78. schôdza

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Igorovi Husovi.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona, tlač 1289. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej Slovenskej republiky rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 27. januára 2023 a v gestorskom výbore do 30. januára 2023 od prerokovanie návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Posím, prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal niekoľko písomných prihlášok. Za klub SaS Marián Viskupič, potom je prihlásený do rozpravy poslanec Juraj Gyimesi, týmto ho volám do rokovacej sály, a poslanec Milan Mazurek je ešte písomne prihlásený. (Reakcia z pléna.) Ja som si pozrel, pán kolega, pozrel si, pozrel som si kandidátnu listinu hnutia OĽANO a tam bol uvedený ako Juraj. (Reakcie z pléna.) Keď kandidoval ako Juraj, tak hádam aj ako poslanec bude Juraj. (Reakcia z pléna.) Opravíme, opravíme aj tabuľa opravíme. Dobre, pán poslanec, nech sa páči, máte slovo. Máte k dispozícii 30 minút. Verím, že to bude stručnejšie.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctení kolegovia, no ja než začnem, tak poviem, že o slobodu sa najľahšie prichádza nezáujmom. Dnes tu malo sedieť ďaleko viacej poslancov, nie dva, štyri, šiesti sme tu? Siedmi? No, Tomáš Garrigue Masaryk kedysi povedal: "Demokrace, toť diskuze." Diskusia znamená verejný stret rôznych, často protichodných záujmov a názorov. Bez tejto spoločenskej konfrontácie odlišných názorov sa demokracia vytráca. Jednoznačne dodávam, že sloboda slova nie je zárukou ideálneho spoločenského systému, pretože nežijeme v ideálnom svete. Áno, temnejšou stránkou je, že sa slobodne šíria aj názory, ktoré sa nám javia ako nesprávne, odporné, či neprijateľné. Ale to je cena, ktorú platíme za slobodu. Je to akceptovateľná cena, pretože slobodná výmena názorov ešte nikomu neublížila. Ale obmedzovanie slobody už priviedlo do nešťastia mnohých. Nie len individuálne, obmedzovanie slobody slova prinies, priviedlo do nešťastia aj celé národy a celé spoločnosti.
V totalitných a autoritárskych spoločnostiach štát rozhoduje o tom, čo je správny alebo škodlivý názor. Dnes si bežný štyridsiatnik už nepamätá, že napríklad aj v Československu vtedajšom do roku 1990 existoval Úrad pre tlač a informácie, na Slovensku to bol Slovenský úrad pre tlač a informácie, centrálne kontroloval informácie, ktoré zverejňovali médiá. No a centrálna kontrola verejne šírených informácii dnes existuje v štátoch, ako sú Čína, Irán alebo Rusko. Ale centrálna kontrola šírenia informácií je len eufemizmus, jej pravým menom je cenzúra. V kontraste s tým bola v demokraciách centrálna kontrola informácií (rečník si odkašlal), pardon, donedávna takmer tabu.
Samozrejme, šírenie informácií nebolo bez obmedzení, no tieto obmedzenia nevytváral predovšetkým štát, ale najmä jednotliví aktéri verejného diskurzu, či už médiá, sociálne siete alebo samotní občania. Sami vidíme, ako to funguje a vieme, že veľa názorov je po zásluhe ostrakizovaných a odsudzovaných a niektoré prejavy nejaké, niektoré formy prejavu sankcionuje štát príslušnými ustanoveniami Trestného zákona, čo je takisto v poriadku, najmä ak ide o nabádanie k násiliu. Žiaľ, pandémia, vojna na Ukrajine a presadzovanie neomarxistickej ideológie a z nej vyplývajúce agendy však tabu centrálnej kontroly informácií podstatne oslabuje. Naopak, sposilňuje alebo zásadne posilňuje úlohu štátu v jednej z najcitlivejších sfér verejného sektora, ale aj ľudského života.
Štáty sa snažia pod rôznymi zámienkami, často sa, samozrejme, maskujúc tými najlepšími úmyslami, obmedzovať verejné šírenie informácií a dokonca v niektorých prípadoch hrozia trestami. Nežiaducimi sa stávajú aj úplne legitímne kritické názory napríklad na aktuálne geopolitické dianie, štát sa nárokuje namiesto občana rozhodovať o tom, aká propaganda je škodlivá a aká je prijateľná. Takýmto spôsobom sa pomaly stierajú rozdiely medzi demokratickými štátmi a autoritárskymi štátmi. Vznikajú tiež ďalšie zásadné otázky. Prečo chceme podobne ako autoritárske štáty centrálne kontrolovať informácie a zavádzať cenzúru nežiadúcich informácií a názorov. Sú naše argumenty tak slabé, že neznesú tvrdú oponentúru? Nie sme si istý našou pravdou do takej miery, že musíme zabrániť diskusii? Považujeme občanov za neschopných samostatne rozmýšľať a rozhodnúť sa, k akému z konkurujúcich názorov sa priklonia? Prečo by sme mali súhlasiť s tým, že štát má monopol na pravdu?
Myslím si, že pán predkladateľ novely by mal poctivo a čestne zodpovedať na všetky tieto otázky. Totižto história nám ukazuje, že ak sa sloboda začne obmedzovať, tak takýto proces sa obvykle nedá zvrátiť. Príkladom je dianie u nás aj po roku 1945, ale aj po roku 1968. O existencii tejto hrozby svedčia (rečník si odkašlal), pardon. O existencii tejto hrozby svedčia viaceré priveľmi pružné formulácie predkladaného zákona maskujúce sa pojmom škodlivý obsah. Nie je vôbec jasné, čo sa rozumie pod pojmom škodlivý obsah. Škodlivý pre koho? Alebo škodlivý pre aký oprávnený verejný záujem? Dôvodová správa uvádza príklady, ako sú cielená politická destabilizácia alebo radikalizovanie politickej diskusie vo verejnom priestore. Ide o veľmi vágne definované situácie, ktoré sa nedajú adekvátne ani objektívne vyhodnotiť a môžu v prípade nutnosti slúžiť ako zámienky na zásadné obmedzenie slobody slova. Musíme si uvedomiť, že v blízkej budúcnosti by sme mohli naozaj čeliť veľmi reálnej hrozbe obmedzenia alebo úplného potlačenia slobody slova. Rozhodnutia a opatrenia mnohých európskych vlád a orgánov Európskej únie, únie sa dnes neriadia predvolebnými sľubmi a programami, ale sú ovplyvňované najmä nátlakom hlučných skupín aktivistov a zákulisnými hrami lobistov prezentujúcimi často veľmi sporné a neprehľadné záujmy. Strety medzi štátnou autoritou a slobodnými prejavmi občanov by tak mohli vzniknúť napríklad pri tvrdom presadzovaní, presadzovaní agendy the Green Dealu alebo pri iných opatreniach, ktoré sa bude usilovať politická špička presadiť napriek silnému odporu väčšiny verejnosti. Myslím si, že veľa príkladov by sme našli aj v napríklad v covidových časoch. To by tiež malo byť určitým mementom pre nás a mali by sme to vnímať.
Treba si tiež uvedomiť, že niektoré tzv. falošné správy sa nakoniec ukázali ako pravdivé. A naopak, niektoré informácie, ktoré šírili oficiálne miesta a oficiálne médiá, sa ukázali zasa ako nepravdivé. Preto je otvorená a v maximálnej možnej miere neregulovaná spoločenská diskusia nie len veľmi potrebná, ale aj politicky a intelektuálne ozdravná a osviežujúca. V histórii nikdy neviedli žiadne zákazy v oblasti poznania a myslenia k ničomu dobrému. Viedli iba k tragédiám a k intelektuálnemu úpadku celej spoločnosti. A čím sú predstavitelia akéhokoľvek režimu hlúpejší, tým viac chcú verejnosť akože chrániť pred škodlivým obsahom, no v skutočnosti chránia len svoje obmedzené často tmárske videnie sveta. Nechcime sa zaradiť medzi také krajiny.
Niekto by mohol namietať, že spoločnosť sa musí brániť proti extrémis... extrémizmu, hlásaniu nenávisti a vyzývaniu na páchanie násilia. S tým, samozrejme súhlasím, no podotýkam, že na ochranu proti týmto excesom máme v trestnom zákone už dávno, že túto ochranu máme v trestnom zákone už dávno napríklad v ustanoveniach paragrafov, skúsim pár prečítať:
§ 360 nebezpečné vyhrážanie; 360a nebezpečné prenasledovanie; 360b nebezpečné elektronické obťažovanie; 361 šírenie poplašnej správy; § 419 teroristický útok; 419b niektoré formy účasti na terorizme; § 421 založenie, podpora a propagácia hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd; § 422 prejav sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd; § 422a výroba extrémistického materiálu; § 422b rozširovanie extrémistického materiálu; § 422c prechovávanie extrémistického materiálu; § 422d popieranie a schvaľovanie holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti; § 423 hanobenie národa, rasy a presvedčenia; 424 podnecovanie národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti. Som presvedčený, že máme dostatočne široký a dostatočne silný právny aparát na to, aby sme dokázali postihovať všetky takéto škodlivé a nezákonné formy. Nepotrebujeme prijímať nič nové. Prijatie predloženého návrhu bez akýchkoľvek pochybností ukrojí ďalšie slobody občanom a súčasne priblížiť Slovensko autokratickému či totalitnému spôsobu vlády, kde štát určuje občanom, čo je pravda a čo môžu verejne hovoriť. Dôsledky takejto zmeny môžu byť pre našu krajinu veľmi-veľmi negatívne až tragické.
Vážené kolegyne tu stále nemáme, takže, vážení kolegovia, prosím, veľmi sa zamyslite všetci nad tým, než sa rozhodnete, ako budete hlasovať. Toto nie je len jeden z vyše sto zákonov, ktoré máme na aktuálnej schôdzi. Toto je úplne principiálny zákon, pretože o slobodu sa veľmi ľahko prichádza, ale len veľmi ťažko sa získava naspäť.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie šesť faktických poznámok. S prvou faktickou pán poslanec Suja.

Ďakujem za slovo. Absolútne súhlasím s prejavom predklada... alebo predrečníka. Obsah škodlivý pre koho? Sa pýtam aj ja. Bude dochádzať znova k obmedzeniam slobody občanov Slovenskej republiky. A to len na základe rozhodnutí našich jednoduchých predstaviteľov vlády. Toto by sme si mali uvedomiť. Ako toto je fakt ďaleko za čiarou. To je čistá diktatúra, za ktorú by sa nemuseli hanbiť ani v Severnej Kórei.

S ďalšia faktickou pán poslanec Ďurica.

Ďakujem pekne. Takisto si veľmi vážim a oceňujem túto rozpravu a tento názor, pretože skutočne sme svedkami toho, ako sa sloboda slova neustále okliešťuje a ako sa vyvíjajú snahy o to, aby tu bola len jedna pravda, ktorá je prijateľná a každá diskusia a každý iný názor je dehonestovaný a jeho nositeľ je pomaly kriminalizovaný. Ja by som chcel, tak ako to tu odznelo, že v mnohých veľkých médiách sa v histórii ukázalo, že to, čo, to, čo ten mainstream jednoducho razil tú teóriu alebo tú jedinú pravdu, tak sa neskôr ukázala ako nepravda, ako doslova lož. Napriek tomu, že vďaka tejto lži sa uskutočnili mnohé útoky na krajiny, mnohé vojny boli takýmto spôsobom rozpútané. Spomeňme si len na propagandu o tom, že v Iraku sa nachádzajú zbrane hromadného ničenia a neskôr sa ukázalo, že to nie je pravda. A napriek tomu, napriek tomu táto nepravda mala za následok obrovskú tragédiu, obrovské straty na ľudských životoch, ale aj v našich podmienkach si treba uvedomiť, že snaha o akúsi jedinú pravdu tu je, že tieto, tieto procesy tu prechádzajú a sú prítomné v našej spoločnosti. A myslím si, že práve tá história, tá naša skúsenosť by nás mala viesť k tomu, aby sme boli veľmi opatrní, aby sme sa, aby sme sa nepustili na ten tenký ľad, kedy budeme hovoriť, že len toto je pravda a všetci, ktorí hovoria niečo iné a snažia sa o diskusiu, nemajú právo na tento názor.
Takže naozaj ďakujem za takýto postreh. Za takto začatú debatu, pretože je na mieste byť opatrný, je na mieste poukazovať na to.

Pán poslanec Kočiš.