78. schôdza

Ďakujem pekne. Teraz v rozprave so svojím pozmeňovacím návrhom vystúpi pán poslanec Boris Susko. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážení páni poslanci, pretože poslankyňu tu nevidím ani jednu, dovoľte, aby som aj ja niečo povedal k tejto téme. Keď počúvam, čo sa nám a hlavne občanom Slovenskej republiky snažia nahovoriť alebo snaží nahovoriť táto koalícia, tak si stále myslím, že snívam a že sa potrebujem z tohto sna zobudiť. Počúvame tu už týždeň, že táto vláda potrebuje ešte čas do septembra tohto roka preto, lebo orgány činné v trestnom konaní potrebujú čas na zatváranie opozície. Toto samo osebe v normálnej demokratickej krajine, keď sa najsilnejší líder koaličnej strany vyhráža najsilnejším lídrom opozície, že ich pozatvára a ešte, že teda potrebuje v demisii vládnuť ďalší rok na to, aby sa mu podarilo ich zatvoriť, je samo osebe dôvod na to, aby okamžite odišiel z funkcie, akejkoľvek štátnej, resp. ústavnej.
Ďalej hovoríte, že potrebujete termín do septembra, lebo ľuďom potrebujete ešte pomôcť. No, nepomohli ste ľuďom doteraz, tak žiadnych ďalších desať mesiacov vám nepomôže a nemáte ani legitimitu na to, aby ste im už pomáhali.
Ďalej hovoríte, že potrebujete plniť plán obnovy, potrebujete plniť programové vyhlásenie vlády, potrebujete dokončiť reformy a ďalšie a ďalšie takéto dôvody. A ja stále rozmýšľam, že či naozaj stále snívam. Koaliční poslanci vystupujú a argumentujú týmito dôvodmi, ako keby sme sa tu bavili o tom, či si idú dobrovoľne poslanci skrátiť volebné obdobie, alebo či tu zotrvajú až do konca volebného obdobia, teda do februára 2024. V celom tomto cirkuse nejak zaniká holý fakt, že táto vláda bola rozhodnutím prezidentky Slovenskej republiky odvolaná na základe vyslovenia nedôvery v Národnej rade Slovenskej republiky. Ako by tento fakt vôbec neexistoval, poslanci opakovane vystupujú a zdôvodňujú, prečo tu mali byť ešte do februára 2024 a že vlastne 30. septembra je akýsi kompromis, avšak doteraz som nepočul z úst nikoho z nich, že kompromis medzi čím to je alebo medzi kým to je kompromis.
Keď už sa chceme baviť o kompromise, tak kompromis je máj alebo jún, pretože ak bola vyslovená nedôvera v decembri 2022 a bol tu návrh ústavy, návrh zmeny ústavy, ktorý umožňoval skrátiť volebné obdobie ešte v decembri, kedy sa to malo hneď schváliť a mohol byť vypísaný termín predčasných volieb na marec, prípadne apríl, tak keď sa tu chceme baviť o kompromisnom riešení, tak to kompromisné riešenie je jún, ale v žiadnom prípade nie september. Neviem, medzi čím je september kompromisným riešením februárom 2024, to snáď nemyslí táto vláda vážne, že má ambíciu v demisii vládnuť do konca volebného obdobia ďalší, ďalší rok aj pol.
Takže ešte raz, haló, páni poslanci, táto vláda bola odvolaná, táto vláda nemá žiadnu legitimitu na to, aby vládla tu ďalších desať mesiacov. To je holý fakt. Môžte sa tu hádzať o zem, koľko chcete, toto je holý fakt.
Čo z toho vyplýva? Nemáte legitimitu vládnuť. Prezidentka vás podľa ústavy poverila obmedzenými právomocami v zásade len na to, aby ste doviedli štát, teda Slovenskú republiku do predčasných volieb a to v čo najkratšom možnom termíne. Sama to zdôvodnila ešte v decembri, že si praje, aby to bolo najneskôr v prvom polroku roka 2023. Nechápem už potom, prečo zrazu súhlasila so septembrovým termínom volieb.
Vy už nemáte mandát ani legitimitu na vládnutie a prijímanie žiadnych zásadných opatrení. Už som to tu spomínal pri rozprave o novele ústavy, ale zjavne to treba opätovne zopakovať. Podľa čl. 115 ods. 3 a 119 Ústavy Slovenskej republiky vláda v demisii, teda odvolaná vláda, ktorú tu momentálne máme, ktorá dostane na poverenie, ktorá dostane poverenie vykonávať funkcie vlády v obmedzenom rozsahu do vymenovania novej vlády, nemá kompetencie rozhodovať o programe vlády a jeho plnení, nemá kompetencie rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej sociálnej politiky Slovenskej republiky. Nemá kompetencie rozhodovať o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky a ďalšie veci. A nemá ani kompetenciu vymenúvať a odvolávať štátnych funkcionárov v prípadoch ustanovených zákonom a členov Súdnej rady, resp. len s predchádzajúcim súhlasom prezidentky Slovenskej republiky v tejto poslednej veci. V tých ostatných veciach, ktoré som hovoril, nemá kompetencie vôbec.
Podľa Ústavného súdu Slovenskej republike v problematike zásadných opatrení na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Ústavný súd uviedol, dovolím si teraz krátko zacitovať z rozhodnutia Ústavného súdu: "Ústava neustanovuje taxatívne ani demonštratívne, ktoré z opatrení v uvedených oblastiach sú natoľko závažné, že ich možno charakterizovať ako zásadné. Pomocou výkladu za zásadné opatrenie na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky možno považovať všetky opatrenia, ktoré majú mimoriadny význam pre hospodársku a sociálnu politiku Slovenskej republiky z hľadiska jej dlhodobého rozvoja. Okrem toho za zásadné opatrenia na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky možno označiť aj také opatrenia, ktoré majú zásadný význam pre riešenie konkrétnej situácie dôležitej pre hospodársku a sociálnu politiky Slovenskej republiky." Toľko citát z rozhodnutia Ústavného súdu. Že neprimerane dlhé trvanie ústavného režimu výkonu obmedzenej pôsobnosti dočasne poverenej vlády Slovenskej republiky po jej vyslovení nedôvery podľa čl. 115 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky je nezlučiteľné s požiadavkami adekvátnej reakcie vrcholného orgánu výkonnej moci na neobvyklé naakumulovanie rizík z vnútropolitického vývoja v spojení s extrémnym nárastom vplyvu vonkajšieho prostredia.
Dočasne poverená vláda bez možnosti rozhodovať v zásadných opatrenia na zabezpečenie hospodárskej, sociálnej politiky, resp. vnútornej a zahraničnej politiky. Je neudržateľná pre spoločenskú a ekonomickú situáciu. Nemožnosť rozhodovania v zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky sa dotýka a rozhodovania o čerpaní peňazí z fondu obnovy napríklad a ďalšie rozhodnutia, ktoré majú charakter zásadných opatrení na zabezpečenie, ako som už povedal, hospodárskej, sociálnej, vnútornej a zahraničnej politiky. Z médií sme sa dozvedeli, že včera vláda Slovenskej republiky schválila koncepciu na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby. Koncepcia, koncepcia je jednoznačne zásadná otázka sociálnej politiky. Prekročila vláda svoje kompetencie? No podľa môjho názoru rozhodne áno. Otázka je, ako by v tomto prípade na toto sa pozeral Ústavný súd, v prípade že by to bolo preskúmavané Ústavným súdom.
Kolegovia, v tomto sa mi hodí taký, taký primeraný príklad, keď na hokejovom zápase je vylúčený hráč do konca zápasu, ale on si povie, že som síce vylúčený v prvej tretine, v polovičke, ale ja by som ešte rád do polovičky tretej tretiny ten zápas dohral a potom už pôjdem do šatne. Takto to vyzerá so súčasnou vládou.
Ďalej tu máme princíp právnej istoty. Z judikatúry Najvyššieho súdu ako aj Ústavného súdu v mnohých rozhodnutiach vyplýva to, že štátne orgány majú konať bez zbytočných prieťahov. Konanie štátneho orgánu s prieťahmi vo veľa rozhodnutiach, či už Najvyššieho súdu, alebo Ústavného súdu znamená porušenie princípu právnej istoty a zrušenie takýchto rozhodnutí. Ako inak sa dá charakterizovať konanie tejto vlády, že tu chce vládnuť ešte desať mesiacov v demisii s obmedzenými kompetenciami, s obmedzenými právomocami ako to, že porušuje princíp právnej istoty, ktorý bol judikovaný v mnohých rozhodnutiach najvyšších súdnych autorít. Na to nie je, nie je žiadna odpoveď. Teda všetko, čo v týchto veciach táto vláda urobí, môže byť predmetom ústavného prieskumu a verte, že toto návrhové opatrenie, ktoré my ako poslanci Národnej rady máme, tu aj v plnom rozsahu využijeme.
Argumenty ´lebo Fico´, ´lebo musíme zabrániť, aby sa Fico dostal opäť k moci, resp. SMER opäť k moci´, páni kolegovia, ale o tom vy nerozhodujete. O tom nerozhodujeme ani my. Občania Slovenskej republiky rozdajú vo voľbách nanovo karty. Občania Slovenskej republiky v demokratických a slobodných voľbách rozhodnú, kto bude ďalej vládnuť. Demokracia nefunguje tak, že odvolaná vláda sa sama so sebou dohodne, že tu bude vládnuť a že bude rozhodovať, kto príde alebo nepríde po nej, ale kto môže alebo nemôže, alebo má, alebo nemá prísť po nej. O tom rozhodnú občania Slovenskej republiky bez ohľadu na to, či sa nám to páči, alebo nie. O tom je demokracia, páni poslanci.
A teraz mi dovoľte, keďže som povedal dôvody, pre ktoré táto vláda tu nemá legitimitu a keďže je tu snaha týchto zvyškov koalície zabetónovať sa tu ešte to 30. septembra, aby som predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu uznesenia, ktorý má za cieľ dve veci. Jedna vec je, aby sme presunuli v zmysle ustanovení rokovacieho poriadku § 58a ods. 4 kompetencie výboru Národnej rady pri odsúhlasovaní záležitostí Európskej únie z výboru na plénum. Je to absolútne nekonfliktná záležitosť a dúfam, že ju všetci podporíte. Pretože ak je vláda v demisii a nemá kompetencie rozhodovať o zásadných otázkach, tak by tieto kompetencie mala prevziať Národná rada a plénum Národnej rady.
A druhý bod tohto pozmeňovacieho návrhu, no a v tej súvislosti teda aj kontrolná činnosť Národnej rady, samozrejme. A druhý bod tohto pozmeňovacieho návrhu sa týka žiadosti pre vládu, aby dôsledne dodržiavala obmedzenie, ktoré jej vyplývajú z poverenie prezidentky Slovenskej republiky a z Ústavy Slovenskej republiky na dočasný výkon mandátu v obmedzenom režime.
Podrobnejšie zdôvodnenie tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je zverejnené v písomnej forme na stránke Národnej rady, samozrejme, kde je tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh predložený.
Čiže, pán predsedajúci, začnem teraz čítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Suska k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 1429.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 1429, sa mení a dopĺňa takto:
1. V bode B. 2. sa na konci za slovo konania vkladá bodkočiarka a dopĺňa sa nový bod C. v znení:
"C. vyhradzuje si
1. rozhodovať o záležitostiach podľa § 58a ods. 3 písm. a) až c) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky") v zmysle § 58a ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, teda
a. prerokúvať návrhy právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie,
b. schvaľovať stanoviská Slovenskej republiky k návrhom podľa písmena a), o ktorých budú rokovať príslušné orgány Európskej únie,
c. posudzuje súlad návrhov legislatívnych aktov Európskej únie so zásadou subsidiarity vrátane schvaľovania odôvodnených stanovísk;
2. vykonávať kontrolnú činnosť Národnej rady Slovenskej republiky, výborov a poslancov Národnej rady Slovenskej republiky vo vzťahu k poverenej vláde Slovenskej republiky s obmedzenou pôsobnosťou, vedúcim ústredných orgánov štátnej správy v súvislosti s okamžitou realizáciu opatrení na posilnenie odolnosti hospodárstva, verejnej sféry a obyvateľov voči kumulujúcim sa krízovým faktorom a s dodržiavaním ústavného režimu výkonu obmedzenej pôsobnosti poverenej vlády Slovenskej republiky po jej vyslovení nedôvery podľa § 127 a súvisiacich ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky;"
2. Dopĺňa sa nový bod D. v znení:
"D. žiada poverenú vládu Slovenskej republiky s obmedzenou pôsobnosťou, aby dôsledne rešpektovala ústavné obmedzenia pôsobnosti dočasne poverenej vlády podľa článku 115 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a zdržala sa opatrení zásadného charakteru ako napríklad typu prípravy a uskutočňovania zásadných zmien v organizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti, predovšetkým formou redukcie poskytovanej zdravotnej starostlivosti a rušenia nemocníc v jednotlivých regiónoch Slovenska a podobne."
Koniec pozmeňovacieho návrhu.
K tomu by som chcel už len dodať, že prosím pána spravodajcu, ale nevidím ho tu, neviem, kto je spravodajca, aby dal hlasovať o týchto dvoch bodoch tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu o každom z nich samostatne.
Ďakujem pekne, skončil som.

Takže uzatváram možnosť faktických poznámok. Sú štyri, aj tak vás tu viac nie je. S prvou faktickou pozvánkou, poznámkou pán poslanec Kamenický, nech sa páči.

Ďakujem pekne.
Ja pána poslanca Borisa Suska považujem za fakt odborníka vo svojej oblasti. A som rád, že takýchto ľudí v strane SMER máme. A ďakujem aj za to, že si vysvetlil vlastne, aké kompetencie táto vláda má a aké nemá. A očividne sa tu proste robia veci, ktoré sú, nie sú v súlade s ústavou. Ja chápem, že keď tu budeme teraz riešiť všetko tak, že niekto niečo urobí a vie dopredu, že to nie je tak, ako by sa to malo robiť. A potom to budeme stále dávať na Ústavný súd, aby to preskúmaval, tak tento štát nebude nikdy, nikdy fungovať. Takže a jednoznačne vyplýva z toho, že keď proste prezidentka odvolala túto vládu, tak táto vláda by sa mala snažiť čím skôr vyvolať predčasné voľby, aby nová vláda dostala plné kompetencie. O tomto to celé je.
Takže preto opakujem, 27. mája je prvý možný termín, aby sa od dnešného dňa alebo od utorka, kedy budeme hlasovať, kedy sa môžu konať predčasné voľby a ja by som bol veľmi rád, ak by to ostatní podporili.
Ďakujem pekne.

S ďalšou faktickou pán poslanec Kočiš.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vláda v demisii je síce vládou, ale už nie je vládou v plnej legitimite, tak ako bolo povedané v rozprave kolegom Suskom. To, že má vláda značné obmedzenia, má za následok len to, že tu naozaj, ak možno trošku predbehneme situáciu, môže dôjsť až k ústavnej kríze, čo ak sa počas hlasovania toho 31. januára táto novela ústavy neschváli. Môže nastať totálne patová situácia, a to, čo si asi všetci najmenej želáme, to, čo si asi všetci okrem slovenskej arabskej strany prajeme, môže tu dôjsť k vymenovaniu úradníckej vlády hradnou pani z paláca. Čiže naozaj tento pozmeňujúci návrh zákona, ktorý predkladá kolega Susko, má svoju váhu a má svoje opodstatnenie.
Čiže naozaj vláda, ktorej bola v pléne Národnej rady Slovenskej republiky 78 poslancami vyslovená nedôvera, by mala naozaj zvážiť, naozaj zvážiť, či májový, júnový alebo možno aj aprílový termín, možno tu padne aj iný návrh, nie je vhodný, nie je lepší, nie je kvalifikovanejší a nie je rozumnejší, ako čakať v nejakej neistote a hlavne neistotu budú mať ľudia. Neistotu budú mať občania, pretože nebudú vedieť, kto im vládne, za akých podmienok im vládne a čo všetko ich môže čakať. Čiže naozaj vláda v demisii, aby tuná bola do druhej polovice októbra, do kedy sa vykreuje po voľbách nová vláda, je naozaj veľkým hazardom. A ako bolo pred tým spomenuté v rozprave kolegu Kamenického, pripraviť a schváliť štátny rozpočet v októbri za tak krátky čas bude nie že náročné, ale bude skoro až nemožné.
Ďakujem pekne.

S ďalšou faktickou pán poslanec Svrček.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Susko, súhlasím s tebou. Presne, na zabezpečenie riadneho chodu ústavných orgánov je dôležité mať plne legitímnu vládu, teda vládu, ktorá nemá obmedzené kompetencie, aby bola doručovaná aj pomoc ľuďom. A áno, aj v minulosti sme tu mali rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré boli dosť diskutabilné. Veď máme tu nález z 2001 z júla ohľadne možnosti skrátenia volebného obdobia, že bolo potrebné si zmeniť ústavu a pritom v ´94, 2006, 2011 si Národná rada bezproblémovo vedela schváliť skrátenie volebného obdobia. Ale čo sa týka tej zmeny, tak Ústavný súd jasne aj povedal, že zmenu ústavy je možné vykonať len, teda účinnej a otvorenej ústavy je možné vykonať len v prípadoch, ak ide o posilnenie zastupiteľskej demokracie, pričom túto úpravu je potrebné ad hoc špecifikovať.
Ale čo sa týka toho 30. septembra 2023, že je tu nejaká dohoda na termíne predčasných volieb. Keď neprejde vami navrhovaný termín v máji, keď neprejde termín navrhovaný HLAS-om na jún a neprejde ani ten septembrový termín, tak tu budeme mať riadny termín konania volieb vo februári 2024 aj s plne fungujúcou úradníckou vládou a ja si myslím, že by to bolo to najväčšie nešťastie pre túto krajinu ešte v tejto situácii, keď potrebujeme spraviť veľký reset novými predčasnými parlamentnými voľbami. Takže ja si myslím, teda aj očakávam a dúfam, verím, že prejde buď májový, alebo júnový termín, aby nová vláda nastúpila čo najskôr, aby mohla sa plnohodnotne venovať príprave štátneho rozpočtu na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S faktickou poznámkou pán poslanec Faič.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Susko, ty si dal odpoveď vo svojej rozprave aj v pozmeňováku, prečo v tomto pléne nezaznel jeden argument vecný a obsahovo správny, ktorý by potvrdzoval nevyhnutnosť alebo zdôvodnil konanie predčasných volieb 30. septembra 2023. Sú to presne tie dôvody, ktoré si ty hovoril, ktoré vyplývajú ako obmedzujúce z ústavy pre túto vládu poverenú výkonom funkcie, teda vládu v demisii, a práve preto nikto z relevantných politikov vládnej koalície tu nevystúpil a nedal jeden jediný argument, ktorý by zdôvodňoval, že prečo to má byť 30. septembra. A treba povedať, že tým predlžovaním politickej krízy, pretože po odvolaní vlády je naozaj, Slovenská republika má politickú krízu a v prípade možných rozhodnutí vlády, tak ako si už uviedol jeden príklad, ktorý bude mimo rámca, mimo ústavného rámca, môže naozaj na Slovensku sa prehĺbiť a vzniknúť aj ústavná kríza. Aj preto tvoje vystúpenie a aj pozmeňujúci návrh má podľa môjho názoru veľký význam pre toto plénum, ktoré sa teda zaoberá prijatím ústavného zákona o termíne predčasných volieb.
Ďakujem.