78. schôdza

Pán poslanec Šíbl sa hlásil do rozpravy v zmysle rokovacieho poriadku. Pán poslanec od rečníckeho pultu, ak teda platí tento záujem. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Odznelo tu veľa pozoruhodných príspevkov v tejto diskusii. Ja by som sa len stručne vyjadril k časti príspevku pána poslanca Suju, ktorý sa dotýkal ťažby dreva v Národnom parku Veľká Fatra, konkrétne v okolí Liptovských Revúc.
Pán poslanec, toto územie tiež, trúfam si povedať, celkom dobre poznám. Ja si na vás veľmi cením a je mi to sympatické, že stále sa snažíte zvyšovať si svoje odborné vzdelanie v tejto oblasti, čo sa týka lesov a ochrany prírody. A chcel by som vás povzbudiť, aby ste v tom pokračovali aj naďalej. Lebo som tam cítil isté medzery.
Vystúpenie, ktoré ste v tejto časti predviedli, tú zvyšnú časť nebudem komentovať, no pri všetkej úcte pristalo by niekomu, kto je skôr laikom v tejto oblasti lesného hospodárstva a ochrany prírody ako vám, čo sa snažíte prepracovať na nejakú odbornú úroveň, aspoň tak som to zaregistroval. Čiže boli sme tu takto skoro presne pred rokom, kde sme sa tu škriepili o tom, či bude reforma národných parkov, alebo nebude. Nakoniec vieme, ako to dopadlo, tesne to prešlo. A vtedy jeden z vašich, nie len vašich, samozrejme, aj ostatných oponentov tejto reformy bolo to, že zakážeme, ochranári zakážu všetku ťažbu v národných parkoch, keď sa im dostanú pod kontrolu a zruinujú tak slovenský vidiek. Teraz prešiel, prešiel rok a ste úplne argumentačne na opačnej strane. Čiže máte obavu, máte pocit a obviňujete ochranárov z rezortu životného prostredia a zo Správy národného parku a kadejakých iných, že ťažia príliš veľa. Pritom v skutočnosti z toho, čo ste povedali, neuviedli ste argumenty ani pre jednu, ani pre druhú alternatívu. Čiže a to ponúkam teraz vám osobne verejne a všetkým vašim priaznivcom a informátorom a známym a kolegov z regiónov, ktorí si sťažujú, či už na intenzitu ťažby, rozsah ťažby, lokalizáciu ťažby alebo spôsob, akým je táto ťažba dreva vykonávaná, pokiaľ ide o národné parky, ktoré sú pod právomocou Správ národných parkov. Tu by som len v súvislosti s Veľkou Fatrou uviedol, že ako iste viete, pod Správou národného parku Veľká Fatra sú len tie územia, ktoré sa dostali pod Správu národného parku v rámci delimitácie. A to boli chránené územia s vyššími stupňami ochrany. Čiže prakticky všetko prírodné rezervácie, plus niektoré parcely, ktoré sčasti zasahovali do týchto prírodných rezervácií. Čiže zvyšné územie Národného parku Veľká Fatra a aj ostatných národných parkov, ktoré ešte nemajú schválenú zonáciu, je, samozrejme, aj naďalej pod správou Lesov Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o štátne lesy v prípade neštátnych vlastníkov naďalej ich spravujú títo neštátni vlastníci.
No a pokiaľ by sme sa chceli seriózne a odborne a bez zbytočných či už úprimných, alebo hraných emócií rozprávať o tom, že či ťažba, v tom ktorom území a je to jedno, či je to národný park, prírodná rezervácia, chránená krajinná oblasť alebo voľná krajina tzv. s prvým stupňom ochrany. Bavme sa najprv o tom, či táto ťažba prebehla v súlade so zákonom. Ako iste viete, z hľadiska lesného zákona rozhodujú, rozhodujúcim dokumentom je tzv. program starostlivosti o les. V minulosti sa to volalo lesný hospodársky plán. V prípade úmyselnej ťažby, v prípade náhodnej ťažby, čiže ľudovo tzv. kalamity, tam takisto musia byť dodržané určité procesy, nebudem ich tu všetky menovať, aby sa dalo povedať, že táto náhodná ťažba je v súlade so zákonom.
Zamiešali ste do toho aj zonáciu. Takže ak máte konkrétne výhrady k návrhu zonácie, či už, ktorý bol predložený či už Národného parku Veľká Fatra, predložené boli aj ďalšie dva národné parky Slovenský kras a Poloniny. Máte možnosť ich uplatniť, samozrejme, v riadnom pripomienkovom konaní. Ale, samozrejme, keďže ste poslanec, tak máte aj mnohé, mnohé ďalšie možnosti. Ale bavme sa naozaj, keď si budete tie vaše pripomienky, návrhy uplatňovať, bavme sa naozaj, že spravte zoznam jednotiek priestorového rozdelenia lesa a povedzte alebo napíšte v tej pripomienke, že táto konkrétna jednotka priestorového rozdelenia lesa by podľa vášho odborného názoru nemala byť v zóne A, ale v zóne C alebo naopak. Nemala by byť v zóne C, ale v zóne A alebo B. A sadnime si za stôl a preberme tie vecné argumenty. A nebudem vás, a to vám môžem ako sľúbiť sám za seba, ale predpokladám, že niečo podobné by aj kolegovia vám povedali, nebudeme vás nijako diskriminovať, pokiaľ tie argumenty budú vecné. Ten návrh, čo išiel, všetci rátajú s tým, odborníci, ktorí ho vypracovali, že relevantné pripomienky sa budú zohľadňovať. A pokiaľ ste sledovali posledné návrhy zonácií, ako sa vyvíjal napríklad príbeh zonácie Národného parku Muranská Planina, tak si môžte overiť, že to, čo išlo v prvom kole do procesu, ten prvý návrh, a to, čo sa nakoniec schválilo, boli pomerne diametrálne odlišné veci. Ale nakoniec sme naozaj našli riešenie, že trúfam si povedať, že všetci boli spokojní. Takže toľko len.
Ďakujem.

Dve faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca. Ako prvý pán poslanec Miroslav Suja.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Šíbl, takže na oplátku. Mali by ste si doplniť vzdelanie, aby ste sa naučil počúvať s porozumením, lebo som čítal list a to bolo v tom liste. Takže naučte sa počúvať s porozumením alebo doplňte si vzdelanie v tejto časti skôr, ako chcete iných poúčať. Ja som čítal list, ktorý som dostal, čo som aj povedal, že ho čítam aj s chybami, ktoré sú. Lebo som nechcel z neho vytrhávať jednotlivé časti.
A teraz k tej druhej veci. Značky, keď ste odborník, PSL-ko vám viem odcitovať aj odzadu. Mal som niekoľko štátnych skúšok z PSL-ka. Viem vám ho odcitovať aj odzadu a môžme sa porovnať v programe starostlivosti o les, kto ako vie dokonca až do podpoložiek, ako sú pokuty za nedodržanie jednotlivých častí a kto ho obstaráva a všetko. A nemám problém s PSL-kom. Odzadu sa ho môžme a kto z nás je lepší odborník v PSL.
A teraz čo sa týka označovania stromov, ktoré sa vyrúbali. Boli označené oranžovou značkou. Keď ste odborník, viete, čo to znamená? Boli oranžovo označené. Nieže náhodná ťažba, oranžovou značkou. A teraz to druhé.
Tu sa vyjadril Budaj a jeho zástupcovia, že to bude blízka zásobáreň dreva pre ľudí, ktorí tam žijú. Ja som nehovoril, že sa tam má ťažiť. Malo to byť blízka zásobáreň dreva pre ľudí, ktorí tam žijú. Drevo, ktoré je nekvalitné, ktoré potrebujú na to kúrenie. Nie kvalitné drevo, ktoré dokáže viazať uhlík. To som ja hovoril. Ale keby ste si doplnil vzdelanie a vedel počúvať s porozumením, tak ste tu vôbec nemusel vystúpiť. Ďakujem.

Pán poslanec Kočiš.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
To, čo bolo spomenuté, je naozaj to, že sa zamieňajú pojmy - prírode blízke hospodárenie a prírodná alebo blízka zásobáreň dreva pre okolité obce. Ten istý problém je v Ulickej doline. Obce a obyvatelia Ulickej doliny majú obrovský problém získať a zabezpečiť si palivové drevo, pretože drevo, ktoré sa vyťaží, ide všetko na vývoz. Občania, ktorí sú z danej doliny, z danej lokality, majú obrovský problém získať palivové drevo. Nikdy predtým to nebolo. Ani za bývalého režimu s tým nemali problém. To, že sa tam ťaží o polovicu menej, ako určuje a organizuje bývalý lesný plán, hovorí iba o tom, že skoro 90 živnostníkov, ktorí dlhodobo spolupracovali s týmto lesopoľnohospodárskym podnikom Ulič, bolo nieže prepustených, ale nebola im pridelená práca. Pretože pri nízkej ťažbe, ktorá dovtedy bola, jednoducho nevedeli spĺňať jednotky a na základe týchto jednotiek nemohli byť vyplatení. Čiže Hladová dolina prišla nielen o drevo, prišla ďalej o možnosť zabezpečenia si palivového dreva pre vlastnú spotrebu a pre vlastné domácnosti. Ale aj živnostníci, ktorí sú priamo z tejto Hladovej doliny, prišli o prácu. Čiže ja sa chcem teraz spýtať, toto je vám určované a diametrálne produkované prírode blízke hospodárenie, že príroda si na seba zarobí sama? A títo občania budú si môcť naďalej zabezpečiť dostatočnú alebo patričnú kvalitu života. Ja si myslím, že nie. A toto je krásnym príkladom od východu po západ, od severu na juh. Robíte to zle. Robíte to nesystematicky. A zákon, ktorý príde do Národnej rady, a musí byť opravovaný predsedom výboru s 99 položkami, tak klobúk dole, ozaj.

V rozprave teraz vystúpi ako posledný ústne prihlásený pán poslanec Eduard Kočiš. Nech sa páči.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja už nebudem dlho rečniť, pretože v tejto rozprave už bolo povedané asi všetko. Ale najväčší problém, ktorého sa chcem dotknúť a ktorého sa chcem zastať, je to, že leso, leso ochran, lesohospodársky podnik Ulič na východnom Slovensku naozaj v hladovej Ulickej doline je pred totálnou likvidáciu a pred totálnym pošliapaním ich pôvodného zámeru. Lesníci, lesoochranári a pracovníci tohto lesopoľnohospodárskeho podniku Ulič jednoducho sú a doslova dotlačení boli a myslím, že budú ďalej trpieť, pretože to, čomu sa hovorí prírode blízke hospodárenie, to, čo bolo presadzované a to, čo bolo nastavené do podoby zákona, kedy sa menila legislatíva a menili sa lokality aj ťažby, menil sa spôsob ťažby a povedalo sa, že Bukovské vrchy budú nejakým zvláštnym spôsobom chránené. A keďže sa bavíme aj o lokalite Starina, tak tam bude ťažba alebo lesoťažba spracovaná iným spôsobom.
Takže ja sa pýtam, keď doteraz bolo vyčlenených, že má byť lesopoľnohospodárskym podniku Ulič nariadené vyťažiť okolo 35-tisíc metrov kubických drevnej hmoty, čo sa bavíme ani nie o 50 percentách ich pôvodnej ťažby z minulého roku, teda z roku 2020, kedy ešte bol v príčetnosti normálny zákon. Tak ja sa chcem len opýtať, akým spôsobom chce lesopoľnohospodársky podnik Ulič alebo ako má tento lesopoľnohospodársky podnik zabrániť kolapsu tohto podniku, ktorý má dlhoročnú tradíciu? Akým spôsobom má vytvárať zisk? A keď nebude vytvárať zisk, ako zabezpečí výplaty? Ako zabezpečí fungovanie? Akým spôsobom chce zachovať štát nejakú kvalitu života v tejto naozaj hladovej doline?
Obce, ktoré sa nachádzajú v Uličskej doline, budeme sa baviť o Novej Sedlici, Uliči, Zboji, ja neviem, je tam Kolbasov a mnohé obce, o ktorých možno občania na Slovensku ani nevedia, že existujú. Občania z týchto obcí majú obrovský problém zabezpečiť si kvalitné, teraz už nie len kvalitné, akékoľvek palivové drevo, aby vôbec mohli si zakúriť v zimnom období. Čiže kvalitné drevo naozaj kvalitné, vyťažené drevo ide na vývoz. Lesopoľnohospodársky podnik Ulič ho nemôže ponúknuť miestnym obyvateľom, čiže ako bolo stále povedané aj pri zonáciách a zmenách, že budú mať tieto obce a títo občania možnosť si toto drevo zabezpečiť, pretože sa budeme baviť o prírode blízkom hospodárení a toto drevo zblízka by nemalo cestovať na diaľky, aby sme neprodukovali emisie, nezvyšovali sme zbytočne kvóty, ale má byť spracované a zprodukované tam, kde sa v podstate vyťažilo, aby sme jednoducho zabránili znečisťovaniu našej planéty. Ale deje sa pravý opak.
Čiže ministerstvo životného prostredia hľadí naďalej iba na vlastné kšefty, či už je to pán Budaj, pán Smatana a podobní blázni, ktorí tam sú, pán Baláž a podobní ekoteroristi, či už je to Lesoochranárske združenie VLK a im podobní. Jednoducho, títo ľudia stále budú poč, po, počúvať iba ten svoj nejaký vnútorný hlas, že musíme zachrániť lesy, musíme zachrániť polia, musíme zachrániť kríky, čokoľvek, len aby sa na danom území nehospodárilo tak, ako sa tam celé desaťročia hospodárilo a prírode to bolo naozaj veľmi blízke, pretože desiatky rokov a dlhé generácie, títo lesníci, títo naozaj lesoochranári túto prírodu zveľaďovali, nedrancovali, nepľundrovali, ale dávali jej taký cveng a taký ráz, aký má doteraz. Ale príchodom tohto nového zákona sa jednoducho celá situácia mení a celá situácia sa zhoršila do takých pomerov, že naozaj, ľudia z blízkeho okolia a danej lokality už majú problém si zakúpiť drevo, ktoré im ministerstvo garantovalo týmito zákonmi, týmito prísľubmi a takýmito prázdnymi kvetnatými rečami.
Čiže ak chceme zachovať naozaj kvalitu života na vidieku, každý jeden zákon, ktorý prichádza z dielne ministerstva životného prostredia, by mal byť robený pre občana a najmä pre občana žijúceho na vidieku.
Ak ministerstvo životného prostredia zriadilo tzv. enviropolíciu, ktorá by mala nejakým spôsobom zabrániť alebo chrániť životné prostredie, tak ja sa pýtam, prečo táto enviropolícia nechráni životné prostredie tam, kde ho chrániť má. Ale v tomto vašom návrhu zákona, ktorý bol opravovaný 99 pozmeňujúcimi návrhmi zákona, boli aj také perly, že jednoducho dron bude sondovať alebo bude zabezpečovať to, čím kto kúri a aké splodiny a aké spaliny daný občan Slovenskej republiky produkuje.
Čiže ja už naozaj v tomto nejakom rezortnom ponímaní nevidím rozdiel medzi bláznami zo SaS-ky a bláznami z OĽANO, pretože naozaj ste sa spojili do jedného krásneho ekoteroristického balíčka, ktorý len prezentujete navonok ako nejakú myšlienku, ktorá k nám prichádza z tej vysnenej krásnej a úžasnej Európskej únie a keď takéto zákony neprijmeme, tak budeme nejakou čiernou v nejakom enviroprograme, ktorým Európska únia nastavuje nejaké normy, ale skôr dogmy. Čiže ak chceme chrániť prírodu, ak chceme chrániť životné prostredie, máme postupovať od jednoduchosti ku komplikovanosti, ale ministerstvo životného prostredia si tento pojem úplne obrátilo. Čiže od komplikovaného k tomu jednoduchému, ale to nie je príliš dobrý prístup.
Čiže, kolegyne, kolegovia, ja naozaj budem veľmi rád, ak tento návrh, či už to bude v pozmeňu... v pozmeňujúcej forme, ktorý predkladá kolega Karahuta, jednoducho neprejde, pretože toto nemá nič spoločné ani so zdravím rozumom, ani s ochranou životného prostredia a už vôbec nie s ochranou ľudí, ktorí na vidieku žijú, vidieku sa venujú a na vidieku chcú aj zostať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Evidujem tri faktické poznámky. S prvou pán poslanec Karahuta, potom pán poslanec Suja a pán poslanec Ďurica.
Nech sa páči, pán poslanec Karahuta, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda.
Čo sa týka enviropolície, tak tu, tu by mal štát prijať nejaké zásadnejšie rozhodnutia, pretože enviropolícia je dobrá vec. Momentálne tam podľa mojich informácií pracuje asi 200 ľudí, čo je, si myslím, na podmienky v Slovenskej republiky málo. Riešime aj teraz nejaké diery v zákone, ale určite malo by byť lepšie zorganizovaná enviropolícia na úrovni 158-ky, aby ľudia vedeli okamžite, kam sa majú hlásiť.
Čo sa týka dronov, ja som zvedavý, ako s tými dronmi bude. Pokiaľ by ten zákon sa alebo pozmeňujúci návrh sa schválil, pretože nemám vedomosť o tom, že by niekto u nás takéto drony poistil. Poistil za škody, ktoré môžu vzniknúť tým, že ten dron spôsobí škodu niekomu inému v rámci nejakej kontrolnej činnosti. Takže toto ešte môže byť veľmi zaujímavé za škody spáchané alebo spôsobené meraním nejakých emisií z komínov pri použití dronov.
A čo sa týka národných parkov, viete, že my sme hlasovali proti tejto reforme národných parkov z jednoduchého dôvodu. My sme chceli, aby národné parky boli, aby ten zákon bol realizovaný v zmysle plánu obnovy. To znamená, prvý je zákon, druhá je analýza dopadov a tretia až presuny. Tým, že sa to otočilo úplne na nohy, opačne, tak je situácia taká a o tom Uliči, samozrejme, viem a komunikujem s tými ľuďmi, že ten Ulič dopadol asi najhoršie a sám som zvedavý, čím budú ľudia kúriť na budúcu zimu a ako zabezpečíme zamestnanosť. Pretože hrozí nám to, že z Uliča sa stane hladová dolina a tých pár ľudí, ktorých pracovalo v tých podnikoch, tak priš... príde o prácu, ale verím tomu, že, že je, je, sú možnosti, ako tú prácu ľuďom dať. Teraz boli schválené nejaké peniaze, takže verím tomu, že tú prácu tí ľudia dostanú.
Ďakujem.