83. schôdza

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Marek Šefčík.

Ďakujem pekne za slovo. No ja som spolupredkladateľom tohto zákona a preto chcem poďakovať aj Rišovi Vašečkovi, ktorý je hlavným predkladateľom, že prisľúbil, že sa bude venovať aj tým veciam, ktoré odzneli. Pretože ja vo faktickej nemám možnosť zareagovať na všetko. Ale v tomto sme s Richardom Vašečkom na jednej lodi, takže súhlasím s tým, s tými jeho rozpravami, ktoré tu boli. A tak preto iba krátko.
Pán Oravec, pán poslanec Oravec, hovoríte, že mali by sme sa venovať dôležitejším a podstatnejším veciam. No tento argument je taká podpásovka, pretože ho používajú vždy tí, ktorí chcú odmietnuť nejaký zákon. Veď tento parlament sa zaoberá všeličím možným a mohol by som tu menovať hocijaké zákony, ktoré nie sú prioritou, a aj vaši kolegovia zo SaS, pozrite si, čo všetko navrhovali počas tých troch rokov, takže tento argument ja vôbec neberiem. Nie vy určujete, čo je dôležité a čo nie.
Pán Baránik a ďalší, ktorí hovorili o tých krajinách, že my nie sme tam ako tie krajiny. No tých krajín je v podstate viac, ako len Francúzsko, Veľká Británia, Nemecko, Rakúsko, sú tam ďalšie Poľsko, Grécko, Malta, Španielsko, veď nebuďme takí, že sme úplne niekde na chvoste vyspelosti a my to nemôžme. Oni všetci môžu a my to nemôžme zaviesť.
Ostatným kolegom ďakujem za faktické poznámky.
A ešte keď stihnem, pani Zemanová, toto nie je žiaden ideologický zákon a vy ste použili nekorektnú vec, že nikto nenúti tú predavačku s pištoľou, aby tam sedela. Samozrejme, ale ona to zamestnanie má, chce si ho zachovať a ten... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Skôr ako budeme pokračovať v rozprave, dovoľte, aby som na balkóne pre verejnosť pozdravil žiakov z bratislavskej Základnej školy Pri kríži. Vitajte v Národnej rade! (Potlesk.)
A teraz sa v zmysle rokovacieho poriadku hlási do rozpravy pán poslanec Richard Vašečka ako navrhovateľ, nech sa páči.

Nechcem som byť nekorektný a reagovať vo faktickej na faktické, takže takto krátko.
Prvá vec, že rozprávame sa o faktoch. Pán poslanec Viskupič vo svojej poznámke povedal, že to svietenie je zanedbateľné. Tak práve pri dnešných cenách energií vysvietiť obrovský supermarket isto nie je zanedbateľné. Ja sa o tieto veci veľmi zaujímam. Neviem, z akého dôvodu majú médiá pocit, že nás zaujímajú len potraty, prípadne ešte neviem čo. Pochopiteľne zabíjanie nenarodených detí ma naozaj nenecháva chladným, ale drvivú väčšinu volebného obdobia sa venujeme iným veciam a napríklad som aj predsedom výboru, ktorý má na starosti nielen školstvo, aj vedu. A napríklad ak sa zaoberám kúrením v rodinnom dobe, tak si k tomu pozriem odborné štúdie. A napríklad zníženie vykurovacej teploty o jeden stupeň znamená úsporu 6 % na vykurovacích nákladoch. To znamená ak jeden deň, to je jedna sedmina, to je zhruba 14 %, ušetríte len na jednom stupni, ktorým znížite teplotu o 6 %, tak to nie je zanedbateľné pri vykurovaní. Tak isto chladenie. Ja chodím do obchodu a predpokladám, že aj vy. Keď sa stále otvárajú a zatvárajú tie dvierka, tak to chladenie beží ako blázon. To je to, čo hovoríme doma deťom, to neni lednice, to neni televize, to je lednice, hej, že sa stále nemajú otvárať tie dvierka. A to isté, keď je teda deň predajný, tak chladenie má úplne iné náklady ako, ako počas dňa, keď je to tam zatvorené. To len na margo toho, že to je úplne praktická, finančná, ekonomická vec a odborná záležitosť. Ale ako to povedali niektorí kolegovia, prečo si niekto, povedzme strana SaS, ale ktokoľvek, uzurpuje právo rozhodovať, že to, čo nás zaujíma v parlamente alebo v spoločnosti, sú číro ekonomické veci.
Ja vám poviem jeden citát. Venujem sa výchove mládeži, teda výchove v rámci rodiny, manželstva a, samozrejme, prezentujeme sa aj na sociálnych sieťach. Mňa samého prekvapilo, že jeden z najúspešnejších motivačných citátov, teda čo sa týka zdieľania a záujmu ľudí, bol citát od jednej, myslím, že to bola americká literátka, vôbec nebol nejaký náboženský, a znel takto: "Ak chcete dobre vychovať deti, venujte im raz toľko času a raz toľko menej peňazí." Čo to znamená? Ja hovorím, že je to citát nejakej literátky, ale mňa prekvapilo, že ľudia si to uvedomujú, že to, čo je najcennejšie, nie sú peniaze, ale čas. Peniaze sú dôležité, rodina potrebuje peniaze. Preto sme napríklad výrazne rodinám posilnili príjem. Ja s tým absolútne súhlasím. Ale peniaze nie sú to jediné a absolútne najhlavnejšie v živote. A my tu hovoríme o rodinách, hovoríme tu o matkách, o ženách, ktoré pracujú v tom maloobchode, a nehovoríme o tom, že to povedala nejaká pani Anna z takej obce a pani Mária z takého okresného mestečka.
Ja vám prečítam, čo je v dôvodovej správe. Drvivá väčšina slovenských spotrebiteľov sa podľa medializovaného prieskumu vyjadrila, že maloobchodné predajne potravín môžu ostať zatvorené v nedeľu aj do budúcna, keď boli zatvorené počas covidu. Jednoznačne s tým súhlasilo 59 % a skôr s tým súhlasilo 21 % opýtaných, spolu teda súhlasilo s uzavretím predajní potravín v nedeľu až 80 % respondentov. Medzi pracovníkmi v maloobchodných predajniach bol tento pohľad zastúpený ešte výraznejšie, keď až 88 % z nich si prialo, aby ostali obchody v nedeľu zatvorené.
Ja toto nepokladám za sväté písmo. Je to nejaký prieskum, ale predpokladám, že to nebude úplne naopak, že 88 % zamestnancov si praje, že chcú do zamestnania chodiť. A v tom prípade ak rátame počty a znova matematika, krát ľudia pracujúci v maloobchode, hovoríme o desať tisícoch ľudí, ktorí si to prajú, ktorých sa to priamo týka. A my nemáme len zákony, ktoré riešia, ja neviem dane, ale máme aj Zákonník práce a toto je práve novela Zákonníka práce.
A poviem, poviem ešte jednu vec, že zo strany SaS tu sedeli včera pán poslanec Benčík, aj dneska od rána, jak sme prišli, o deviatej tu sedel. Tak isto bol veľmi dôsledne prítomný a vystupoval a musím povedať, že aj korektne, pán predseda finančného výboru Viskupič. Aj keď sme sa nezhodli na veciach, ale bola to debata. Objavili sa tu nejakí kolegovia, medzi tým už väčšinou odišli aj z SaS, ktorí asi si mysleli, že o jedenástej bude hlasovanie, a začali nám tu rozprávať, čo my máme predkladať alebo nemáme predkladať. Ja vám poviem, na to sú také slová, cudzím slovom je to arogancia a po slovensky je to drzosť. Vy si predkladajte, čo chcete a neopovažujte sa hovoriť, čo je dôležité, nám. Spokojne, vy keď prídete s nejakým návrhom, presaďte si ho. Ak chcete povedať nejaký konkrétny odborný argument, nech sa páči. Pokladám vás za odborne fundovaného na to, aby ste to povedali. Ale nie také, čo my máme, alebo nemáme predkladať. Lebo tým naozaj vyznievate veľmi arogantne.
Takže nech sa páči, povedzte, pán predseda Viskupič tu vystupoval. Ak chcete, ak vám táto, ak vám táto debata prekáža, nech sa páči, môžte ísť domov, hlasovanie nebude a môžme to skrátiť. Ale ja som rád, že tá debata prebieha. Rokovali sme tu alebo debatovali sme so sociálnou demokraciou, teraz SaS má nejaké návrhy. Len rozdiel je v tom, že tí, ktorí chceli, tak sme sa dohodli, že čo urobíme, čo im tam prekáža na tom zákone. Ale vy ho nechcete. No tak hlasujte proti a choďte domov. Ak chcete niečo vylepšiť, povedzte, čo konkrétne by sme mohli zlepšiť pre tých zamestnancov, pre tých zamestnávateľov, kde sme, na čo sme zabudli a to budem počúvať a napriek tomu, že by som mal možno iný názor. Som ochotný ustúpiť až úplne dozadu ku stene, ale nie počúvať, že mi tu bude niekto dirigovať ako poslancovi Národnej rady, čo ja mám predkladať a čo nemám predkladať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Osem faktických poznámok na vystúpenie pána poslanca Vašečku.
Ako prvý pán poslanec Marián Viskupič.

Ďakujem pekne, ďakujem pekne za slovo.
Richard, no myslím si, že my poslanci, ani ty, ani ja ozaj nemusíme učiť podnikateľov o efektivite vynakladania nákladov. Žijú v realite, trápia sa s realitou niektorí dvadsať - tridsať rokov a myslím si, že presne vedia riadiť svoje náklady. My ich ozaj nemusíme učiť proste, čo kde, či kúrenie alebo svietenie, alebo chladenie. Fakt oni najlepšie vedia.
Ďalšia vec. Prosím, ešte raz ťa informujem, že nie je rozdiel medzi tým, ako máš rád ty tvoje deti a ako mám rád ja moje deti. V tomto nie je rozdiel medzi liberálom a konzervatívcom. Proste fakt že nie, prosím, nepodsúvaj to stále. To nepomáha, toto debate, nikam ju to neposúva. Pozri si svoje slová, čo si povedal.
No a čo sa týka toho, však veď my vyjadrujeme svoj názor. No áno, niekedy je najlepšie možné riešenie nezmeniť existujúci zákon, nezmeniť status quo, ktorý je podľa mňa vyvážený. Takže úplne legitímne rozprávame o tom, že proste tým naším pohľadom na vec je nepridávanie novej regulácie, nerobenie nového zákazu. To je, to je proste rovnako, rovnako, rovnaký postoj, ako že ho ty chceš zmeniť. Proste prebieha tu diskusia. Ja si myslím, že fakt sa bavíme, by som povedal, že fakt na odbornej a slušnej úrovni, tak len treba rešpektovať aj ten názor. No proste my ten zákaz nechceme. Ten náš návrh je, aby sa nič nemenilo. A za to tu bojujeme.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Lucia Drábiková.

Ďakujem za slovo.
Ja chcem vyzdvihnúť, Rišo, tie tvoje slová a o tom čase. Lebo to je, myslím si, že to, a už to je možno aj nejaké desaťročia, ešte keď som robila na Linke detskej istoty, tak čas bolo presne to, čo deťom chýbalo, čas s rodičmi. A tento zákon, ktorý prináša vlastne tu to nastavenie toho pravidelného sedemdenného cyklu, že vlastne tá nedeľa sa znovu vyzdvihne ako deň pokoja, si myslím, že to je dobrý krok k tomu, aby sme si aj my ako spotrebitelia, ako zamestnávatelia atď. nastavili nejaké limity. A myslím si, že nastaviť ich je treba aj takto zvonku, lebo môžme si tu hovoriť o tom, že kto nechce pracovať v nedeľu, nemusí, ale v tých prevádzkach obchodných to jednoducho sa tí zamestnávatelia veľmi nepýtajú, či tá mamička s tými deťmi chce v tú nedeľu pracovať. Buď pracuje, alebo ide preč. Čiže ja si myslím, že z hľadiska psycho-hygieny a z hľadiska aj umožnenia toho pravidelného kontaktu a pravidelného času a vôbec takého, takej nejakej predvídateľnosti tej práce a organizácie je pre tie rodiny naozaj takáto možnosť dobrá a preto tento zákon aj podporujem, aj som jeho spolupredkladateľkou.

Pán poslanec Ján Oravec.

Ďakujem pekne.
Pán kolega, ja som sa trošku našiel v tom, našiel som sa v tom, keď ste sa trošku rozčúlili, že kto má tú ako drzosť určovať vám, že čo máte predkladať. Ja som hovoril nie so zámerom byť arogantný, ale chcel som upozorniť na to presne, čo ste povedali aj vy na úvod, že to, čo je najdôležitejšie, nie sú peniaze, ale je čas, tak z hľadiska ekonómie existuje niečo také ako náklady obetovanej príležitosti, že ak venujem čas niečomu, tak som ho stratil a už ho nemôžem venovať niečomu inému. Ja som poukázal na to, že keď my tu budeme dva dni rozprávať o tejto právnej norme, ktorá nie je z tých najnaliehavejších, tak nemôžeme rokovať o iných právnych normách, ktoré sú v tejto chvíli pre slovenských občanov, spoločnosť a ekonomiku podstatnejšie, z tohto hľadiska. Nebola v tom žiadna arogancia.
Pokiaľ ide o to, že či tento parlament má právo alebo nemá právo a poslanci prijímať. Samozrejmé, že toto právo nikto nemôže obmedziť, ani počet toho, že čo predkladáme. Ale ak by sme mali prosperitu ako Slovensko podľa počtu prijatých zákonov a regulácií, tak by sme boli jedna z najprosperujúcejších krajín na svete, lebo tých regulácií a zákonov prijímame suverénne najviac možno v Európe. Nemám toto porovnanie, ale patríme k tým krajinám, ktoré patria k špičke z hľadiska legislatívneho aktivizmu. Čiže počet zákonov, ktoré prijmeme, sa nerovná tomu, že tu je prosperita. Naopak, niekedy si myslím, že to prosperite škodí.
A posledná vec, hovoríte o tom, že zamestnanci v prieskume sa vyjadrili, že by chceli zostať doma. Len nedeľme takto ľudí a občanov na skupiny, pretože ten zamestnanec je zároveň aj spotrebiteľ. Čiže keď sa ho spýtate ako zamestnanca, on vám odpovie, áno, v nedeľu by som chcel zostať doma. Ale ak sa ho spýtate ako spotrebiteľa, toho istého človeka, tak vám odpovie, áno, v nedeľu by som tiež chcel vedieť nakupovať.