78. schôdza

Je všeobecný súhlas? (Nesúhlasná reakcia pléna.) Nie je, takže dávam hlasovať, ešte raz poprosím, pán poslanec, písomne potom. Už teda dám o tom hlasovať.
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 139 poslancov, za 119, proti 13, zdržali sa 5, nehlasovali 2.
Konštatujem, že sme rozhodli o presunutí tohto bodu.
A ešte s procedurálnym návrhom pán poslanec Miroslav Kollár.

Ďakujem. V zmysle záverov poslaneckého grémia žiadam o presunutie bodov 1238 a 1239, tie dva moje mediálne zákony, na nasledujúcu schôdzu. Hneď to dostanete písomne.

Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Áno je, takže toto sme rozhodli.
Ešte pán poslanec Vetrák.

Ďakujem pekne. Taktiež v zmysle tej dohody, ktorá bola urobená na grémiu, by som chcel navrhnúť, aby sme tlač 1183, to je osobitný odvod regulovaných subjektov, presunuli až na ďalšiu riadnu parlamentnú schôdzu.

Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Áno, takže aj toto sme schválili.
Tiež vás poprosím písomne pán poslanec.
A teraz prosím spoločného spravodajcu z výboru pre zdravotníctvo pána poslanca Mareka Šefčíka, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia Národnej rady k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady so zmenou podmienok použitia štátnych finančných aktív na realizáciu následnej finančnej stabilizácie zdravotníckych zariadení, tlač 1333.

(Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmenou podmienok použitia štátnych finančných aktív schválených uznesením vlády SR č. 757 zo dňa 2. decembra 2020 na realizáciu následnej finančnej stabilizácie zdravotníckych zariadení, tlač 1333.)

Šefčík, Marek, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
V rozprave k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmenou podmienok použitia štátnych finančných aktív vystúpil poslanec Marek Krajčí. Neboli podané žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Pán predsedajúci, po tom, ako prečítam návrh uznesenia, dajte, prosím, o ňom hlasovať.
Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 20. decembra 2022 k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmenou podmienok použitia štátnych finančných aktív schválených uznesením vlády Slovenskej republiky č. 757 zo dňa 2. decembra 2020 na realizáciu následnej finančnej stabilizácie zdravotníckych zariadení.
Národná rada Slovenskej republiky súhlasí so zmenou podmienok použitia štátnych finančných aktív schválených uznesením vlády Slovenskej republiky č. 757 zo dňa 2. decembra 2020 na realizáciu následnej finančnej stabilizácie zdravotníckych zariadení do výšky 258 165 909,84 eur.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 141 poslancov, za 133, proti 3, zdržali sa 5. Hlasovali všetci prítomní.

Konštatujem, že Národná rada schválila navrhované uznesenie.

Budeme pokračovať hlasovaním v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, tlač 1216, bod 16 schváleného programu.
Spoločným spravodajcom je opäť člen výboru pre zdravotníctvo pán poslanec Marek Šefčík. Prosím ho, aby hlasovanie uvádzal.

(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1216.)

Šefčík, Marek, poslanec NR SR
Ďakujem za slovo.
Pán predsedajúci, v rozprave k návrhu zákona vystúpila pani poslankyňa Zemanová a ja. Podal som dva pozmeňujúce návrhy. Pán predsedajúci, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z informácie. V zmysle § 80 ods. 2 rokovacieho poriadku navrhujem, aby sa hlasovalo o bodoch 1 až 4, 6 až 35, 37 až 43 informácie spoločne a o bodoch 5 a 36 informácie osobitne.
Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 4, 6 až 35, 37 až 43 spoločne.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 141 poslancov, za 104, proti 8, zdržalo sa 29, hlasovali všetci prítomní.
Tieto body sme schválili.

Šefčík, Marek, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bode 5 informácie.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 141 poslancov, za 45, proti 61, zdržalo sa 35, hlasovali všetci prítomní.
Tento bod sme neschválili.

Šefčík, Marek, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bode 36 informácie. Upozorňujem, že v rozprave bol podaný pozmeňujúci návrh, ktorý uvedenú problematiku rieši komplexnejšie.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 141 poslancov, za 1, proti 110, zdržalo 30, hlasovali všetci prítomní.
Tento bod sme neschválili.

Šefčík, Marek, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o mojom prvom pozmeňujúcom návrhu.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 141 poslancov, za 70, proti 36, zdržalo sa 35, hlasovali všetci prítomní.
Tento pozmeňujúci návrh sme neschválili.

Šefčík, Marek, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o mojom druhom pozmeňujúcom návrhu.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 141 poslancov, za 91, proti 13, zdržalo sa 37, hlasovali všetci prítomní.
Tento pozmeňujúci návrh sme schválili.

Šefčík, Marek, poslanec NR SR
Hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich návrhoch z informácie a z rozpravy. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 141 poslancov, za 94, proti 8, zdržalo sa 39, hlasovali všetci prítomní.
Konštatujem, že sme v treťom čítaní.
Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.
Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru.

Šefčík, Marek, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s prijatými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi bez odporúčania gestorského výboru.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 141 poslancov, za 89, proti 8, zdržalo sa 43, nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.

Pokračujeme hlasovaním o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o solidárnom príspevku z činnosti v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií, tlač 1331.
Dávam slovo členovi výboru pre financie a rozpočet pánovi poslancovi Petrovi Kremskému, aby hlasovanie uviedol.

(Hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií a o doplnení niektorých zákonov, tlač 1331.)

Kremský, Peter, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje uvedený vládny návrh zákona, tlač 1332 (správne tlač 1331, pozn. red.), v skrátenom legislatívnom konaní.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 141 poslancov, za 94, proti 3, zdržalo sa 43 poslancov, nehlasoval 1.

Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády rozhodla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní.

Nasleduje hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, tlač 1337.
Dávam slovo predsedovi výboru pre financie a rozpočet pánovi poslancovi Mariánovi Viskupičovi, aby hlasovanie uviedol.

(Hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1337.)

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje uvedený vládny návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 141 poslancov, za 92, proti 16, zdržalo sa 33, hlasovali všetci prítomní.

Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády rozhodla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní.

Panie poslankyne, páni poslanci, keďže Národná rada rozhodla, že vládne návrhy zákonov pod tlačami 1332 a 1338 prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní, navrhujem, aby sme tieto návrhy zákonov v prvom čítaní prerokovali dnes o štrnástej hodine. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia z pléna.) Áno je. Ďakujem pekne.
Konštatujem, že sme určili termín prerokovania týchto návrhov zákonov v prvom čítaní a hlasovať sa potom bude o sedemnástej hodine. Do štrnástej hodiny teraz prerušujem schôdzu Národnej rady. O 16.30 h je ešte grémium, takže tam sa vidíme s členmi grémia.

(Prerušenie rokovania o 11.33 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní trinásteho dňa 78. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky podľa odsúhlasenej zmeny programu prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií a o doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona je pod tlačou 1332. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1391.
Prosím pána podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Igora Matoviča, aby vládny návrh zákona uviedol.

Matovič, Igor, dočasne poverený minister financií SR
Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, plná sála tu je, takže predkladám na rokovanie návrh zákona o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií a o doplnení niektorých zákonov ako iniciatívny materiál.
Návrhom sa implementuje tretia kapitola nariadenia Rady EÚ 2022/1854 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie zo dňa 6. októbra 2022, ktorou sa zavádza solidárny príspevok. Zákon upresňuje výpočet solidárneho príspevku právnických osôb, ktoré vykonávajú svoju činnosť v odvetí ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií. Príspevok zaťažuje zvýšené príjmy týchto subjektov. Príspevkovým obdobím, v ktorom sa bude príspevok platiť je rok ´23 a ´24. Získané dodatočné finančné prostriedky budú použité najmä na zmierenie účinkov vysokých cien energie. Naliehavosť prijatia návrhu zákona vyplýva z potreby získať dodatočné finančné prostriedky za účelom zmiernenia negatívnych vplyv, zvýšenia cien energie pre koncových odberateľov, najmä zraniteľné domácnosti.
Keď podľa citovaného nariadenia musí byť legislatívny rámec prijatý najneskôr 31. 12. 2022, návrh zákona sa predkladá v skrátenom legislatívnom konaní. Ďakujem veľmi pekne, že podporíte tento návrh zákona. Predpokladám, že počas rozpravy sa nájdu nejakí lobisti zbohatlíkov, ktorých sa tento zákon týka, a budú sa snažiť minimalizovať výšku dane.
Ďakujem pekne.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Petrovi Kremskému.

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, vážená kolegyňa, vážené kolegyne, už je tu aj druhá, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Predmetný vládny návrh bol doručený poslancom s tým, že vláda požiadala prerokovať tento vládny návrh zákona prostredníctvom skráteného legislatívneho konania.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 78. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Otváram rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Poslanec Marián Viskupič ako jediný. Končím možnosť prihlásiť ústne do rozpravy.
Nech sa páči, pán predseda výboru, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegynky, kolegovia, dovolím si teda aj ja pár slov k tomuto solidárnemu príspevku. Treba povedať, že je fakt, že teda tieto povedzme ropné, resp. rafinérske spoločnosti dokázali vygenerovať, vygenerovať nadzisk, ktorý teda bol za, proste na základe toho, že mali lacnejšiu surovinu. To je tá výhoda z ruskej ropy. Toto sa vlastne snažilo zdaniť už v priebehu roka, kde teda bol návrh na daň z ruskej ropy, kde sme teda ešte vtedy ako koalícia nevedeli nájsť zhodu. My sme teda navrhovali, že jasné, súhlasíme s touto daňou, ale teda prenesme túto výhodu priamo na občanov či už formou zníženia spotrebnej dane, alebo zníženia DPH.
Čiže dodnes deň tu inak ten návrh zákona leží. Je to v podstate asi najdlhšie skrátené legislatívne konanie. Ale teda predpokladám, že tento návrh bude finálne stiahnutý. A teda je nový návrh, ktorý je na základe nariadenia Európskej únie, ktorý nás teda zaväzuje nejaké takéto, ani to nevolajme asi že zdanenie, ale skôr teda solidárny príspevok, zaviesť, kde teda Európska únia hovorí o nejakých pravidlách minimálnej sadzbe, a teda forme takéhoto solidárneho príspevku naviazaného na teda nejaký nadzisk súvisiaci s aktuálnej ťažkej energetickej situácie.
No ono o číslach predovšetkým je to aj teraz. Čiže treba povedať ešte raz. Áno, u nás sa to bude týkať v podstate na 99,99 % jednej jedinej firmy, našej rafinérie, ktorá teda tiež dokázala vygenerovať výrazne, výrazne vyšší zisk, ako teda sa jej to darilo v predchádzajúcich obdobiach. No a teda zároveň Únia hovorí, že sú tam nejaké konkrétne pravidlá, ako sa to vypočítavá. Beriete roky, posledné štyri roky končiace rokom ´21, aký bol priemerný zisk tejto rafinérie, to sa následne navyšuje o 20 % a všetok zisk nad túto hodnotu vlastne potom už spadá do formy výpočtu tohto solidárneho príspevku.
No a Európska komisia hovorí dve veci, že základná sadzba má byť 33 % alebo minimálna sadzba, a teda áno, členská krajina Únie si ju môže zvýšiť, ale aj to samotné zvýšenie, tá nová sadzba má byť akoby že zmysluplné a obhájiteľné voči nejakej inej forme zdanenia v štandardnej danej krajine. Proste nemá to byť nejaká drakonická sadzba, ktorá sa akože nedá akoby ničím odôvodniť. No a taký ten národný goldplating v tomto momente, ako je ten zákon predložený, je, že je tam sadzba 70 %. Tridsaťtri je to, čo hovorí Európa. My sme si tam dali 70 %. Som presvedčený, že bez ohľadu na čokoľvek toto je skutočne extrémne vysoká sadzba, ktorú ale hlavne je len veľmi ťažké niečím odôvodniť. Keď sa pozrieme vôbec na akékoľvek daňové sadzby alebo vôbec systém náš ekonomický, tých 70 % je veľmi, veľmi ťažko odôvodniteľné niečím. Som presvedčený, že je to akože fakt že príliš. Takže príde a verím, že bude dohoda na návrhu, aby tá sadzba bola 50 %. To je vlastne to, čo je povedzme také že posledné obhájiteľné, že teda áno, tej rafinérii sa darilo, situácia je, aká je, a teda sa vlastne si ten zisk z toho rozdelí teda výrobca a štát. Takže toto si myslím, že je taká akože najvyššia sadzba, ktorá je nejak akože logicky odôvodniteľná. To je jedna vec.
A druhá vec takisto a to teda pozerajme na aj iné krajiny. Tento rok bol fakt výnimočný. Možno sa niekomu zdá, že super, že podarilo sa teda rafinérii urobiť že extrémne dobrý výsledok a že to isté sa zopakuje v budúcom roku. Nezopakuje, pretože od 5. 2. 2023 nastupujú vlastne reštrikcie alebo sankcie, že to, čo je vyrobené z ruskej ropy, nebudú môcť vyvážať. Ešte tam zostáva osemmesačná výnimka pre Česko, ale už iné krajiny nie. To je jedna vec. No a, samozrejme, rafinéria musí vyvážať, pretože ten slovenský trh a český trh dočasný je príliš málo na to, aby vedeli fungovať v nejakom technologickom minime. To znamená, že rafinéria robí kroky, kupuje a bude kupovať vlastne už ropu klasickú z nejakých proste arabských krajín akokoľvek, bude ju dovážať ropovodom Adria, čo, samozrejme, tiež sú určité náklady, ale teda hlavne už tam nebude mať žiadny ten nejaký mimoriadny zisk z toho, že tá ruská ropa je teda lacnejšia.
Takže, no a plus, samozrejme, aj na trhu, že tie, tá situácia tých fakt výrazne vysokých cien sa asi len veľmi ťažko zopakuje. Takže každopádne ten ďalší rok je veľký predpoklad, že ani z ďaleka nebude takto dobrý. Plus, samozrejme, potrebujú ďalšie investície do zmeny technológie, pretože tá ťažká ruská ropa a tie arabské ľahké ropy, samozrejme, nie sú úplne totožné z hľadiska spracovania.
A preto teda tým druhým návrhom, s ktorým teda prídeme, verím, že po dohode všetkých v druhom čítaní je, aby sa teda tento solidárny príspevok teraz vyriešil len pre aktuálny rok v tejto mimoriadnej situácii. A následne, keďže to Európske nariadenie umožňuje aj ďalší rok ešte, tak ale už potom by sme rozhodli o tom v budúcnosti už podľa zasa nejakej aktuálnej situácie taká, aká bude. Nie je to výmysel slovenský, sú aj iné krajiny úni... krajiny únie, ktoré sa do toho pozreli takýmto spôsobom.
Riešme mimoriadnu situáciu v tomto roku, mimoriadnym spôsobom v tomto roku a počkajme si na budúci rok, kde teda uvidíme, aká tá situácia bude a potom zasa nech to štát rieši úmerne k situácii. Lebo vždy treba mať na pamäti, môže minister financií hovoriť o lobistoch a takto, ale v prvom rade máme rafinériu, ktorá je jediná. Je to strategický podnik a ešte hodne dlho bude a je kľúčové, aby sme ju tu mali. Je kľúčové, aby fungovala, je kľúčové, aby dokázala vygenerovať aj zdroje na svoju údržbu a rozvoj. A jednoducho aj v tejto situácii sme videli, že ako sa tá, ako sa vie tá situácia tak že behom sekundy zmeniť. Maďarská rafinéria mala odstávku, vo Viedni bola nejaká nehoda, ktorá výrazne znížila ich produkciu, a zrazu proste jednoducho tej, tých produktov, či už benzínu, nafty alebo aj ďalších produktov bol výrazný nedostatok a to, samozrejme, spôsobovalo a spôsobuje vysoké ceny. Takže aj z tohto pohľadu je dôležité, aby sme my ako štát, ako zástupcovia štátu vytvárali pre ekonomiku, pre ekonomické subjekty také podmienky, aby za jedno mali teda nejakú stabilitu, ale aby sme aj boli konkurencieschopný voči ostatným krajinám. Aby aj teda tá skupina MOL snažila sa aj do budúcna investovať aj na Slovensku, aj do slovenskej rafinérie. Majú totižto, samozrejme, svoje rafinérie v Maďarsku, majú svoju rafinériu v Chorvátsku a nie je jedno, kam tie investície pôjdu.
Čiže ak by sme robili drakonické rozhodnutia, tak jednoducho jasne že nezastavíme tú, tú fabriku, tú rafinériu behom pol roka, roka, ale takýmito rozhodnutiami rozhodneme o jej dlhodobom osude. O tom, že vlastne namiesto investícií budú robiť nejakú údržbu a jednoducho tie investície pôjdu niekde inde. Len pre tú zaujímavosť. Je rozdiel, samozrejme, či teda príde ropa s nejakým tankerom do chorvátskej rafinérie, kde to vlastne je okamžite na pobreží. Tie náklady sú nižšie, ako keď ten istý tanker zastaví teda na začiatku ropovodu Adria, a treba vlastne tú ropu prečerpať, prepraviť do nádrží Slovnaftu.
Takže to, čo bolo doteraz výhodou Slovnaftu, sa zrazu už stáva jeho nevýhodou. Našťastie, samozrejme, čo sa týka ruskej ropy, tak nejakú časť, tú, ktorá sa spotrebuje doma, budú môcť stále dovážať, ale ten podiel inej ropy, už drahšej ropy aj jej cenou, aj jej dopravou, vlastne už táto výhoda, bohužiaľ, sa práve zmenila na nevýhodu. Takže toľkoto.
Ďakujem pekne za pozornosť.