83. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, moja interpelácia bude smerovať na dočasne povereného ministra pôdohospodárstva pána doktora Samuela Vlčana.
Vážený pán minister, mám otázku k osobe Juraja K. zo Slávie Capital, ktorý pri nástupe na PPA zatajil dôležité informácie o svojom predchádzajúcom pôsobení v 15 dozorných radách spoločnosti Martina K. Tento fakt uviedol samotný generálny riaditeľ PPA Jozef K. médiám.
Pán minister, tento vážny konflikt záujmov tejto blízkej osoby Martina K., toho času obžalovaného z vážnej korupčnej činnosti v kauze Dobytkár, bol údajne identifikovaný 20. 1. 2022, teda v čase, keď Juraj K. bol v skúšobnej dobe, čo znamená, že mal byť okamžite prepustený, pretože závažným spôsobom porušil zákon o štátnej službe a rovnako závažným spôsobom porušil služobný poriadok PPA, nakoľko v čl. 23 v časti Porušenie služobnej disciplíny sa za závažné porušenie služobnej disciplíny považuje úmyselné uvedenie nepravdivých údajov v čestnom vyhlásení štátneho zamestnanca. Aj napriek tejto závažnej skutočnosti ste opäť konštatovali, že pán K. sa žiadneho porušenia služobnej disciplíny počas celej doby, čo pôsobil na PPA, nedopustil. Môžete mi vysvetliť, prečo nebol Juraj K. prepustený z PPA v skúšobnej dobe okamžite a bez udania dôvodu, ale naopak, ste ho povýšili do najvyššej možnej funkcie?
Úplne rovnakému problému čelí samotný generálny riaditeľ PPA Jozef K., ktorý rovnako ako Juraj K. zamlčal pri nástupe na PPA svoje pôsobenie v spoločnosti Miroslava V., čiže rovnako závažným spôsobom porušil služobný poriadok. Môžete mi teda povedať, čo robia kontrolné orgány ministerstva pôdohospodárstva?
Ďakujem, skončil som.

Pán poslanec Šudík, ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Šudík, vy len sa snažíte opakovať, recyklovať nepodložené obvinenia, ktoré vzniesla voči generálnemu riaditeľovi Pôdohospodárskej platobnej agentúry bývala zamestnankyňa tejto agentúry, ktoré všetky boli vyvrátené. A je až nedôstojné, že poslanec Národnej rady si bez toho, aby si preveril skutkový stav, šíri takéto lži a nepravdy a v konečnom dôsledku poškodzuje záujmy Slovenskej republiky. Tu nejde o nejakého generálneho riaditeľa Kissa alebo Vlčana. Vy sa týmto staviate na stranu tých skupín, ktoré boli a sú do dnešného dňa súčasťou organizovanej skupiny, ktorá sa v minulosti snažila tunelovať eurofondy z Pôdohospodárskej platobnej agentúry a v súčasnosti sa snaží zakryť dôkazy o ich protispoločenskej a protiprávnej a trestnej činnosti. Ja som po nástupe na ministerstvo pôdohospodárstva presadil napriek nevôli tejto skupiny, dokonca aj napriek odporu vtedajšej generálnej tajomníčky služobného úradu forenzný audit na Pôdohospodárskej platobnej agentúre a tento forenzny audit zhromaždil dôkazy nielen do kauzy Dobytkár, ale ku všetkým prípadom, kedy boli tunelované eurofondy, ktoré mali slúžiť na rozvoj poľnohospodárstva v minulosti, ale ktoré jednoducho končili v rôznych vreckách rôznych sprostredkovateľov.
A jedným z tých nástrojov bol aj ten presun z toho druhého do prvého piliera, lebo už v tom prvom pilieri čakali nastrčené sprostredkovateľské agentúry, ktoré brali provízie za to, ak poľnohospodári dostávali vyšší poplatok na... alebo dotáciu na hektár ako priame platby, ako bola stanovená základná, tzv. sapsová alebo bisová sadzba. Bol to veľmi sofistikovaný spôsob tunelovania. A nestačilo im toto a ešte aj jednoducho vo výzvach, ako bola kamiónová alebo kombajnová výzva, tunelovali eurofondy. Čiže nestačilo im, že brali dotácie ako grófka Rošková na letisko a iné spevnené plochy, ale jednoducho aj si vymysleli ako jeden z podnikateľov, že ako fyzická osoba požiada o eurofondy na nejaké skladové priestory poľnohospodárske a tú istú žiadosť dal aj ako jednoosobová eseročka. Klasický školský príklad podvodu. Je to bývalý nádejný veľký politik, predseda mimovládnej strany, ktorého vy určite dobre poznáte, určite poznáte aj, lebo ste z Humenného, aj jeho dvoch podpredsedov a jeden z jeho podpredsedov bol dokonca za môjho predchodcu Mičovského generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry. A títo, ktorých vy teraz zastupujete, vypisujú kade-tade, aj do Bruselu, že treba odňať akreditáciu PPA, treba ju celú zrušiť, nech sa jednoducho spisy stratia.
Uvedomujete si, že komu vy vlastne slúžite?! Uvedomujete si to?! A práve jednoducho tieto pokusy škandalizovať súčasné vedenie Pôdohospodárskej platobnej agentúry sťažujú prácu aj samotnej komisii pri uzavretí tej čiernej kapitoly slovenského poľnohospodárstva, kedy sa jednoducho tunelovalo z prvého, druhého piliera, jednoducho ešte aj z toho tretieho piliera. Jednoducho robili rôzne jednoducho tabuľky a rozdávali peniaze podľa toho, že kto koho poznal jednoducho na, ako riaditeľa živočíšneho odboru.
Tomuto všetkému som ja urobil koniec. A samozrejme, že táto skupina je podráždená a jednoducho spriadajú rôzne plány, ako jednoducho odstrániť Vlčana, lebo však potom sa jednoducho dostaneme aj k PPA-čke, aby sme jednoducho po sebe pozametali. Ale to sa nepodarí. A už sa ani nepodarí nikomu zvrátiť rozhodnutie, ktoré som urobil, že sa nebude presúvať z druhého do prvého piliera, do toho Jahnátkovho tunelárskeho sendviča, ktoré, bohužiaľ, v čom pokračoval aj môj predchodca Mičovský a takto z druhého do prvého piliera poslal 33 mil., keď bol ministrom. Ja som to zastavil. A mali tam pripravených ďalších 210 mil. z minulého programového obdobia, ktoré som, čuduj sa svete, tam jednoducho našiel a pekne som ich presunul tam, kam patria, do druhého zásluhového piliera. Tých 210 mil. sa už nevytuneluje. Tie sa pekne jednoducho rozdelí na účelné projekty, na modernizáciu potravinárstva.
Viete, akú výzvu sme dneska jednoducho uzatvárali? Do konca februára dostanú rozhodnutie potravinári na podporu na 240 mil. Taká podpora za existencie tejto krajiny ešte nebola vyplatená potravinárom. Všetci, ktorí jednoducho splnili aspoň technické kritériá, dostanú podporu, aby sa ten investičný dlh v potravinárstve znížil, aby jednoducho sme mali zdravé slovenské a cenovo dostupné potraviny.
My sme jednoducho zdvojnásobili jednoducho podporu štyri jednotke, rovnako z tých ušetrených jednoducho stoviek miliónov sme zvýšili zo 110 na skoro 220 mil. euro. Ďalších 50 mil. To len vďaka tomu, že som zastavil tunelovanie. A vy jednoducho idete napomáhať tým, ktorí jednoducho sa na tom podieľali?!
Ten váš stále obhajovaný pán František O., ktorého ste aj svojho času dotiahli na výbor, kedy on bral dotácie? Kedy bol najúspešnejší žiadateľ? Nie za tejto vlády. Za predchádzajúcich vlád. Hlavne SMER-u a SNS. Na neho je tam jednoducho vedených šesť konaní, jemu bol zaistený majetok špeciálnou prokuratúrou, lebo má za preukázané, že pochádza z trestnej činnosti vo výške, myslím, že 3,5 mil. On sa jednoducho odvolával jednoducho na Najvyšší súd a neuspel. A s týmito sa vy jednoducho stretávate, s jeho skupinou si natáčate videá, s jeho podporovateľmi, ktorí protizákonne mu vydávali originály spisov. Vy si jednoducho robíte stretnutia po kaviarňach. Mi nerozprávajte, že nie.
Jednoducho toto je hrozné, že vy ako súčasť stále tejto koalície sa pridáte jednoducho na stranu jednoducho týchto tunelárov?! (Reakcia z pléna.) To nie sú tunelári podľa vás? A čo sú to? Keď jednoducho rozkrádali jednoducho peniaze? Keď jednoducho využili jednoducho každú jednu možnosť, aby obrali jednoducho poctivých poľnohospodárov o peniaze? Práve preto jednoducho posledných 30 rokov sa jednoducho všetky pomerové ukazovatele slovenského agropotravinárskeho sektoru znižovali. Potravinová sebestačnosť sa znižuje. Jednoducho posledný rok, minulý rok sa jednoducho zastavil prepad produkcie surového kravského mlieka vďaka tomu, že som nedovolil ďalej to tunelovať.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol písomne podanú interpeláciu na predsedu vlády poverenej vykonávaním jej pôsobnosti v rozsahu podľa čl. 119 písm. a), b), e), f), m), n,) o), p) a r) Ústavy Slovenskej republiky Ing. Eduarda Hegera.
Interpelácia predsedu vlády
Vážený pán predseda vlády, predkladám vám interpeláciu, ktorá vychádza z § 127 a nasl. zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, podľa ktorého Národná rada, výbory alebo poslanci vykonávajú kontrolnú činnosť v rozsahu pôsobnosti vymedzenej osobitnými predpismi a týmto zákonom.
Dňa 16. 12. 2022 prezidentka Slovenskej republiky rozhodnutím publikovaným v Zbierke zákonov pod č. 454/2022 Z. z. podľa čl. 102 ods. 1 písm. u) a čl. 115 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky poverila vládu Slovenskej republiky, ktorej Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1927 z 15. decembra 2022 vyslovila nedôveru a ktorú na základe uvedeného uznesenia podľa čl. 115 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 231/2022 OP zo 16. decembra 2022 prezidentka Slovenskej republiky odvolala, vykonávaním jej pôsobnosti v rozsahu jej pôsobnosti v rozsahu podľa čl. 119 písm. a), b), e), f), m), n,) o), p) a r) Ústavy Slovenskej republiky až do vymenovania novej vlády.
Podľa čl. 119 písm. m) v spojení s čl. 115 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky výkon pôsobnosti vlády pri vymenovaní a odvolávaní ďalších štátnych funkcionárov v prípadoch ustanovených zákonom je v každom jednotlivom prípade viazaný na predchádzajúci súhlas prezidenta Slovenskej republiky. Dňa 8. 2. 2023 vláda Slovenskej republiky vymenovala Mgr. Dianu Javorčíkovú do funkcie generálnej tajomníčky služobného úradu Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky a tiež odvolala Jána Hargaša z funkcie štátneho tajomníka Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky a menovala do tejto funkcie Jozefa Graňačku. Na webstránke rokovaní vlády však absentuje v materiáloch na rokovanie vlády dokument, ktorý preukazuje splnenie vyššie uvedeného predpokladu, teda predchádzajúci súhlas prezidenta Slovenskej republiky.
Vážený pán predseda vlády, žiadam o predloženie tohto súhlasu v predmetných prípadoch a zdôvodnenie, prečo tento dokument absentuje v týchto materiáloch, ako aj akákoľvek zmienka o nich v predkladacej správe v týchto dokumentoch, resp. v akýchkoľvek ďalších dokumentoch na stránke vlády Slovenskej republiky. Ich absenciou je znemožnená kontrolná funkcia Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na to, že ide o naliehavý prípad, keďže vláda je v demisii a môže postupovať v zmysle poverenia ústavy Slovenskej republiky len tým spôsobom, ako som povedal, žiadam, aby v zmysle § 130 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národná rada vyhlásila túto interpeláciu za naliehavú a určila odpoveď na lehotu 15 dní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister Budaj, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku vám dovoľujem, si vám dovoľujem povedať nasledujúcu interpeláciu.
Relácia Reportéri RTVS priniesla reportáž o zámere Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky investovať desiatky miliónov eur do prevencie stretov s medveďmi. Investícia má predstavovať nákup zabezpečovacích mechanizmov pre odpadové kontajnery a rolničky pre plašenie divej šelmy. Viaceré obce však predložili, viaceré obce však predražené štátne klietky odmietajú ako nepotrebné a odmietajú sa o žiadosť aj dotáciu, alebo do žiadosti o dotáciu zapojiť. Mnohé obce sa do výzvy zapojili, no podľa obsahu reportáže v tom veľký zmysel nevidia a riešenie ministerstva životného prostredia považujú za plytvanie finančnými zdrojmi.
Na základe týchto skutočností si dovoľte, mi dovoľte, aby som vám položil nasledovné otázky, pán minister Budaj.
Akým rozhodovacím procesom na úrovni Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky bola výzva pre vybudovanie kontajnerových stojísk zvolená ako najvhodnejšie riešenie problémov s výskytom medveďa hnedého v interviláne obcí? Prvá otázka, pán minister Budaj.
Druhá otázka na ministra Budaja: Na základe akej štúdie, resp. odborného stanoviska bola zvolená suma alokovaných prostriedkov pre túto výzvu, a teda aj potencionálny počet možných kontajnerových stojísk vybudovaných v rámci určených obcí?
Ďalšia otázka na ministra Budaja: S akými ďalšími variantami riešení v prípade ich zvažovania ministerstvo pri problematike výskytu medveďa hnedého v obývaných lokalitách pracovalo?
Štvrtá otázka na ministra Budaja: Ako ministerstvo reaguje na obvinenia viacerých dopytovaných starostov z uvádzanej reportáže, podľa ktorých ministerstvo neúčelne míňa veľké množstvá finančných prostriedkov?
Ďalšia otázka na ministra Budaja: Komunikuje ministerstvo prostredníctvom svojich poverených zamestnancov s týmito starostami a reflektuje na nimi prednesené požiadavky a návrhy alternatívnych riešení?
A mal by som ešte poslednú otázku na ministra Budaja: Aké sumy finančných prostriedkov celkovo vyčlenilo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky na programy súvisiace s problematikou medveďa hnedého vrátane zdrojov z európskych fondov počas rokov 2020, 2021, 2022 a 2023?
Pán minister, ďakujem vám za odpoveď alebo na odpoveď na moje otázky.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, kolegyne, vážení páni ministri, dovoľujem si písomne podané interpelácie, samozrejme, odprezentovať aj takto ústne. Tieto interpelácie boli zaslané písomnou formou viacerým ministerstvám, a preto obsah, ktorý je totožný, teraz prečítam.
V súvislosti s rastúcou infláciou a neustálym zdražovaním, ktoré pocítia najmä bežní občania Slovenska, sa na mňa obrátili dotknutí občania s otázkou, koľko finančných prostriedkov bolo v predchádzajúcich rokoch vynaložených na fungovanie tretieho sektora. Nakoľko hospodárenie Slovenskej republiky vnímajú bežní ľudia ako neefektívne a ja zastávam názor, že občania Slovenskej republiky majú právo vedieť pravdu, dovoľujem si adresovať vám ako ministrom túto otázku: Koľko finančných prostriedkov v eurách bolo z rozpočtovej kapitoly ministerstiev vyplatených mimovládnym organizáciám, t. j. v intenciách Slovenskej republiky sú to najmä občianske združenia, nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, prípadne iné, za roky 2020 a 2022 jednotlivo a za každý rok v súhrne?
Ďakujem vám pekne za odpovede a ďakujem aj za občanov, ktorí sa takýchto odpovedí dožadujú.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, členovia vlády, dovoľte, aby som tiež predniesol interpeláciu, samozrejme, vezmem to z nášho rezortu, takže na pána ministra Vlčana, keďže som pozemkár. A ďakujem veľmi pekne, že sme schválili tých 240 území na pozemkové úpravy, ktoré máme aj z minulého obdobia, že každých, každý rok tých 120 máme, ešte za pani Matečnej a ďalšie sú, by som povedal, pripravené a sú na to aj financie, hoci sme z plánu obnovy nedostali nič, ale myslím, že z iných zdrojov sa to bude financovať aj možnože v spolupráci s ministerstvom životného prostredia.
Každopádne práve tie pozemkové úpravy, ako hovorím ja, že sa skladajú z dvoch častí. Prvá časť je komasačná, druhá časť je krajinotvorná. A pri tej komasačnej, samozrejme, aby sme nevyhádzali, nevyhadzovali peniaze von oknom, pretože teraz to skomasujeme a o 30 rokov sa dostaneme do toho istého stavu, tak chcel by som vedieť, keďže sme v zákone 180 zadefinovali aj paragraf, ktorý hovorí o zákaze drobenia pozemkov, tak chcel by som vedieť, akým spôsobom sa to v praxi realizuje a nerealizuje.
Keď som volal notárom, dokonca aj vysokopostaveným, tak čo sa týka komory, tak niektorí mi povedali, že fíha, tak to ste ma zaskočili, a preto by som bol veľmi rád, keby ste mi dali určitý prehľad, nakoľko vyzerá, že ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka je príjemcom tohto príjmu, ktorý by mal byť teda na, za tieto drobenia pozemkov. Áno, pre občanov hovorím, že teraz sme to zvýšili, tú hranicu drobenia, z 2 000 m2 poľnohospodárskej pôdy na 3 000 m2, u lesnej pôdy ostáva tých 5 000 m2. Ale základná taxa je 2 ha, 20-tisíc hektá... 20 000 m2 a pod to by sa nemalo drobiť, až keď sa začne drobiť, tak vtedy už by mali byť nejaké tie sadzby.
Takže, pán minister, prečítam, myslím, že bude z nej jasné, čo od vás chcem, a týmto spôsobom by som, sme si ujasnili, ako sme prakticky v tom zákone 180, kde sme zvyšovali, teraz asi pred pol rokom sme zvyšovali sadzby z 10 % na 30 a z 30 na 60 %, či sa to nejako možnože aj prejavilo, resp. tie roky, ako sa to, to drobenie prejavilo aj v tých financiách, ktoré notári mali vyberať od tých dedičských a iných nejakých konaní, kde sa nevedeli dohodnúť, že ten pozemok ostane vcelku.
Takže, vážený pán minister, v súlade s ústavou a čl. 80 tejto Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu.
Podľa § 22 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov je nadobúdateľ poľnohospodárskeho pozemku alebo lesného pozemku v určenej výmere povinný zaplatiť odvod za drobenie pozemkov. Odvod je príjmom štátneho rozpočtu. Podľa § 22 ods. 4 citovaného zákona vláda Slovenskej republiky nariadením ustanoví podrobnosti o podmienkach platenia tohto odvodu podľa ods. 1 a 2. Týmto nariadením je nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 85/1996 Z. z. o podmienkach platenia odvodov za drobenie pozemkov. V zmysle tohto nariadenia odvod za drobenie platí žiadateľ prostredníctvom štátnej pokladnice na účet Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičová 12, Bratislava, a to bankovým prevodom alebo poštovou poukážkou. Odvod za vznik poľnohospodárskeho pozemku alebo lesného pozemku, ktorý vznikol z jestvujúceho pozemku vo výmere a za podmienok uvedených v zákone č. 180/1995 Z. z., ďalej len odvod, sa platí jednorazovo pred vkladom alebo záznamom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
To znamená, tu možnože ešte bude vstupovať aj kataster, že jakým spôsobom to tam, aj s kolegom Mrvom už máme nejaké prvé konzultácie, tak uvidíme, ako to vychádza u nich. V tomto smere je zaujímavé, že podľa § 22 ods. 2 zákona 180/1995 Z. z. účinného od 31. 8. 2002 bol odvod príjmom štátneho fondu ochrany a zveľaďovania poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ak išlo o poľnohospodársky pozemok, alebo štátneho fondu zveľaďovania lesa Slovenskej republiky, ak išlo o lesný pozemok. Oba tieto fondy však zanikli. A neviem, či by nebolo dobré pouvažovať ich trošku aj oživiť a z tohto aspoň sčasti nejakým spôsobom revitalizovať tú krajinu aj cez ten poľnohospodársky a lesný pôdny fond.
Vzhľadom na uvedené vás týmto žiadam o vyčíslenie finančných prostriedkov zaplatených ako odvod od roku 1996 do dnešného dňa a to v členení podľa rokov, podľa okresov a podľa toho, či išlo o drobenie poľnohospodárskeho alebo lesného pozemku.
Pán minister, vopred vám ďakujem za vaše informácie, ktoré mne ako poslancovi Národnej rady budú veľmi užitočné do ďalšej práce. Takže ďakujem veľmi pekne a odovzdávam to písomne aj predsedajúcemu tejto schôdze.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za otázku, pán poslanec Fecko. Máme súladný názor na to, že mali by sme sprísniť legislatívu týkajúcu sa drobenia poľnohospodárskej a lesnej pôdy. Samozrejme, prehľad písomne zašleme. Kumulatívne, ak sa nemýlim, ide o sumu 60-tisíc, ktorá sa takto vybrala. Nie je to veľká suma, práve preto hovorím, že by sme mohli hovoriť o, a diskutovať o sprísnení legislatívy a zvýšení tých poplatkov za drobenie poľnohospodárskej a lesnej pôdy.
Súhlasím aj s tým, že mali by sme hovoriť o tom, ako tieto prostriedky účelovo viazať na finančnú podporu výstavby tzv. spoločných zariadení a opatrení, ktoré je potrebné v krajine, lebo to sú tie prvky tzv. zelenej a modrej infraštruktúry, ktoré nám pomôžu zmierniť klimatickú zmenu. A dobrú informáciu ti môžem podať, že už aj za predchádzajú... teda za minulý rok sme pripravili ďalších 120 katastrov na komasácie a tento materiál bol postúpený na rokovanie vlády.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. V súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov si dovoľujem podať nasledujúcu interpeláciu na ministra zdravotníctva.
Je všeobecne známe, že výstavba nemocnice na Rázsochách v Bratislave by sa mohla začať v období medzi aprílom až júnom budúceho roka. Budova by mala mať podľa dostupných informácií sedem podlaží, okolo 700 lôžok, 20 operačných sál a 40 ambulancií. Váš rezort začiatkom roka zverejnil dokument, ktorý opisuje, ako má vyzerať táto veľká a moderná nemocnica. Avšak uvedené informácie boli po určitom čase sčasti spochybnené zo strany tímu na Úrade vlády, ktorý vášmu rezortu vytýka výrazné meškanie v projekte. Problém dokonca vníma aj v ľuďoch zainteresovaných v projekte, o ktorých kompetencii sa nič nevie, aj to, že pracovná skupina týchto ľudí je kriticky poddimenzovaná.
Správu vypracovala vládna Národná implementačná a koordinačná autorita, NIKA, ktorá dohliada na plnenie cieľov a míľnikov v pláne obnovy. Práve z neho sa majú zafinancovať Rázsochy sumou 281 mil. eur. Výhrady mala aj k iným projektom ministerstva, navrhla mu preto krízové opatrenia.
Rezort zdravotníctva však do dnešnej doby poskytol len veľmi všeobecné informácie a práve aj to je dôvod, prečo podávam nasledovnú interpeláciu.
Existuje dokonca aj riziko, že Slovensko pre meškanie príde najmenej o časť peňazí z 1,4 mld. eur, ktoré sú určené z plánu obnovy na zdravotníctvo. Podľa informácií však NIKA čaká projektovú dokumentáciu nemocnice a optimalizáciu, kde má, kde sa má plocha znížiť. Vo finálnom návrhu nemocnice došlo totiž k navýšeniu celkovej podlahovej plochy zo 120-tisíc na 180-tisíc štvorcových metrov, pričom informácie ohľadom navýšenia plochy sú zmätočné a dôvody sú nejasné. Peniaze po splnení kritérií musíme vyčerpať najneskôr do roku 2026 a na výstavbu danej nemocnice schválila v júli minulého roka vláda Eduarda Hegera celkovo 281 mil. eur z plánu obnovy.
Problémom sa javí aj fakt, že hoci do dokončenia hrubej stavby ostáva už len necelých dva a pol roka, stále nie je jasné, aká vôbec bude veľká nemocnica na Rázsochách. Ide o to, že pri obidvoch veľkostiach podlahovej plochy počíta ministerstvo iba s pôvodnými 653 lôžkami. NIKA preto dáva ministerstvu bezodkladnú úlohu, aby odôvodnilo presnú príčinu zväčšenia plochy nemocnice a z toho vyplývajúce zvýšenie financií. (Zaznievanie gongu.) Okrem toho, že ministerstvo stále nevie, akú veľkú nemocnicu vlastne na Rázsochách chce, chce mu aj národná autorita adresovať výčitku, že rezortu chýba komplexný harmonogram prípravy celého projektu výstavby Rázsoch. Už vyše štyroch mesiacov mešká aj dokonca dodanie projektovej dokumentácie, ktoré malo byť pôvodne odovzdané vlani 15. októbra 2022.
Čiže aj z týchto mediálne prístupných informácií sa aj oprávnene pýtajú občania aj mňa ako poslanca kontaktovali, aby som adresoval tieto otázky na pána dočasne povereného ministra zdravotníctva, v akom momentálne stave je príprava nemocnice na Rázsochách, ktorá, predpokladám, bude asi tou hlavnou nemocnicou alebo spádovou nemocnicou pre veľkú časť Slovenska. Preto v nadväznosti aj na uvedené chcem položiť nasledovné dve otázky.
Nie je jasné, aká veľká nemocnica na Rázsochách má byť, a preto by som sa chcel informovať, aké je teda rozhodnutie rezortu v tejto veci.
A druhá otázka, kedy zverejníte komplexný harmonogram a projektovú dokumentáciu výstavby na Rázsochách.
Ďakujem pekne. Za mňa všetko a uvedenú interpeláciu podám aj písomne v zmysle rokovacieho poriadku. Ďakujem.

No, ja sa jej teraz vzdávam. Ja potom v záverečnom slove budem reagovať.

Tak, vážená pani kolegyňa, vážení kolegovia, v niektorých veciach už aj sa tak opakujeme, ale čo je podstatné z môjho pohľadu, nemyslím si, že je v tomto parlamente priechodné alebo že by nejaká vláda v budúcnosti chcela urobiť to, aby zo skrátených legislatívnych konaní vylúčila návrhy, ktoré majú aj významný dopad na rozpočet. Jednoducho nemyslím si, že by to bolo aj rozumné, lebo zoberme si príklad, že príde povedzme energetická kríza, ako je teraz, niekto bude chcieť urobiť rýchlo nejaké opatrenie na pomoc domácnostiam alebo firmám, ktoré bude stáť povedzme 3,5 mld. eur, ako to máme tento rok, čo určite bude opatrenie s významným dopadom pre štát, a že by to neurobil, že by sa sám, že by si sám takéto prípady vylúčil zo skráteného legislatívneho konania a ľuďom by povedal, že viete čo, ja kvôli formálnym pravidlám vám nepomôžem a vy kľudne skrachujte a umrz... zamrznite, lebo nemáte teplo. Proste to jednoducho žiadna vláda neurobí a ja si myslím, že ani v tomto parlamente na to, čo navrhuješ ako alternatívu pre tento predložený návrh zákona, že na to sa ani nenájde podpora podľa mňa nie teraz, ani v budúcnosti.
Čiže my teraz stojíme pred jednou otázkou, že máme možnosť dať priamo do ústavného zákona právomoc Rade pre rozpočtovú zodpovednosť aspoň nás varovať pred možnými nepriaznivými vplyvmi určitého návrhu, ktorý ide do skráteného legislatívneho konania. A nemusíme to využiť, lebo ak sa vy nepridáte, tak sa to asi nepodarí a možno nám to, možno to spravíme len v rokovacom poriadku parlamentu, lebo tam stačí na to menej hlasov. A príde nejaká iná vláda, ktorá nebude mať vôbec žiadny vzťah k Rade pre rozpočtovú zodpovednosť a ešte to vyhodí aj z rokovacieho poriadku. Čiže toto si treba podľa mňa zvážiť a týmto apelujem najmä na mojich kolegov, kolegyne zo strany SaS, že nech si toto zvážia. Čiže nemyslím si, že tu bude v najbližšej dobe taká možnosť, že by sme mohli aj cez ústavný zákon priznať právomoc Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorú navyše ona sama si chce, akože mať ju. A dokonca aj kapacitne to vie, to vie sprocesovať. Čiže toto vám dávam naozaj na zváženie, že premyslite si to. Možno, možno dneska sa to aj bez vás podarí postúpiť do druhého čítania, možno nie, uvidíme, ale minimálne pred tým druhým čítaním že máme tieto dve alternatívy naozaj na zváženie. Lebo tá prvá, ktorú vy chcete dosiahnuť, je podľa mňa nedosiahnuteľná, nie v tomto, ale nebude ani v budúcnosti.
Pokiaľ ide o tie ďalšie veci, tie už sú menej podstatné, len uvediem, že kto by mal byť tým arbitrom toho, že či sa zneužívajú skrátené legislatívne konania, alebo nezneužívajú. No v prvom rade je to podľa mňa prezident, ktorý vracia zákony späť parlamentu. A keď prezident zo, z tých viac ako sto skrátených konaní vrátil, alebo pani prezidentka vrátila štyri, čo je, čo je teda, keď si to aj s minulosťou porovnáme, keď bolo, keď bolo tých skrátených celkovo menej a vracalo sa približne rovnaký počet, tak si nemyslím, že je to taký zlý výsledok, aby sme mohli to označiť za... je to inak úplne rovnaký výsledok pri oveľa menšom počte v minulosti, a že by sme takýto výsledok mohli označiť za niečo, čo, že dochádza k nejakým, nejakému zneužívaniu.
A potom sa skôr rozprávame o tom, že či máme dobre nastavený proces posudzovania skrátených legislatívnych konaní. Lebo my ho máme nastavený tak, že to posúdi len gestorský, príslušný gestorský výbor parlamentu. A ty, pán predseda finančného výboru aj ostatní, viete, že napríklad pokiaľ ide o rodinný balík, tak ten príslušný gestorský finančný výbor povedal, že rodinný balík je v súlade s pravidlami skráteného legislatívneho konania. Takže potom by sme sa museli zaoberať, že či dochádza k zneužívaniu, že ako dochádza k tomu zneužitiu pravidiel v skrátenom legislatívnom konaní. Čiže výbory za to môžu? Lebo dnes to posudzujú len výbory. Tak potom sa naozaj bavme o tom alebo rozprávajme o tom, že ako inak nastaviť proces posudzovania skráteného legislatívneho konania, ako to lepšie spraviť. Lebo áno, môže sa stať, že dochádza k zlému vyhodnoteniu, tak by som to skôr nazval, zlému vyhodnoteniu podmienok pre dodržanie skráteného legislatívneho konania, nie až tak k zneužívaniu. Lebo ani pani prezidentka, keď hovorí, že dochádza k zneužívaniu, tak nemôže potom vrátiť iba štyri skrátené legislatívne konania, ale potom by musela z tých 109 vrátiť možno desiatky tých konaní, aby sa také niečo dalo konštatovať. A pokiaľ chceme, aby sme tu mali teda lepšie nastavené pravidlá pre skrátené legislatívne konanie, tak treba hovoriť o tom a treba priniesť nejaký, nejak, nejakú alternatívu, nejaký iný spôsob.
Ja dlhodobo hovorím, že by to mohlo byť kľudne aj tak, že si predseda parlamentu zvolá poradu predsedov výborov, to už môže v zmysle dnešného rokovacieho poriadku, že si zavolá tých dotknutých predsedov výborov, to znamená šéfa hospodárskeho výboru kvôli hospodárskym škodám pre štát, šéfa výboru pre ľudské práva a slobody kvôli tomu, že skrátené legislatívne konanie sa robí aj vtedy, keď sa to, keď zasahuje návrh do základných ľudských práv a slobôd, že si tam zavolá aj šéfa povedzme zahraničného výboru, ak by išlo o tie medzinárodné sankcie, ktoré udeľuje OSN, že sa tam prizve aj ten príslušný predseda z toho príslušného gestorského výboru, a povedzme tie mimoriadne okolnosti, keďže to ja, k tomu nemá najbližšie žiadny výbor, že by tam bol prizvaný predseda ústavnoprávneho výboru aj kvôli tomu, že by mohlo mať porušenie pravidiel legislatívneho procesu aj ústavnú intenzitu, ak by sa, ak by sa robilo veľmi vulgárne, tak to poviem, alebo veľmi nahrubo.
Čiže viem si predstaviť aj iné spôsoby, akými by sme vyhodnocovali, či sú dodržané podmienky skráteného legislatívneho konania, ale netreba zabúdať, že vždy, akokoľvek to nastavíme, vždy to budú poslanci a poslankyne, ktorí, ktorí sú zároveň aj politici, ktorí sa niekde rozprávajú v nejak, nejakej skupine, povedzme v poslaneckom klube, že do toho zasahuje možno aj nejaký náhľad a náhľad tej vlády, že chce, chce, možno nie je, nie je prístupná až toľko tým argumentom a bude vplývať aj na poslancov, aby nejako vyhodnocovali to skrátené legislatívne konanie. Čiže nech to akokoľvek na... lebo veľa poslancov je v tomto prípade skeptických aj z nášho klubu, keď som sa s nimi bavil o inej forme posudzovania skrátených legislatívnych konaní, že či naozaj, nech to nastavíme akokoľvek a ak tam budú vždy poslanci, teda zároveň aj politici, či to tej veci pomôže.
Ja si myslím, že dá sa to aj lepšie nastaviť, ale tam by sme mali zamerať svoju pozornosť, že ak tu niekto tvrdí, že sa zneužíva alebo že sa nadužíva, alebo že sa to zle vyhodnocuje, tak pozrime sa na to. Ale pokiaľ ide o to, že dať možnosť Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, aby sa mohla vyjadrovať z hľadiska významných dopadov na rozpočet, že nezanevrime na túto možnosť, najmä ak si ju aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť želá. A o tom je tento návrh.
Čiže nespájajme rôzne veci a nesnažme sa zavrhnúť tento zákon len kvôli tomu, že niečo iné inde nefunguje, ale skúsme sa k tomu naozaj tak konštruktívne postaviť. A ja si myslím, že, a my sme sa mali možnosť o tom, pán predseda finančného výboru, aj rozprávať. Ak sú tam nejaké nezrovnalosti, že povedzme sa ti zdá príliš, že každý poslanec sa môže obrátiť na RRZ-ku, aj keď im to nevadí, ale v poriadku, tak upravme ten návrh tak, že to bude najmenej osem poslancov alebo to bude poslanecký klub naspäť, nejakým iným spôsobom a kľudne prídi aj ty s tým pozmeňujúcim návrhom a budeš spolutvorcom toho zákona. A ja si myslím, že aj tebe to môže prospieť, že budeš súčasťou, budeš spolutvorcom ústavného zákona, lebo tuná sa ústavná väčšina na takéto veci možno v budúcnosti tak ľahko hľadať nebude.
Ja ďakujem všetkým za pozornosť a hlavne by som chcel požiadať o podporu pre tento návrh zákona, pre oba tie spojené návrhy zákonov, pretože reagujeme na to, čo povedal Ústavný súd vo svojom náleze, reagujeme spôsobom, akým sám nám to naznačil, že to máme spraviť, a je to robené v spolupráci s orgánom, ktorého sa to týka.
Ďakujem veľmi pekne.