78. schôdza

Ďakujem pekne. Podávam procedurálny návrh, aby sme v tomto bloku hlasovaní hlasovali o týchto bodoch - 1216 tlač, bod 16, je to ochrana zdravia, tlač 1333, to je bod 115 oddlženie nemocníc, tlač 1337, to je bod 112 výdavkové limity, tam sa jedná o skrátené legislatívne konanie a bod 1331, pardon, tlač 1331, bod 111, to je tiež skrátené legislatívne konanie, to je ropa, solidárny príspevok. Ďakujem pekne. Ostatné všetky tlače sa budú hlasovať o sedemnástej.

29a.
Ďakujem, pán predsedajúci. Prosím o presun tlače 1245 na ďalšiu riadnu schôdzu Národnej rady. Ďakujem pekne.

Vďaka, takisto v duchu záverov poslaneckého grémia žiadam o presunutie tlače 1242, to je zákon o Tisovej ulici na budúci riadnu schôdzu. Vďaka.

Ďakujem. V zmysle záverov poslaneckého grémia žiadam o presunutie bodov 1238 a 1239, tie dva moje mediálne zákony, na nasledujúcu schôdzu. Hneď to dostanete písomne.

Ďakujem pekne. Taktiež v zmysle tej dohody, ktorá bola urobená na grémiu, by som chcel navrhnúť, aby sme tlač 1183, to je osobitný odvod regulovaných subjektov, presunuli až na ďalšiu riadnu parlamentnú schôdzu.

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, vážená kolegyňa, vážené kolegyne, už je tu aj druhá, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Predmetný vládny návrh bol doručený poslancom s tým, že vláda požiadala prerokovať tento vládny návrh zákona prostredníctvom skráteného legislatívneho konania.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 78. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegynky, kolegovia, dovolím si teda aj ja pár slov k tomuto solidárnemu príspevku. Treba povedať, že je fakt, že teda tieto povedzme ropné, resp. rafinérske spoločnosti dokázali vygenerovať, vygenerovať nadzisk, ktorý teda bol za, proste na základe toho, že mali lacnejšiu surovinu. To je tá výhoda z ruskej ropy. Toto sa vlastne snažilo zdaniť už v priebehu roka, kde teda bol návrh na daň z ruskej ropy, kde sme teda ešte vtedy ako koalícia nevedeli nájsť zhodu. My sme teda navrhovali, že jasné, súhlasíme s touto daňou, ale teda prenesme túto výhodu priamo na občanov či už formou zníženia spotrebnej dane, alebo zníženia DPH.
Čiže dodnes deň tu inak ten návrh zákona leží. Je to v podstate asi najdlhšie skrátené legislatívne konanie. Ale teda predpokladám, že tento návrh bude finálne stiahnutý. A teda je nový návrh, ktorý je na základe nariadenia Európskej únie, ktorý nás teda zaväzuje nejaké takéto, ani to nevolajme asi že zdanenie, ale skôr teda solidárny príspevok, zaviesť, kde teda Európska únia hovorí o nejakých pravidlách minimálnej sadzbe, a teda forme takéhoto solidárneho príspevku naviazaného na teda nejaký nadzisk súvisiaci s aktuálnej ťažkej energetickej situácie.
No ono o číslach predovšetkým je to aj teraz. Čiže treba povedať ešte raz. Áno, u nás sa to bude týkať v podstate na 99,99 % jednej jedinej firmy, našej rafinérie, ktorá teda tiež dokázala vygenerovať výrazne, výrazne vyšší zisk, ako teda sa jej to darilo v predchádzajúcich obdobiach. No a teda zároveň Únia hovorí, že sú tam nejaké konkrétne pravidlá, ako sa to vypočítavá. Beriete roky, posledné štyri roky končiace rokom ´21, aký bol priemerný zisk tejto rafinérie, to sa následne navyšuje o 20 % a všetok zisk nad túto hodnotu vlastne potom už spadá do formy výpočtu tohto solidárneho príspevku.
No a Európska komisia hovorí dve veci, že základná sadzba má byť 33 % alebo minimálna sadzba, a teda áno, členská krajina Únie si ju môže zvýšiť, ale aj to samotné zvýšenie, tá nová sadzba má byť akoby že zmysluplné a obhájiteľné voči nejakej inej forme zdanenia v štandardnej danej krajine. Proste nemá to byť nejaká drakonická sadzba, ktorá sa akože nedá akoby ničím odôvodniť. No a taký ten národný goldplating v tomto momente, ako je ten zákon predložený, je, že je tam sadzba 70 %. Tridsaťtri je to, čo hovorí Európa. My sme si tam dali 70 %. Som presvedčený, že bez ohľadu na čokoľvek toto je skutočne extrémne vysoká sadzba, ktorú ale hlavne je len veľmi ťažké niečím odôvodniť. Keď sa pozrieme vôbec na akékoľvek daňové sadzby alebo vôbec systém náš ekonomický, tých 70 % je veľmi, veľmi ťažko odôvodniteľné niečím. Som presvedčený, že je to akože fakt že príliš. Takže príde a verím, že bude dohoda na návrhu, aby tá sadzba bola 50 %. To je vlastne to, čo je povedzme také že posledné obhájiteľné, že teda áno, tej rafinérii sa darilo, situácia je, aká je, a teda sa vlastne si ten zisk z toho rozdelí teda výrobca a štát. Takže toto si myslím, že je taká akože najvyššia sadzba, ktorá je nejak akože logicky odôvodniteľná. To je jedna vec.
A druhá vec takisto a to teda pozerajme na aj iné krajiny. Tento rok bol fakt výnimočný. Možno sa niekomu zdá, že super, že podarilo sa teda rafinérii urobiť že extrémne dobrý výsledok a že to isté sa zopakuje v budúcom roku. Nezopakuje, pretože od 5. 2. 2023 nastupujú vlastne reštrikcie alebo sankcie, že to, čo je vyrobené z ruskej ropy, nebudú môcť vyvážať. Ešte tam zostáva osemmesačná výnimka pre Česko, ale už iné krajiny nie. To je jedna vec. No a, samozrejme, rafinéria musí vyvážať, pretože ten slovenský trh a český trh dočasný je príliš málo na to, aby vedeli fungovať v nejakom technologickom minime. To znamená, že rafinéria robí kroky, kupuje a bude kupovať vlastne už ropu klasickú z nejakých proste arabských krajín akokoľvek, bude ju dovážať ropovodom Adria, čo, samozrejme, tiež sú určité náklady, ale teda hlavne už tam nebude mať žiadny ten nejaký mimoriadny zisk z toho, že tá ruská ropa je teda lacnejšia.
Takže, no a plus, samozrejme, aj na trhu, že tie, tá situácia tých fakt výrazne vysokých cien sa asi len veľmi ťažko zopakuje. Takže každopádne ten ďalší rok je veľký predpoklad, že ani z ďaleka nebude takto dobrý. Plus, samozrejme, potrebujú ďalšie investície do zmeny technológie, pretože tá ťažká ruská ropa a tie arabské ľahké ropy, samozrejme, nie sú úplne totožné z hľadiska spracovania.
A preto teda tým druhým návrhom, s ktorým teda prídeme, verím, že po dohode všetkých v druhom čítaní je, aby sa teda tento solidárny príspevok teraz vyriešil len pre aktuálny rok v tejto mimoriadnej situácii. A následne, keďže to Európske nariadenie umožňuje aj ďalší rok ešte, tak ale už potom by sme rozhodli o tom v budúcnosti už podľa zasa nejakej aktuálnej situácie taká, aká bude. Nie je to výmysel slovenský, sú aj iné krajiny úni... krajiny únie, ktoré sa do toho pozreli takýmto spôsobom.
Riešme mimoriadnu situáciu v tomto roku, mimoriadnym spôsobom v tomto roku a počkajme si na budúci rok, kde teda uvidíme, aká tá situácia bude a potom zasa nech to štát rieši úmerne k situácii. Lebo vždy treba mať na pamäti, môže minister financií hovoriť o lobistoch a takto, ale v prvom rade máme rafinériu, ktorá je jediná. Je to strategický podnik a ešte hodne dlho bude a je kľúčové, aby sme ju tu mali. Je kľúčové, aby fungovala, je kľúčové, aby dokázala vygenerovať aj zdroje na svoju údržbu a rozvoj. A jednoducho aj v tejto situácii sme videli, že ako sa tá, ako sa vie tá situácia tak že behom sekundy zmeniť. Maďarská rafinéria mala odstávku, vo Viedni bola nejaká nehoda, ktorá výrazne znížila ich produkciu, a zrazu proste jednoducho tej, tých produktov, či už benzínu, nafty alebo aj ďalších produktov bol výrazný nedostatok a to, samozrejme, spôsobovalo a spôsobuje vysoké ceny. Takže aj z tohto pohľadu je dôležité, aby sme my ako štát, ako zástupcovia štátu vytvárali pre ekonomiku, pre ekonomické subjekty také podmienky, aby za jedno mali teda nejakú stabilitu, ale aby sme aj boli konkurencieschopný voči ostatným krajinám. Aby aj teda tá skupina MOL snažila sa aj do budúcna investovať aj na Slovensku, aj do slovenskej rafinérie. Majú totižto, samozrejme, svoje rafinérie v Maďarsku, majú svoju rafinériu v Chorvátsku a nie je jedno, kam tie investície pôjdu.
Čiže ak by sme robili drakonické rozhodnutia, tak jednoducho jasne že nezastavíme tú, tú fabriku, tú rafinériu behom pol roka, roka, ale takýmito rozhodnutiami rozhodneme o jej dlhodobom osude. O tom, že vlastne namiesto investícií budú robiť nejakú údržbu a jednoducho tie investície pôjdu niekde inde. Len pre tú zaujímavosť. Je rozdiel, samozrejme, či teda príde ropa s nejakým tankerom do chorvátskej rafinérie, kde to vlastne je okamžite na pobreží. Tie náklady sú nižšie, ako keď ten istý tanker zastaví teda na začiatku ropovodu Adria, a treba vlastne tú ropu prečerpať, prepraviť do nádrží Slovnaftu.
Takže to, čo bolo doteraz výhodou Slovnaftu, sa zrazu už stáva jeho nevýhodou. Našťastie, samozrejme, čo sa týka ruskej ropy, tak nejakú časť, tú, ktorá sa spotrebuje doma, budú môcť stále dovážať, ale ten podiel inej ropy, už drahšej ropy aj jej cenou, aj jej dopravou, vlastne už táto výhoda, bohužiaľ, sa práve zmenila na nevýhodu. Takže toľkoto.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja chcem len povedať, že sme stále v prvom čítaní, takže asi nemá zmysel príliš komentovať vyjadrenia alebo teda uznesenia zákona, takisto ako vyjadrenia pána predsedu finančného výboru. Budeme k tomuto diskutovať, samozrejme, v druhom čítaní, ktoré by malo byť zajtra ráno. Čiže len toľko chcem povedať, že, samozrejme, je veľmi dôležité toto zdanenie, ale, ale tá diskusia vecná by mala prebehnúť zajtra. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Predmetný vládny návrh, vládny návrh bol doručený poslancom s tým, že vláda požiadala prerokovať tento vládny návrh zákona prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda NR SR posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona NR SR o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 78. schôdze Národnej rady.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a tiež Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Za gestorský ná, za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, máme pred sebou teda už nie skrátené, ale samotnú, samotnú, teda samotné prvé čítanie k úprave zákona o rozpočtových pravidlách, ktorá je teda prvým krokom, aby sme dostáli záväzku, ktorý si sama Slovenská republika urobila smerom ku plánu obnovy, a teda smerom ku Európskej únii. No je, je mrzuté to, že tu vlastne musíme v skrátenom legislatívnom konaní toto riešiť, pretože toto nie je niečo, čo by neznieslo odklad. Veď my sme na sklonku marca s platnosťou, myslím, od 1. 4. tohto roku prijali zmenu zákona o rozpočtových pravidlách, kde sme, si myslím, že tu všetci spoločne dali do zákona výdavkové limity. A teda, samozrejme, sme sa ich zaviazali splniť aj v pláne obnovy a, samozrejme, boli na ne naviazané aj určité financie.
Takže toto sa stalo. Slovenská republika dostala v prvej tranži peniaze, ale tá realita je tá, že okej, nebolo sa schopné ministerstvo financií dohodnúť s rozpočtovou radou na metodike, tým pádom neboli schopní zapracovať výdavkové limity do aktuálneho návrhu rozpočtu, čo, samozrejme, únia jednoznačne považovala za nesplnenie míľnika alebo za regresiu míľnika, čo, samozrejme, nie je v pravidlách plánu obnovy a odolnosti dovolené, a teda vytkla nám, že nám môžu zastaviť, či už druhú tranžu, alebo koniec-koncov aj celý plán obnovy.
Takže v tomto som teda rád, že vláda na toto reagovala, samozrejme, proste plán obnovy sú teda také financie a taká šanca na rozvoj Slovenska, že toto sa nedá nechať bez reakcie, a teda máme tu, máme tu toto skrátené legislatívne konanie, aby sa zapracovali. Je to, samozrejme, len prvý krok. Musia ešte nasledovať tak, ako aj pán minister spomínal, ďalšie kroky. Poviem, že trošku ma mrzí to, že sa teda táto úniková klauzula dáva, pretože viazať naše verejné financie a európske financie môže, ale aj nemusí dávať zmysel. My sme si vlastne tieto výdavkové limity robili kvôli našej dlhodobej udržateľnosti, kvôli tomu že Slovensko bude alebo čelí a bude ešte výraznejšie čeliť zásadným problémom v dlhodobej udržateľnosti, hlavne teda kvôli demografii, hlavne kvôli starnutiu obyvateľstva.
Takže toto všetko sme si teda najprv povedali.
A teraz teda za prvé, nebola vôľa to zapracovať a za druhé teda ani nie nejak vôľa to akoby dodržiavať. Čiže toto je, toto je škoda, ale, samozrejme, napriek tomu toto podporíme. Pretože teda tú chybu alebo úmysel, už ťažko povedať, ktorý tu bol, teda ich nezapracovať, tak týmto sa to vláda snaží opraviť a, samozrejme budeme, budeme túto snahu podporovať, aby sa teda vo finále pred schválením rozpočtu doňho tie výdavkové limity dostali. Je to koniec-koncov jedna z dlhodobých výhrad a požiadaviek, ktoré ako strana SaS sme mali smerom k rozpočtu, že mal by ich obsahovať.
Okej, úniková klauzula neznamená, že ich budeme dodržiavať, ale teda dobre, aspoň teda ich budeme mať a pevne verím, že teda v ďalších rokoch sa už budú aj dodržiavať a budú prinášať to, na čo boli určené. To ovocie, aby naše dlhodobé verejné financie sa nezhoršovali, v ideálnom prípade, aby sa teda začali zlepšovať.
Ďakujem pekne za pozornosť.