83. schôdza

Takže nech sa páči, pán poslanec Ondrej Dostál písomne prihlásený, po jeho vystúpení sa budete môcť prihlásiť ústne do rozpravy, kto budete mať záujem.
Nech sa páči, pán poslanec.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia. Stretávame sa s pánom poslancom Feckom v diskusii o tomto jeho návrhu opakovane, pretože pán poslanec Fecko opakovane prichádza s týmto návrhom, postupne ho mení a uspôsobuje ho tak, aby teda niektoré možnosti vylúčil a v podstate až to tak vyzerá, že sa to snaží zúžiť na, na vašu vlastnú obec Šebastovú Nižnú, lebo tie podmienky, ktoré tam dávate, obmedzujú a pritom ja nemám problém s tým, nemyslím si, že by sa malo na etnickom základe, základe deliť, ale nie som si istý, že toto je najlepší spôsob tvorby legislatívy.
A tá hlavná vaša argumentačná línia aj v návrhu zákona v jeho odôvodnení a v, a v, aj vo vašom vystúpení bolo spochybňovanie demokratickosti súčasnej právnej úpravy. A povedali ste, že keby Veľká Británia mala sa odčleňovať od Európskej únie za podmienok, aké my máme nastavené v zákone o obecnom zriadení, tak by ešte stále bola súčasťou Európskej únie. No za seba môžem povedať, že ja by som bol rád, keby Spojené kráľovstvo ešte stále bol súčasťou Európskej únie, bolo by to na prospech aj Spojeného kráľovstva, aj Európskej únie. A myslia si, myslí si to stále viac aj občanov Spojeného kráľovstva, lebo tie nálady sa tam teraz, teraz otáčajú, a teda keby bolo referendum dnes vo Veľkej Británii, tak je veľmi pravdepodobné, že by brexit nezískal podporu, a ale to je, samozrejme, vecou, vecou Spojeného kráľovstva. A keď sa máme baviť o tom, o tom systéme, tak je úplne legitímne, že Spojené kráľovstvo zorganizovalo referendum o, o odchode z Európskej únie, pretože Európska únia je spoločenstvom štátov. Európska únia ešte stále nie je jeden štát, ktorý by, ktorý by bol tvorený unitárny štát alebo, alebo federálny štát, je to spoločenstvo štátov. Oproti tomu obce nie sú spoločenstvami časti obcí alebo, alebo nejakých menších celkov, ani mestá nie sú, nie sú spoločenstvom mestských častí. Mestá aj obce sú spoločenstvom obyvateľov, komunity, ktorá tam, ktorá tam žije a ktorí ju tvoria a ktorí sa môžu členiť na nejaké časti obcí alebo, alebo mestské časti, ale vytvárajú ju obyvatelia. Čiže to je dosť zásadný rozdiel medzi tým, keď hovoríme o brexite napríklad alebo referende o brexite, a tým, ak sa má nejaká časť obce oddeliť od obce.
Viackrát ste, pán poslanec, povedali, že demokratické je, keď sa, keď sa rozhoduje zdola a naznačovali ste alebo ste, alebo ste priamo hovorili, že ten systém, ktorý je dnes, je nedemokratický, ale ja si to nemyslím, že je, že je nedemokratický, a napokon trend v európskych krajinách je, je opačný, je, že obce sa spájajú, že krajiny, ktoré majú porovnateľný počet obyvateľov ako Slovensko, napríklad Fínsko alebo Dánsko, majú rádovo menej obecných samospráv. Fínsko 336, Dánsko 98 a, a sú to krajiny, krajiny porovnateľne veľké, sú to krajiny, ktoré sú nepochybne demokratické. A tu ste povedali v úvodnom vystúpení, že ste otvorený tomu, aby sme riešili, riešili aj spájanie obcí. Spájanie obcí alebo teda municipalizácia, alebo spájanie kompetencií je veľmi dôležitá vec, ale to je zásadná reforma, ktorá predsa nemôže byť urobená tým, že dáme nejaký pozmeňujúci návrh v druhom čítaní. To mala pripraviť vláda, bohužiaľ, vláda v tom neurobila vôbec nič.
Chcel by som vo svojom vystúpení sa zamerať na tú časť vašej argumentácie, kde sa odvolávate v podstate na rozhodnutie Ústavného súdu, a teda zacitujem z dôvodovej, z dôvodovej správy. Navrhovaný postup, ako aj samotný návrh zákona sú v súlade s právnymi závermi formulovanými v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky, spisová značka PL. ÚS 8/2020-53 z 13. apríla 2022, v ktorom bolo konštatované, že aj režim rozdelenia odčlenenia obcí, ktorý bol platný pred rokom 2001, bol ústavne konformný, pričom týmto návrhom sa de facto k danému režimu vracia. V kontexte predmetného nálezu je podstatné, že na rozhodovaní o rozdelení obce sa aj po prijatí návrhu zákona budú prostredníctvom svojich volených zástupcov, či už poslancov obecného zastupiteľstva, ako aj starostu, nepriamo podieľať všetci obyvatelia obce, o ktorej rozhodnutie ide, bod 54.1 predmetného nálezu, ako aj, že rozhodnutie o rozdelení obce je naďalej zverené do pôsobnosti vlád, teda štátneho orgánu, bod 54.2 predmetného nálezu.
Dovolím si upozorniť, že takáto interpretácia nálezu Ústavného súdu nie je celkom presná. Aby sme aj teda objasnili, o aký nález ide, ide o nález, v ktorom sa Ústavný súd zaoberal návrhom skupiny poslancov, v ktorej ste boli, boli aj vy, ktorá namietala, že tá súčasná právna úprava, súčasná právna úprava rozdeľovania obcí alebo odčleňovania časti obci od obci nie je v súlade s ústavou. A Ústavný súd urobil to, že posúdil váš návrh a rozhodol, že mu nevyhovie, že nemáte pravdu, že súčasná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Zacitujem z právnych záverov Ústavného súdu v tom náleze, na ktorý sa vy odvolávate: Na základe dosiaľ uvedených skutočností možno vyvodiť, že platná právna úprava rozdeľovania obce rešpektuje požiadavky vyvoditeľné z ústavného textu vrátane ústavných princípov, osobitne princípov demokratického a právneho štátu a ústavného práva na územnú samosprávu. Pomenúva tam dôvody, pre ktoré toto Ústavný súd tvrdí, je inkorporovaná v zákone o obecnom zriadení, vychádza z demokratickej povahy Slovenskej republiky, ktorá je založená na princípe väčšinového rozhodovania, rešpektuje právo menšiny iniciovať formou petície miestne referendum a priznáva aj štátu reprezentovanú vládou, aby posúdil, či sú splnené podmienky. A v bode 51 vychádzajúc z už uvedených čiastkových záverov Ústavný súd v nadväznosti na argumentáciu navrhovateľov a v zhode so stanoviskom vlády ďalej zdôrazňuje, že ústava priznáva právo na samosprávu obci ako celku, teda všetkým osobám tvoriacim územné spoločenstvo, ktoré majú trvalý pobyt na území obce, a nie obyvateľom časti obce, o ktorej odčlenenie ide. Rovnako v zhode so stanoviskom vlády Ústavný súd konštatuje, že ústava, ani platná zákonná úprava neupravuje, a teda nepredpokladá, respektíve nechráni odčlenenie časti obce, t. j. nepovažuje za súčasť práva na územnú samosprávu právo obyvateľov časti obce rozhodnúť o rozdelení obce samostatne, t. j. bez účasti obyvateľov zvyšnej časti obce.
Toto je to, čo konštatoval Ústavný súd. Ústavný súd konštatoval, že súčasná právna úprava odčleňovania časti od obce časťou od obce je v poriadku, že je v súlade s ústavou a že ústava nechráni právo na odčleňovania časti obce od obce, pretože právo na samosprávu vykonávajú obyvatelia obce. A vzťahuje sa na obyvateľov obce, nie obyvateľov časti obce.
Samozrejme, Ústavný súd sa vyjadril aj k tej právnej úprave, ku ktorej sa vy chcete vrátiť, tej z rokov ´91 až 2001, a konštatoval, že sa nemôže k tomu vyjadrovať, lebo o tom, o tom nemôže rozhodnúť. Vyjadril sa k nej akademicky, také slová povedal. A v prvom rade zdôraznil, že ústavnosť v tejto právnej úprave bola založená na fikcii spočívajúcej na prezumpcii ústavnosti. Čo znamená, že keď nikto nenapadol na Ústavnom súde, nespochybnil, že, že tá predchádzajúca právna úprava je v súlade s ústavou, tak Ústavný súd nemal dôvod o tom rozhodovať. Lebo Ústavný súd nemôže konať sám od seba. Môže konať iba na základe kvalifikovaného návrhu subjektu, ktorý má na to oprávnenie na základe, na základe ústavy. Takže hovorí, že v súčasnosti má posúdenie tejto otázky povahu len akademickej otázky. A áno, hovorí tam, že možno nájsť aj argumenty v prospech toho, že aj tá predchádzajúca právna úprava bola v súlade s ústavou.
Ale dodáva Ústavný súd v bode 55 nálezu, aj pri úcte k dôvodom, ktoré by mohli byť zohľadnené pri posudzovaní ústavnosti zákonnej úpravy rozdeľovania obce platnej v období od 1. novembra 1991 do 31. decembra 2001, však možno po uplynutí času dostatočného na to, aby sa napravili krivdy spôsobené v minulosti umelým pričleňovaním bývalých samostatných obcí k mestám, respektíve väčším obciam, ku ktorému dochádzalo v období socialistickej štátnosti, je dôležité podľa názoru Ústavného súdu považovať za legitímne a z ústavného hľadiska aprobovateľné dôvody, ktoré viedli ku zavedeniu dnes platnej zákonnej úpravy rozdeľovania obcí. Čiže tú zmenu, ktorá sa udiala v roku 2001, ktorú vy spochybňujete, ktorú ste považovali za protiústavnú, ale teda Ústavný súd sa s vaším názorom nestotožnil a ktorú sa opakovane pokúšate zmeniť, považuje Ústavný súd za legitímnu a odôvodniteľnú aj z ústavného hľadiska.
Ústavný súd ďalej pokračuje, že z bodov, ktoré boli citované, teda citované v predchádzajúcich častiach toho nálezu, vyplýva, že účelom tejto novelizácie z roku 2001, platnej od roku 2002, novelizácie zákona o obecnom zriadení, bolo ustanoviť účinné zákonné limity k tomu, aby v dôsledku liberálnej zákonnej úpravy, dovtedy existujúcej, vyvolávajúcej navyše ústavné otázniky, Ústavný súd hovorí, že tá predchádzajúca právna úprava vyvoláva ústavné otázniky, nepokračoval proces neprimeranej a nežiadúcej dezintegrácie obcí spočívajúci v náraste počtu malých obcí, ktoré nie sú a nebudú spôsobilé efektívne plniť úlohy súvisiace s v tom čase pripravovaným presunom kompetencií štátu na obce. Ide totiž o dôvody, ktoré z ústavného hľadiska napĺňajú záväzok štátu vytvárať územné usporiadanie poskytujúce základy pre efektívny výkon kompetencií decentralizovaných v prospech obcí a rešpektujú ústavné princípy vrátane práva na územnú samosprávu územného spoločenstva všetkých osôb, ktoré majú trvalý pobyt na území existujúcej obce.
Takže vy ste v odôvodnení svojho návrhu použili jednu krátku časť z nálezu, ktorá sa vám hodila, lebo ktorá hovorí, že áno, sú nejaké argumenty čisto akademicky, keď sa tým zaoberáme, ktoré hovoria v prospech toho, že by ani tá predchádzajúca právna úprava nemusela byť v rozpore s ústavou. Ale ten nález vyznieva ako argument proti tomu vášmu návrhu. Lebo nález vo svojej celosti hovorí o tom, že súčasná právna úprava je legitímna, je v súlade s ústavou. Tie dôvody, pre ktoré bola zavedená, bola, boli opodstatnené. Právo na samosprávu majú obyvatelia obce, nie obyvatelia časti obce. Takže keď si prečítame celý nález a budeme sa ním riadiť, budeme brať do úvahy to, čo hovorí Ústavný súd, tak by sme nemali podporiť ten návrh, s ktorým prichádza pán poslanec Fecko a skupina poslancov.
Nad rámec toho by som ešte dodal, že v deväťdesiatych rokoch, keď, keď platila tá predchádzajúca právna úprava, Slovensko ešte nebolo viazané Európskou chartou miestnej samosprávy, ktorej v súčasnosti už Slovenská republika je signatárom, pričom táto charta hovorí, že so zainteresovanými miestnymi samosprávami vopred, sa vopred prekonzultujú všetky miestne zmeny územných hraníc, prípadne sa tam, kde to zákon umožňuje, uskutoční referendum. Čiže dnes sme v trochu inej situácii, lebo ústava je síce rovnaká ako bola v deväťdesiatych rokoch, ale navyše sme viazaní aj Európskou chartou miestnej samosprávy.
Poslednú vec, ktorú by som chcel spomenúť, je, že zákony by mali byť jasné a mali by tam byť jednoznačné pojmy. A myslím si, že v tomto návrhu minimálne dva pojmy sú také, ktoré podľa môjho názoru nie sú, nie sú úplne jasné. Jednak je to ten historický vývoj. Čo sa myslí historický vývoj, ako sa to bude posudzovať, lebo tak historický vývoj môžeme odvodiť až, až od praveku. Ale nie je to jasný pojem a rovnako ten, ten etnický princíp nie je celkom jasný, akým spôsobom by sa vykladal. Nám to síce môže byť jasné, že čo tým myslíte a mne je úplne jasné, čo tým myslíte. A v zásade s vami súhlasím. Ale, ale nezdá sa mi, že tak ako je to napísané, by to bolo dostatočne jasné a zákony dostatočne jasné majú byť.
Ďakujem.

Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie. Pán poslanec Miroslav Suja. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Musím súhlasiť s predrečníkom. Podľa môjho názoru rozdrobovanie je cesta alebo krok späť. Je to na úkor, si myslím, občanov, aj obcí. To, že je, že sa týka, že to vlastne ten zákon len kvôli obci predkladateľa, k tomu sa nebudem vyjadrovať. A takisto si myslím, že výklad na tom etnickom princípe je nejasný. Nedá sa presne definovať. Tak ako som predkladateľovi povedal, veľa etník si píše, že je národnosti slovenskej. Tak som zvedavý, keby takýto problém nastal, ako to potom tento zákon chce riešiť. Lebo teraz v tomto návrhu sa to vôbec nerieši. Nie je to tam jednoznačne povedané.

Pán poslanec Dostál, chcete reagovať? Vidím, že vám asi hlasovacia karta nefunguje, tak chvíľočku počkáme. Môžete vedľa. Vedľa skúste, pán poslanec. A už ste tam. Ale dajte dve minúty pánovi poslancovi.
Nech sa páči, môžete reagovať.

Ja som teda nepovedal, že pán poslanec Fecko to predkladá iba kvôli svojej obci. Iste je svojou obcou inšpirovaný. Ale je fakt, že, že tie podmienky, ktoré, ktoré sa tam objavujú, ktoré tam neboli na začiatku, vylučujú z toho ďalšie, ďalšie obce. Takže áno, vyzerá to, vyzerá to tak, že primárne mu ide o jeho vlastnú, jeho vlastnú obec. Čo teda v minulosti aj, aj o tom hovoril. Čiže nie je to niečo, čo by pán poslanec zatajoval, že vychádza z vlastnej skúsenosti. Takže z toho ja, ja ho nijako neobviňujem. A teraz to nespomenul, ale, ale teda v minulosti, keď sme mali tie diskusie, tak, tak hovoril a hovoril o tom aj na príklade vlastnej obce.
Ale myslím si, že naozaj je dôležité obce spájať, nie ďalej deliť. Lebo obce tu nie sú preto, aby mali sa možnosť niekde realizovať starostovia, aby sa mali možnosť realizovať miestni poslanci, aby bolo viac mestských úradov. Mimochodom, vo väčšine týchto kritérií sme vysoko nadštandardní v zmysle, že máme viac starostov na počet obyvateľov, viac poslancov miestnych na počet obyvateľov, viac obecných úradov ako je bežné v európskych krajinách alebo ako je priemer v európskych krajinách. A úlohou samospráv je predsa poskytovať služby občanom. A aj európska skúsenosť hovorí, že oveľa lepšie sa tie služby poskytujú v tých krajinách, kde došlo k municipalizácii, kde sú tie obce veľké. A tento návrh ide úplne opačným smerom.

Pani poslankyne, páni poslanci, kto má záujem sa prihlásiť ústne do rozpravy, môže tak urobiť teraz. Konštatujem, že nikto. Preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za uzavretú. Chce sa vyjadriť v záverečnom slove pán navrhovateľ?
Nech sa páči, pán poslanec Fecko, máte slovo.

Áno. Ďakujem pekne. Začnem od konca. Takže nie iba moja obec, hoci tak sa to tu ako v parlamente zažívalo za tie roky. Ale povedal som, koľko obcí sa postupne ako vylučuje z toho. Tento, čo sa týka jednoznačnosť, by som povedal, vyjadrení v zákone o obecnom zriadení, je tam napríklad aj nejasnosť urbanisticky spojená. Čo znamená urbanisticky spojená? Nech niekto vysvetlí od roku ´90 to nikoho nenapadlo, že to je nejednoznačné. To znamená, jedna záhrada s druhou záhradou? Bytovka jak Ľubice s Kežmarkom? To je pevne zrastené urbanisticky. Čo znamená urbanisticky? Na sto metroch, na dvoch kilometroch, na desiatich metroch a takto. To je takisto nejednoznačné a nikto sa tým nezaoberá. A je to tam proste v pohode ako keby to bolo každému jasné. Takže beriem tak, že pokiaľ ten historický vývoj a etnický princíp bude nejasný, samozrejme, v druhom čítaní dá sa to opraviť aj s vaším pričinením, pokiaľ budete mať záujem teda o tom diskutovať.
Ako tu bolo povedané, áno, Ústavný súd povedal, ako to je s tým, že nepovedal, že to, čo bolo v roku ´91 a vyššie, bolo protiústavné, jak sa povedalo. To, že to nikto nenapadol, ja za to nemôžem. Ja som tu nebol vtedy. Takže berte takto, že ja to vnímam, že vtedy to vyhovovalo tejto komunite na Slovensku a teraz už to nevyhovuje? Že je to nejak ináč? Už to ináč staviame? Takže ja to beriem proste, že nie, vraciam sa do toho obdobia a hovorím, že je to reštitúcia, je to paralela reštitučného konania. Viete ako. My takisto sme nemuseli prijať v roku 2003 nový reštitučný zákon, ktorý znovu otváral na celé, na celý, na trištvrte roka tam ste si mohli uplatniť, sme znovu otvárali celú pozemkovú reštitučnú agendu nanovo. Lebo tento parlament, tento zákonodarný zbor to schválil. A nikto sa nad tým nepozastavil, prečo otvárame znovu. Ja hovorím, tu je paralela s tým istým, že tie obce, ktoré, dneska je ich deväť napríklad, možno do budúcna bude možno viacej, menej, to už druhá vec. Ale hovorím, že ja to vnímam ako paralelu a v takomto duchu to aj dávam. Pretože títo občania sa cítia byť momentálne v nekomfortnom stave.
A ja hovorím ešte raz a budem citovať to, čo hovoril Fico, pán premiér bývalý, ktorého som tu mal česť zažiť niekoľko to obdobie, aj pán kolega, vy ste tu boli, aj ostatní, čo ste tu boli. Povedal, že pokiaľ iba jednému človeku, občanovi Slovenskej republiky sa pomôže týmto zákonom a novelou, máme ho podať. A vyzýval aj nás, opozíciu, dávajte to, keď sme boli opoziční, pán kolega. Ja to takto vnímam, že nech sa páči, áno, pomôže to 5-tisíc, 30-tisíc obyvateľom, nech sa páči, to neni jeden človek. Takže budem dávať zákony, tie nepopulárne možnože pre niektorých, pretože tu keď budeme dávať iba všetky zákony, ktoré budú sa týkať ôsmich, troch miliónov, dvoch miliónov, miliónov. No, vážení, to je tá, to je tá strecha. A my potrebujeme tam spraviť ešte aj domčeky, ktoré sa, a tie izby, ktoré sa týkajú iba 10-tisíc, 20-tisíc občanov, ktorých práva by v demokracii nemali byť popierané. A o to mi teraz ide. Takže v takomto duchu to ja cítim. A tak to cítia aj tí občania, ktorých som oslovil aj z týchto častí.
Aj mne písali, že pán Fecko, chvalabohu, že niekto sa ide tomu venovať. Lebo jak ste povedali, pán kolega Dostál, že verejná reforma sa mi ako nepodarila v tomto volebnom období urobiť, samospráv. A čakáme a nedočkáme sa, asi tak to vyzerá. Tak ako poľovnícky zákon sa nedočkáme, že v tomto období sa otvorí, tak preto som ho otvoril. Preto už dobiehame, už chytám iba mačku za chvost, ktorá nám pomaly utiekla. Takže berte takto, že ja to beriem ako paralelu a budem sa biť za to, aby týmto spôsobom sme mohli zdemokratizovať proces odčleňovania obcí. Pretože ináč moje vnútorné presvedčenie hovorí o tom, a nie som jediný, aj ďalších poslancov, ktorí, by som povedal, po určitej argumentácii povedali, že áno, že je toto spravodlivá česť pre tých občanov, pretože ja neznižujem žiadny, ja sprísňujem podmienky. To znamená, nikto nech mi nehovorí, debatoval som ZMOS-om, mali sme tam tiež dobrú prestrelku, kde mi hovorili, že ja idem robiť revolúciu, idem rozdeľovať obce maličké, hovorím nie. Ešte raz hovorím, nie, nie a ešte raz nie.
A to, že keď som sa dozvedel, že by sme mali mať 300 obcí iba na Slovensku, no, vážení, preberte sa z toho šoku, pretože čo obec na Slovensku, to tradície, kultúra, nejaké zázemie, z ktorého vychádzali predkovia, a udržiame si to, a to je naše lákadlo pre turistický ruch, ktorý chceme. Keď to urobíme tak, že budeme mať tu 200 obcí a nejakých 50 miest, no ďakujem pekne. Vyzerá, že toto asi bude taká kamufláž, že budeme všecko unifikovať a zistíme, že stratíme tú originalitu slovenskej krajiny, ktorá sa tu vyvíjala. Lebo Japonec nepotrebuje ísť niekde sa pozrieť, že či tu máme nejaké mrakodrapy, on ich má tam dosť. Ale potrebuje sa ísť pozrieť na Poľanu alebo sa ísť pozrieť na Čergov, kde mu v nárečí tam uvaria nejaké tie halušky alebo nejakú tú tarhoňu, alebo neviem čo mu tam uvaria a bude spať v senníku. A to je tá, to je tá, by som povedal, veľkosť toho územia, v ktorom sa vyvíjalo a musíme si to chrániť, či sa niekomu páči alebo nepáči.
Áno, jak som povedal v rozprave, som za to, aby sa tie menšie obce dostali do tých, niekedy to boli strediskové obce, tí, čo sme starší, vieme, o čom hovoríme, takže prakticky, áno, nech tam robí, ale hovorím, dajme šancu. Alebo potom povedzme, že oceňovať sa nemôže nikto, zrušme to zo zákona, a tým pádom to bude zabetónovaný aj socialistický stav, ktorý sme urobili v tých obciach, a hovorím, že urobili sme krivdu, ktorí sa nemôžu teraz odčleniť.
Takže toľko z mojej strany a chcel by som vás veľmi pekne poprosiť aj občanov Slovenska, aby dali podporu aj poslanci, aj poslankyne tomuto zákonu prejsť do druhého čítania, kde ho môžme, hovorím, opraviť. Ja som ústretový, nemám s tým problém. A budem veľmi rád, keď to spoločnými silami zvládneme aj na tomto poli. Končím. Takže naši predkovia nám odkazujú, aby sme žili tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem veľmi pekne.

Chce sa vyjadriť pani spravodajkyňa? Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Napriek tomu, že som skôr zástankyňou zlučovania obcí, ale pán navrhovateľ tam dáva vlastne 3-tisíc obyvateľov, myslím si, že mali by sme mu dať šancu, aby tento zákon prešiel do druhého čítania, možno sa nájde aj systém, ako zlúčiť tie drobné malé obce do väčších celkov.
Takže hlasovanie bude o jedenástej.