7. schôdza

Prajem pekný dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na základe povinnosti, ktoré mi ukladá § 5 zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím, vám predkladám Správu o činnosti komisárky pre deti za rok 2019.
Tak ako po všetky iné roky, aj rok 2019 bol rokom plným detských osudov, ktoré potichu prebiehali, prebiehajú a určite aj budú prebiehať mimo kamier, mikrofónov, mimo sál, a to na pozadí rôznych politických zmien. Smutné osudy detí som spolu s mojimi spolupracovníkmi zdieľala v snahe pomôcť im. Ide zhruba o 1 712 podaní, ktoré sme minulý rok riešili, 847 poradenských činností, monitoring v 111 zariadeniach pre deti, návšteva 16 základných škôl. Osobitne sme sa sústredili na skúmanie stavu duševného zdravia detí.
Boli to aj ďalšie nové podnety rodičov detí v súvislosti s úmrtiami alebo poškodeniami zdravia detí pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v rôznych, v rôznych, u rôznych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktoré sa pre..., pripojili už k prešetrovaným úmrtiam z roku 2018.
Správa, ktorú vám predkladám, obsadzuj..., obsahuje informáciu len o časti činností, ktoré sme vykonávali, z dôvodu limitu správy nie je možné postihnúť celú škálu aktivít, ktoré boli vykonané. Napriek tomu verím, že správa poskytuje plastický obraz o tom, čo bolo predmetom agendy.
Z hľadiska základnej štruktúry správy je predložený materiál členený na stručné informácie o medzinárodnej právnej úprave práv dieťaťa, o postavení inštitútu komisára pre deti vrátane mojich zákonných právomocí, na časť o samotnej činnosti komisára pre deti, časť o hospodárení a personálnom zabezpečení úradu komisára pre deti a napokon v prílohách je ako názorná ilustrácia súhrn práv dieťaťa obsiahnutých v dohovore a zároveň zoznam právnych predpisov, ktorými Slovenská republika tieto práva implementovala.
Jadro správy tvorí časť III zameraná na samotnú činnosť komisárky pre deti. Táto časť je zostavená podľa kompetencií komisára upravených zákonom. Jednotlivé kapitoly sú ďalej štruktúrované podľa práv dieťaťa, ako ich upravuje dohovor.
Kapitola A hovorí o pomoci pri ochrane práv dieťaťa na základe podnetu. Obsahuje autentické príbehy porušovania práv detí, ktoré sme riešili spravidla z podnetu rodičov detí či iných osôb. Tieto príbehy sme zostavili tak, aby sme poskytli prehľad o typoch riešených podnetov z hľadiska problému, s ktorým dieťa zápasí.
Kapitola B, Posudzovanie dodržiavania práv dieťaťa prostredníctvom monitorovacích činností, sa sústreďuje na dodržiavanie práv v 111 navštívených zariadeniach, konkrétne sú to komunitné centrá, centrá pre deti a rodičov a rodiny, zariadenia sociálnych služieb, akreditované subjekty vykonávajúce opatrenia sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately v reedukačných centrách.
V rámci monitoringu sme zisťovali aj to, ako sú vybavené okresné súdy špeciálnymi miestnosťami určenými na vypočutie maloletých. S týmto sme sa obrátili aj na policajné prezídium a skúmanie jednotlivých policajných riaditeľstiev.
Kapitola C, Výchovno-vzdelávacia činnosť, sa venuje dodržiavania práv dieťaťa vo výchovno-vzdelávacom procese v základných školách a v materských školách.
Kapitola D rozoberá problémy spojené so zabezpečením práva na zdravie detí s duševnými chorobami. Zaoberá sa stavom duševného zdravia detí a rovnako mimoriadne neutešeným stavom pedopsychiatrie na Slovenskou.
V rámci kapitoly E, Inej činnosti komisárky, poskytujeme informácie o poradenskej činnosti voči našim klientom, nielen deťom, ale aj ich rodičov, resp. iným osobám, ktoré sa o deti starajú, o účasti na legislatívnej činnosti, o podpore zvyšovania povedomia o právach dieťaťa v spoločnosti, o spolupráci so zainteresovanými odborníkmi a ostatnými inštitúciami v oblasti práv dieťaťa a v oblasti medzinárodnej spolupráce.
Posledná kapitola je venovaná hospodáreniu a finančnému a personálnemu zabezpečeniu úradu komisára, kde úrad hospodáril s celkovým upraveným rozpočtom v sume 591 926 eur. Tieto finančné prostriedky boli účelovo určené na financovanie činnosti úradu, v zmysle zákona podliehajú povinnému zúčtovaniu so štátnym rozpočtom.
V roku 2018 úrad mal stanovený počet, pardon, v roku 2019 stanovený počet 13 zamestnancov. V tejto súvislosti ešte by som uviedla ďalšiu vec, a to, že agenda komisára neustále rastie. Enormne narástla najmä agenda vyvolaná podnetmi detí, prípadne iných osôb, a to až na 5 406 úkonom v jednej, v jednom teda podnete. Je to obrovský nárast v porovnaní s rokom 2016.
Ak porovnáme nárast agendy úradu v hodnotenom období 2019 oproti 2016, počet podnetov stúpol o 183,3 %. Počet prešetrovaných podnetov predstavuje v porovnaní s rokom 2016 163,7. V porovnaní s rokom 2018 predstavuje nárast počet prešetrovaných podnikov, podnetov (povedané so smiechom) v porovnaní s rokom 2019 o 28,1.
Dovolím si pripomenúť, že naša činnosť je veľmi rozsiahla, široko prierezová. Je spojená s agendou rezortu práce, rezortu zdravotníctva, rezortu školstva, rezortu vnútra, rezortu spravodlivosti, rezortu kultúry, patrí sem agenda súdnictva, exekúcií či zariadení nápravnej výchovy. Pri predkladaní tejto správu som si plne vedomá, že ani v minulom roku sa nám nepodarilo postihnúť všetky oblasti, ktoré by bolo treba monitorovať. Je to najmä oblasť zdravotníckych zariadení. Treba navštíviť viacero škôl a predškolských zariadení a vzhľadom na došlé podania je potrebné vykonať monitoring k procesu adopcie detí, no a ďalšie.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, poslaním komisára je chrániť najlepší záujem dieťaťa. Nemám rozhodovaciu právomoc. Ak nastane situácia, že príslušné orgány nekonajú v duchu najlepšieho záujmu dieťaťa v..., pardon (rečníčka si napráva rúško na tvári), v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa, mojou úlohou je upozorniť na to a zasadiť sa o to, aby práva dieťaťa boli prednostne dodržané. Mám právo navrhovať prostriedky nápravy v zmysle § 4 zákona o komisárovi. Aj podľa Dohovoru o právach dieťaťa najlepší záujem dieťaťa má prednosť pred záujmami všetkých ostatných osôb, teda aj pred záujmom rodičov. Toto často rodičia nechcú uznať a nasilu sa domáhajú svojho osobného záujmu. Nie je však mojou úlohy chrániť záujem rodiča. Nespokojný rodič sa, samozrejme, sťažuje a častokrát to nie je len jeden, môžu to byť aj obidvaja rodičia. Mrzí ma, že musím na tomto mieste konštatovať, že napriek veľkému úsiliu mňa i mojich kolegov sú ľudia, ktorí neváhajú znevažovať našu prácu polopravdami, klamstvami, vymyslenými príbehmi a podobne. Konám však vždy v najlepšom záujme dieťaťa.
Deti sa na mňa obrátia o pomoc aj vtedy, keď to rodičia alebo osoby, ktorým boli zverené do starostlivosti, nevedia. Jedna pani poslankyňa sa začudovala na výbore, ako deti mohli prísť samé s prosbou o pomoc. Veru môžu aj chodia. Ja musím povedať, bolo to nie v uplynulom roku, v predchádzajúcom, v jednom prípade šofér autobusu doviedol dvoch čiernych klientov, boli to dve deti. A v jednom prípade sme boli deti prevziať tiež na železnici, tiež čierni pasažieri. Rešpektujem aj to, že na rokovaniach výborov nebol ani tak prejavený záujem o predloženú správu, skôr snaha o osočenie. Dostala som päť otázok, všetky boli mimo obsahu správy. Očakávam ich, samozrejme, aj tu a dovolím si v týchto prípadoch hneď aj odpovedať.
K údajnému odporúčaniu matke, aby nevrátila dieťa otcovi, ktorému bolo zverené, nesúhlasím s tým, pretože, naopak, matku sme opakovane upozorňovali, že marí úradné rozhodenie, rozhodnutie, že si môže privodiť trestné stíhanie. Boli pritom ďalšie moje tri zamestnankyne. Upozornenie je zachytené aj v písomnom úradnom zázname, ktorý matka po drobných formálnych úpravách vlastnoručne podpísala. V tejto súvislosti som upozornila aj políciu, pretože obidva doklady, o ktorých tu hovorím, mám k nahliadnutiu. Ale ponúkla som aj poslancom výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, že si to môžu prísť pozrieť ku nám na úrad, bez problémov. Ide o nešťastnú matku, ktorá tri dni po tom, čo mala odovzdať dieťa otcovi, prišla na náš úrad s prosbou o pomoc. Dovolila som si tento prípad rozobrať v zmysle všetkých dostupných dokladov, ktoré k tomu mám, a rozposlať vám i vašim asistentom.
K stretnutiu s Marianom Kočnerom. Nemám žiadne prepojenia na pána Kočnera. Navštívil dvakrát náš úrad, pri rozhovore s ním boli prítomní aj ďalší dvaja zamestnanci.
Ak dovolíte, vážené pani poslankyne a páni poslanci, nemám záujem selektovať, koho v úrade prijmeme a koho nie. A dovolím si upriamiť pozornosť na § 2 ods. 2 a § 21 ods. 1 zákona o komisárovi, ktorý ustanovuje: „Každý má právo obrátiť sa na komisára pre deti vo veci porušovania práv dieťaťa alebo ohrozovania práv dieťaťa.“ Ba dokonca zákon počíta aj s tým, že podnet môže podať aj osoba vo väzbe či výkone trestu odňatia slobody, keď v § 21 ods. 3 zákon ustanovuje, a zase odcitujem: „Podnet osoby, ktorá je pozbavená osobnej slobody, alebo osoby, ktorej osobná sloboda bola obmedzená na základe rozhodnutia súdu alebo iného správneho štátneho orgánu, a korešpondencia súvisiaca s podnetom nepodliehajú úradnej kontrole.“
Čo chce, čo sa chce verejnosti v súvislosti s návštevou pána Kočnera vlastne podsunúť? Úrad v roku 2019 navštívilo viac ako 2-tisíc osôb. Myslíte si, že snáď som prepojená so všetkými týmito osobami? Či niekto len účelovo vybral tohto jedného? O čo vlastne ide?
K údajnej spolupráci s advokátmi. S advokátmi nespolupracujem, nie je to v našej agende potrebné. Občas sa stane, že sa s nimi stretnem, a ja som to dozadu za tie štyri skoro, viac ako štyri roky nejakým spôsobom spočítala, stretla som sa s piatimi advokátmi. Nehovorím o tom, ktorí advokáti sú na súde, ale tam je to prísne oddelené. A v každom prípade to bolo v záujme dieťaťa, kde sme hľadali riešenie, a riešenie také, kde advokáti boli prístupní pomôcť, aby sa uzatvorila dohoda. Ak v ojedinelom prípade na naliehanie a prosby blízkej osoby matke som odporučila konkrétneho advokáta so skúsenosťami v rodinnom práve, bolo to zneužité proti mojej osobe, ale je to poľutovaniahodné.
Pripúšťam však nevhodnú moju formuláciu a azda nerozmyslené slová, ale musím povedať ešte jednu vec, ľutujem to a je mi veľmi ľúto a veľmi sa ospravedlňujem dotyčnému advokátovi. Kategoricky však odmietam akékoľvek konšpirácie smerujúce k náznakom dohadzovania klientov advokátovi.
K údajnému odporúčaniu rodičov, aby rešpekt..., nerešpektovali súdne rozhodnutie, nie je to pravda. V súvislosti s obmedzeniami z dôvodu pandémie COVID-19 sa na mňa obrátilo množstvo rodičov s otázkou, čo robiť. Bolo to spolu 186 podaní. Tento týždeň každý deň prichádzali ďalšie. Rodičia nezohľadňovali také okolnosti, akože dieťa žije v domácnosti so starými rodičmi, s tehotnými matkami a podobne. Na základe našej žiadosti Úradu verejného zdravotníctva tento nám poskytol stanovisko. Dovolím si ho znovu odcitovať: „Orgán verejného zdravotníctva môže z odborného hľadiska v záujme ochrany zdravia dieťaťa odporučiť počas trvania mimoriadnej krízovej situácie vylúčenie styku dieťaťa s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti.“ Presne túto vetu som odcitovala v oznámení do TASR po tom, čo sa na mňa obrátilo množstvo rodičov s upozorneniami o rizikách spojených s odovzdávaním dieťaťa druhému rodičovi.
Výsostne odborné stanovisko v najlepšom záujme detí napadlo niekoľko nespokojných rodičov cez mimovládky, médiá a rozpútali proti tomuto stanovisku štvavú kampaň. Následne Úrad verejného zdravotníctva dementoval svoje vlastné stanovisko. Písomnú dokumentáciu, samozrejme, môžem predložiť, taktiež som na výbore pre ľudské práva na toto upozornila.
K zamestnávaniu môjho švagra. (Povedané so smiechom.) Môj švagor je ekonóm, dôchodca. Zamestnala som ho dočasne na základe zmluvy, a to na vykonanie inventarizácie majetku v našom maličkom úrade. Naviac, ešte k tomu aj, samozrejme, ďalšiu tú spisovú dokumentáciu, ktorú k tomu súvisia, a porovnanie s účtovným stavom, a to z dôvodu viac ako sedem mesiacov chorej pracovníčky, ktorá túto agendu spracovávala.
Vážení páni poslanci a panie poslankyne, nebránim sa kritike, ak je vecná, racionálna, konštruktívna, ak môže pomôcť zmierniť osudy detí. No ak som na rokovaní výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny bola kritizovaná za to, že som málo proaktívna, lebo nespolupracujem s občianskymi združeniami, ktoré suplujú nedostatok pedopsychiatrov, tak mi, prosím, prepáčte, ale na tým sa musím pozastaviť.
Tento názor si, žiaľ, nemôžem osvojiť ani neviem vyvodiť z toho iné dôsledky. A to preto, že závažné diagnózy dieťaťa, ako sú duševné poruchy a poruchy správania, psychiatrické diagnózy, by nemohli, by mohli riešiť nadšenci, laici v občianskych združeniach. Ale s tým, bohužiaľ, s týmto názorom ani žiadny odborník súhlasiť nemôže a takisto ani ja. Hoci s občianskymi združeniami ale v iných veciach spolupracujeme, ba dokonca s niektorými máme uzatvorené memorandum o spolupráci, napriek tomu nemôžu neodborníci, laici suplovať pedopsychiatrov. Už druhý rok sa tejto téme vážne venujeme, o čom píšeme práve v správe časti D na stranách 97 až 103.
Spolu s renomovaným psychiatrami, psychológmi, Národným strediskom pre ľudské práva a kompetentnými orgánmi, ako je ministerstvo spravodlivosti, ministerstvo vnútra, ministerstvo práce, Generálna prokuratúra a v zastúpení aj predsedovia niektorých súdov, sme minulý rok urobili dve konferencie. Závery sú zverejnené na stránke Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Žiaľ, je nevyhnutné venovať sa tejto téme, a preto už aj tento rok v mesiaci februári sme zorganizovali okrúhly stôl za účasti hlavných odborníkov pre oblasť pedopsychiatrie, klinických psychológov a, samozrejme, kvalifikovaných odborníkov a znalcov.
Druhá vec, ktorá mi bola vytýkaná na výbore pre ľudské práva, bola, že som nezabezpečila bezdomovské..., bývanie pre bezdomovecké deti. Dovoľte mi, prosím, opakovane sa vyjadriť a vysvetliť, že komisár pre deti nie je súčasťou výkonnej zložky štátu. A ja nemám skutočne žiadny nástroj ani základnú kompete..., žiadnu kompetenciu na to, aby som takúto úlohu mohla splniť. A, prosím, vezmite na vedomie aj to, že som na to upozornila v mojej správe za rok 2018, kde nájdete podrobne opísané aktivity s cieľom zlepšiť podmienky života detí v rómskych osadách vrátane bývania a dostupnosti k vode, kde som všetkým zainteresovaným, kompetentným subjektom písomne navrhla niektoré konkrétne systémové a komplexné opatrenia, na čo mám právo. Niektoré sa splnili, ďakujem veľmi pekne tým starostom, dokonca sedia tu niektorí, ktorí prijali opatrenia a pomohli riešiť situáciu. Dozvedela som sa však, že správu za rok 2018 nikto nečítal.
V tejto chvíli, dámy a páni, keďže končím moje uvedenie správy, si vás dovoľujem skutočne veľmi úprimne požiadať, každá jedna časť a každá jedna kapitola obsahuje návrhy opatrení na nápravu, takisto ako to bolo v predchádzajúcich rokoch. Ba dokonca pripájame aj tie vážne opatrenia, ktoré neboli splnené v mnohých prípadoch. Mnohí ľudia prijali úlohy alebo navrhnuté opatrenia a riešili ich. Takže vďaka tomu sa podarilo kus práce aj urobiť. Nikdy to nie je dosť pre deti. A verte mi, máte aj vy deti a zastávam názor, že dieťa je dar. Bez ohľadu na to, aké to dieťa je, preto si, ale zaslúži si vždy, aby malo svoje práva, aby sme urobili všetko pre to, aby sme nevnášali už medzi deti nenávisť, ale aby sme ich vychovávali k starostlivosti, zodpovednosti, láskavosti, porozumeniu, tolerancii a, samozrejme, k pravde, v žiadnom prípade nie k nenávisti a nepochopeniu toho druhého.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

Ďakujem velice pekne pani komisárke.
Poprosím spoločnú spravodajkyňu z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny pani poslankyňu Jarmilu Vaňovú, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch.

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani komisárka, dovoľte mi, aby som z poverenia gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny predložila spoločnú správu o prerokovaní predmetného materiálu vo výboroch.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 42 z 3. apríla 2020 správu o činnosti komisárky pre deti (tlač 19) prerokovali nasledovné výbory: výbor sociálne veci a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Výbor sociálne veci vo svojom uznesení č. 27 vyjadril znepokojenie nad prácou Úradu komisárky pre deti a odporúčal Národnej rade zobrať správu na vedomie. Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny vo svojom uznesení č. 14 vyslovil dôvodnú obavu z nenaplnenia všetkých cieľov a úloh, ktoré spadajú do kompetencie komisárky pre deti. Odporúčal Národnej rade zobrať správu na vedomie a uzniesť sa na tom, že orgány Národnej rady budú venovať náležitú pozornosť podnetom, ktoré upozorňujú na nedostatky v činnosti komisárky pre deti Viery Tomanovej.
Gestorský výbor na základe uznesení uvedených výborov navrhuje Národnej rade prijať uznesenie v znení uvedeného v prílohe k spoločnej správe výborov (tlač 19a). Návrh uznesenia znie:
„Národná rada
a) berie na vedomie správu o činnosti komisára pre deti za rok 2019,
b) poveruje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny venovať náležitú pozornosť podnetom, ktoré upozorňujú na nedostatky v činnosti komisárky pre deti Viery Tomanovej.“
Spoločná správa bola schválená uznesením gestorského výboru č. 20.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku. Prihlásila sa pani Kat..., poslankyňa Katarína Hatráková.
Nakoľko máme čas prestávky, tak ju poprosím, pani poslankyňu, aby sme pokračovali až po 14.00 hod. Ďakujem pekne. (Reakcie z pléna.)
Ospravedlňujem sa, áno, tak až po hodine otázok.

(Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)