78. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
No, už sa to tu tak nejak stáva pravidlom, že namiesto, aby sme si teda strieľali argumentami a protiargumentami v rozprave, tak vlastne sa tu vystupuje v záverečnom slove, a teda našťastie tentokrát som spravodajca, tak mám to šťastie, že môže reagovať. Lebo teda inak na, na záverečné slove sa už reagovať nedá.
No, takže poďme si teda to prejsť, čo hovoril pán minister financií, lebo teda, bohužiaľ, zasa to raz nie je pravda. No v prvom rade stanovisko. Už ak niečo proste ukazovalo na to, na spôsob práce pána ministra. Takže zásadný dokument, on je zásadný a zložitý a relatívne dosť dlhý, ale vyjadrite sa do zajtra. Drevené želiezko. Hej? To je len, akože aby sme hovorili. Hej? To je, to je prvá vec. Takže ako k zásadným veciam by sa malo vyjadrovať do nejakého dostatočného času keď už. Ale to teraz momentálne nie je podstatné. Podstatné je to, že áno, vetovala to SME RODINA, to je pravda. A vôbec úplne nerozumiem vlastne, že ako sme sa do tohto my vlastne dostali, že teraz sme za to vinní. Hej?
V prvom rade, SaS je jedna rozpočtovo zodpovedná strana, ktorá od prvého momentu vlády sme podporovali výdavkové limity, podporovali zaktuálnenie zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Áno, chceli sme tam dať aj daňovú brzdu, aby aj z tejto strany vlastne to bolo brzdené, nie len teda z tej výdavkovej. A jednoducho je naprosto jasné, že my sme s týmto boli okej. To, že rokovania neprebiehali, resp. nikto sa nevyjadril, no asi sa nikto nevyjadril v tej skupine. Ale rokovania prebiehali, myslím si, že by o tom veľa vedel rozprávať pán štátny tajomník Jančík, teda pre ktorého to bola hodne zaťažkávajúca skúška. Tie rokovania prebiehali aj o tom vete SME RODINA, aj ja som bol na rokovaní s ministrom Krajniakom, ktorý teda definoval, aké teda má výhrady. Sedel tam pán štátny, ktorý sa teda to snažil vyriešiť. Čiže tie rokovania prebiehali za účasti všetkých. Povedzme si výsledok. Áno, zablokovala to teda, asi teda tú loptičku hodilo, hodilo OĽANO na SME RODINA, no tak aj sa k tomu teda pán Krajniak nejak tak akože prihlásil, že áno, on bol ten, ktorý to zavetoval. Okej, tak tam asi vidíme, ako to celé išlo a kam sa to teda dostalo, a že to teraz sa snažíme opravovať, čo je teda dobré.
Ale nijak mi z toho nevychádza, že, že kde je tam nejaký ten problémový vklad SaS, hej? Že ak je niečo smiešne alebo skôr smutné, je to, ako sa za každú cenu proste snaží tuná povedať, že SaS-ka môže za niečo. Ako tu je úplne, že ale že naprosto jasné, že tá SaS-ka robila skôr teda všetko preto, aby to bolo. (Potlesk.) Výsledok je aj ten, že sme zaň hlasovali a toto, čo tu predviedol pán minister financií, je len akoby tým dôkazom, dokladom vlastne, kam to celé potom aj doviedlo.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.) Ešte možno, hlasujeme dnes o 17.00 h.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Len si dovoľujem informovať kolegov z finančného výboru, že máme zasadnutie výboru zajtra o 8,30 h v našej štandardnej miestnosti. Ďakujem pekne.

(Prerušenie rokovania o 17.16 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 18.00 hodine.)

Ja len pre úplnosť, zajtra sa vôbec nehlasuje tým pádom?

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Poprosím vás, aby ste, aby bolo umožnené podanie pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Kremského. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Veľmi sa ospravedlňujem kolegovia, ale musím predniesť jeden veľmi kratučký pozmeňujúci návrh od parlamentnej legislatívy. Čiže len ho prečítam.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského a Milana Kuriaka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 24/2006 z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1253.
Za čl. III sa vkladá nový čl. IV, ktorý znie:
"Čl. IV
Zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní sa mení a dopĺňa takto:
"V § 41 prvom bode sa druhá spojka "a" nahrádza čiarkou a na konci sa pripájajú slová "zákona č. 172/2022 Z. z. a zákona č. .../2022 Z. z."."
Doterajší čl. IV sa primerane prečísluje.
Nový čl. IV nadobúda účinnosť 1. apríla 2024, čo sa premietne v článku o účinnosti pri spracúvaní čistopisu schváleného zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rady, Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona.
Národná rada uznesením č. 1933 z 20. decembra 2022 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, výbor pre financie a rozpočet. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Z uznesenia výboru uvedeného pod bodom III tejto spoločnej správy, čiže ústavnoprávneho výboru, vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené pod bodom IV. Toto asi nemusím čítať, pán predsedajúci, že? Tie sú uvedené v spoločnej správe.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 422 z 21. decembra 2022. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Petra Kremského, aby na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Ja len veľmi krátko.
Vážený pán minister, vážení kolegovia, dovolím si trošku reagovať na slová pána ministra, ktoré na začiatku teda povedal, aby teda bolo povedané všetko. V prvom rade treba povedať, že najlepšie riešenie by bolo, ak by takéto niečo sme vôbec nemuseli riešiť. Znamenalo by to, že teda ceny energií majú rozumnú, rozumnú mieru, že vlastne nie je žiadna vojna, že všetko funguje tak, ako malo, že naša rafinéria môže fungovať proste tak, ako dlhodobo roky fungovala, dovážať si teda ropu ropovodom Družba. Proste toto všetko by bolo fajn, keby tu bolo.
Bohužiaľ, situácia je iná. Nebudem ju opakovať, je taká, aká je. No aj z toho dôvodu sa proste Európska únia rozhodla, že to, čo táto mimoriadna situácia spôsobila, že skutočne tie rafinérie, niektoré plynárenské spoločnosti, a teda niektoré iné napríklad aj uhoľné, ale to sa teda netýka Slovenska, sú v situácii, kedy dokázali dosahovať mimoriadne veľké zisky, a teda nejakým spôsobom sa Únia rozhodla vyrobiť solidárny príspevok, ktorým vlastne tie zisky budú do nejakej miery zdanené a budú použité na pomoc v energetickej kríze. Toto celé je fakt, toto celé je realita, toto, samozrejme, aj Slovensko musíme rešpektovať. No a doťahujeme sa tu znova o tých sadzbách.
Európska únia povedala, minimálna sadzba - 33 %. Nepovedala ani 90, ani 70, povedala 33 %. Čiže, áno, pán minister menoval štáty, ktoré jednoducho majú, si povedali, že aj 95 je viac ako 33, určite áno, ale sú krajiny, ktoré dali 33, ktoré dali 35. No a tu treba pozerať, že áno, ten jeden pohľad je, že ako pán minister má tú spoločnú kasičku, ako on volá štátny rozpočet, že teda čím viac peňazí sa tam dostane, tým lepšie. No ale to všetko má nejakú mieru. Ono tu sú proste nejaké koncepcie. Podnikateľský sektor a ekonomika nie sú nepriatelia štátu. To sú tí, ktorí aj v dobrých časoch, aj v zlých časoch, aj v mimoriadnych časoch, v každých časoch zapĺňajú vlastne tú kasičku spoločnú, ako pán minister hovorí. A toto ten štát vždy musí mať na pamäti aj v dobrých časoch, aj v zlých časoch, aj v mimoriadnych časoch, aby jednoducho nevybral od tých spoločností, veľkých, malých, všetkých, tak veľa, aby sa stali nekonkurencieschopnými, pretože keď nebudú konkurencieschopní, tak vo finále budú mať nižší obrat, budú mať nižší zisk a vo finále tomu štátu tých peňazí pošlú menej alebo ak ich akoby štát úplne vyždíma a zničí, no tak proste môžu aj skončiť. A namiesto firmy, ktorá nosila štátu peniaze, namiesto firmy, ktorá platila svojich zamestnancov a platila štátu odvody, dane a všetky tieto veci aj z týchto zamestnaneckých pomerov, sa môže stať, že štát nebude mať ani firmu a namiesto zamestnancov môže mať nezamestnaných, ktorých, naopak, musí potom platiť štát, hej, ako podporu v nezamestnanosti. Takže všetko musí mať svoju mieru.
Áno, ten solidárny príspevok má svoj zmysel, to hovoríme aj my, ale proste musí mať tú mieru. Ten, ten návrh, ktorý spomínal pán minister, dočasne poverený minister, boli, bol už urobený, alebo teda predložený a schválený na výbore, na ústavnoprávnom výbore, takže už sa to stalo, tá finálne dohodnutá sadzba je 55 % a som presvedčený, že je to akoby relatívne dobré riešenie. Viete, operovať tým, že Maďarsko dalo 95 %, ako tu by som chcel povedať, že všade si berme príklad. Berme si príklad od tých dobrých, berme si príklad od tých úspešných, berme si príklad od tých, ktorí sú inovatívni, akokoľvek, berme si dobré prípady, nevymýšľajme koleso. Ale akože zrovna že z Maďarska si fakt príklad neberme. Maďarsko čelí obrovskej inflácii, čelí obrovskej nerovnováhe na trhu, čelí normálne už fakt aj menovým problémom. Maďarsko, Maďarsko je jedna z najzraniteľnejších krajín na svete. Koniec koncov Maďarsko má problémy aj s politickým systémom. Ono je to všetko, všetko prepojené a Maďarsko je jednoducho krajina, od ktorej si môžeme brať jeden základný príklad, a to je, nerobme veci tak, ako ich oni robia, pretože sa dostaneme do fakt veľkých problémov. Áno, chvíľu boli hrdinovia, mali stanovené maximálne ceny palív, proste chvíľku to bolo super, proste boli na spodku každého rebríčka cien palív v Európe, ale potom to už išlo. Obmedzili, aby zahraniční nemohli tankovať, potom už obmedzovali aj súkromných, potom ste si už mohli len raz za deň, potom už len 30 litrov, potom už len 10 litrov, výsledok je ten, že to museli zrušiť, pretože mali normálne že nedostatok na trhu, už si potom nemohol kúpiť ani ten, kto by bol ochotný za ten liter dať dve eurá, nemal kde. A teda to zrušili a dnes to Maďarsko plus-mínus kraľuje zasa rebríčkom, ale z tej opačnej strany. Dnes majú podstatne vyššie palivá ako, cenu palív ako my tu u nás a jednoducho je, to je normálne že učebnicový príklad, čo sa vie stať, keď sa regulácie dejú nad nejakú zmysluplnú, rozumnú mieru.
Takže toto je to, čo som len chcel dnes povedať. Vnímajme pri každom rozhodnutí štátu mieru. Zdravú mieru, pretože tú kasičku, ten rok nekončí tým, že dnes Slovnaft, áno, budú mať mimoriadne veľký zisk a bude mať z toho štát stovky miliónov, s ktorými vlastne ani nerátal. Ale rátajme s tým, že táto krajina potrebuje vlastne aj na budúci rok, aby ten Slovnaft fungoval. Dokonca potrebujeme, aby fungoval aj za desať rokov, potrebujeme, aby sa rozvíjal, potrebujeme, aby zamestnával ľudí, potrebujeme, aby jednoducho fungoval. Áno, aj v tej skupine MOL. Ono to je, to sa dá otáčať akokoľvek. Skupina MOL má viacero rafinérií, no možno bude v nejakom čase rozmýšľať, ktorú z nich zavrieť. A tam je potom veľmi zásadné, aby tie podmienky v našej ekonomike boli také, aby chceli zavrieť nejakú inú, nie práve tú slovenskú. Pretože aj keď teda rafinéria štátu nepatrí, tak tá rafinéria zamestnáva tisícky ľudí a platí dosť značné peniaze do štátneho rozpočtu. Takže, a navyše je to stále strategický podnik a ja som toto povedal včera, zopakujem to aj dnes, je extrémne dôležité, aby tá rafinéria fungovala. Videli sme to v nedávnom čase, Maďarsko - odstavená rafinéria, Schwechat - takisto malo vo Viedni problém, zrazu tu neboli, nebol dostatok palív. No a dnes nedostatok palív spôsobuje jediné, extrémny rast cien a potom všetky tie ďalšie veci, ktoré to spôsobuje.
Ďakujem pekne za pozornosť. Kolegovia, ktorí tu nie sme, nie ste, každopádne poprosím o podporu tohto, tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Dovolím si aj ja vyjadriť svoj názor. Samozrejme, určite nebudem ten, kto bude blokovať prijatie štátneho rozpočtu a veľmi si cením politickú dohodu, ktorá včera vznikla, ale keďže politická korektnosť mi nie je blízka a ani nikdy nebude, dúfam, tak si dovolím vyjadriť svoj názor na to, čo sa tu dnes deje a špeciálne k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý vlastne vyplýva z tejto dohody, ktorý si presadila strana SaS na ústavnoprávnom, ktorý v podstate prinesie výrazné obmedzenie dopadov tohto zákona, treba si povedať veľmi jasne.
V podstate prvá vec, ktorú to prináša, že zdaňovať sa bude len rok 2022, čiže v podstate ten rok, ktorý končí, tam Slovnaft zaplatí tú daň zhruba 55 % z toho nadmerného zisku, ale pre rok 2023 sa s tým zatiaľ nepočíta. Zdôvodnenie, ktoré sme dostali na finančnom výbore, bolo také, že nevieme, ako to bude. To je pravda, ale myslím si, že je to chyba, že vlastne tam nezostal v tom zdanení aj rok 2023, lebo možno predpokladať, že aj v roku 2023 tieto nadmerné zisky budú pokračovať, keďže Slovnaft bude naďalej dostávať zľavu na ruskú ropu, bude ju do veľkej miery využívať. Nevidíme žiadne náznaky, že by vojna na Ukrajine mala skončiť, že by sankcie voči ruskej rope mali skončiť a tak ďalej a tak ďalej.
Čiže myslím si, že je to, je to veľmi nerozumné, ak takéto, takéto niečo sa presadí a ak v podstate takúto úľavu z tejto, z tohto mimoriadneho zdanenia Slovnaftu Slovensko dá. Samozrejme, môže sa to schváliť niekedy v budúcnosti, ale kedykoľvek v budúcnosti to bude o to ťažšie, že už to bude niečo nové, čo znovu niečo zavádzame, ideme Slovnaft zdaňovať, čiže bude to určite oveľa ťažšie politicky priechodné, ako by to bolo dnes.
Ďalšia vec je zníženie tohto zdanenia zo 70 na 50 %, už to tu spomínal pán minister financií. Myslím si, že to je, sú zbytočné, zbytočná, zbytočný súcit so Slovnaftom, ktorý extrémne zarába na, na tom, že dostáva výraznú zľavu na ruskú ropu oproti bežným svetovým cenám, čiže v podstate jeho majiteľom a manažérom dávame zo súcitu a z nejakého, takou pre mňa falošnej, falošného milosrdenstva niekoľko stoviek miliónov eur, o ktoré ukrátime štátny rozpočet a daňových poplatníkov Slovenskej republiky.
Keď k tomu mám povedať svoj názor, skutočne fascinuje ma, fascinuje ma to, ani nepoviem, že uráža alebo že som z toho zhrozený, ale už, už je to v podstate len taká fascinácia z toho, že strana SaS bojuje ako o život o firmu, ktorá, na ktorej štát nemá žiadny podiel, ktorá patrí kompletne maďarskej firme, ktorá je čiastočne aj v majetku maďarského štátu, čiastočne v majetku maďarských rôznych nadácií napojených na vládu, čiastočne v majetku údajne aj ruských investorov cez rôznych majiteľov v Anglicku, v Amerike, cez burzu, čiže fascinuje ma, že strana SaS za takúto firmu bojuje ako o život, zasadzuje sa za to, aby nedostala také zdanenie, aké by dostať mala a fascinuje ma to, že najvyšším manažérom tejto firmy je človek, ktorý je zjavne prepojený so sponzorom firmy SaS, ktorý firmu sponzoruje od začiatku, ako bola založená. A fascinuje ma, že médiá si takúto tému absolútne nevšímajú, absolútne ju ignorujú a proste ju nechávajú tak.
Ešte raz opakujem, nechcem rozbiť tú krehkú politickú dohodu a schválenie štátneho rozpočtu, ktoré bolo včera dohodnuté, veľmi si to vážim, že premiér Heger a predseda SaS Sulík takúto dohodu urobili a je to v záujme Slovenska, ale fascinuje ma, že tieto okolnosti a súvislosti a podmienky tejto dohody, tie veci, ktoré sú v pozadí, si nikto z médií nevšíma. Nechce sa mi veriť, že by to bolo tým, že to sa analytici, ľudia, ktorých poznám ako veľmi inteligentných a takých, ktorí vidia do súvislosti, nechce sa mi veriť, že by to nevideli a nevšimli si to. Čiže vychádza mi z toho, že ak si to nevšimnú, tak to len nechcú vidieť.
A možno poviem len taký jeden príklad. Všimol som si, že napríklad vianočné darčeky istej veľkej štátnej firmy, ktorú stále riadia nominanti Richarda Sulíka, posielajú ako vianočné darčeky produkty firmy Világi Winery a takisto firmy Kukkonia, to tiež asi bude úplná náhoda, že práve od tejto firmy to nakúpia a potom rozdávajú svojim klientom, čiže fascinuje ma, že takéto veci si akosi nikto ani v médiách, ani v politike nechce všímať, pretože asi je to politicky korektné mlčať o tom. Ja politicky korektný nie som, preto o tom hovorím.
A úplne ma fascinuje, že táto strana takto holou hruďou háji záujmy Slovnaftu, ale napríklad firma Eustream, na ktorú sa tu plánuje uvaliť daň z rúry, to znamená daň... (Ruch v sáke.) Milan, prepáč, Milan, vyrušuješ nás. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Kolegovia, musím vás upozorniť, že v rokovacej sále je zakázané telefonovať počas schôdze. Ďakujem.

Kremský, Peter, poslanec NR SR
Takže ešte raz. Fascinuje ma, že strana SaS holou hruďou obhajuje záujmy Slovnaftu, firmy, za ktorou je človek prepojený na jej sponzora, ale napríklad čiastočne štátna firma Eustream, ktorá je obrovským zdrojom peňazí pre štátny rozpočet, na ktorú tu ideme uvaliť daň za rúru, to znamená za to, že vlastní potrubia, aj keby cez tie potrubia nešiel žiadny plyn, ak by zajtra Rusi zavreli kohútik a cez tento plynovod by netiekol žiadny plyn, tak táto firma Eustream túto daň musí platiť. Sú to obrovské peniaze. Sú to stovky miliónov eur. A to, čo som tu počul, že prečo pre rok 2023 sa teda Slovnaft zdaňovať zatiaľ nebude, ale podľa mňa definitívne nebude, je to, že je neisté, ako to bude, aká bude situácia, aké budú mať zisky a tak ďalej, no, samozrejme, ak ich tie zisky nebudú mať, tak nebudú platiť žiadnu daň. Ak tá cena ropy bude taká, že na ňu nebudú dostávať zľavu, tak to nie je aktuálne. Ak tá situácia bude zlá, tak jednoducho zdanenie žiadne nebude. Ale na druhej strane som si takmer na 100 %, možno že aj viac ako na 100 % istý, že keď tu budeme prerokovávať zákon o dani z osobitnej stavby, ktorý postihuje práve tento Eustream, ktorý bude musieť tú daň platiť aj keby nič netieklo tým plynovodom, tak tu nevystúpi nikto zo SaS, aby sa proti tomu postavil. Nikto si tu nebude odhaľovať holú hruď a bojovať za to, že to je neseriózne a neférové túto firmu zdaňovať. Som si tým takmer na 100 % istý. A veľmi by ma prekvapilo, ak by to bolo inak.
Skúsme si všetci nielen tu v tejto sále, ale i mimo nej položiť otázku, prečo to tak je. Pretože to, ako svet funguje, sa nedá pochopiť z toho, čo ľudia hovoria, ale z toho, čo robia. A to, čo robíme dnes, je niečo, čo súvisí s pozadím, ktoré je za tým. A prečo to tak je, odpoveď na túto otázku je vysvetlením toho, prečo takto fungujeme, prečo možno padla vláda, prečo dnes tu musíme riešiť takéto veci. Skúsme sa nad tým všetci zamyslieť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Veľmi sa ospravedlňujem, áno, telefonoval som a nemal by som.
Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona.
Národná rada uznesením č. 1934 z 20. decembra 2022 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet a tiež ústavnoprávnemu výboru. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady toto stanovisko: Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom ústavnoprávny výbor a rovnako aj výbor pre financie a rozpočet. Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý je uvedený pod bodom IV spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča o návrhu výboru, ktorý je uvedený v spoločnej správe hlasovať takto: O bode spoločnej správy č. 1 hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 423 z 21. 12. 2022. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, skončil som, ďakujem pekne, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som otvoril rozpravu k tomuto návrhu zákona.