83. schôdza

Pán poslanec Šudík, môžete reagovať na faktické poznámky.

Ďakujem za slovo. Tak možno to číslo bolo prestrelené, ale musel som ho aj kontrolovať, tak tak je to v jednom blogu zapísané a okrem toho hovoria, že je to jedna tretina pracujúcich ľudí v nedeľu, hej, že v rámci, takže jedna tretina ľudí by prišla o prácu, ale viete, čísla asi má ministerstvo financií adekvátnejšie a lepšie.
A ku pánovi Kuffovi, ja som nehovoril, že oni pracujú len v nedeľu, oni aby si vytvorili dostatok, dostatočnú finančnú rezervu, pracujú aj tú sobotu, nedeľu, občas aj v piatok poobede. Keďže v dnešnej dobe sú internáty až nie také celkom lacné, ani tá strava a tie náklady aj na toho študenta sú z roka na rok väčšie, keďže rastú tie potraviny aj energie a všetko v tomto. Takže ja by som aj hľadal práve nejaký kompromis ako pomôcť tým mladým ľuďom a hovoril som, aká je situácia v Poľsku. Pretože poviem, že Poľsko je náš sused, kde majú oveľa lepšie podmienky pre tých mladých ľudí, ktorí si dokážu tí študenti zarobiť. A tí študenti sú napríklad aj podľa prieskumu v Poľsku oveľa šťastnejší, že dokážu sami prirobiť, hoci iba v sobotu, na svoj život, aby mohli ďalej fungovať, pretože majú oveľa menšie daňové zaťaženie, aké máme na Slovensku. Na Slovensku nebolo pre študentov do roku 2015 vôbec zmenené a inflácia pokračuje. Tak sa skúsme na to pozrieť.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, to bolo posledné vystúpenie. Prerušujem rokovanie o tomto bode, budeme pokračovať potom vystúpením ešte posledne prihláseného Mariána Viskupiča. Prajem vám pekný večera a ďakujem za spoluprácu. Dovidenia zajtra.

(Prerušenie rokovania o 19.07 hodine.)
=====

Vážené pani poslankyne, vážení poslanci, otváram tretí rokovací deň 83. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Ján Blcháč, Dušan Galis, Jozef Habánik, Marek Hattas, Marek Kotleba, Stanislav Kubánek, Ján Mičovský, Jozef Šimko a Monika Kozelová. Nebudeme musieť napomínať pána poslanca Galisa.
A budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní návrhu zákona skupiny poslancov, zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, tlač 1349. Pán poslanec Vašečka zaujal miesto. Pani poslankyňa Vorobelová tak isto miesto spravodajcu. A posledným v poradí z písomne prihlásených rečníkov do rozpravy je pán poslanec Marián Viskupič, ktorému odovzdávam slovo.
Nech sa páči, pán poslanec.

(Pokračovanie rokovania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 1349.)

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Takže dobré ráno všetkým.
Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda vystúpiť pri tejto príležitosti.
Zákaz nedeľného predaja je jedna z tém, ktorá sa opakovane vracia do pléna Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem sa vo svojom vystúpení zamerať hlavne na fakty a dôvody, prečo je zákaz nedeľného predaja veľmi zlý nápad. Je to nápad, ktorý nikomu nepomôže, ale veľa ľuďom poškodí. A pre mňa je najcennejšou hodnotou sloboda, sloboda názoru, sloboda vyjadrovania, ale ctím si aj ekonomické slobody, pretože práve slobodné ekonomiky patria vo svete medzi najúspešnejšie. Týmto však nehovorím, že krajina alebo ekonomika nemá mať žiadne regulácie. Regulácie sú dokonca jednou zo základných charakteristík spoločnosti, akejkoľvek. Štát by však mal stanovovať a vymáhať len nevyhnutne potrebné množstvo regulácií. A kľúčová je, samozrejme, ich zmysluplnosť. Rešpektujem právo kolegov predkladateľov predložiť novú reguláciu, v tomto prípade rovno tú najsilnejšiu, teda zákaz. Zároveň však chcem predložiť maximum argumentov, prečo sa mýlia.
Zákaz nedeľného predaja urobí veľa škody, ale len minimum úžitku. Dnes všade rezonuje slovo multikríza, inflácia stále trhá dvadsať, v niektorých krajinách tridsaťročné rekordy, ekonomiky balansujú na hrane recesie. Napríklad Európska únia mala rast 0,1 %. Skutočne je to na hrane recesie. Toto vytvára obrovský deficit štátneho rozpočtu a, ale inak ešte. Reálne mzdy klesli, štát musí vynakladať miliardy na pomoc ľuďom a firmám, všetci to vnímame, väčšina podporuje. Toto vytvára obrovský deficit štátneho rozpočtu a obmedzuje možnosti a schopnosti štátu pomáhať v budúcnosti. No a v tejto situácii, keď sú ohrozené pracovné miesta a sme aj v situácii, kedy si aj ľudia, ktorí majú svoju prácu, za svoju výplatu kúpia menej ako pred rokom, prichádza zákaz nedeľného predaja. Najdôležitejší sú ľudia, preto sa pozriem najprv na to z tejto stránky.
Takže aký je vplyv zákazu na zamestnancov. Čo je jednoznačné, je, že v nedeľu zatvorená prevádzka potrebuje menej zamestnancov, má kratší pracovný predajný čas, potrebuje menej zamestnancov, teda niekto príde o prácu. Možno to nebudú zamestnanci na trvalý úväzok, možno prevádzka prepustí brigádnikov alebo tých, čo pracujú na čiastočný úväzok. Poviete si fajn, je to okej. Ale neprídu práve o prácu tí, ktorí pracovať sami chceli? Študenti, ktorí prácou pomáhajú svojim rodičom s financovaním svojho štúdia a objektívne nemajú dostatok času pracovať počas týždňa. A pre, vlastne pre týchto študentov je tak isto zoznámenie sa s manuálnou prácou súčasťou školy života. Ale o prácu možno príde aj dôchodca či dôchodkyňa, ktorá si privyrábala k dôchodku. A okrem toho, že teda potrebuje tie peniažky, je práca pre ňu aj sociálnou terapiou, kontaktom s ľuďmi. O prácu na pár hodín možno príde mamička, ktorá môže ísť pracovať cez víkend vtedy, keď sa o jej deti postará manžel. A možno pracuje práve preto, aby ďalší víkend mohla ísť s rodinou na výlet, aby mali fakt na to peniažky.
Zníženie zamestnanosti v obchodných prevádzkach je jasným následkom dokázaným viacerými štúdiami, či už štúdie, keď sa teda robil zákaz, že zamestnanosť klesla, alebo aj opačne, keď sa nejaký zákaz uvoľnil, tak, samozrejme, zamestnanosť stúpla. No a robiť teda takéto opatrenie, ktoré zvyšuje nezamestnanosť, je, kolegyne, kolegovia, gól do vlastnej brány. Plus majme ďalšiu vec na pamäti. V obchode často pracujú ľudia, ktorých nižšia kvalifikácia im v prípade, v prípade straty zamestnania veľmi sťažuje hľadanie iného zamestnania. Prosím, nepodceňujme v tejto situácii riziko zvýšenia nezamestnanosti. V maloobchode kompletne, kompletne počas teda celého týždňa pracuje približne tristotisíc zamestnancov, tristotisíc. A keď sa pozrieme na akékoľvek odhady, tak ten najnižší odhad je, že o prácu by mohlo prísť tritisícpäťsto, štyritisíc ľudí, predovšetkým teda žien, lebo v maloobchode ich pracuje približne 85 % zo všetkých zamestnancov. To nie sú, kolegovia, v dnešnej zložitej situácii zanedbateľné čísla.
Nedeľný zákaz má však dosah aj na zamestnancov, ktorí zostanú pracovať. Ich mzda sa zníži a zníži sa výrazne, pretože mzda za nedeľnú prácu je výrazne vyššia ako za bežný pracovný deň. Jednoducho povedané, ľudia zarobia menej. Nedeľné príplatky im budú na výplatnej páske chýbať. Len taký rýchly príklad. Ak zamestnanec pracuje len jednu nedeľu v mesiaci, povedzme tú dvanásťhodinovú smenu, tak vďaka minimálnemu nedeľnému príplatku 3,58 eura za hodinu mu hrubá mzda klesne o 43 eur mesačne. To je 516 euro ročne. Kolegovia, to nie sú zanedbateľné peniaze.
Tu ešte spomeniem jednu vec. Ľudia často pri podpore nedeľného zákazu majú pocit, že tým chránia zamestnanca pred vykorisťovaním, že teda pracuje sedem dní v týždni a musí ešte aj v nedeľu. Takto to, samozrejme, nie je. Prosím, toto vnímajme, takto to nie je. Zamestnanci v obchodných prevádzkach často pracujú systémom dlhý-krátky týždeň. To, samozrejme, znamená, že nepracujú sedem dní v kuse, ale znamená to aj to, že nie sú každú nedeľu v práci. Tento systém im umožňuje modelovať si svoje, teda kedy sú v práci a potom majú buď viac dní voľna alebo majú iný deň voľna ako nedeľu. Paradoxne toto dáva slobodu zamestnancom sa rozhodovať. Tak isto teda predaj v nedeľu zvyšuje flexibilitu, pomáha ekonomike, zvyšuje zamestnanosť, umožňuje zamestnancom zvýšiť si teda plat prácou cez víkendy. Ak urobíte tento zákaz, tak táto flexibilita sa znižuje.
Najdôležitejší sú ľudia, áno, po druhé, a teraz teda ľudia sú aj spotrebitelia, nielen tí, čo pracujú, ale teda pozrime sa na to z tej opačnej stránky, tí, ktorí chcú ísť do obchodu. Pozrime sa na nedeľný zákaz ich očami. Jeden z výskumov napríklad ukázal, že až 35 % spotrebiteľov zvykne robiť väčší nákup práve cez víkend. Ale každý nech sa rozhodne podľa seba. To môže, to môže aj teraz. Na to nemusí byť obchod zatvorený. Nech sa rozhodne, či chce ísť cez víkend nakupovať nábytok, elektroniku, na čo skutočne potrebuje viac času, ako má bežný človek cez víkend, po práci, po škole, alebo chce ísť do kina alebo chce ísť na kávu alebo chce ísť do prírody, alebo skutočne je to jeden z tých ďalších ľudí, ktorí musia pracovať cez víkend a ako tu kolega správne povedal, tých, samozrejme, nemôžte zakázať, či už sú to lekári, hasiči, policajti, ľudia v ekonomike, kdekoľvek, v automobilkách, v hutníctve, ktorí proste sú v tej práci aj cez víkend a potrebujú si a chcú si možno nakúpiť aj tie potraviny v nedeľu, lebo boli v sobotu v práci. A v prípade zákazu budú takéto možnosti obmedzené pre všetkých.
Nedeľný zákaz môže spôsobiť aj nárast cien, čo ale ovplyvní aj tých, ktorí bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú obchody v nedeľu zatvorené, do nich nechodia. Totižto veľa kaviarní, reštaurácií a fitnescentier sa nachádza v nákupných centrách. Tieto prevádzky teda po novom by boli ako jediné otvorené a preto budú musieť vlastne náklady, tie nájmy kompenzovať samy a takto sa môžu zvyšovať ceny, čo zasa v konečnom dôsledku zasiahne všetky prevádzky a, samozrejme, aj každého zákazníka, každého spotrebiteľa. Ďalší dôvod, čo hrozí, je nákupná turistika, nákup u susedov a teda možný odlev významnej časti Slovákov na nákupy za hranice. Tiež prieskum ukázal, že vyše 57 % opýtaných z prihraničných oblastí by využilo možnosť ísť nakúpiť do inej krajiny, ak by boli obchody v nedeľu zatvorené.
Nerozumiem, prečo máme stále niekomu niečo prikazovať, zakazovať a rozhodovať za občanov či za obchodníkov. Treba nechať na obchodníkov, treba nechať na zákazníkov, či budú mať otvorené, a na zamestnancoch, či budú mať ochotu pracovať cez víkend. Trh je silný hráč. Nedeľnú prácu v maloobchode postupne vyrieši práve trh. Myslím, že si všetci ešte pamätáme obrovské hypermarkety otvorené 24 hodín denne sedem dní v týždni. Ľudia však postupne prestali mať záujem. Nechceli tráviť noc nakupovaním a nočná práca v maloobchode postupne zmizla bez akýchkoľvek zákazov. Vyriešil to trh. Vývoj však pokračuje ďalej. Vidíme, vidíme, ako samoobslužné pokladne postupne nahrádzajú ľudskú prácu. Vo svete sa pomaly začínajú presadzovať koncepty autonómnych predajní. Toto všetko postupne úplne prirodzene spôsobí zníženie množstva potrebných zamestnancov. Ak (rečník si odkašľal), pardon, ak chceme byť koncepční, musíme sa dopredu zamýšľať, či budeme mať prácu pre ľudí, ktorých už obchody postupne aj tak nebudú potrebovať. Toto bude, kolegovia, postupne úloha dňa. Nedeľu nechajme ľuďom bez zákazov, príkazov či obmedzení. Som presvedčený, že hlavne potravinové obchody postupne úplne samy tým, tým trhovým vývojom z veľkej väčšiny zostanú v nedeľu zatvorené. Fakt sa to stane na základe vývoja trhu. Netreba na to ale že žiadny zákonný zákaz. Ale trh hlavne úplne presne vyselektuje odvetvia, kde cez víkend bude otvorené, pretože teda bude ochota ľudí nakupovať a trh zavrie tie prevádzky, kde to nebude mať zmysel, ekonomický hlavne.
Podiel ľudí. Pozrime sa na podiel ľudí pracujúcich cez víkend. Podiel ľudí pracujúcich v nedeľu podľa dát Eurostatu na Slovensku tak či tak dlhodobo klesá. Dlhé roky sa držal okolo dvadsiatich percent. Po roku 2015 začal klesať a v roku 2019 dosiahol cca 16,3 %. Na Slovensku patríme teda, pardon, Slovensko patrí v rámci Európskej únie medzi krajiny teda s trochu vyšším podielom. Priemer Európskej únie je nejakých 14,2 - 14,3 %. Takže sme jemne nad priemerom, ale v priebehu rokov klesá množstvo nedeľnej práce. Napríklad vyšší podiel pracujúcich v nedeľu ako naša kraja má Grécko, Fínsko, Malta, Veľká Británia, Španielsko, Írsko a najvyšší podiel paradoxne má Holandsko, až 27,7 % ľudí pracuje v nedeľu.
Spoločnosť sa nám stále viacej polarizuje. V rôznych témach sa presadzujú stále viac tie extrémne názory na oboch póloch a fakt v rôznych témach. Myslím, že toto cítime v spoločnosti všetci. A snažil som sa aj v tomto vystúpení v podstate nepoužívať veľa rôznych výsledkov prieskumov, pretože paradoxne už na prieskumoch je vidieť táto polarizácia, že normálne, keď si človek pozrie niektoré tie prieskumy, je vidieť, že sú kupované, aby vyšiel žiadaný výsledok, či už z jednej, alebo z druhej strany. Proste sú sugestívne otázky, podsúvané odpovede. Smutné, ale je to tak.
Ale práve preto my politici by sme mali urobiť vždy aspoň niečo pre zmiernenie rozdelenia spoločnosti a fakt aspoň v témach, kde to ide a ja som presvedčený, že toto je jedna z tém, kde netreba polarizáciu, kde sa vieme, proste prispieť k tomu, aby spoločnosť sa skôr akoby stmelila. Všetci sme rôzni, rôzne využívame náš čas a ako oddych si teda prirodzene predstavíme každý niečo iné. Niektorí sa chcú prejsť v prírode, vyvenčiť domáceho miláčika. Pre niekoho je najlepší relax stráviť po ťažkom týždni celý deň nič nerobením a sledovaním Netflixu. Veľa ľudí chce ísť s kamarátmi alebo s rodinou na kávu alebo na obed. Časť ľudí chce ísť do obchodov, časť si zacvičiť do fitka alebo do kina pozrieť film. Všetci robíme to, čo nás baví alebo skrátka cez ten víkend doháňame veci, ktoré sme cez týždeň nestihli. Pokiaľ nikomu neubližujeme, môžme robiť všetko, čo nám prináša radosť vo všetkej tej rozdielnosti. A nakupovanie v nedeľu nikomu neškodí. Práve naopak, dáva nám flexibilitu, zlepšuje takú tú pohodu, pretože človek má viacej času aj v tom obchode, pomáha to ekonomike, zvyšuje zamestnanosť. To sú v dnešnej dobe tie kľúčové pozitíva.
Nemyslím si, že práve obchody otvorené v nedeľu bránia ľuďom pri objavovaní prírodného bohatstva a kultúrneho dedičstva našej krajiny a nemyslím si ani, že ak budeme mať zo zákona v nedeľu zatvorené obchody, tak budeme bližšie k Bohu. Ak ide pri tomto zákaze o duchovno, tak som presvedčený, že ale aj to sa minie účinku, pretože napríklad takýmito zákazmi sa podporuje internetový predaj a ten, ten sa nedá zakázať. Proste keď raz človek chce nakupovať, no tak bude nakupovať aj v tú nedeľu, aj cez ten internet. A možno to má zase ďalší následok, ktorý nie je úplne, úplne dobrý. Z predavačov, vlastne postupne ich presúvame teda z pekných, vysvietených, vykúrených priestorov do veľkých neosobných skladovacích hál. Inak aj to je jeden z dôsledkov vlastne, ako sa menia nákupné, nákupné zvyklosti.
Prosím, fakt buďme radšej pri sebe ako spoločnosť. Myslím si, že tu je fakt najlepšie riešenie zachovať status quo a netreba nič meniť. Nepridávajme národu ďalší zákaz.
Kolegynky, kolegovia, prosím, odmietnime nedeľný zákaz predaja.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie deväť faktických poznámok.
S prvou faktickou poznámkou pán poslanec Vašečka, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Začnem krátkym citátom "pokiaľ nikomu neubližujeme". No my sme to práve kvôli tomu, že ten nedeľný predaj sa týka 80 % žien - zamestnankýň a pri prieskumoch, ktoré boli spomenuté a ktoré, samozrejme, ako pán navrhovateľ povedal, že nie sú absolútne, ale až 88 % týchto zamestnancov si želá, aby nebola nedeľná práca, pretože ak je, tak tam chodia. Ja som vďačný za oponentúru, ktorú predniesol pán predseda finančného výboru, na to sme tu. A keďže je to rozsiahle, tak ja sa potom ešte prihlásim do rozpravy a prejdem tie námietky. Pozorne som si to zapisoval. Ale viete, v Biblii, ktorú ja teda rád čítam, tak máme takú knihu, volá sa Náreky proroka Jeremiáša, tak mne to trocha tu tak pripomínalo toto vystúpenie, náreky proroka Jeremiáša, a trocha mi tam k tomu prichádzal aj taký prívlastok, že falošné náreky. A ja poznám také jedno príslovie, že kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce, hľadá dôvody. Takže môžte si vyhodnotiť toto vystúpenie, že či to bolo, že chceme, alebo nechceme. Či pán poslanec chcel, alebo nechcel niečo vyriešiť. Mne vychádza, že nechcel. Viac potom poviem v rozprave. Ďakujem.

S ďalšou faktickou pán poslanec Čepček.

Ďakujem pekne. Áno, pán kolega, vracajú sa tu tieto témy. Ja si myslím, že je to dobré, že sa vracajú. Chcem povedať, sľúbili sme občanom Slovenska, že budeme hájiť záujmy obyčajných ľudí. Nesľúbili sme nadnárodným koncernom, že budeme hájiť ich záujmy, ale sľúbili sme to obyčajným ľuďom, preto nevidím dôvod nepodporiť návrh zákona, ktorý obmedzí nedeľný predaj, lebo ako sám vieš, tieto obchodné koncerny konkurujú medzi sebou. To znamená jedine tým, že obmedzíme predaj v nedeľu pre všetkých, znížime tú konkurenciu, lebo tie obchody niektoré sú otvorené len kvôli tomu, lebo kolega z iného obchodu má otvorený obchod, hej? To znamená, my potrebujeme, vyľudnili sa nám pešie zóny a kvôli čomu sa nám vyľudnili pešie zóny? Lebo tie obchod... ľudia začali chodiť do obchodných centier.
A len spomeniem niekoľko vecí. Podľa Zväzu pracovníkov obchodu a cestovného ruchu, práca v obchode počas nedieľ nie je nevyhnutná, a to najmä z dôvodu, že táto práca nechráni ani životy, ani zdravie, ani majetok spoluobčanov. To znamená, ak je nevyhnutná, tak prečo by mala byť? Alebo prečo by nemala byť dobrovoľná? Tak ako tu bolo spomenuté, viac ako 80 % žien pracuje v obchode. Takže ja by som chránil skôr rodiny, ktoré matky týchto rodín by tým pádom nechodili do obchodov pracovať, ale ostali by s deťmi doma atď. Je tu toho dosť. Môžme si spomenúť aj zdravotné problémy, ale to som povedal v rozprave včera. Je to na dlho a to za tých päť sekúnd nestihnem.
Ďakujem.