom a akým spôsobom teda možno sa naprojektovať to dá, ale čo s tými budovami, ktoré sú postavené v lokalitách so zvýšeným radónovým rizikom, a to si povedzme, že to je veľká, veľká časť lokalít, pretože tejto oblasti sa naozaj v minulosti nejako nevenovala pozornosť, a predpokladám, že keďže teraz takáto rozsiahla novela zákona je, že ste identifikovali možno nejaké zdravotné riziká.
To ma tiež zaujímalo pán minister, že aké zdravotné riziká ste identifikovali, či to máte aj nejako zmerané, že v tých lokalitách, kde obmedzujeme v podstate výstavbu v lokalitách so zvýšeným radónovým rizikom, že či naozaj to máte podložené aj exaktnými meraniami. Takže toto by bola takáto moja otázka. Nenašla som to ani v dôvodovej správe, ani v doložkách vplyvov. Doložka vplyvov sa skôr venovala dopadom na podnikateľské prostredie, avšak mňa zaujíma práve dopad na obytné budovy a najmä obytné budovy, ktoré sa vyskytujú v lokalitách so zvýšeným radónovým rizikom, aj to, že či toto bude povinná časť územných plánov, kde sa tieto radónové riziká budú musieť povinne nejak zohľadňovať, zakresľovať, aby obce, verejnosť túto informáciu mala a kto to bude merať.
Ďakujem pekne. Ak teda mi viete odpovedať, budem rada, keď nie, tak akceptujem.

Ďakujem za slovo. Mňa by len zaujímalo, že ako predsedníčka klubu odborníkov, aké riešenia navrhuje tohto merania radónu a v tých obytných budovách, keď ju to zaujíma, chcel by som vedieť, aké riešenia ponúka SaS-ka.

Nie sme navrhovateľmi tohto zákona, ale v prvom rade to riešenie je, že musia byť tie hodnoty exaktne namerané, čiže sa pýtam pána ministra, keď ukladajú nové povinnosti, kto to bude merať, ako to bude monitorovať a potom vlastne treba tú informáciu verejnosti dať a vlastne aby oni poskytli analýzu, koľkých bytových domov a koľkých území a lokalít a územných plánov sa to bude týkať.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky transponujú požiadavky smernice Európskeho parlamentu a Rady o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu, čo znamená, že sa menia požiadavky na prístup k pitnej vode a orgánom štátnej správy sa podľa ich pôsobnosti dopĺňajú kompetencie a povinnosti, ktorých cieľom je chrániť zdravie spotrebiteľov pred rizikami z používania pitnej vody s nevyhovujúcou kvalitou, odstraňujú sa nedostatky, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe orgánov verejného zdravotníctva a dopĺňajú sa základné požiadavky na teplú vodu. Ďalšími zmenami sa aplikujú nové požiadavky vyplývajúce z európskej legislatívy, ktorých cieľom je obmedziť používanie diizokyanátov v priemyselných a profesionálnych aplikáciách a uložiť požiadavku na absolvovanie odbornej prípravy na exponovaných pracoviskách pravidelných päťročných intervaloch.
V súlade s uznesením vlády č. 79 z 2. februára 2022 sa ruší povinnosť prevádzkovateľa v zariadeniach spoločného stravovania vypracovať a predložiť prevádzkový poriadok regionálnemu úradu verejného zdravotníctva, precizuje sa definícia zariadení spoločného stravovania, upravujú sa ďalšie povinnosti.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona podporíte. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, ako poverený spravodajca výboru predkladám informáciu o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, je to tlač 1216, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Predložený vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre zdravotníctvo. Vyslovili súhlas s predloženým návrhom zákona a odporučili Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie nerokovalo o návrhu zákona, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku nebol uznášaniaschopný.
Gestorský výbor o návrhu spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona rokoval dňa 30. novembra 2022. Stanovisko gestorského výboru ani návrh spoločnej správy neboli schválené, keďže návrh gestorského výboru odporučiť Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Podpredsedníčka výboru ma určila za spravodajcu výboru, aby som v súlade s § 80 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov informoval o výsledku rokovania výborov a predložil návrh na ďalší postup. Za náhradníčku bola určená poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Jana Bittó Cigániková v prípade mojej neúčasti.
Pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

Ďakujem pekne.
Pán minister, na tú novelu zákona som čakala vyše roka a musím povedať, že nie som spokojná s tým, ako bola pripravená, navrhnutá. Viacero bodov, ktoré sú aj v programovom vyhlásení vlády v časti, ktoré som aj ja presadzovala, aby sa doňho implementovali, tak tam nie sú. Bolo spomínané, že bude informačný systém, ktorý bude prepojený ohľadom kvality podzemných vôd, takzvanej tej surovej vody, ktorá sa upravuje potom následne alebo dodáva do siete ako do, upravuje na pitnú vodu. A tieto veci tam vôbec nie sú, hoci podľa tých informácií, ktoré som mala z predchádzajúcich rokovaní, takýto informačný systém mal byť hotový a funkčný do konca júna tohto roku.
Meníte, vo vašom návrhu meníte viacero zákonov o vodách a o vodovodoch a kanalizáciách, ale taktiež aj meníte zákon o vodách, a nie som spokojná s tým, že vlastne upravujete, znižujete povinnosti pri tvorbe manažmentu rizík vody, ktorá sa, takzvanej tej surovej vody, ktorá sa má následne upravovať. Manažment rizík je kľúčom k tomu, aby sa nestávali veci, ako sa stali pred pár rokmi a, žiaľ, dejú sa aj doteraz. Ale pred pár rokmi, dvetisíc, myslím, na Vianoce 2018, myslím, to bolo, kedy ľudia na Žitnom ostrove pili vodu obsahujúcej vysoké koncentrácie atrazínu a sa to zistilo vlastne až v analýzach na kohútiku na pitnej vode. A je to jeden z dôsledkov, pre ktoré sa nedostatočne realizoval, ak vôbec, manažment, manažment rizík podzemnej vody, a to hovorím aj o podzemných vodách, ktoré, práve v lokalite Žitného ostrova sa táto udalosť udiala.
V súvislosti s obrovským množstvom environmentálnych záťaží, ktoré máme na Slovensku, dnes je to vyše 2 000 a z toho naozaj vyše, myslím, 1 600 je s vysokým rizikom, a tieto environmentálne záťaže v prvom rade, v prvom rade ohrozujú podzemné vody, ktoré sú dynamický systém, to znamená, že nestačí nejaké jednorazové merania a identifikácia, že áno, tuto je nejaká environmentálna záťaž, ktorá je izolovaná a vieme o nej, ale nie je aktívna. Gro, väčšina týchto environmentálnych záťaží je v kontakte s podzemnou vodou alebo zrážkovou vodou, prostredníctvom ktorej sa dostáva do systému podzemných štruktúr a svojím prúdením sa dostávajú aj do oblastí, ktoré môžu byť zdrojom, vodárenským zdrojom pre pitnú vodu. Takýmto spôsobom, že sa nedostatočne analyzujú, robí prevencia manažmentu rizík a nielen manažmentu, že sa, si povieme, ale aj opatrení, ktoré by mali nasledovať, keď takéto riziko je identifikované, tak nám odchádzajú jeden vodárensky zdroj za druhým. A riziko toho, čo, čo máme a čo je bohatstvom Slovenska, že máme ešte stále vysoké zásoby podzemných vôd, tak si ich takýmto spôsobom ešte nedostatočnou legislatívou výrazným spôsobom ohrozujeme ten potenciál, ktorý Slovensko má, to bohatstvo, čo sa tomu v podstate hovorí biele zlato.
Tak ste v zákone podľahli tlaku vodárenských spoločností alebo úradu verejného zdravotníctva, ktoré len z dôvodu, že nemá dostatok kapacít, možno finančných prostriedkov, tak si uľahčuje, uľahčuje život, aby sa nedozvedelo o potenciálnych hrozbách. Pretože ak by sa dozvedelo, tak by muselo konať. A tak sa tvárime, strkáme hlavu do piesku, že ten problém tuná nie je. Prehadzuje sa z jednej strany na druhých, kto je zodpovedný, či ministerstvo životného prostredia, alebo štát za to, že neidentifikuje zodpovednú osobu za environmentálnu záťaž. Tým pádom sa odďaľuje, odďaľuje jej riešenie, sanácia a zastavenie rizika znečisťovania podzemných vôd. Prevencia a princíp obozretnosti je ďaleko efektívnejší a lacnejší ako už riešenie rizika, ako zavádzanie akýchkoľvek technológii na prečisťovanie znečistenej vody, ktorá sa má používať pre ľudskú spotrebu. Tak si potom povedzme, nalejme si čistého vína a povedzme, že na čo máme takéto vodárenské zdroje? Na čo chránime podzemné priestory, keď budeme mať rôzne technológie na úpravu vody na pitné účely. Tak poďme, čerpajme rovno z tokov, čerpajme vodu na pitné účely rovno z Dunaja a upravujme ju a nehrajme sa na to, že naozaj máme úprimný záujem chrániť, ochraňovať zásoby podzemných vôd, ktoré sú vhodné na pitné účely, respektíve na konzumáciu pre účely pre ľudskú spotrebu.
Čiže vidím veľa nedostatkov. Je to pre mňa sklamanie, pretože som dávala nádej, že táto transpozícia smernice posunie veci dopredu, ale tie ďalšie súvisiace novely, ktoré ste tam zapracovali do tohto návrhu zákona, v podstate ten dobrý úmysel brzdia. Nerozumiem tomu, prečo, prečo to takýmto spôsobom je nastavené. Alebo možno práve rozumiem, že minister financií zas brzdil dostatok finančných prostriedkov na to, aby sa dali peniaze tam, kde je potrebné, aby sme nehasili, ale aby sme naše bohatstvo chránili a mali tak do budúcna dostatok pitnej vody pre naše deti a pre budúcu generáciu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vystupujem hlavne preto, že k danému zákonu alebo návrhu zákona podávam dva pozmeňujúce návrhy. A chcel by som ich aj predniesť, ale aj odôvodniť. Takže poďme k tomu prvému. Úplne priznám farbu, že na tomto pozmeňujúcom návrhu, týmto pozmeňujúcim návrhom sa zaoberal predovšetkým môj kolega zo zdravotníckeho výboru Marek Krajčí. A ten, keďže nemohol byť na rokovaní a dnes máme na pláne prerokovať tento návrh zákona, by nestihol podať tento pozmeňujúci návrh, čiže prednesiem najskôr aj odôvodnenie, ktoré mi poslal.
Úprava k odkazu na vzdelanie hlavného hygienika, ktorým môže byť osoba s kvalifikačnými predpokladmi na vedúceho odboru na orgáne verejného zdravotníctva. Aj na základe odbornej dobrej praxe v zahraničí si myslíme, že pozíciu hlavného hygienika môže vykonávať aj osoba s kvalifikačnými predpokladmi na vedúceho odboru na orgáne verejného zdravotníctva. Aj terajší hlavný hygienik Ján Mikas vykonával do 31. 7. 2016 funkciu vedúceho odboru epidemiológie. Vyjadrenie, že pozíciu hlavného hygienika môže vykonávať len lekár znevažuje odbornosť a praktické skúsenosti odborných pracovníkov vo verejnom zdravotníctvo. Súčasne upozorňujeme, že podobný návrh, ako je uvedený v pozmeňujúcom návrhu, ktorý práve predkladám na úpravu odkazu 73 v § 61 zákona č. 355, predložilo ÚVZ SR v ďalšej novele zákona 355/2007, aktuálne predloženej na rokovanie legislatívnej rade vlády. A v poznámke pod čiarou k odkazu 73 sa slová „Príloha č. 1 kategória "A" písm. d) body 4, 9, 11, 43 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 322/2006" nahrádzajú slovami „§ 4 alebo § 21 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 296/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov". Rozvoj absolútne nezávislého sektora zdravotníctva v rámci Slovenskej republiky predstavuje stále vážne výzvy pre tvorcov politík a odborníkov z praxe v oblasti verejného zdravia, ale aj pre samotné riadenie systému verejného zdravotníctva. Je dôležité priblížiť sa požiadavkám a aplikovať skúsenosti dobrej praxe zo zahraničia v oblasti verejného zdravotníctva a jeho riadenia.
V súčasnosti je v Slovenskej republike sedem škôl s akreditovaným študijným odborom verejné zdravotníctvo. Dostupné školenia v oblasti verejného zdravia sa približujú medzinárodným štandardom. Letné školy a zahraničné štipendiá výrazne prispeli k rastu novej generácie pracovníkov verejného zdravotníctva. Študijný odbor zahŕňa znalosti a z hľadiska skúmania determinantov zdravia a rôznych oblastí podpory zdravia, ochrany zdravia, organizácie zdravotníckeho systému a poskytovania zdravotnej starostlivosti. K hlavným oblastiam získania v študijnom programe verejné zdravotníctvo sú témy z hľadiska podpory zdravia v kontexte zdravia vo všetkých politikách ochrany zdravia vrátane bezpečnosti potravín, hygieny detí a mládeže, hygieny výživy a témy primárnej a sekundárnej, terciárnej a kvartérnej prevencii ochorení.
Ďalej odbor zahŕňa znalosti z oblasti ochrany zdravia pri práci, environmentálneho zdravia, znalosti o vplyve komplexu vlastnosti životného prostredia a spôsobu života a práce na zdravie populácie i jednotlivca. Environmentálne zdravie zahŕňa aj problematiku hygieny životného prostredia. K hlavným oblastiam vzdelávania v študijnom programe verejné zdravotníctvo je epidemiológia infekčných ochorení a chronických, teda neinfekčných ochorení, a to najmä prevencia a kontrola ochorení v populácii a súčasné poznatky z interdisciplinárnych oblastí psychológie, fyziky, chémie, biológie, biotechnológie, biológie, bioinformatiky a štatistiky, etiky, komunikácie a medicíny. Týmto pozmeňujúcim návrhom chceme podporiť význam odbornosti a praktických skúsenosti odborných pracovníkov vo verejnom zdravotníctve. Toľko k vysvetleniu.
A teraz, pán predsedajúci, prečítam ten prvý pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mareka Šefčíka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
1. Za nový novelizačný bod 58 vkladá nový novelizačný bod 59, ktorý znie:
„V poznámke pod čiarou k odkazu 73) sa text „Príloha č. 1 kategória ,,A" písm. d) body 4, 9, 11, 43 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 322/2006 Z. z." nahrádza textom „§ 4 alebo § 21 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 296/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností".
Doterajšie novelizačné body sa primerane prečíslujú. Účinnosť bodu sa navrhuje dňom vyhlásenia.
V tejto súvislosti navrhujem vyňať bod 36 informácie na osobitné hlasovanie.
Pán predseda, predsedajúci, to bolo k prvému pozmeňujúcemu návrhu. A ešte je tu jeden pozmeňujúci návrh. Znova krátke odôvodnenie. Vychádza z ministerstva životného prostredia a boli nejaké spory k tomu, ktoré sa namietali aj zo strany koaličných poslancov na zdravotníckom výbore. Preto bol tento pozmeňujúci návrh vyprecizovaný a tie sporné body boli z neho vylúčené. Čiže predkladá sa v takejto podobe. Prečítam ho.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mareka Šefčíka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
1. V čl. II, 7. bod znie:
„7. V § 12 ods. 5 sa slovo ,,frekvenciu" nahrádza slovom „početnosť", slovo „parametre" sa nahrádza slovami „ukazovatele surovej vody, upravovanej vody a upravenej vody" a na konci sa pripájajú tieto slová „a manažment rizík pre vodárenský zdroj a úpravňu vody"."
2. V čl. II, 12. bode, § 15 ods. 11 sa slovo „Vlastník" nahrádza slovami „Ak odsek 14 neustanovuje inak, vlastník".
3. V čl. II 20. bod znie:
„20. V prílohe druhý bod znie:
,,2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184 zo 16. decembra 2020 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 435, 23. 12. 2020)."."
4. V čl. III, 5. bode, § 7a ods. 3 v prvej vete sa slová „sa podľa potreby prijmú" nahrádza slovom „ministerstvo podľa potreby prijme".
5. V čl. III, 5. bode, § 7a ods. 3 poznámke pod čiarou k odkazu 17b sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú tieto slova „§ 12 ods. 2 písm. p) a § 17 ods. 7 zákona č. 355/2007 Z. z. v znení zákona č. .../2022 Z. z."
6. Za čl. III sa vkladá nový čl. IV, ktorý znie:
„Čl. IV
Zákon č. 305/2018 Z. z. o ochranných, pardon, o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení takto:
V § 18 sa slová „do 31. decembra 2022" nahrádzajú slovami „do 31. decembra 2023"."
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
Tento článok nadobúda účinnosť 30. decembra 2022, čo sa premietne aj do článku upravujúceho účinnosť zákona.
Skončil som. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vidím, pán poslanec Šefčík, že ste odborník na pitnú vodu a opravu vody pre potreby obyvateľstva, tak ja by som sa rád spýtal jednu vec. Vzhľadom na to, že kvalita našej vody je veľmi vysoká, a to aj vďaka lesom a vodozádržným opatreniam a oblastiam, kde sa táto voda nachádza, a títo prevádzkovatelia, ktorí túto vodu potom ďalej predávajú obyvateľstvu, majú minimálne náklady na jej úpravu pre obyvateľstvo. Či by nebolo vhodné, keď už riešite ochranu, teda ochranu území, či by nebolo vhodné proste dať nejakú daň vo výške, dajme tomu, jedného centa, že by sa to zahrnulo do toho predaja vody, a tento jeden cent by išiel do ochrany týchto, životného prostredia, lesov a území. Či neni možné, že by ste aj s takýmto návrhom prišli, lebo toto by pomohlo oveľa viacej, ako prečítať niekoho návrh.
Čo vy na to hovoríte?

Termín hlasovania pri najbližšom možnom hlasovaní.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja by som sa len jedno chcel spýtať. Prečo prepadávali tie zákony napríklad pána Vetráka, keď tam boli aj spolupredkladatelia. Spolupredkladateľ nemôže, keď je prítomný v sále, predniesť zákon? Lebo pán poslanec Szőllős tu sedel celý čas. On síce vyšiel trošku k dverám a zasa sa vrátil, ale kým ste to čítal, tak tu v sále sedel. Takže potom nepíšme niekoho, čo nevie prečítať ani návrh zákona, ak sú tam spolupredkladatelia, lebo potom je to úplne zbytočné.