7. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, pni ombudsmanka, správu o činnosti komisárky pre deti za rok 2019 som si prečítala, a hoci nie som odborníčka v tejto oblasti, veľmi citlivo vnímam problematiku ochranu detí, ich práv a podmienok ich zdravého vývinu.
Správa je obsiahla, avšak z môjho pohľadu veľmi neproporčne napísaná. Venuje sa opisu konkrétnych jednotlivých prípadov, je to v poriadku v tom prípade, ak má ísť o uvádzania prípadov, ktoré sú v našej spoločnosti bežné, a by som tomu rozumela, že v tom prípade je správne im venovať taký priestor, ak je cieľom na základe ich prípadu navrhnúť konkrétne opotre..., opatre..., konkrétne opatrenia.
Už v minulej správe, za rok 2018, sme vám, pani komisárka, adresovali výhradu, že nie je úlohou komisárky vstupovať do súdnych konaní ako advokát niektorej strany. To má preverovať súd a sociálna kuratela. Ak je nespokojnosť s prácou týchto zástupcov, treba dať podnet na preverenie ich spôsobilosti.
Môj názor však je, že nešlo o takéto prípady, ale že išlo skôr o vaše vyviňovanie sa, lebo išlo viackrát o tie prípady, ktoré boli medializované a ktoré ste, nakoniec aj vy sama na ne upozornili vo vašom liste adresovanom poslancom, kde ste veľmi emotívne uvádzali, že aká krivda sa deje vám. Naopak, si myslím, že mali by ste sa viac venovať krivdám, ktoré sa dejú deťom.
Vaša správa sa venuje a opisuje rôzne spôsoby monitoringu dodržiavania práv detí, napríklad v centrách pre deti a rodiny, opakovane konštatujete zlý stav v týchto centrách, problém s nedostatočnými opatreniami pre mladých dospelých a len veľmi vecne konštatujete, že je nedostatok napríklad bývania. Rozdávanie, rozdávate v správe úlohy, kto čo zabezpečí, napríklad bývanie obec.
Vo vašej správe som ale nevidela, že by ste dali napríklad podnet, trestné oznámenie vo veci či podala návrh na kontrolu...
alebo komunikovala s Generálnou prokuratúrou či orgánmi činnými v trestnom konaní, alebo či ste komunikovali s nejakými ďalšími odborníkmi, ktorí by vami zistené nedostatky a problémy posunuli dopredu, lebo ak nie, tak samotné konštatovanie a rozdávanie úloh bez nejakej záväznosti je nedostatočné.
Správa sa zameriava a neviem, či to bola teda aj vaša činnosť, ale teda zameriava sa správa na administratívu, dotazníky, doklady a podobne. Mne to skôr príde taká, nechcem teda povedať úplne v pravom slova zmysle, ale čiastočne šikana na odklanenie, odklonenie pozornosti toho, čomu by ste ako v správe mali venovať pozornosť ďaleko väčšiu. Neblahá skúsenosť so zariadením Čistý deň poukázala, že takéto praktiky rôzne - a pod dohľadom štátu, ako aj vás ako ochrankyne - sa v minulosti v našich zariadeniach diali.
Niektoré opatrenia naozaj naproti vášmu emotívnemu listu vyzerajú ako chladné opatrenia. Sú povymenované, ale nepoukazujú na ľudský záujem. Emotívne ste sa obhajovali a vyhraňovali voči kritike médií a niektorých zasiahnutých účastníkov vzťahu detí a dospelých bez ohľadu na to, či mal právo niekto, alebo nie. Nechcem sa k tomu vyjadrovať. Vy ste ale povinná to strpieť, ale tie deti, ktorých sa to týka, nie.
Mali ste, napríklad je tam uvedený monitoring dodržiavania práv detí v reedukačných centrách. V poriadku, ale nenašla som tam monitoring ani nič napísané o resocializačných zariadeniach.
Samostatne sa venujete monitoringu dodržiavania práv detí v akreditovaných subjektoch vykonávajúcich opatrenia sociálnej ochrany detí a sociálnej kurately. Monitoring bol uskutočnený v 7 akreditovaných subjektoch, ale neuvádzate v ktorých.
Nič neuvádzate o opatreniach, kde v minulosti štát absolútne zlyhal. Aké nápravné kroky sa udiali, aby sa to neopakovalo, a to najmä už v mnou spomínaných resocializačných zariadeniach. Nie je doteraz mi jasné, čo vlastne resocializácia, čo je resocializačné zariadenie, kto tam patrí a kto nie. Do resocializačných zariadení majú deti nastúpiť po liečbe závislosti. Ako je to s týmito deťmi? Už nie sú, nie sú na svete tieto deti, keďže vo vašej správe vôbec nehovoríte o tom, že ktoré deti a mládež potrebujú mať, byť umiestnené v tomto zariadení, aby dostali dodatočnú starostlivosť po ich liečbe od závislosti. Aké opatrenia a preverenia ste vykonali? Či nedochádza k zlému zaobchádzaniu, k šikane alebo nedostatočnej zdravotnej starostlivosti, či sexuálnemu zneužívaniu na ich podobných pracoviskách a v zariadeniach. Ako funguje celý systém liečby drogových závislostí mladých a najmä ich dodatočné, starostlivosť o to, aby sa takáto situácia pre nich nezopakovala, ak nemôžu byť umiestnené ďalej do domácej starostlivosti.
Asi ťažko je od vás očakávať sebareflexiu. A na základe neblahých skúseností, kde ste boli jednou z priamych aktérok, môžme očakávať, že sa budete tejto skupine mladých ľudí venovať. Kauza Čistý deň pred štyrmi rokmi naplno ukázala, ako štát zlyháva v ochrane tých najzraniteľnejších detí. Navyše detí, ktoré sa liečili zo závislosti od drog. O dianí v resocializačnom zariadení v Galante, kde malo dochádzať k sexuálnemu zneužívaniu chovankýň, zatiaľ vypovedajú dva rozsudky. Bývalému zamestnancovi Čistého dňa vymeral súd za sex s vtedy 14-ročnou chovankyňou 5 rokov a 4 mesiace a pokutu 500 €. Tamojší psychológ dostal za sex s tromi neplnoletými klientkami počas terénneho pobytu na chate trojročnú podmienku. Vy ste obhajovali činnosť zariadenia a sekundovali vám pri tom bývalý minister Richter, ako aj poslanec Erik Tomáš. Je zaujímavé, že dnes tu nesedia, aby sa vyjadrili k vašej správe. Vedomosť o týchto prípadoch nevhodného správania zamestnancov, ale aj klientov medzi sebou mali aj na ústredí práce. Áno, akreditácia Čistému dňu bola odobratá ešte v roku 2018. Avšak ľudia, ktorí tam pracovali, pôsobia v zariadeniach pre deti ďalej. Kde máme istotu, že tieto centrá sa neuberajú cestou Čistého dňa? Správne by bolo, aby ste sa takýmto zariadeniam venovali so zvýšenou pozornosťou. Avšak vy ste im v správe nevenovali ani slovo. Smutné.

Pani poslankyňa, ja vám veľmi pekne ďakujem, že ste načali aj tému Čistý deň. Mňa by naozaj zaujímalo, či pani ombudsmanka pokračuje v riešení tejto kauzu, pretože pani Tománková aj s pánom Tománkom ešte stále sú vonku, ešte stále sú bez, bez, bez odsúdenia, bez, bez súdov. Ja verím, že časom sa prepracujeme aj tam. Tiež mi to chýbalo v správe, pretože nepovažujem tento bezprecedentný prípad za ukončený. A očakávam, skutočne očakávam, že jednak sa to doplní v správe, ako ďaleko sme s trestnými oznámeniami, ako ďaleko sme so súdmi a kam sa to bude uberať a kedy sa tento prípad konečne uzavrie, a ako hovorím, aj so súdnym procesom pani Tománkovej a pán Tománka.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. No viete, kolegyňka, vstupovanie do súdnych sporov. Viete, aké je to zložité? Podľa toho obsahu, čo ste povedali, je zjavné, že s tým nemáte žiadnu skúsenosť. Vy nieže vstupujete do súdnych sporov, ale veľakrát je človek priam do tých sporov vťahovaný. Môj brat má plné zariadenia problémových ľudí, bezdomovcov a tam sú súdne spory na dennodennom poriadku. Brat ako farár robí advokáta a je vťahovaný do tých súdnych sporov. Nieže by do nich vstupoval a chcel všetko ako riešiť, ale advokát a obhajca veľakrát ich sprevádza, týchto ľudí.
A tých mladých ľudí, ktorých ste ako spomenuli, mladí dospelí ľudia, ja sa vás, pani Zemanová, pýtam, kam majú ísť títo ľudia, hej, že konštatovanie. Máme my takéto zariadenia? Predstavte si, že máte 18 rokov alebo máte dcéru 18-ročnú a vyhodíte ju na ulicu zo dňa na deň. Alebo má 21 rokov. Dnešný psychický vek mladého človeka, mladý človek oveľa neskôr dozrieva a zvlášť v tých sociálnych zariadeniach a v detských domovoch. Tie deti nemajú kam ísť. Nemajú kam ísť. Aj v mladom veku v podstate zostávajú na ulici alebo zostávajú ako bezdomovci. Veľakrát je to vynútená prostitúcia z tej sociálnej situácie, že nemajú kam ísť. Ak viete, pani Zemanová, kam majú ísť, nech sa páči, tak to riešte. Ja viem, kde. Ale tie Žakovce, tie sú preplnené. Brat ich má tam až po strechu ako plný. Nemajú kam ísť tí ľudia.
A tuná keď plačete nad tým, že 16-ročné dievča sexovalo, ja neviem s kým, a tieto veci, ktoré tu rozprávate, na druhej strane ale táto spoločnosť aj mediálne všetko robí preto, aby mladí ľudia žili predčasným sexuálnym životom. To vám nevadí. To nad tým sa nezamyslíte. Ale potom následky, to ste pohoršená z toho.

Ďakujem veľmi pekne Monika, že si doplnila tieto podnety. Áno, myslím si, že úplne, úplne správne. A ja tiež budeme v oča..., čakať, ako sa ďalej bude vyvíjať táto, táto kauza, lebo určite jej nie je koniec. A je škoda a nesprávne je, že v správe sa to vôbec neidentifikuje.
Pán poslanec Kuffa, ja si vážim činnosť vášho brata. Avšak dnes tu máme komisárku pre deti a vo vašom zariadení, teda v tom zariadení sú dospelí ľudia. Áno, presne o tom hovorím, a to má vlastne pani komisárka upozorňovať a búšiť do toho, že čo bude s týmito mladými ľuďmi, ktorí už nie sú deťmi, a tým, že nemajú kam ísť, sa dostávajú do rôznych ťažkých situácií, ktoré môžu nakoniec naozaj vyústiť do tých okolností, čo vy hovoríte.
Vaše zľahčovanie sexu mladých, mladých ľudí - ja určite to nezľahčujem. Avšak je rozdiel, či štát, keď má zverenú osobu v tej starostlivosti, a takéto dianie sa koná, tak je to trestný čin. Pretože ten, čo má zverenú osobu, a dopustí, aby sa mladistvý, na mladistvom konal nezákonný napríklad sex, alebo umožní sex medzi sebou, medzi klientami, tak je to zodpovednosť štátu. My hovoríme dnes o týchto zariadeniach, kde štát má zodpovednosť za tieto zverené osoby, nie o spoločnosti ako takej, s čím, samozrejme, nemôžem súhlasiť ako osoba. Ale je to už potom vecou každého jedného, slobodnej vôli každého človeka, ako žije. Ale nie v týchto zariadeniach, kde štát má starostlivosť zabezpečiť, starostlivosť o zverené osoby.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, prípady, ktoré tu prezentovala pani komisárka, jednoznačne potvrdzujú dôležitosť problematiky, ktorá sa rieši.
Vážení kolegovia, prosím, teraz aby sme sa odosobnili od politiky, aby sme sa neobviňovali, kto vládol doteraz, kto vládne teraz. Teraz si myslím, že tieto invektívy pri deťoch si môžeme odpustiť, pretože je to veľmi citlivá téma.
Ak počet úkonov na jedného pracovníka úradu vzrastie takmer dvojnásobne, počet zamestnancov nerastie päť rokov, počet riešených prípadov sa pritom takmer zdvojnásobí, tak mi z toho vychádza, že štát a vláda úradu nevenovala dostatočnú pozornosť a mali by sme jeho zázemia výraznejšie podporiť, lebo v opačnom prípade sa pri riešení konkrétnych prípadov dopracujeme k povrchnosti a formálnosti. Budeme mať síce úrad, ale problémy budú narastať.
Osobne by som sa, by som sa, postavil úrad komisárky pre deti na úroveň verejného ochrancu práv.
Žijeme dobu, ktorá kladie miestami aj neúnosné nároky nielen na dospelých ľudí. Deti a mladiství pritom na tento tlak nie sú pripravení a znášajú to horšie. Preto by bolo príslušné ministerstvá podľa názoru, ide o ministerstvo školstva, ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo práce a ministerstvo spravodlivosti, nemali by podceňovať tieto údaje, ktoré sa v správe nachádzajú.
Kybernika šikana, šikana na školách, zhoršujúca sa situácia detí v osadách, to je realita, ktorá si vyžaduje systémové opatrenie a dlhodobú systematickú prácu. Aj údaje o pokusu dokonalých samovraždách detí a mladistvých sú pre nás všetkých silným odkazom. Táto správa je cenná v tom, že dáva konkrétne odporúčanie na riešenie jednotlivých oblastí, ktoré spomína.
Osobitne sa treba v prípade detí venovať rozširovaniu možností akútneho riešenia krízových situácií, ktoré sú opísané v nárokoch na rozšírenie počtu lôžok, špecialistov v jednotlivých zariadeniach. Práve na tom, že nemáme možnosť riešiť akútne prípady rýchlo a promptne, najčastejšie zlyháva pomoc pri riešení krízových situácií. Následne by sme sa mali zamyslieť nad systematickým dobudovaných lôžok v oblasti pedopsychiatrických zariadeniach. Veď ak správa uvádza, že v roku bolo vyšetrených 384 detí, takmer 46-tisíc bolo hospitalizovaných, je to veľké číslo, ktoré si zo strany ministerstva zdravotníctva vyžaduje pozornosť. Ak druhé najväčšie mesto u nás Košice nemá takéto kapacity, tak niečo musíme robiť.
Veľkým negatívnom je dostupnosť ambulantných a psychiatrických služieb pre deti zhoršujúce, kým počet detských pacientov v Bratislave zdvojnásobil, v iných častiach Slovenska sa strojnásobil. Pritom napríklad Prešovský kraj nemal v roku 2019 ani jedného atestovaného pedopsychiatra. Takýchto situácii je opísaných v správe oveľa viac. Preto by som vás chcel poprosiť, hlavne výbor sociálny, ale aj ďalšie výbory, keby sme venovali tejto problematike pozornosť. Rastie drogová závislosť, rastie nám nielen gamblerstvo. Pokiaľ štát nebude venovať tejto skupine ľudí pozornosť, tak mladých ľudí sa bude ťažko vychovávať.
A rastie nám aj agresivita. Ja by som vás chcel skutočne poprosiť, hlavne výbory, ktoré majú, aby ste prešli všetky detské domovy, ktoré na Slovensku sú, a potom keby ste prešli aj detský domov, ktorý je v Sučanoch, ktorý patrí pod ministerstvo spravodlivosti. Nadobudnete celkom iný pohľad na veci. Ja nechcem teraz tu vás zaťažovať problémami. Ale na Slovensku nie je psychiatrov, nie je psychológov, ktorí by riešili veci.
Rastie nám anorexia a bulímia u dets..., u detských pacientov, ktorý treba takisto začať riešiť. Viete, ťažko je tu hovoriť, keď napríklad v Železovciach malo byť dávno postavené ministerstvom zdravotníctva spolu s ministerstvom vnútra zariadenie pre ľudí, ktorých, ktorí nepatria na slobodu, ktorí sú vážne psychicky chorí.
Keď sa idete pozrieť do všetkých zariadeniach, kde sú psychicky narušených pacientov, zistíte, že tu ako štát strašne zanedbávame našu povinnosť, ktorú máme. Ale zanedbávame našu povinnosť, ktorú by štát mal ďaleko ináč riešiť, hlavne pri detských pacientoch.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Pán Muňko, ja s vami určite súhlasiť nebudem. Obhajoval ste tu pani Tomanovú a jej správu, ale ja voči tejto pani a tejto správe nemám žiadnu dôveru, lebo iba napríklad môžeme uznať, že iba Výbor Organizácie Spojených národov za práva detí, keď tam pani Tomanová vstupovala do svojej funkcie, sa vyjadril, že politicky nominovaný straník by nikdy na takejto pozícii nemal byť. A to je fakt, ktorý hovorí.
Ďalej. Ešte keď bola pani Tomanová ministerka, si pamätám, ako občianskemu združeniu, ktorému šéfovala pani Jana Vaľová, poskytla dotácie na centrum, ktorý do dnešného dňa nestojí. Kde tie peniaze zmizli? A vy tu obhajujete pani Tomanovú? Čo to tu má byť?
A zároveň Čistý deň. Prečo nijak nefungoval, keď v Čistom dni sa prejavilo, čo sa tam deje? Kto pomohol tým deťom? Tým dievčatám? Nikto! Si tam chodili papaláši užívať s maloletými. A vy ju tu budete podporovať. Toto už je čo za cirkus?
A ďalej. Ja si myslím, že takáto osoba, ako je pani Tomanová, ktorá v dôležitých situáciách nevedela zasiahnuť, nemá čo robiť na svojej pozícii a mala by odstúpiť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Muňko, no zaujímavé upozornenie na viaceré problémy a dlhodobo neriešené problémy. Len teda to, čo ma na tom zarazilo, je, že vy ste tu dvanásť rokov boli opozičným poslancom, a upozorňovali ste na to, že by to vláda mala riešiť? Lebo ja mám pocit, že ste boli 12 rokov prominentným predstaviteľom najsilnejšej vládnej strany, ktorá tie problémy, na ktoré ste upozornili, predsa mala v kompetencii riešiť. Mohla ich riešiť. Prečo ich neriešila? To vy nie ste nepopísaný list papiera, ktorý teraz ste sa stali 29. februára prvýkrát poslancom alebo máte za sebou desať rokov opozičného pôsobenia. Však všetky tie problémy, o ktorých ste hovorili, tam, kde, čo, čo mal štát urobiť, čo by malo ministerstvo urobiť, však to bola primárne zodpovednosť vlády, aby to riešila, a vy ste boli, vy ste boli vládnym poslancom. Vy za to nesiete zodpovednosť. Tak nerozumiem celkom tomu, že prečo teraz hovoríte o tom, že toto si máme všímať a tamto si máme všímať a tomu sa máme venovať.
Prečo ste na to neupozorňovali tých uplynulých 12 rokov?

Ďakujem za slovo aj za vaše vystúpenie. Pán kolega, ja som dával pozor. Tí pedopsychiatri, no naozaj je to problém, a ešte aby boli navyše atestovaní. Zaujalo ma aj to, že Prešovský kraj nemá ani jedného pedopsychiatra. Ja poznám detského psychiatra, ale či už je, áno, detský psychiater je to, ale či má atestáciu, tak to neviem.
Venovať sa proste takémuto typu pacientov, jak je detské psychiatrické ochorenie, je to naozaj veľmi ťažká práca a veľmi zložitá, a naozaj je veľmi bolestivé a každého z nás to veľmi hlboko raní, ak možno niektorí sme tuná kolegovia, ktorí sme mali v rodinách to, kde je dokonané suicídium u dieťaťa, čo je veľmi bolestivé. Ono v tých sociálnych zariadeniach, dovolím si povedať, že naozaj môže byť aj viac takýchto prípadov, a čo všetko vedie týchto ľudí.
Viete, ale keď my sa tak správame v Národnej rade a koľkokrát tuná priam nabádame, mnohé veci zľahčujeme, tu o antikoncepciách, koľko tu bolo tejto reči. Však, samozrejme, to nabádame aj mladých ľudí na predčasnú sexuálnu aktivitu. Potom plačeme nad tým, že sú znásilňovaní alebo proste takto. To sú veci, ktoré sú veľmi hlboko protirečivé.
Spomínam si na konkrétnu udalosť, mi volala nedávno matka, ktorá to zažila ako v rodine, dcéra, ktorá, nebudem hovoriť ani meno, ani odkiaľ, aby som to neprezradil, ale bolo to veľmi bolestivé, kde plakala do telefónu, aby som jej pomohol. Tá dcéra bola na ARE, ešte žila, neviem, v tomto čase, že či žije, alebo nežije, ale bolo mi jej veľmi ľúto a je to naozaj vážny problém na Sloven... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Páni poslanci, nebudem ja reagovať na veci. Ja som upozornil len preto na tie veci, že napríklad nemáme jedno detoxikačné zariadenie vybudované. Potrebovali by sme ich minimálne štyri-päť, aby sme začali venovať pozornosť deťom. Tá problematika detí je takisto zložitá, ako je trebárs v Sociálnej poisťovni invalidní dôchodcovia, môžeme vymenovať veci, ale aj iné veci, ktoré jednoducho sú. Nechcem polemizovať o tom, pretože jednoducho pokiaľ nenájdeme zdravý rozum a nezačneme spolupracovať, asi ťažko vyriešime niektoré veci.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, účelom návrhu zákona je podporiť dodržiavanie protiepidemických opatrení v čase krízovej situácie vyvolanej pandémiou ochorenia COVID-19.
V súčasnosti je izolácia pre repatriantov, ktorí prichádzajú na územie Slovenskej republiky, nariadená takmer pre všetky osoby, ktoré vstupujú na územie Slovenskej republiky zo zahraničia. Musia ju absolvovať v štátom určených karanténnych zariadeniach, ktorých kapacity sú takmer vyťažené a povinné osoby často vyslovujú nesúhlas s absolvovaním nariadenej izolácie v štátom určenom zariadení. Tieto problémy rieši predložený návrh zákona.
V návrhu zákona sa povinnej osobe dáva možnosť rozhodnúť sa absolvovať nariadenú izoláciu v domácom prostredí, pričom bude musieť používať mobilnú aplikáciu na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie v domácom prostredí a plniť v návrhu zákona ustanovené povinnosti. Rozhodnutie o tom, či sa osoba podriadi nariadenej izolácii v štátom určenom zariadení, alebo bude používať mobilnú aplikáciu na monitorovania, monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie v domácom prostredí, je výlučne v kompetencii danej osoby. Predpokladom je udelenie písomného súhlasu alebo iný hodnoverne preukázateľný súhlas. Monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie sa bude vykonávať len spôsobom a za podmienok, ktoré upravuje predložený návrh zákona v § 60a a 60b.
Úplne zjednodušene poviem, že občan Slovenskej republiky, ktorý sa bude vracať na územie Slovenskej republiky, bude mať možnosť výberu, slobodného výberu, nakoľko je dôležité, aby absolvoval štrnásťdňovú karanténu po vstupe na územie Slovenskej republiky. Je to v záujme ochrany verejného zdravia obyvateľov Slovenskej republiky, nakoľko vďaka preventívnym a hygienickým opatreniam naša krajina pandémiu COVID-vírusu veľmi dobre zvládla. Momentálne sme jednou z najbezpečnejších krajín a v súčasnosti naozaj, predpokladá sa, že na území Slovenskej republiky je len pravdepodobne niekoľko stoviek ľudí, ktorí sú potenciálne roznášači tohto vírusu, avšak sú v karanténnych a sú karantenizovaní. Preto je veľmi dôležité, aby sme naďalej udržali túto infekciu pod kontrolou, aby každý jeden občan, ktorý vstupuje na územie Slovenskej republiky z iných krajín, kde je toto ochorenie oveľa viac rozšírené ako u nás a je teda potenciálny nosič tohto vírusu, absolvoval štrnásťdňovú karanténu. V prípade, že nebude sa chcieť podvoliť tej povinnej štátnej karanténe, bude mať možnosť si nainštalovať do svojho mobilného telefónu, smartfónu aplikáciu, na základe ktorej bude potom regionálny úrad verejného zdravotníctva vedieť, či karanténu v domácom prostredí, ktorú si vybral, náhodou neporušil v tom časovom rozpätí štrnástich dní. Nebude na základe tejto aplikácie monitorovaný jeho pohyb. Regionálny úrad verejného zdravotníctva dostane len informáciu, že sa vzdialil z miesta, na ktorom má byť tento dotyčný človek karantenizovaný. Kvôli tomu, aby nemohol dotyčný občan opustiť svoj mobilný telefón, samozrejme nie krátkodobo, ale dlhodobo, tak táto aplikácia ho bude vyzývať na to, aby sa identifikoval tým, že vlastne odfotí svoju tvár. V prípade, že sa nebude po opakovaných upozorneniach vedieť identifikovať, toto bude oznámené regionálnemu úradu verejného zdravotníctva, ktorý môže následne vykonať kontrolu takéhoto občana a v prípade, že tento občan porušil jemu štátom uvalenú karanténu, tak môže mu byť uvalená pokuta v blokovom konaní do 1 000 euro a v správnom konaní až 1 650 euro.
Toľko veľmi v skratke, o čom tento návrh zákona pojednáva a chcem vyjadriť nádej, že, vážení páni poslanci, že tento návrh zákona podporíte.
Ďakujem pekne.