83. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som ako spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej, Tomáša Lehotského, Márie Kolíkovej, Mariána Viskupiča a Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 1321) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením pridelila návrh poslancov Národnej rady (tlač 1321) týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť – výbor pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uzneseniami. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 429 z 31. januára 2023. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Jána Blcháča, aby na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Ďakujem, skončil som, pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Rada by som priblížila vlastne dôvody, pre ktoré som sa rozhodla túto zmenu priniesť. V súčasnosti je veľký problém pre rodičov malých detí, najmä pri ženách, zapojiť sa do pracovného procesu, ak sú tie deti mladšie ako tri roky. Vieme, že dnes sú tie kapacity v škôlkach veľmi hraničné. Často sa dieťa najmä vo väčších mestách nepodarí umiestniť do škôlky, a to v skutočnosti bráni tej žene zapojiť sa do ekonomického procesu, vlastne nebyť závislá na štátnom rozpočte, príspevku štátu, ale vytvárať hodnoty, platiť dane, byť zamestnaná a mať popritom postarané o dieťa.
Jednou z najväčších prekážok, ako som už povedala, práve pri tejto ekonomickej činnosti žien v rannom detstve je nedostatočná kapacita, ale aj finančná náročnosť, ak by si vybrali nejaké súkromné zariadenia. Štát v súčasnosti nemá k dispozícii veľa rýchlo realizovateľných možností riešenia tohto stavu. A keď som hľadala inšpiráciu v zahraničí, že ako by sa dalo pomôcť štátu možno aj inými nástrojmi, aby sme túto situáciu skokovo zlepšovali, jedným zo spôsobov je, aby sa do tohto procesu čoraz väčšmi zapojili zamestnávatelia a aby boli motivovaní vlastne vytvárať si v rámci svojich priestorov, v rámci svojich závodov a tak ďalej firemné škôlky. Toto je model, ktorý napríklad veľmi dobre funguje v Českej republike. Tam je viac ako 400 takýchto zariadení. Na Slovensku nedisponujeme číslom, koľko takýchto zariadení máme, ale podľa môjho monitoringu je ich menej ako 20.
Čiže naozaj aj keď ide o nejakú daňovú výhodu tým, že takýchto zariadení máme na Slovensku absolútne minimum, tak ide aj o minimálne zaťaženie rozpočtu a skôr ide o pravidlo, ktoré by sme chceli zaviesť kvôli tomu, aby motivovalo firmy vytvárať si tieto škôlky a aby to naozaj do budúcna zvýšilo tie kapacity a prinieslo štátu hodnoty, najmä v tom ekonomickom zapojení žien do pracovného procesu a odľahčenie sociálneho systému a v konečnom dôsledku aj dotovania miest v štátnych škôlkach, pretože ak vytvoríme podmienky napríklad v iných zariadeniach, tak, samozrejme, aj tento výdavok štátu ako keby ukrátime.
Pre mňa je veľmi dôležitou výhodou, ktorú chcem spomenúť pri týchto zariadeniach, že dokážu kopírovať pracovný čas rodiča, napríklad ak ide o viaczmennú prevádzku alebo sa začína v skorých ranných hodinách. Aj toto je často prekážkou, prečo ženy nenastupujú do zamestnania, lebo nevedia nájsť zariadenie pre starostlivosť o dieťa, ktoré by bolo napríklad otvorené ráno 5.30 h, o 6 h, 6.30 h. Jednoducho s týmto sa boria aj zdravotné sestry a podobne. Tu vieme zabezpečiť, že ten zamestnávateľ by mal priamy záujem na tom, prispôsobiť vlastne zriaďovateľské otváracie hodiny toho zariadenia pre deti priamo v pracovnej dobe zamestnankyne alebo zamestnanca, aby ich mal v tom pracovnom procese, aby ich dostal do pracovného procesu čo najskôr.
Čiže toto je jedna z takých markantných výhod a, samozrejme, potom sú tam druhotné, napríklad pri dojčiacich ženách, že tá žena, ak to má v areály svojho pracoviska, môže dostať príležitosť nadojčiť to dieťa, pretože sú blízko seba. Rovnako môže to dieťa zaviesť cestou do práce vlastne na jedno miesto. Nemusí merať cestu do zariadenia predškolského a do práce, ale mala by to vlastne v jednom komplexe, pretože to predpokladá táto firemná škôlka a vlastne jej praktický význam. Takže toto sú všetko skúsenosti, pozitívne skúsenosti a dopady, ktoré majú s firemnými škôlkami v zahraničí a u nás tým, že nie sú nejako zohľadnené hlavne ich prevádzkové náklady vlastne v nákladoch danej spoločnosti, tak takmer nevznikajú a sú to výnimky. Ako hovorím, presné číslo nevieme. Ja len z toho, čo som našla z verejne dostupných zdrojov, tak som narátala 12 takých zariadení, ale pre istotu hovorím menej ako 20, lebo mohlo mi niečo ujsť. Ako hovorím, v Česku je ich už viac ako 400.
Ďakujem pekne.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa, ďakujem za váš príspevok a tak ako v prvom čítaní sme ho ako všetci poslanci hnutia REPUBLIKA podporili, podporíme ho aj teraz, pretože je to viac ako dobrá myšlienka, ktorá sa pevne verím že ujme do praxe. Čo fungovalo desiatky rokov v bývalom režime, na to nesmieme zabúdať, pretože podnikové škôlky tu boli od šesťdesiatych rokov až do konca deväťdesiatych rokov a naozaj fungovali na veľmi vysokej a profesionálnej úrovni. A práve to, čo ste zhodnotili a odprezentovali vo svojom príspevku, bolo gro fungovania takejto podnikovej škôlky alebo podnikových jaslí. To znamená, flexibilita pracovného času zamestnanca, či už sme sa bavili o rodičovi, ktorý má plný pracovný čas, a to, že mamičky v dnešnej dobe majú naozaj problém, ak majú malé dieťa, sa uplatniť na trhu práce. Nie preto, že by nechceli, ale preto, že žiadna škôlka alebo žiadne predškolské zariadenie sa nebude alebo nechce prispôsobovať pracovnému času matky. Je to smutné, ale, žiaľ, žijeme v spoločnosti, v akej žijeme.
Rozprávali ste o dvanástich zariadeniach na celom území Slovenskej republiky. V Prešovskom kraji máme nula zariadení, v Košickom kraji máme nula zariadení. Čiže tieto podnikové zariadenia alebo zariadenia predškolskej výchovy v rámci podnikovej prevádzky sa väčšinou nachádzajú na západnom Slovensku a ak bude zamestnanec aspoň troška motivovaný dať to dieťa do podnikovej škôlky a bude mať z toho už len ten základný benefit, že viem, kedy dieťa môžem doniesť, viem, kedy dieťa si môžem vziať a nie som obmedzený žiadnym dochádzaním cez pól mesta. Tak už len toto bude mať obrovský benefit pre toho zamestnanca a ten zamestnanec pokiaľ je v práci, v zamestnaní spokojný, tak bude spokojný aj zamestnávateľ. Čiže ešte raz, určite to podporíme.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyňa Vlaďka, ďakujem ti pekne za tvoje vystúpenie. Áno, toto je presne ten návrh zákona, keď síce na prvý pohľad výpadok verejných financií je veľmi, veľmi zmysluplné riešenie. Daňová uznateľnosť nákladov na firemné škôlky vlastne bude motivovať zamestnávateľov k ich vytváraniu a tu už vlastne začínajú samé pozitíva. Nielen to, ako si spomínala, že matky teda budú vedieť byť bližšie k svojim deťom, ale zároveň sa teda budú vedieť zapojiť do pracovného procesu, čo znamená výrazné zlepšenie ich finančnej situácie, ale zároveň, prosím, majme všetci na pamäti, že pracujúca matka, samozrejme, odvádza dane, odvody. Takisto proste produkujú, produkuje nejakú hodnotu pre firmu, v ktorej je zamestnaná, a toto všetko má už len a len pozitívne dopady na verejné financie. Takže možno ten, ten dopad môže byť dokonca aj v celosti dokonca aj pozitívny. Takisto aj ten pohľad firiem, poviem, že dáva táto možnosť firmám dobrovoľnú možnosť vlastne teda tie škôlky vytvárať, tým vytvárať lepšie pracovné prostredie a podmienky pre svojich zamestnancov a takto vlastne vedia súťažiť aj ony o svoju pracovnú silu a jednoducho toto celé vlastne je veľmi, veľmi pozitívne.
Takže, kolegynky, kolegovia, veľmi vás chcem všetkých poprosiť o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja by som sa chcel vyjadriť v súvislosti s týmto návrhom zákona jednak podporne, pretože tie dôvody, ktoré predkladateľka uviedla, sú úplne zjavné, evidentné a potrebné pre spoločnosť a ten spôsob financovania je tiež zvládnuteľný. Ja sa len chcem spýtať, aby som mal v tom úplne jasno, teda keď väčšina materských škôlok na Slovensku je v zriaďovateľskej pôsobnosti miest a obcí, sú to originálne kompetencie, ktoré sú hradené z rozpočtov miest a obcí, čiastočne príspevkami od rodičov. Potom sú ďalšie materské škôlky, ktoré sú zriaďované napríklad cirkvami, ale sú aj súkromné, tam sa na ich prevádzke podieľajú tiež mestá a obce zo svojich rozpočtov. Tu, či ste teda skúmali tento vzťah alebo či teda bude celá váha prevádzkových nákladov na takéto firemné materské škôlky, čo predpokladám že asi áno, na tej firme a budú teda možno nejaké drobné príspevky rodičov, či sa, či možno očakávať ešte aj to, že sa budú firmy uchádzať u miest a obcí z ich rozpočtov o podporu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Začnem s reakciou na pána Blcháča. Toto je dobrá otázka. Tieto škôlky fungujú v podstate ako súkromné škôlky, čiže nemajú žiadny nárok ako keby žiadať od obce alebo mesta nejaký príspevok. Čiže nie, tam skôr vidím výhodu pre mesto a obec, keď odľahčia vlastne tú kapacitu detí, tak berú na seba povinnosť aj hradiť a vlastne riešiť prevádzkové náklady za takúto podnikovú škôlku, čiže tam to je podľa mňa len benefitom pre danú komunitu a pre danú samosprávu.
Veľmi pekne sa chcem poďakovať všetkým, ktorí vyjadrili podporu tomuto návrhu, a toľko z mojej strany. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, môj príspevok by som rozvrhol do troch bodov.
Prvý bod je nedostatok predškolských zariadení, vieme o tom, že máme nedostatok predškolských zariadení, v nedostatku predškolských zariadení máme takých, v troch takých lokalitách. Prvá lokalita je tam, kde demografický vývoj ide veľmi silno a tie zariadenia predtým neboli potrebné a teraz sú potrebné. Sú to hlavné, hlavne, samozrejme, obce s vysokým podielom rómskych obyvateľov alebo, alebo vylúčených rómskych osád. Tento, táto novela tomu asi nepomôže, lebo je tam nedostatok zamestnávateľov a vlastne ani zamestnávatelia nie sú motivovaní k takýmto benefitom.
Druhý, druhý bod sú mestá s príchodom veľkého investora, tam predpokladám, že práve tam je obrovská motivácia, lebo keď ten veľký investor tam príde, tak samozrejme má motiváciu vytvoriť pracovné podmienky nadštandardné, aby si tam udržal pracovnú silu, čiže to je, to je naozaj pre takých cezhraničných veľkých investorov perfektná bonifikácia, nehovoriac o tom, že určite takéto firmy aj v zahraničí už s týmto skúsenosti majú.
A tretia, tretia oblasť miest a obcí sú mestá s veľkým ekonomickým rozvojom ako Bratislava, vieme, aký je problém dostať dieťa do materskej škôlky a vlastne táto novela môže veľmi rýchlo odľahčiť, odľahčiť tieto škôlky, ktoré sú buď v súkromných cirkevných rukách, alebo v rukách samosprávy. Takže to pomáha.
Druhá vec, ktorú by, na ktorú by som sa chcel upriamiť, je ekonomická časť. Tak doteraz sú všetky škôlky financované, či už cirkevné, či už štátne, alebo súkromné, idú cez podielové dane miest a obcí. Tieto podielové dane na základe nejakých koeficientov, to znamená, že keď sa takúto škôlku zamestnávateľ si urobí, tak ako keby odľahčí, odľahčí tie deti z tých škôlok, ktoré sú financované z podielových daní a, a vlastne táto jednak sa vytvorí priestor, aby, aby ďalšie deti mohli byť v škôlkach, ktoré sú financované z podielových daní, prijímané, ale, ale myslím si, myslím si, že môže aj, aj odľahčiť finančné zdroje. A tieto zdroje z tých podielových daní môžu ostať pre mestá a obce, aj keď to nebude v nejakej, v nejakej, v nejakom výraznom balíku.
Treba upozorniť aj na to, že štát vynakladá menšie dávky, keď to dieťa chodí do takýchto predškolských zariadení a, a keďže stále hovoríme, že to bude mať možno negatívny vplyv na rozpočet, tak tam práve vidím aj ten pozitívny vplyv na rozpočet, že štát nebude vyplácať také štátne dávky rodičom, ktorí budú mať poskytnuté takéto zariadenie. Nehovoriac o tom, že pokiaľ títo rodičia budú pracovať a firma bude prosperovať, vytvára sa predpoklad väčšieho HDP, a tým pádom aj a zase ten ekonomický rozvoj môže priniesť viac zdrojov do štátnej kasy.
Stále hovoríme, že máme problém s demografiou, chceme, aby sa nám rodilo viac detí, štúdie a skúsenosti zo sveta hovoria jasne, že nepomôžeme tomu, keď zvýšime rodinné prídavky alebo nejaké iné dávky. Vec, ktorá pomáha demografii, je vytvárať podmienky pre rodičov alebo pre budúcich rodičov, aby mali školské zariadenia, predškolské zariadenia rôzneho druhu tak, aby si vedeli svoj pracovný život zariadiť, keď, keď matka porodí to dieťa. To znamená, že toto je, toto je najrýchlejší spôsob ako podporiť, aby sa na Slovensku rodilo viac detí, aby, alebo minimálne, aby sa rodilo detí, aby tá demografia neklesala, ale udržiavala sa na rovnakej úrovni.
A možno jednu skúsenosť vlastnú z našej obce poviem, že u nás v našej obci sme vytvorili podmienky, že každé dieťa môže chodiť do škôlky od dvoch rokov, už funguje to možno, možno 20 rokov. Dvojročné dieťa môže dať do škôlky, vytvorili sme tam podmienky na to a, a to je jedna vec. A druhá vec, ktorú sme urobili, že na začiatku roka alebo počas prázdnin sme zistili od rodičov, ktorí kedy chodí do práce a tá škôlka bola otvorená od prvého rodiča, ktorý išiel do práce, do posledného rodiča, ktorý z práce prichádzal.
A naozaj ľudia k životu potrebujú tri dôležité veci – prácu, bývanie a aby sa ich mal kto o ich deti postarať, pokiaľ sú oni, oni, ktorí sú oni zamestnaní. Láska, to je automaticky, o nej sa nehovorí. A vlastne tým, že my sa im postaráme minimálne o tú jednu vec, tak tí, tí ľudia sa cítia dobre a v tých obciach alebo v tých mestách vyhľadávajú tie obce a tie mestá. A my v našej obci sme poriešili v podstate len dva veci, lebo to zamestnanie až tak veľmi nie, ale, ale to naozaj to vzdelávanie a to bývanie sme tým ľuďom ponúkli a stálo, stal sa taký malý zázrak, že v oblasti, odkiaľ sa ľudia vysťahujú naraz, sa nasťahovalo tisíc ľudí do tej obci za niekoľko rokov. To znamená, naozaj o tom svedčí a chceme tým ľuďom skvalitňovať život, je veľmi dôležité vytvárať im podmienky, aby, aby tie, hlavne pre tie ich deti, aby sa tí ľudia cítili dobre, aby všetko išlo tak ako má.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pán Ledecký, ja úplne podporujem takéto aktivity, ktoré majú pomôcť pracujúcim matkám a matkám všeobecne, pretože sama som matka. A zažila som si to, keď som svoje deti musela nosiť kade-tade a naozaj mi to nekolidovalo s mojou pracovnou dobou. To je jedna záležitosť.
Vy ste ale spomenuli, že demografická krivka u Rómov stúpa a štatistiky hovoria niečo iné, aj u Rómov klesá počet detí. A my sme mali aj také projekty, teda Slovenská republika, v rámci ktorých sa rozširovali materské škôlky, ktoré boli zamerané práve na tieto deti a marginalizovaných rómskych komunít. My v našej obci sme realizovali takýto projekt a chodia tam spolu rómske aj majoritné deti. Takže to je jedna záležitosť. Lebo na druhej strane ste hovorili, že máme málo detí, tak aby sme nedelili my tu tieto deti, ja chápem, že potreby mnohých rómskych lokalít sú iné ako potreby majoritnej časti.
Ale mňa by zaujímala jedna, jedna vec v súvislosti s tými podnikovými škôlkami, či ste nejako zisťovali vlastne ako dopyt tých podnikov alebo či tí zamestnanci žiadajú od tých svojich zamestnávateľov, že či chcú tieto škôlky. Lebo však jednak je treba pripravovať tú pôdu vlastne, aby to nejako začalo, ale či, či je ten záujem proste, aby, aby naozaj, či oni do toho pôjdu, ak my im pripravíme tú pôdu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Vlado, ja by som zareagoval na dve veci z toho, čo si povedal, myslím si, že veľmi užitočné. Prvá, prvá je tá flexibilita, ktorú takéto firemné škôlky umožnia, to je naozaj vynikajúca vec, aj tiež teda mám vlastnú skúsenosť nie s obcou, ale so svojou vlastnou rodinou, kde moja manželka bola dlhšiu dobu na materskej dovolenke práve kvôli tomu, že to naše dieťatko bolo a je teda viac citlivé, viac naviazané a naozaj by jej veľmi pomohlo, ak by mohla dať dieťa do takej škôlky alebo jaslí, ktoré by bolo blízko, dokonca možno na mieste pracoviska mojej manželky a mala by k nej prítomnosť. Takže myslím si, že toto by jej veľmi pomohlo aj čo sa týka teda kariéry, aj čo sa týka potom toho samotného vývoja toho dieťaťa, že by možno bolo aj skôr medzi, medzi svojimi vrstovníkmi. Takže to je jedna vec.
A tu možno zareagujem aj na pani Vaňovú, že, že ja si myslím, že je dôležité vytvoriť priestor pre, pre tieto takéto firmy, aby boli motivované a už potom sa nemusíme báť, že sa toho nechopia. Chopia sa tie, kde to bude teda vnímané ako benefit pre tie rodiny, samozrejme, že nie všetky firmy to urobia, ale myslím si, že je dôležité vytvoriť podmienky a tá motivácia príde potom.
No a ešte teraz zareagujem na to, že čo si hovoril o tom, že teda môže to priniesť aj tie ekonomické benefity pre tento štát, ja si myslím, že presne tak, že v momente, keď necháme viac iniciatívy riešiť typ problému, ktorý tento štát nedokáže vyriešiť, jeden z týchto problémov je aj nedostatok škôlok, tak môže to tejto krajine len pomôcť, pretože ten súkromný sektor sa ukazuje dlhodobo, že je efektívnejší v riešení aj takýchto problémov.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Nedostatok predškolských zariadení je problém, ktorý trvá naozaj desiatky rokov a štát v tomto naozaj, sa dá povedať, že zlyhal. Zlyhanie štátu sa snažila kompenzovať samospráva, teda mestá a obce, ale ani tie nie sú všemocné a ich finančné prostriedky naozaj nestačia na to, aby gro svojich finančných príjmov dokázali implementovať alebo investovať do predškolských zariadení, ktorých je naozaj na celom území Slovenskej republiky ako šafránu a sú naozaj nedostatkovým tovarom. A práve vtedy vstupoval do tohto segmentu služieb alebo sektora služieb súkromný sektor, teda súkromné osoby, a zakladali sa rôzne predškolské zariadenia a doslova jasličky, kde súkromný investor alebo súkromný podnikateľ túto dieru na trhu sa snažil zaplátať.
Pán kolega, nemôžem s vami súhlasiť iba v jedinej veci, a to je to, že ak budeme mať dostatok predškolských zariadení, či už štátnych alebo súkromných, zvýši sa nám pôrodnosť na Slovensku. Asi to tak nebude, pretože trendy v pôrodnosti na celom území Slovenskej republiky od roku ´94 majú len klesajúcu tendenciu a tá naša generácia tých Husákových detí, do ktorej sa radím aj ja, tak takáto pôrodnosť, kedy sa hovorilo, že jedno dieťa pre mamu, jedno pre otca a jedno pre štát, už asi nikdy nebude, pretože mnohí, v úvodzovkách, moderní rodičia sa snažia vychovať jedno dieťa, dať mu, dá sa povedať, ako oni vravia, všetko, ale nepozerajú na to, že aj na ten ich dôchodok, aj na tú ich starostlivosť bude treba viacej rúk a viacej nôh, a preto tá naša populačná krivka je nastavená tak, ako je. Čiže školské, predškolské zariadenia nedostatkový tovar, treba ich viac, potom tam, samozrejme, bude treba viacej personálu, ale určite nám to nezabezpečí nejakú, nejaký nárast pôrodnostnej krivky alebo zvyšovanie populácie obyvateľstva, ale ďakujem za váš príspevok.