78. schôdza

Tri faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Svrčeka.
Ako prvý vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Suja.

Ďakujem za slovo. Musím súhlasiť s tým, že referendum je najvyššia forma demokracie, preto my tento návrh zákona podporíme. Vôľa ľudí je pre nás záväzná a aj súhlasím s tým, že posilníme postavenie občanov Slovenskej republiky, čiže môžte rátať s našou podporou, pán poslanec.

Pán poslanec Blcháč.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja sa pripájam k tomu, čo aj môj predrečník povedal k tomuto návrhu zákona a k tomu, čo bolo uvedené zo strany predkladateľa. Je asi najvyšší nástroj priamej demokracie referendum, o tom každý demokratický poslanec alebo každý demokrat rád hovorí. A je to jednoducho tak. Je to teória, teória politológie, nazvime to. A ja na to tak trošku chcem nadľahčiť, pretože som si všimol, možno ste si všimli viacerí, že sa v poslednom týždni, možno dvoch, začal používať tu v parlamente taký pojem že ´demokratickí poslanci´. Hovorí to jeden pán, predseda najväčšieho klubu, myslím, že to je. No on hovorí aj o demokratických voličoch najnovšie. A tak teraz vlastne pri hlasovaní alebo pri podpore takejto novelizácie sa asi ukáže, kto je tým demokratickým poslancom a kto ním nie je.
Ďakujem.

Ako posledný s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Lehotský.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán Svrček, hovorili ste veľmi veľa o zastupiteľskej demokracii, ale teda neviem, či si to náhodou nemýlite, lebo teda zastupiteľská demokracia sa práve vyznačuje tým, že si občania v priamych voľbách zvolia svojich zástupcov, ktorí potom prijímajú rozhodnutia, ktoré od nich títo voliči na základe programu, na základe toho, ako poznajú týchto volených zástupcov očakávajú, že budú prijímať. Zastupiteľská demokracia nie je o tom, že sa priamo ľudia vyjadrujú k rôznych politickým rozhodnutiam alebo ekonomickým rozhodnutiam, alebo akýmkoľvek. Čiže o tom je zastupiteľská demokracia a referendum je priamou formou priamej demokracie.
Možno treba pre ten kontext sa pozrieť aj na to, že prečo vlastne vzniká tento návrh. Domnievam sa, že tento návrh vzniká pod tlakom skutočnosti, teda že jedna politická strana, konkrétne SMER, tlačí na to, aby boli čím skôr voľby, pretože zrejme sa obávajú o to, že niektoré z veľkých káuz sa podarí vyriešiť. To znamená, že práve od nich prichádza k veľkému tlaku k vyhláseniu referendu o predčasných voľbách a tak ďalej. A v tejto atmosfére vzniká a prichádza tento návrh zákona asi preto, že teda SME RODINA chce takisto, vzhľadom na to, že vidí, že podpora toho, tých, toho referenda je vysoká, tak chce nastúpiť na tento vlak. Ale aj toto ukazuje na to, že aká zlá cesta to je. Pretože ani v jednom z tých, tých vašich vystúpení, pán Svrček, ste neadresovali podľa mňa tie základné problémy, a to je, že nejaká forma permanentnej kampane po voľbách, ktorá nastane. A potom, samozrejme, to štvorročné obdobie má svoje zákonitosti a je dôvod, prečo je štvorročné na prijímanie ťažkých rozhodnu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Svrček.

Áno, samozrejme, je to politologická možno aj diskusia, že ako sa na to môžeme pozerať, že aj tento návrh zákona je možno nejakou formou kampane, ale na druhej strane, pán poslanec, však vy určite viete sám, že týmto, ak by došlo teoreticky k schválenie tejto legislatívnej úpravy, tak nedochádza automaticky k predčasným voľbám. Tam sú potom aj inštitúty na to, že či verejnosť alebo spoločnosť využije tú možnosť referenda, alebo či sa Národná rada rozhodne zákonom ukončiť to volebné obdobie. Takže preto ako absolútne sa na to nenazerajme týmto spôsobom, že týmto schválením tohto zákona automaticky dôjde k skončeniu obdobia.
A keď tu rozprávame, že ide o vyvíjanie tlaku možno od strany SMER na to, aby boli predčasné voľby, ja sa za nich nemôžem ako vyjadrovať. My sme úplne normálne prišli regulárne s touto legislatívnou iniciatívou a zase na druhej strane neviem, že či má referendum nejaké veľké šance na úspech, to si netrúfam povedať. Len skôr si myslím, ako som aj povedal v rozprave, že úroveň 50 % na to, aby bolo úspešné referendum nebude dostatočné. A osobne si myslím, že tých 50 % nebude zo spoločnosti hlasovať v tomto referende za predčasné voľby. Čiže skôr si myslím, že opak je pravdou.
Ale hovorím že ešte raz, a to sa opakujem, touto legislatívnou úpravou, aby sme si nemysleli, že automaticky schvaľujeme možnosť skončenia volebného obdobia, a je to aj páka možno pre ďalšie volebné obdobia, že, nedajbože, tu dôjde k situácii, že fakt dôjde k nefunkčnosti Národnej rady a nebudú môcť byť prijímané zákony. Samozrejme, že ústava potom pozná mechanizmy ako v prípade, keď je neuznášaniaschopná viac ako tri mesiace, tak prezidentka má vo svojej právomoci... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Skôr ako dám slovo pánovi poslancovi Benčíkovi, vidím, že na balkóne pre verejnosť máme opäť vzácnu návštevu. Takže dovoľte, kolegyne, kolegovia, aby sme pozdravili študentov z jednej z najlepších stredných škôl na Slovensku. Vitajte v Národnej rade. (Potlesk.)
Takže v rozprave teraz vystúpi pán poslanec Ján Benčík, pripraví sa pán poslanec Milan Vetrák.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa, páni poslanci, bez toho, aby som chcel akokoľvek podsúvať predkladateľovi nejaké zlé úmysly, nadviažem na to, čo povedal už kolega Lehotský. Slovensko funguje na princípe zastupiteľskej parlamentnej demokracie. A v tomto systéme je referendum ako nástroj priamej demokracie tak trochu cudzorodým až kontaminujúcim prvkom. Ale inštitút referenda máme a možnosť, aj občania prostredníctvom neho majú možnosť vyjadriť sa ku mnohým otázkam verejného záujmu s výnimkou základných ľudských práv a slobôd a vecí týkajúcich sa peňazí, teda daní, odvodov či štátneho rozpočtu.
Nie náhodou ale že viaceré zavedené parlamentné demokracie inštitút referenda vôbec ani nepoznajú. Ináč otázka referende, referenda sa venoval František Šebej, ktorý v tejto sále strávil pomerne dosť, možno časť svojho života. On túto problematiku spracoval vo viacerých blogoch. A priamo v nich na historických príkladoch ilustroval, ako sa práve prostredníctvom referenda, a nielen jedného, ale série referend, dostali k moci a v podstate rozšírili svoje právomoci napríklad Napoleon Bonaparte a Adolf Hitler. Z toho je vidieť, že dobre motivovaný ľud dokáže prostredníctvom referenda urobiť veci, ktoré môžu mať veľmi neblahé následky. A ja preto osobne, hoci teda vravím, referendum u nás je akceptované a táto otázka, či je možné dnes skrátiť volebné obdobie, nie je vyňatá z tejto právomoci.
Ja sa osobne prihováram, že považujem to za veľmi nevhodné a skutočne, ako to povedali viacerí, dá potom možnosť na permanentnú volebnú kampaň, ktorá prehluší ako všetko ostatné, a tá strana alebo tie strany, ktorým občania vo voľbách vyslovia svoju dôveru a umožnia im zúčastniť sa na spravovaní vecí verejných, potom nemajú žiadnu možnosť vlastnej realizácie, vlastného programu stále pod tlakom populistických vystúpení tých, ktorí vo voľbách buď neuspeli, alebo ak aj uspeli, nestali sa súčasťou vlády.
Preto ja osobne túto otázku ako nepovažujem za dôvodnú a ja osobne za to hlasovať nebudem. Ďakujem.