7. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, prípady, ktoré tu prezentovala pani komisárka, jednoznačne potvrdzujú dôležitosť problematiky, ktorá sa rieši.
Vážení kolegovia, prosím, teraz aby sme sa odosobnili od politiky, aby sme sa neobviňovali, kto vládol doteraz, kto vládne teraz. Teraz si myslím, že tieto invektívy pri deťoch si môžeme odpustiť, pretože je to veľmi citlivá téma.
Ak počet úkonov na jedného pracovníka úradu vzrastie takmer dvojnásobne, počet zamestnancov nerastie päť rokov, počet riešených prípadov sa pritom takmer zdvojnásobí, tak mi z toho vychádza, že štát a vláda úradu nevenovala dostatočnú pozornosť a mali by sme jeho zázemia výraznejšie podporiť, lebo v opačnom prípade sa pri riešení konkrétnych prípadov dopracujeme k povrchnosti a formálnosti. Budeme mať síce úrad, ale problémy budú narastať.
Osobne by som sa, by som sa, postavil úrad komisárky pre deti na úroveň verejného ochrancu práv.
Žijeme dobu, ktorá kladie miestami aj neúnosné nároky nielen na dospelých ľudí. Deti a mladiství pritom na tento tlak nie sú pripravení a znášajú to horšie. Preto by bolo príslušné ministerstvá podľa názoru, ide o ministerstvo školstva, ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo práce a ministerstvo spravodlivosti, nemali by podceňovať tieto údaje, ktoré sa v správe nachádzajú.
Kybernika šikana, šikana na školách, zhoršujúca sa situácia detí v osadách, to je realita, ktorá si vyžaduje systémové opatrenie a dlhodobú systematickú prácu. Aj údaje o pokusu dokonalých samovraždách detí a mladistvých sú pre nás všetkých silným odkazom. Táto správa je cenná v tom, že dáva konkrétne odporúčanie na riešenie jednotlivých oblastí, ktoré spomína.
Osobitne sa treba v prípade detí venovať rozširovaniu možností akútneho riešenia krízových situácií, ktoré sú opísané v nárokoch na rozšírenie počtu lôžok, špecialistov v jednotlivých zariadeniach. Práve na tom, že nemáme možnosť riešiť akútne prípady rýchlo a promptne, najčastejšie zlyháva pomoc pri riešení krízových situácií. Následne by sme sa mali zamyslieť nad systematickým dobudovaných lôžok v oblasti pedopsychiatrických zariadeniach. Veď ak správa uvádza, že v roku bolo vyšetrených 384 detí, takmer 46-tisíc bolo hospitalizovaných, je to veľké číslo, ktoré si zo strany ministerstva zdravotníctva vyžaduje pozornosť. Ak druhé najväčšie mesto u nás Košice nemá takéto kapacity, tak niečo musíme robiť.
Veľkým negatívnom je dostupnosť ambulantných a psychiatrických služieb pre deti zhoršujúce, kým počet detských pacientov v Bratislave zdvojnásobil, v iných častiach Slovenska sa strojnásobil. Pritom napríklad Prešovský kraj nemal v roku 2019 ani jedného atestovaného pedopsychiatra. Takýchto situácii je opísaných v správe oveľa viac. Preto by som vás chcel poprosiť, hlavne výbor sociálny, ale aj ďalšie výbory, keby sme venovali tejto problematike pozornosť. Rastie drogová závislosť, rastie nám nielen gamblerstvo. Pokiaľ štát nebude venovať tejto skupine ľudí pozornosť, tak mladých ľudí sa bude ťažko vychovávať.
A rastie nám aj agresivita. Ja by som vás chcel skutočne poprosiť, hlavne výbory, ktoré majú, aby ste prešli všetky detské domovy, ktoré na Slovensku sú, a potom keby ste prešli aj detský domov, ktorý je v Sučanoch, ktorý patrí pod ministerstvo spravodlivosti. Nadobudnete celkom iný pohľad na veci. Ja nechcem teraz tu vás zaťažovať problémami. Ale na Slovensku nie je psychiatrov, nie je psychológov, ktorí by riešili veci.
Rastie nám anorexia a bulímia u dets..., u detských pacientov, ktorý treba takisto začať riešiť. Viete, ťažko je tu hovoriť, keď napríklad v Železovciach malo byť dávno postavené ministerstvom zdravotníctva spolu s ministerstvom vnútra zariadenie pre ľudí, ktorých, ktorí nepatria na slobodu, ktorí sú vážne psychicky chorí.
Keď sa idete pozrieť do všetkých zariadeniach, kde sú psychicky narušených pacientov, zistíte, že tu ako štát strašne zanedbávame našu povinnosť, ktorú máme. Ale zanedbávame našu povinnosť, ktorú by štát mal ďaleko ináč riešiť, hlavne pri detských pacientoch.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie evidujem štyri faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Tomáš Šudík.

Ďakujem za slovo. Pán Muňko, ja s vami určite súhlasiť nebudem. Obhajoval ste tu pani Tomanovú a jej správu, ale ja voči tejto pani a tejto správe nemám žiadnu dôveru, lebo iba napríklad môžeme uznať, že iba Výbor Organizácie Spojených národov za práva detí, keď tam pani Tomanová vstupovala do svojej funkcie, sa vyjadril, že politicky nominovaný straník by nikdy na takejto pozícii nemal byť. A to je fakt, ktorý hovorí.
Ďalej. Ešte keď bola pani Tomanová ministerka, si pamätám, ako občianskemu združeniu, ktorému šéfovala pani Jana Vaľová, poskytla dotácie na centrum, ktorý do dnešného dňa nestojí. Kde tie peniaze zmizli? A vy tu obhajujete pani Tomanovú? Čo to tu má byť?
A zároveň Čistý deň. Prečo nijak nefungoval, keď v Čistom dni sa prejavilo, čo sa tam deje? Kto pomohol tým deťom? Tým dievčatám? Nikto! Si tam chodili papaláši užívať s maloletými. A vy ju tu budete podporovať. Toto už je čo za cirkus?
A ďalej. Ja si myslím, že takáto osoba, ako je pani Tomanová, ktorá v dôležitých situáciách nevedela zasiahnuť, nemá čo robiť na svojej pozícii a mala by odstúpiť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Ondrej Dostál.

Pán poslanec Muňko, no zaujímavé upozornenie na viaceré problémy a dlhodobo neriešené problémy. Len teda to, čo ma na tom zarazilo, je, že vy ste tu dvanásť rokov boli opozičným poslancom, a upozorňovali ste na to, že by to vláda mala riešiť? Lebo ja mám pocit, že ste boli 12 rokov prominentným predstaviteľom najsilnejšej vládnej strany, ktorá tie problémy, na ktoré ste upozornili, predsa mala v kompetencii riešiť. Mohla ich riešiť. Prečo ich neriešila? To vy nie ste nepopísaný list papiera, ktorý teraz ste sa stali 29. februára prvýkrát poslancom alebo máte za sebou desať rokov opozičného pôsobenia. Však všetky tie problémy, o ktorých ste hovorili, tam, kde, čo, čo mal štát urobiť, čo by malo ministerstvo urobiť, však to bola primárne zodpovednosť vlády, aby to riešila, a vy ste boli, vy ste boli vládnym poslancom. Vy za to nesiete zodpovednosť. Tak nerozumiem celkom tomu, že prečo teraz hovoríte o tom, že toto si máme všímať a tamto si máme všímať a tomu sa máme venovať.
Prečo ste na to neupozorňovali tých uplynulých 12 rokov?

Pán poslanec Štefan Kuffa.

Ďakujem za slovo aj za vaše vystúpenie. Pán kolega, ja som dával pozor. Tí pedopsychiatri, no naozaj je to problém, a ešte aby boli navyše atestovaní. Zaujalo ma aj to, že Prešovský kraj nemá ani jedného pedopsychiatra. Ja poznám detského psychiatra, ale či už je, áno, detský psychiater je to, ale či má atestáciu, tak to neviem.
Venovať sa proste takémuto typu pacientov, jak je detské psychiatrické ochorenie, je to naozaj veľmi ťažká práca a veľmi zložitá, a naozaj je veľmi bolestivé a každého z nás to veľmi hlboko raní, ak možno niektorí sme tuná kolegovia, ktorí sme mali v rodinách to, kde je dokonané suicídium u dieťaťa, čo je veľmi bolestivé. Ono v tých sociálnych zariadeniach, dovolím si povedať, že naozaj môže byť aj viac takýchto prípadov, a čo všetko vedie týchto ľudí.
Viete, ale keď my sa tak správame v Národnej rade a koľkokrát tuná priam nabádame, mnohé veci zľahčujeme, tu o antikoncepciách, koľko tu bolo tejto reči. Však, samozrejme, to nabádame aj mladých ľudí na predčasnú sexuálnu aktivitu. Potom plačeme nad tým, že sú znásilňovaní alebo proste takto. To sú veci, ktoré sú veľmi hlboko protirečivé.
Spomínam si na konkrétnu udalosť, mi volala nedávno matka, ktorá to zažila ako v rodine, dcéra, ktorá, nebudem hovoriť ani meno, ani odkiaľ, aby som to neprezradil, ale bolo to veľmi bolestivé, kde plakala do telefónu, aby som jej pomohol. Tá dcéra bola na ARE, ešte žila, neviem, v tomto čase, že či žije, alebo nežije, ale bolo mi jej veľmi ľúto a je to naozaj vážny problém na Sloven... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dokončíme ešte reakciu na faktické poznámky.
Pán poslanec Dušan Muňko, nech sa páči.

Páni poslanci, nebudem ja reagovať na veci. Ja som upozornil len preto na tie veci, že napríklad nemáme jedno detoxikačné zariadenie vybudované. Potrebovali by sme ich minimálne štyri-päť, aby sme začali venovať pozornosť deťom. Tá problematika detí je takisto zložitá, ako je trebárs v Sociálnej poisťovni invalidní dôchodcovia, môžeme vymenovať veci, ale aj iné veci, ktoré jednoducho sú. Nechcem polemizovať o tom, pretože jednoducho pokiaľ nenájdeme zdravý rozum a nezačneme spolupracovať, asi ťažko vyriešime niektoré veci.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, je 19.01 hod., končím dnešný rokovací deň a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať zajtra po tom, ako zasadnú výbory, o 10.30 hod. druhým čítaním v skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Po prerokovaní tohto zákona, ak stihneme, budeme pokračovať opäť v tejto prerušenej rozprave a potom ďalšími správami.
Zajtra končíme rokovanie o 14.00 hod. a nebudeme mať obednú prestávku.
Ďakujem veľmi pekne. Pekný večer vám prajem.

(Prerušenie rokovania o 19.02 hod.)

Poznámka:

V súvislosti s celosvetovou pandémiou nového koronavírusu COVID-19 počas rokovania NR SR všetci účastníci (t. j. poslanci NR SR, členovia vlády SR, predstavitelia iných štátnych orgánov) mali povinnosť mať na tvári rúška, resp. aj ochranné rukavice na rukách. Po vstupe do rokovacej sály boli povinní ošetriť si ruky dezinfekčným prostriedkom umiestneným pri dverách. (Rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. OLP/2405/84443 zo dňa 09. 03. 2020, ktorým sa verejnou vyhláškou oznámilo vydanie rozhodnutia, a rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. OLP/2680/2020 zo dňa 17. 03. 2020, ktorým Národnej rade Slovenskej republiky udelil výnimku.)