83. schôdza

Ja som teda nepovedal, že pán poslanec Fecko to predkladá iba kvôli svojej obci. Iste je svojou obcou inšpirovaný. Ale je fakt, že, že tie podmienky, ktoré, ktoré sa tam objavujú, ktoré tam neboli na začiatku, vylučujú z toho ďalšie, ďalšie obce. Takže áno, vyzerá to, vyzerá to tak, že primárne mu ide o jeho vlastnú, jeho vlastnú obec. Čo teda v minulosti aj, aj o tom hovoril. Čiže nie je to niečo, čo by pán poslanec zatajoval, že vychádza z vlastnej skúsenosti. Takže z toho ja, ja ho nijako neobviňujem. A teraz to nespomenul, ale, ale teda v minulosti, keď sme mali tie diskusie, tak, tak hovoril a hovoril o tom aj na príklade vlastnej obce.
Ale myslím si, že naozaj je dôležité obce spájať, nie ďalej deliť. Lebo obce tu nie sú preto, aby mali sa možnosť niekde realizovať starostovia, aby sa mali možnosť realizovať miestni poslanci, aby bolo viac mestských úradov. Mimochodom, vo väčšine týchto kritérií sme vysoko nadštandardní v zmysle, že máme viac starostov na počet obyvateľov, viac poslancov miestnych na počet obyvateľov, viac obecných úradov ako je bežné v európskych krajinách alebo ako je priemer v európskych krajinách. A úlohou samospráv je predsa poskytovať služby občanom. A aj európska skúsenosť hovorí, že oveľa lepšie sa tie služby poskytujú v tých krajinách, kde došlo k municipalizácii, kde sú tie obce veľké. A tento návrh ide úplne opačným smerom.

Áno. Ďakujem pekne. Začnem od konca. Takže nie iba moja obec, hoci tak sa to tu ako v parlamente zažívalo za tie roky. Ale povedal som, koľko obcí sa postupne ako vylučuje z toho. Tento, čo sa týka jednoznačnosť, by som povedal, vyjadrení v zákone o obecnom zriadení, je tam napríklad aj nejasnosť urbanisticky spojená. Čo znamená urbanisticky spojená? Nech niekto vysvetlí od roku ´90 to nikoho nenapadlo, že to je nejednoznačné. To znamená, jedna záhrada s druhou záhradou? Bytovka jak Ľubice s Kežmarkom? To je pevne zrastené urbanisticky. Čo znamená urbanisticky? Na sto metroch, na dvoch kilometroch, na desiatich metroch a takto. To je takisto nejednoznačné a nikto sa tým nezaoberá. A je to tam proste v pohode ako keby to bolo každému jasné. Takže beriem tak, že pokiaľ ten historický vývoj a etnický princíp bude nejasný, samozrejme, v druhom čítaní dá sa to opraviť aj s vaším pričinením, pokiaľ budete mať záujem teda o tom diskutovať.
Ako tu bolo povedané, áno, Ústavný súd povedal, ako to je s tým, že nepovedal, že to, čo bolo v roku ´91 a vyššie, bolo protiústavné, jak sa povedalo. To, že to nikto nenapadol, ja za to nemôžem. Ja som tu nebol vtedy. Takže berte takto, že ja to vnímam, že vtedy to vyhovovalo tejto komunite na Slovensku a teraz už to nevyhovuje? Že je to nejak ináč? Už to ináč staviame? Takže ja to beriem proste, že nie, vraciam sa do toho obdobia a hovorím, že je to reštitúcia, je to paralela reštitučného konania. Viete ako. My takisto sme nemuseli prijať v roku 2003 nový reštitučný zákon, ktorý znovu otváral na celé, na celý, na trištvrte roka tam ste si mohli uplatniť, sme znovu otvárali celú pozemkovú reštitučnú agendu nanovo. Lebo tento parlament, tento zákonodarný zbor to schválil. A nikto sa nad tým nepozastavil, prečo otvárame znovu. Ja hovorím, tu je paralela s tým istým, že tie obce, ktoré, dneska je ich deväť napríklad, možno do budúcna bude možno viacej, menej, to už druhá vec. Ale hovorím, že ja to vnímam ako paralelu a v takomto duchu to aj dávam. Pretože títo občania sa cítia byť momentálne v nekomfortnom stave.
A ja hovorím ešte raz a budem citovať to, čo hovoril Fico, pán premiér bývalý, ktorého som tu mal česť zažiť niekoľko to obdobie, aj pán kolega, vy ste tu boli, aj ostatní, čo ste tu boli. Povedal, že pokiaľ iba jednému človeku, občanovi Slovenskej republiky sa pomôže týmto zákonom a novelou, máme ho podať. A vyzýval aj nás, opozíciu, dávajte to, keď sme boli opoziční, pán kolega. Ja to takto vnímam, že nech sa páči, áno, pomôže to 5-tisíc, 30-tisíc obyvateľom, nech sa páči, to neni jeden človek. Takže budem dávať zákony, tie nepopulárne možnože pre niektorých, pretože tu keď budeme dávať iba všetky zákony, ktoré budú sa týkať ôsmich, troch miliónov, dvoch miliónov, miliónov. No, vážení, to je tá, to je tá strecha. A my potrebujeme tam spraviť ešte aj domčeky, ktoré sa, a tie izby, ktoré sa týkajú iba 10-tisíc, 20-tisíc občanov, ktorých práva by v demokracii nemali byť popierané. A o to mi teraz ide. Takže v takomto duchu to ja cítim. A tak to cítia aj tí občania, ktorých som oslovil aj z týchto častí.
Aj mne písali, že pán Fecko, chvalabohu, že niekto sa ide tomu venovať. Lebo jak ste povedali, pán kolega Dostál, že verejná reforma sa mi ako nepodarila v tomto volebnom období urobiť, samospráv. A čakáme a nedočkáme sa, asi tak to vyzerá. Tak ako poľovnícky zákon sa nedočkáme, že v tomto období sa otvorí, tak preto som ho otvoril. Preto už dobiehame, už chytám iba mačku za chvost, ktorá nám pomaly utiekla. Takže berte takto, že ja to beriem ako paralelu a budem sa biť za to, aby týmto spôsobom sme mohli zdemokratizovať proces odčleňovania obcí. Pretože ináč moje vnútorné presvedčenie hovorí o tom, a nie som jediný, aj ďalších poslancov, ktorí, by som povedal, po určitej argumentácii povedali, že áno, že je toto spravodlivá česť pre tých občanov, pretože ja neznižujem žiadny, ja sprísňujem podmienky. To znamená, nikto nech mi nehovorí, debatoval som ZMOS-om, mali sme tam tiež dobrú prestrelku, kde mi hovorili, že ja idem robiť revolúciu, idem rozdeľovať obce maličké, hovorím nie. Ešte raz hovorím, nie, nie a ešte raz nie.
A to, že keď som sa dozvedel, že by sme mali mať 300 obcí iba na Slovensku, no, vážení, preberte sa z toho šoku, pretože čo obec na Slovensku, to tradície, kultúra, nejaké zázemie, z ktorého vychádzali predkovia, a udržiame si to, a to je naše lákadlo pre turistický ruch, ktorý chceme. Keď to urobíme tak, že budeme mať tu 200 obcí a nejakých 50 miest, no ďakujem pekne. Vyzerá, že toto asi bude taká kamufláž, že budeme všecko unifikovať a zistíme, že stratíme tú originalitu slovenskej krajiny, ktorá sa tu vyvíjala. Lebo Japonec nepotrebuje ísť niekde sa pozrieť, že či tu máme nejaké mrakodrapy, on ich má tam dosť. Ale potrebuje sa ísť pozrieť na Poľanu alebo sa ísť pozrieť na Čergov, kde mu v nárečí tam uvaria nejaké tie halušky alebo nejakú tú tarhoňu, alebo neviem čo mu tam uvaria a bude spať v senníku. A to je tá, to je tá, by som povedal, veľkosť toho územia, v ktorom sa vyvíjalo a musíme si to chrániť, či sa niekomu páči alebo nepáči.
Áno, jak som povedal v rozprave, som za to, aby sa tie menšie obce dostali do tých, niekedy to boli strediskové obce, tí, čo sme starší, vieme, o čom hovoríme, takže prakticky, áno, nech tam robí, ale hovorím, dajme šancu. Alebo potom povedzme, že oceňovať sa nemôže nikto, zrušme to zo zákona, a tým pádom to bude zabetónovaný aj socialistický stav, ktorý sme urobili v tých obciach, a hovorím, že urobili sme krivdu, ktorí sa nemôžu teraz odčleniť.
Takže toľko z mojej strany a chcel by som vás veľmi pekne poprosiť aj občanov Slovenska, aby dali podporu aj poslanci, aj poslankyne tomuto zákonu prejsť do druhého čítania, kde ho môžme, hovorím, opraviť. Ja som ústretový, nemám s tým problém. A budem veľmi rád, keď to spoločnými silami zvládneme aj na tomto poli. Končím. Takže naši predkovia nám odkazujú, aby sme žili tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Napriek tomu, že som skôr zástankyňou zlučovania obcí, ale pán navrhovateľ tam dáva vlastne 3-tisíc obyvateľov, myslím si, že mali by sme mu dať šancu, aby tento zákon prešiel do druhého čítania, možno sa nájde aj systém, ako zlúčiť tie drobné malé obce do väčších celkov.
Takže hlasovanie bude o jedenástej.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Takže, kolegyne, kolegovia, ja tu budem mať teraz trošku takú plejádu mojich zákonov, ktoré, niektoré som oprášil aj z minulých volebných období a bolo ich neúrekom. Takže pokúsim sa aj teraz tu v úvodnom slove povedať, čo mi vlastne, o čo mi ide v zákone o veterinárnej starostlivosti, ktorú, ktorý tiež sa pokúsim znovelizovať.
Ide o základ, že pokiaľ samosprávy majú garantovať zdravý a bezpečný život svojich občanov, tak myslím si, že tá bezpečnosť zdravia je tu na prvom mieste. A to, čo nebolo pred 50 rokmi, ani v sne sa nám nesnívalo, že nejaký váš sused môže u vás vedľa na záhrade a v bytovke, v byte chovať kajmany, pumy, jaguáre, jedovaté hady a ďalšie u nás zadefinované nebezpečné exotické zvieratá, ktoré sú zadefinované v prílohe vyhlášky, tak vo vyhláške, ktorá je prílohou ku zákonu o veterinárnom lekárstve, veterinárnej starostlivosti zákona 39, tak prakticky dnes je to realita. A preto, keďže kolega Podmanický v roku 2012 s tým prišiel a zadefinoval určitú právomoc obecným zastupiteľstvám, že môže sa obecné zastupiteľstvo vyjadrovať ku chovu týchto nebezpečných zvierat, ale iba sčasti, tak prakticky, a to mu prešlo, samozrejme, ako koaličnému poslancovi, tak vlastne ma doslova nabudil, aby som dal pozmeňujúci návrh, ktorý teraz dávam, myslím, že už šiestykrát za tých 12 rokov, aby sa to trošku urobilo, by som povedal, nie dvojkoľajne, ale, ale jednokoľajne. Vybral určitú časť z tej vyhlášky a povedal, že toto môže sa a zvyšná časť sa nemôže.
Takže bližšie k tomu, k tomu by som vám povedal v rozprave. Toľko na úvod. Myslím, že znovu nebudeme riešiť štyri miliónov obyvateľov, ale určitú menšiu skupinu obyvateľov, ktorí jednak chovajú, respektíve riadia ten samosprávny nejaký chod v tej našej samospráve, či už v mestách alebo obciach, a aby tam tá kompetencia bola. Takže bližšie v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem veľmi pekne zatiaľ za pozornosť.

Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1383. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní, v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Takže, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dávam tu znovu novelu zákona o veterinárnej starostlivosti, ktorou ma podnietil pán poslanec Podmanický, s ktorým tu už spoluválčime od roku 2010 a ´12, ktorý prakticky dal novelu zákona 39, ktorá bola v prvom čítaní 2. 7. 2012 a v druhom čítaní 31. 7. 2012, následne bola aj prijatá, ktorá hovorí o tom, že samospráva môže určiť podmienky, kde bude chované zviera, ktoré nazývame nebezpečným zvieraťom. Ja ešte k tomu dodám, nebezpečným exotickým zvieraťom, lebo takáto vyhláška existuje pri zákone 39/2007 o veterinárnej starostlivosti. Tam je jasne zadefinované, že hovoríme o určitých definíciách tried, ktoré sú, a vyzerá, že kolega Podmanický si z týchto tried vybral iba jednu triedu, pritom ostatné, a konkrétne poviem pavúkovce, trieda pavúkovcov, trieda parýb, trieda obojživelníkov a trieda plazov vôbec nebola v jeho pozmeňujúcom návrhu a následne schválenom braná do tejto možnosti, že by aj o týchto triedach mohla samospráva rozhodnúť, kde sa budú na jej území chovať. Dal tam triedu cicavce, áno, hovoríme o pumách, jaguároch, tigroch, levoch, ale ostatné nie sú. Takže vyzerá, že momentálne urobil touto novelou dvojkoľajnosť. Že vyhláška o nebezpečných, ja ešte dávam exotických zvieratách, sa bude v tomto zákone chovať ináč ako v iných zákonoch, keď bude niekto citovať túto celú vyhlášku, ktorá má týchto päť tried živočíchov zadefinovaných.
Takže opakujem ešte raz. Pokiaľ to bolo pred 40 rokmi nemožné, teraz je to možné, že by prakticky, a hlavne ja to vnímam ako, keďže som v mestskej časti, ktorá má skôr tú dedinskú zástavbu, tak prakticky neviem si predstaviť, že by moje decko chodilo okolo záhrady, kde iba plotom je ohradený nejaký areál, kde sa nachádza nejaký krokodíl alebo kajman, alebo niečo iné, alebo nejaké jedovaté hady, pretože takýmto spôsobom prakticky ohrozuje sa bezpečnosť obyvateľov.
Myslím si, že keď tak ako tam príde veterinárna správa a určí, určí, akým spôsobom má byť ten životný priestor toho živočícha tam zachovaný, aké to má mať klietky, akú to má mať vzdialenosť, aké to má mať rozmery, aká tam má byť krmivá, všecko ostatné okolo toho, tak myslím si, že táto definícia, ako budeme a kde budeme chovať tieto nebezpečné, hovorím, exotické zvieratá, tak mali by sme to dať do súladu s vyhláškou, kde sa bude úplne konfrontovať táto vyhláška v konaní o samospráve, kde samospráva prakticky dostane takúto kompetenciu. Myslím si, že prakticky je jedno, kto vám spôsobí škodu na vašom zdraví. Či umriete od uštipnutia hadom, alebo vás niekto doslova že zožerie, je to jedno, proste privodí to smrť, a myslím, že tá samospráva, veď ona má zabezpečovať bezpečný, kvalitný a perspektívny život svojich obyvateľov, tak myslím si, že táto samospráva by mala povedať, kde sa budú môcť takéto aktivity v obci realizovať.
Ja viem, že príde spŕška, pozerám, už tam mám nejaké faktické, áno, budú tam rôzne, že chováme malé zoologické záhrady, máme tam, máme neviem čo, každý si chová doma, ako mu tam príde. A potom sa čudujeme, keď zistíme, že po sídliskách naháňajú nás hady a nevieme, skade to vlastne ušlo. Kde to bolo? Jak je to možné? Boli takéto prípady aj medializované, však to ste si pamätáte niekoľko rokov dozadu a prakticky samospráva o tom nemá prehľad. A teraz nehovorím iba o mestách. Hovorím hlavne aj o obciach, kde prakticky miestni, ktorí už, ja hovorím, že nevedia, čo majú z rozkoše robiť, tak si zabezpečujú chov určitých takýchto aj nebezpečných živočíchov, ktoré sú, hovorím, u nás taxatívne zadefinované. Ja tu nerobím novú nejakú, by som povedal, taxáciu nebezpečných živočíchov exotických. Ja hovorím, že tá vyhláška by mala byť úplne, keď už hovoríme o novele zákona, úplne kompletne daná do kompetencie samospráv. Lebo to je podľa mňa, potom to zrušme a zrušme aj triedu cicavcov, a tým pádom áno, aj s tým by som bol spokojný, že povieme, vrátime to do stavu pred podaním pána Podmanického, ktorý povedal, že toto mu chýba. A má to aj vo svojom zdôvodnení.
Má to aj vo svojom zdôvodnení, že prakticky zistil, že sa mu starostovia ohlasovali, že je problém a že tam chovajú. No tak dal to, no len neviem, ja som s ním potom už nedebatoval, akým spôsobom by sme to teda podporili, pretože moje návrhy ako opozičného neboli podporené a on si môj návrh za tých desať rokov neprevzal naspäť a vyzerá, že asi ostane na tom druhom brehu, že stačia, že sú tu tie jaguáry, pumy a iné cicavce, ktoré sú v tejto triede.
Takže berte to tak, vážení, že dávam tento pozmeňujúci návrh, ktorý tú jedno, teda dvojkoľajnosť vracia späť na jednokoľajnosť. A tie triedy, keď ste si nemali možnosť prečítať, tak vám poviem, že hovoríme o pavúkoch, všetky jedovaté druhy, máte tam vycitované tie poddruhy, ktoré sú tam. Potom tu máme šťúry, to sú tie škorpióny a ďalšie, ktoré tú tam. Máme tu triedu parýb, to znamená žraloky, jedince s celkovou dĺžkou tela vrátane chvosta väčšou ako jeden meter, trieda obojživelníkov. Potom tu máme triedy, triedu plazov, kde sú všetky plazy aj korytnačky, aj krokodíly, aj všetko možné. A máme tu aj hady, samozrejme, ktoré sú nejedované a dlhšie ako tri metre. Takže berte tak, a tá piata trieda je trieda cicavcov, ktorú, hovorím, že už tam v tomto zákone máme, respektíve samospráva už tu môže rozhodovať.
Takže, vážení, ja to vnímam takto, že nerobme trhací kalendár z tejto prílohy a urobme to jednoznačne, že obce budú o každom rozhodovať. Samozrejme, spätne asi nie, nemôžeme ísť recipročne, ale to, čo bude do budúcna, aby sme zabránili, by som povedal, že zhoršovaniu života na samosprávnych územiach, kde prakticky budeme sa tŕpnuť, či vaše decko zo školy príde, pretože, žiaľ, pôjde cez štyri ploty okolo, kde môžu byť tieto zvieratá chované a nikto vám potom nebude, by som povedal, veriť, že vy ste chceli zabezpečiť perfektný zdrav... zdravotný stav vašich občanov na obci, keď budete náhodou v tej samospráve a poviete, jak je to možné, že vy nemáte evidenciu. Takže myslím si, že pokiaľ by išlo spätne, to by som ani nerád, ale do budúcna, aby sa takýmto spôsobom táto evidencia zaviedla, a tým pádom bude poriadok možnože takej dielčej oblasti, pretože tých poriadkov musíme robiť, keď sa pozrieme v každej časti nášho nejakého spoločenského a iného života, aj pracovného.
Takže chcem veriť, že aj týmto zákonom prispejeme k tomu, že naši občania povedia, že je to v poriadku a môže samospráva určiť pri stanovisku veterinárneho lekára a veterinárnej správy, ktorá tam musí, samozrejme, prísť a povedať, ako to majú podmienky vyzerať, tak môže určiť aj samospráva, kde tie nebezpečné, ja hovorím, exotické zvieratá budú chované. Takže keď už raz máme vyhlášku, tak láskavo ju dodržujme a nerobme z toho dvojkoľajnosť. Pretože toto by, toto nesvedčí o dobrom legislatívnom procese a myslím si, že týmto pádom, neviem, pána Podmanického tu nevidím, myslím si, že aj on by mal povedať k tomu nejaké slovo, čo ho viedlo k tomu, že z toho to vytrhol. Lebo ja som to doteraz nepochopil a vyzerá, že je to prakticky, hovorím, dvojkoľajnosť. A ja by som nerád takto rozdeľoval vyhlášku.
Takže toľko z mojej strany a verím, že spoločnými silami to postúpime do druhého čítania a som, samozrejme, prítomný a budem prítomný a budem veľmi rád, keď mi dáte aj pozmeňujúce návrhy, ktorými by sme to mohli ešte aj vylepšiť. Takže alebo to potom všetko zrušme a vráťme späť. Aj to je riešenie, ale neviem, či to zlepší pohodu našich občanov bývajúcich v daných obciach.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Pani poslankyňa Marcinková požiadala o odklad hlasovania o tlači 1321. To je toto prvé hlasovanie, čo máme pred sebou teraz, dnes na jedenástu hodinu s odôvodnením, že potrebuje ešte konzultovať dopad tohto zákona na verejné financie na ministerstve financií. Preto žiadam, aby pred hlasovaním samotným podala pani poslankyňa informáciu u výsledkoch konzultácie s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, ja žiadam o presunutie hlasovania o bode č. 52, číslo parlamentnej tlače 1378, na dnes o sedemnástej.

Ďakujem pekne. Tiež obdobne by som chcel požiadať plénum Národnej rady, aby som mohol presunúť hlasovanie bod 55, tlač 1382, o obecnom zriadení na sedemnástu hodinu dneska hlasovanie. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Rada by som odpovedala pánu poslancovi Blcháčovi, len či ma počúva.
Pán Blcháč, pýtali ste sa ma vlastne na tie doplňujúce informácie týkajúce sa môjho návrhu. Pravda je taká, že sme sa nedopátrali stále ku konkrétnym číslam, pretože je to naozaj zanedbateľný vplyv na ten rozpočet tým, že dnes neexistuje verejný zoznam takýchto firemných škôlok a tie, ktoré sme narátali my, tých je 12. Čiže je to naozaj veľmi malé číslo a nie je možné v súčasnosti ho vyčísliť tým, že tam nie je ani žiaden verejný zoznam. Takže toľko z mojej strany. Presné číslo stále nemáme, tak ako som uvádzala v rozprave.