83. schôdza

Ďakujem, pán navrhovateľ.
Určite sa chce vyjadriť, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, aj ja ešte v záverečnom slove spomeniem pár, pár faktov.
No v prvom rade skutočne sa reaguje na niečo, čo sa tu stalo, reaguje sa na fakt zlú prax, ktorá tu teda bola, kedy sa v skrátenom konaní prijal zákon so štrukturálnym dlhodobým dosahom na verejné financie v rozsahu teda miliárd, miliardy ročne, až teda tak, že sa to dostalo až na Ústavný súd, ktorý teda to nejak rozsúdil. Samozrejme, vnímam aj ja, že to skrátené legislatívne konanie je častokrát, je to, ten princíp skráteného je, že teda musí o niečo ísť, či už teda o ľudské životy, alebo veľké hospodárske škody, alebo teda iné veci priamo vymenované zákonom. A samozrejme, na to asi nikdy nebude taká že úplne že konkrétna a jasná metrika, že kde sa dá fakt že na nejakej škále jasne povedať, že toto je úplne správne, toto úplne nie. To, s tým, samozrejme, súhlasím.
Zároveň teda, keď sa pozrieme na tie, na tie čísla, aké to boli v minulých volebných obdobiach, tak relatívne to tak asi nejak fungovalo, že bolo to v nejakej miere a teraz bez ohľadu na to, že teda boli tu nejaké krízy, boli tu nejaké špecifické situácie, to množstvo, to množstvo, tých 109 konaní skrátených je extrémne. Ja si myslím, že tu zaznievajú hlasy teda nielenže opozície, ale aj z bývalej koalície, aj my sme ixkrát rozprávali, proste ani zďaleka to nebolo, že teraz že dvadsať bolo, ja neviem, že neoprávnených a sto alebo teda ten zvyšok oprávnených. Proste to číslo je niekde a tie, tie konania niektoré sú teda viac neoprávnené, niektoré až tak, že to až Ústavný súd povedal, a niektoré sú povedzme že také, že okej, hej?
A aj ja som presvedčený, že tie presnejšie pravidlá je tam veľmi ťažké dať, a už vôbec si nemyslím, že bude nejaká zásadná vôľa, hej? Zároveň, zároveň ale upravovať vlastne to, čo vieme, že bolo zlé do režimu, že vlastne á, veď okej, veď to vlastne je aj dobré, tento posun sa mi úplne nezdá. A zasa teda ideme, že ad hoc úprava ústavy, proste prečo? Lebo je vôľa, lebo je chuť, no neviem, akože nie som s týmto fakt že veľmi stotožnený. Možnože fakt by bol taký ten správnejší spôsob, že upravme možno ten rokovací poriadok, lebo, samozrejme, aj ja súhlasím, že na to tá rozpočtová rada je, aby sa na ňu poslanci obracali, veď ja prvý som ten, kto je rád, keď sa v takejto finančnej oblasti na tú radu obráti, veď o tom to je, už to, to, že je ako pre mňa, akože čo mám na starosti tieto finančné veci, je cťou, ak vôbec sa poslanec zaujíma a chce sa spýtať. Čiže toto sú tie veci, samozrejme, kde sa dá baviť o tom. Možno je jeden extrém, že ozaj že jeden poslanec, ja neviem, návrh na odvolanie vlády môže dávať tridsať poslancov a sú teda takéto nejaké parametre, že áno, možno povedzme, že nemusí to byť nutne klub, lebo... (reakcia z pléna), aha, pardon. Čiže, lebo nie vždy povedzme každý poslanec má to šťastie byť v klube, môže to byť možno osem poslancov, tak ako pán predseda hovoril. Proste toto sú veci, jasné, kde sa dá baviť, kde sa o tom, o tom dá baviť, ale myslím si, že zrovna teraz akoby upravovať zasa ústavu, no, hovorím, že nie, nie je to, nie je to úplne, úplne dobrý postup.
A potom ešte je tu k tým, k tým skráteným legislatívnym konaniam, pán kolega, asi, asi to nemôže byť takto, že my ich tu teda desiatky prijmeme a teraz prezidentka je ten, ten sudca, že teraz hovoríme, že vlastne sme ich prijali teda, keď štyri, myslím, že vrátila šesť, neviem, či štyri, ale to je jedno, nejaký počet vrátila, myslím, že šesť, tak teraz že tie ostatné boli že úplne že bezproblémové. To... (reakcia navrhovateľa), okej, dobre, vrátila teda štyri zo 109, ale aj tá pani prezidentka to nemá v tomto to rozhodovanie ľahké pre to isté, čo tu hovoríme, že niekedy je to tak na pomedzí, niekedy sa to dá vysvetliť lepšie, horšie, ale určite sa zasa nedá povedať, že teraz 109 mínus štyri, teda tých 105 bolo absolútne bezproblémových a absolútne správnych.
Ale potom to má ešte, ešte jednu rovinu vlastne, aby sme len neboli v tejto jednej. Vždy, tak ako letci hovoria, že vymieňa výšku za rýchlosť a keď ste dostatočne vysoko, tak proste tým, že znížite svoju výšku, tak máte rýchlosť a nepadnete, tak má to, samozrejme, svoje limity, lebo keď ste desať metrov nad zemou, už to nefunguje, tak tieto skrátené legislatívne konania majú akoby podobný problém, vymieňate kvalitu za rýchlosť. Je úplne prirodzené, že čím je menej času na niečo, tým je ten výkon proste menej kvalitný, lebo je tam menej kontrolných procesov, je na to menej času, môže sa k tomu menej ľudí vyjadriť. Toto, toto všetko tiež, tiež treba vnímať, hej? A máme tu ix prípadov, kedy vlastne práve toto rýchle prijatie zákona, i keď bolo do nejakej miery potrebné, ale vo finále prinieslo viac problémov. Možno sa potom trikrát opravovalo a vo finále to nakoniec ani nebolo rýchle a možno, keby sa to spravilo štandardne a trošku pomalšie, že by ten výsledok bol lepší. Koniec koncov aj ten prorodinný balíček je toho príkladom. Veď keď sa pozrieme, ako dlho sa prijímal a než teda bol reálne prijatý, veď to bolo viac, než je dĺžka už v podstate aj štandardného legislatívneho procesu.
Takže toto je to, čo sa tu ja snažím vysvetliť, že aby sme vnímali, že tie skrátené legislatívne konania skutočne majú byť len na tie mimoriadne situácie, kde teda sú mimoriadne situácie. Takže... a čím viac vlastne budeme aj do tej ústavy dávať to, že áno, má to teda právo sa baviť, to skrátené legislatívne konanie, o veľkých verejných zdrojoch a ešte vlastne teda aj štrukturálnych, tak, tak jednoducho tým, tým vlastne to akoby trošku popierame, že áno, tak vlastne dá sa to, veď keď sa na to pozrie tá rozpočtová rada, už je to akoby v poriadku.
Samozrejme, aj to som sa chcel ešte vyjadriť, ja si, samozrejme, nemyslím, že musíme rešpektovať ich názor. Toto, to ani nemôžem povedať. Áno, poslanci tu majú vlastne to hlasovacie právo, hej, to takto som to nemyslel, to je asi teda hádam jasné, ale, ale teda je to vlastne to, že dáva to tomu akoby nejakú pečiatku. Ale zasa v tom skrátenom čase, v tom, v tom aj potom tlaku, lebo aj na tú radu častokrát je potom aj časový stres, aj stres rozhodnutia, proste dáva to tú možnosť, aby sa o veľkých peniazoch, štrukturálnych peniazoch rozhodovalo v skrátenom legislatívnom konaní, čo sa ja tu stále snažím povedať, že je lepšie sa tomu vyhnúť.
Toľkoto asi za mňa a ďakujem všetkým za korektnú debatu. Ďakujem. (Rečník sa obrátil na predsedajúceho, ktorý mu odpovedal: "No skúste.")
Hlasujeme dnes 17.00 h.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Tak, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dnes sme asi ako hnutie OĽANO jediná strana, ktorej záleží, aby sa aj kvalita tvorby zákonov zvyšovala. Dá sa to robiť rôznym spôsobom a jedným z tých spôsobov, o ktorý nás aj podnikateľský sektor už dlhodobo žiada, je, aby keď meníme v parlamente zákony, tak boli prijímané nie každú chvíľu, ale aby bol nejak stíšený celý ten proces najmä z hľadiska nadobudnutia ich účinnosti, aby mali dosť času sa na novú právnu úpravu pripraviť, či už administratívne, finančne a inak. O tom je aj návrh zákona alebo návrh novely zákona o tvorbe zákonov a ja teda o tom podrobnejšie poviem potom v rozprave, do ktorej sa, pán predsedajúci, hlásim ako prvý.
Ďakujem zatiaľ za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predkladateľ, pán podpredseda, poslanci, poslankyne, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, že gestorský výbor... s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne.
Takže, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ide o pomerne stručný návrh, ktorý je v zásade prevzatý takmer doslovne, až na jednu vec, z programového vyhlásenia vlády, kde sa, kde sa uvádza, že vláda Slovenskej republiky presadí zásadu, aby pri návrhoch zákonov bola dodržaná dostatočná legisvakančná doba a aby návrhy zákonov s vplyvom na podnikateľské prostredie nadobúdali účinnosť vždy k 1. januáru príslušného kalendárneho roka.
V princípe toto je aj prevzaté do návrhu zákona, ktorý predkladám na rokovanie parlamentu, s jednou odchýlkou, a to, že by takýmto dátumom nebol iba 1. január, ale aj 1. júl.
Ide v zásade o to, aby... a v tomto prípade vychádzame v ústrety takisto podnikateľskému sektoru, ja som počas uplynulých dvoch rokov sa viackrát stretol so zástupcami podnikateľského sektora, ktorí ma opakovane žiadali o to, aby takéto pravidlo bolo do právnych predpisov a do noriem, ktoré máme a ktoré upravujú tvorby zákonov, zavedené s tým, že sme sa o tom bavili aj podrobnejšie, a uznávam, že môžu sa stať situácie a prípady, kedy parlament prijíma zákon v decembri, povedzme aj neskôr v decembri, a potom pani, pán prezident alebo pani prezidentka vráti takýto zákon späť na prerokovanie do parlamentu a už sa ako keby prešvihne alebo presiahne sa tá lehota 1. januára a ak by zostal iba jeden dátum nadobudnutia účinnosti 1. január, tak by v zásade aj v podstate zákon, ktorý môže mať pozitívny vplyv na podnikateľov, mohol nadobudnúť účinnosť až o rok neskôr, čo by z pohľadu aj podnikateľského sektora bolo skôr na škodu veci ako na prospech. A preto práve ten druhý dátum, ten 1. júl, kedy vychytáva aj tieto situácie, kedy by sa takéto niečo mohlo stať, a namiesto 1. januára preto sme tam vložili aj nad rámec teda už programového vyhlásenia vlády alebo teda toho, čo sme si dali aj ako OĽANO z volebného programu, aj dátum 1. júl.
Ja len asi zdôrazním to, čo, a nebudem prvý, to, čo tu počúvame veľmi často, že podnikateľský sektor chce mať predvídateľnú právnu úpravu, ktorá sa na nich vzťahuje, že chce mať dostatok času na to, aby právna úprava, ktorá sa ich týka, ich ovplyvňovala, samozrejme, čo najmenej a ak ich už má ovplyvniť, tak aby mali dostatok času sa jej prispôsobiť. To znamená, či už administratívne, finančne, organizačne a iným spôsobom a tento návrh zákona je niečo, čo im takúto možnosť dáva.
Som otvorený prípadným nejasnostiam, ktoré by mohli ohľadne tejto navrhovanej právnej úpravy vzniknúť. Ja už len jednu poznámku ešte teda na dovysvetlenie, že pri tom, či návrh zákona má dopad na podnikateľské prostredie, by sa vychádzalo z toho, že či sú takéto dopady uvedené buď v doložke vplyvov, alebo prípadne v analýze vplyvov, pri vládnych zákonoch máme aj tú analýzu vplyvov, a teda to je taký ten indikatívny, indikatívny faktor alebo aspekt, ktorý zohráva kľúčovú rolu pri posudzovaní, že či má, alebo nemá návrh zákona dopad.
Možno mať voči tomu aj výhrady v diskusii, rád teda sa o tom porozprávam, ak bude záujem, ale len si treba uvedomiť, že my aj pri iných, aj pri iných aspektoch, keď posudzujeme zákon, vychádzame z toho, čo máme uvedené v návrhu zákona, lebo napríklad máme konštatovanie o návrhu zákona, že je v súlade s ústavou, pritom my nevieme tiež na 100 %, či je v súlade s ústavou. Ak by sme to chceli vedieť, by sme museli namiesto ex post kontroly ústavnosti zaviesť ex ante kontrolu ústavnosti, a teda ešte prv, než by vôbec zákon bol, nadobudol účinnosť alebo platnosť. Podľa toho, ako iné štáty aj tento systém uplatňujú, by sme teda nemali... mali dať na posúdenie Ústavnému súdu to, že či je protiústavný. Čiže ani pri takýchto veciach sa my neorientujeme podľa toho, alebo nevychádzame úplne z toho, že či to tvrdenie, ktoré je v dôvodovej správe, je ozaj pravdivé. To vidíme až väčšinou následne, keď máme nejaký úspešný návrh, úspešné podanie na Ústavný súd.
Preto sa, samozrejme, môže stať, že niekto v tej doložke vplyvov aj uvedie, že má dopad, a nakoniec sa zistí, že nemá, alebo nemá, a nakoniec sa zistí, že má, to sa nedá vylúčiť, tak ako sa nedá vylúčiť, že návrh zákona, ktorý schválime, bude neskôr vyhlásený za protiústavný, že to asi by nemalo byť to kritérium. A pokiaľ... a tieto veci sa dajú, samozrejme, vylepšovať.
Ja aj vítam, že povedzme strana SaS prišla nedávno s návrhom, aby ak poslanecký návrh zákona prejde do druhého čítania, tak bol zasielaný na ministerstvo hospodárstva, kde by sa ministerskí úradníci pozreli aj na to, či tie vplyvy, ktoré poslanec konštatuje, sú uvedené korektne, že by sa na to pozreli a vyhodnotili to. Ešte keď bol pán štátny tajomník, keď bol štátnym tajomníkom pán Oravec, tak s takouto iniciatívou prišiel, povedal mi, že kapacitne by si to vedel predstaviť, aby to robilo ministerstvo hospodárstva. Takáto právna úprava je pripravená, v lete minulého roku sa pripravila, ale nechcel som ju predkladať ani nechceli sme ísť skôr s nejakými čiastkovými novelami rokovacieho poriadku v tomto smere, ale keď teda pôjdeme do tej väčšej novely rokovacieho poriadku, tak verím tomu, že aj takéto niečo by mohlo nájsť podporu širšie ako len v SaS a v OĽANO.
A preto by som aj chcel požiadať kolegov z SaS a škoda, že pán Oravec tu nie je, ja som mu už aj avizoval, že by bolo dobré sa na tento návrh zákona pozrieť, pretože ide aj v duchu, v takom duchu, v akom aj on chcel, aby zákony pre podnikateľov platili. A my sme sa mali možnosť rozprávať aj v roku 2020, keď tu sme mali prvé kilečko, ktoré predkladala SaS a ktoré obsahovalo pravidlo, že zákony nemajú mať účinnosť od 1. januára, ale majú mať navrhovanú účinnosť 1. januára.
Ja som už vtedy pánovi Oravcovi hovoril a on to uznal, že to nie je to, čo máme v programovom vyhlásení vlády, že je to taká, by som povedal, taká ľahšia náhrada toho. A dali mi za pravdu aj médiá, ktoré asi pol roka dozadu vyhodnocovali niektoré, niektoré body z programového vyhlásenia vlády a venovali sa aj tomuto konkrétnemu bodu a takisto to vyhodnotili tak, že to, čo máme dnes v zákone o tvorbe zákonov, že sa má len navrhovať účinnosť na 1. januára, nie je to, čo sme si v programovom vyhlásení vlády predsavzali, že presadíme. Čiže treba sa pozrieť aj teda pravde do očí, ako sa hovorí, a bolo by dobré, keby sme to, čo sme sľubovali ľuďom, minimálne tie strany bývalej koalície, keď spolu robili programové vyhlásenie vlády a povedzme aj keď podpisovali koaličnú zmluvu, pretože prílohou koaličnej zmluvy bola aj táto otázka zhodou okolností, lebo je to aj jedna z tých tzv. anketových otázok OĽANO, tak sme sa zaviazali, že to presadíme.
Takže ja sa teším na diskusiu, samozrejme, vidím, že niektorí poslanci sa prihlásili, a veľmi rád budem o tom diskutovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za vystúpenie, pán predseda, ďakujem aj za detailnejšie vysvetlenie predloženia návrhu. Ja by som možno ešte tak otvoril otázku aj pred druhým čítaním alebo potom na ústavnoprávnom výbore, keďže návrh sa de facto, keďže rozhodujúcimi pre účinnosť má byť kumulácia negatívneho vplyvu v doložke aj analýze, ktoré sa zo zákona nespracúva pri poslaneckých návrhoch, tak nevzťahuje sa na poslanecké návrhy. Taktiež otázka vplyvov na to podnikateľské prostredie, ktoré si spomínal, sú často identifikované pri jednom návrhu aj pozitívne, aj prevažujúce, aj negatívne, v tomto prípade by nemohla byť iná účinnosť. Taktiež návrh ide podľa môjho názoru vecne nad rámec programového vyhlásenia, pretože tam sa hovorí o zmenách najdôležitejších návrhoch zákonov, ktoré majú vplyvy na podnikanie, ale nie o všetkých.
Ja by som tak možno odporučil pred tým druhým čítaním ešte dať stretnutie spoločné aj s úradom podpredsedu vlády pre legislatívu a možno s vládnou legislatívou, pretože určite sa to týka aj ich pôsobenia, ich činnosti. Možno je tam aj taká otázka, či návrh rešpektuje aj všetky záväzky vyplývajúce z členstva v Európskej únii, aj medzinárodné zmluvy, takže ja by som, ako taká dobrá, dobrá rada, určite ešte pred tým druhým čítaním nejak spoločne s tebou zorganizoval stretnutie aj s úradom vicepremiéra Holého, aby sme si k tomu sadli, pretože sú tam aj viaceré otvorené otázky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán predseda Vetrák, musím povedať, že ako úmysel a cieľ tohto návrhu je asi dobrý a v poriadku, len už v predchádzajúcom bode sme mali, sme riešili skrátené legislatívne konania a tu naozaj môže vzniknúť potreba prijatia aj takéhoto návrhu zákona vo veľmi krátkom čase, napríklad prostredníctvom skráteného legislatívneho konania, kde by takáto lehota asi bola kontraproduktívna, pokiaľ treba niečo prijať naozaj naliehavo a bezodkladne. A v minulosti sa už viackrát stalo, že napríklad z dôvodu hroziaceho infringementu alebo z iných dôvodov sa potrebovalo nastaviť účinnosť okamžite, teda čím skôr, ako sa dorokovali jednotlivé návrhy zákonov, samozrejme, s primeranou legisvakančnou lehotou, ale ten termín, takto pevne stanovené termíny môžu byť naozaj kontraproduktívne v prípadoch, kedy je potrebné tú právnu úpravu prijať, prijať čo najskôr. Takže možno by bolo dobré sa zamyslieť aj nad tým, že či to neurobiť ako výlučné pravidlo, ale či tam nedať aj nejaké výnimky, alebo napríklad to naviazať na tú výnimku na skrátené legislatívne konanie alebo na nejaké konanie, ktoré nadväzuje na právo Európskej únie, resp. hroziace škody Slovenskej republiky z hroziacich infringementov a podobne.
No a pokiaľ ide o tento samotný návrh, tak argumentuje sa tým, že aby to nebolo nepriaznivé pre podnikateľské prostredie, aby bola nejaká právna istota a predvídateľnosť práva, ale keď si pozrieme doložku vplyvov tohto návrhu zákona, tak vplyvy na podnikateľské prostredie sú napísané, že nie sú žiadne. Tak tomu teraz nerozumiem, na jednej strane sa argumentuje tým, že tu budeme mať, že sa to robí preto, aby bola predvídateľnosť práva pre podnikateľské prostredie, ale doložka vplyvov hovorí, že to na podnikateľské prostredie nebude mať vplyv žiadny, tak malo by to mať asi pozitívny vplyv.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Začnem teda od konca.
Pán predseda výboru Susko, áno, ja som sa, rozumiem, že asi pokiaľ ide o to skrátené legislatívne konanie, že je relevantná tá pripomienka, aby to bolo ako výnimka z tohto pravidla. Ja som sa do prvého čítania snažil navrhnúť pravidlo tak, aby sa čo najviac podobalo tomu, čo bolo v PVV-čku, jako sa povie, programovom vyhlásení vlády, a nechcel som tam prinášať nejaké nové invenčné veci, ale robil som to zámerne aj kvôli priechodnosti toho materiálu, ale beriem, že v tom druhom čítaní alebo pred tým druhým čítaním, minimálne pokiaľ ide o tie skrátené legislatívne konania, by tam asi taká výnimka mala byť. Pokiaľ ide už o tie záväzky, záväzky vyplývajúce z nejakej transpozície smernice a z prípadných konaní o porušení za netranspozíciu, tam by som zase taký benevolentný nebol, ale však môžme sa o tom porozprávať, už aj kvôli tomu, že to konanie je relatívne dlhé, kým... veď sám to poznáte, že kým Komisia vydá odôvodnené stanovisko, ešte predtým nejaké neformálne konanie, potom kým na tom súde prebehne, to sú roky. Takže na to by sa asi nikto nemal vyhovárať, že za dva-tri roky, kým prebehne konanie na súdnom dvore v Luxemburgu, nevie prijať zákon a necháva si to všetko na poslednú chvíľu a potom chce, aby poslanci za neho proste hasili takéto problémy, že to naozaj potom nikdy k tomu stíšeniu legislatívneho procesu a takému stresu pri prijímaní zákonov ani nepríde, keď tam dáme zase veľmi veľa výnimiek.
No a pokiaľ ide o tie veci, ktoré hovoril pán poslanec Svrček, tak ja sa k tomu potom ešte vyjadrím vo vystúpení, lebo to by bolo troška na dlhšie. Ja už som začal komunikovať s pánom podpredsedom vlády, treba v tom pokračovať, súhlasím, ale k tým jednotlivým výhradám by som sa potom samostatne vyjadril ešte vo vystúpení krátkom.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, základný zámer predloženého návrhu novely zákona o tvorbe právnych predpisov vnímam pozitívne a súhlasím s tým, čo hovoril aj pán predkladateľ v úvodnom slove, čo sa týka stíšenia legislatívneho procesu, aj keď toto je len taká, taký malý kamienok v tej mozaike prípadného stíšenia legislatívneho procesu, keď máme použiť toto označenie pre niečo, čo by sa malo udiať v parlamente, teda aby sa právne predpisy prijímali rozvážnejšie, po väčšej diskusii a teda bez zbytočného urýchľovania. A, ale je to dôležitý kamienok, je to súčasťou programového vyhlásenia vlády, takže zámer, aby právne predpisy, ktoré majú nadobudnúť, teda ktoré sa negatívne dotknú podnikateľského prostredia, mohli nadobúdať účinnosť len 1. januára alebo 1. júla, je, je sám osebe pozitívny nepochybne.
Pokiaľ ide o súlad s tým, čo sa deklaruje v programovom vyhlásení vlády, tak ten rozdiel je tam jednak v tom, že sa tam pripája 1. júl, čo je už také zmäkčenie tej, toho zámeru, ktorý je obsiahnutý v programovom vyhlásení vlády, a to je aj otázne, že či to má, či to má byť tak, alebo máme ostať pri 1. januári a prípadné výnimky alebo potrebu rýchlejšej účinnosti neriešiť tým, že dáme dva termíny, ale tým, že v zákone zadefinujeme nejaké výnimky, keď je potrebné, aby nejaký zákon nadobudol účinnosť rýchlejšie.
A druhý rozdiel je v tom, že sa hovorí iba o návrhoch, ktoré majú negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, teda nie akýkoľvek vplyv, čo na prvý pohľad môže byť vnímané, vnímané pozitívne, že teda ak sú nejaké návrhy zákonov alebo zákony, ktoré majú pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, tak také budú, také môžu nadobudnúť účinnosť rýchlejšie alebo prípadne aj okamžite. Na druhej strane treba zvážiť, že či aj tie, ktoré majú podľa doložky alebo podľa analýzy vplyvov pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, by tiež nemali mať účinnosť až v tom termíne 1. januára alebo, prípadne 1. júla, lebo ide tu nielen o vylepšovanie pravidiel, ale aj o ich stabilitu a niekedy to, že síce vylepšíme nejaké pravidlo, ale urobíme to zo dňa na deň, môže v konečnom dôsledku situáciu alebo, situáciu pre podnikateľov skôr skomplikovať ako, ako im uľahčiť činnosť. Ale hovorím, toto je, toto je na diskusiu.
Isté pochybnosti však možno mať aj o tomto riešení. Môže sa napríklad obchádzať toto ustanovenie, ak sa v doložke vplyvov alebo v analýze vplyvov bude tvrdiť, že zákon nemá dopad na podnikateľské prostredie, prípadne že má pozitívny dopad na podnikateľské prostredie, čo sa, samozrejme, potom dá rozporovať, ale nie je to nejaké pevné a železné ustanovenie, ktoré by sa nedalo obísť. Možno by tomu prospelo aj to, o čom hovoril pán predkladateľ v úvodnom slove, ak by mali sme tu štátny orgán, ktorý by sa napríklad vyjadroval k tomu, že či návrh zákona má, alebo nemá vplyv na podnikateľské prostredie, tak ako je to v prípade dopadov na verejné rozpočty ministerstvo financií, tak v prípade dopadov na podnikateľské prostredie by to mohlo byť napríklad ministerstvo hospodárstva.
A druhá moja otázka, ktorá sa týka účinnosti tohto zamýšľaného opatrenia, sa týka možnosti obchádzať toto ustanovenie prostredníctvom pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, lebo doložku vplyvov alebo analýzu vplyvov majú iba návrhy zákonov a niekedy ten vplyv na podnikateľské prostredie nemusí byť dôsledkom samotného návrhu zákona, ale prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu, ktorý sa, ktorý sa schváli v druhom čítaní a ktorý to odôvodnenie niekedy má veľmi-veľmi chabé a nie sú naňho kladené také požiadavky, aké sú kladené na návrhy zákonov, a teda je to ešte jednoduchšie obíditeľné. Takže asi treba myslieť aj na pozmeňujúce návrhy a možno aj v tomto smere by to nejaké komplexnejšie stíšenie legislatívneho procesu, ktoré by zahrňovalo aj proces prerokovávania návrhov zákonov, mohlo poskytnúť odpoveď na túto moju otázku.
A tretia pochybnosť týkajúca sa toho zámeru spočíva v tom, že ako bude toto opatrenie vymožiteľné, keď v zásade neexistujú sankcie okrem toho, že by to porušenie bolo tak hrubé, že by napríklad Ústavný súd konštatoval, že dosiahlo intenzitu, pri ktorej pristúpi ku konštatovaniu nesúladu schválenej normy s ústavou. Toto je tak problém celého, trochu celého zákona o tvorbe právnych predpisov alebo, alebo aj celého zákona o rokovacom poriadku, že keď sa povedzme parlamentná väčšina rozhodne, že nebude rešpektovať rokovací poriadok a niečo si odsúhlasí napriek tomu, že to nie je v rokovacom poriadku, obvykle je to ťažko napraviteľné. Dá sa na to poukázať, dá sa argumentovať, presviedčať, ale keď si väčšina parlamentu trvá na tom, že je to v poriadku, no tak, tak veľmi sa s tým nič nedá robiť. Kladiem túto otázku, hoci predpokladám, že nenájdeme na ňu odpoveď pri tejto, pri tejto novele, ale zdá sa mi dôležité to pomenovať.
Ten návrh zákona obsahuje aj ďalšie ustanovenia a konkrétne by som sa chcel spýtať na bod dva, lebo ten mi nie je celkom jasný. V bode 2 sa vypúšťa § 5a, ktorý znie v súčasnosti, ktorý sa týka navrhovania účinnosti a uvádza sa v ňom, že ak ide o návrh zákona, ktorý upravuje dane alebo odvody, je potrebné navrhnúť deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona na 1. január, pričom je potrebné navrhnúť primeranú legisvakanciu. Tento zámer nie je nijako vysvetlený v dôvodovej správe. Uvádza sa tam, že ide iba o legislatívno-technické úpravy, ktoré bezprostredne súvisia s tým hlavným návrhom.
S tým si dovolím trochu nesúhlasiť, lebo, lebo úprava daní a odvodov nie je niečo, čo má automaticky vždy negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, čiže sú to veci, ktoré sa z nejakej časti prekrývajú, ale nie sú, nie sú identické, a tak.. a v zásade je legitímna aj požiadavka, aby, aby úprava daní a odvodov tiež nadobud... mala nejakú stabilitu a povedzme nadobúdala účinnosť k 1. januáru, hoci tam možno tiež, môžu tiež vyvstať nejaké otázky, že či tam nemôžu byť nejaké výnimky, napríklad vo vzťahu k miestnym daniam, ktoré ešte musia potom schváliť obecné, obecné zastupiteľstvá. Ale myslím si, že teda ak by sme prešli na ten systém, že sa to netýka navrhovanej účinnosti, ale reálnej účinnosti, tak, tak by sme sa mali vysporiadať aj s tou otázkou, že čo potom s úpravou daní a odvodov v zákonoch, že či to tiež nezahrnúť k týmto termínom, aj keď uznávam, že teda účinnosť je lepšie ako navrhovaná účinnosť, lebo vlastne toto ustanovenie sa tiež dá veľmi jednoducho obchádzať tým, že sa navrhne nejaká účinnosť a tá sa potom pozmeňujúcim návrhom zmení a všetko je v poriadku, bol dodržaný zákon o tvorbe právnych predpisov, lebo, lebo navrhnutá účinnosť bola 1. januára, ale tak poslanci to zmenili, tak bude 13. marca.
A asi posledná vec, ktorou už by som asi zareagoval na tú diskusiu, ktorá tu bola formou faktických poznámok pánov poslancov Svrčeka a Suska. Áno, treba sa asi baviť aj o tom, že za akých podmienok majú byť výnimky. Áno, môže nastať problém aj napríklad nielen s nejakými náhlymi udalosťami, na ktoré je potrebné reagovať, ale teda pomerne často nastáva problém aj s implementáciou európskej legislatívy, kde hrozia aj nejaké sankcie. Ale v zásade si myslím, že teda nemali by sme sa, nemali by sme byť nastavení tak, že sa vždycky všetko rieši až na poslednú chvíľu, lebo tie hroziace infringementy nie sú dôsledkom toho, že nejaká smernica má príliš krátku lehotu jej implementácie, ale v drvivej väčšine prípadov ide o to, že slovenské štátne orgány otáľajú, odkladajú, odkladajú splnenie si povinnosti na neskôr a potom to robia na poslednú chvíľu a niekedy aj v skrátenom legislatívnom konaní.
Takže skôr by sme sa mali snažiť zlepšiť ten proces implementácie európskeho práva do slovenskej legislatívy a robiť ho skôr a v rámci tej diskusie, diskusie o výnimkách sa teda zamyslieť napríklad aj nad tými skrátenými konaniami, aby sa zase nestalo to, že skrátené konania sa budú nadužívať z dôvodu, že chceme obísť ustanovenie o tom, že to musí nadobudnúť účinnosť 1. januára alebo 1. júla, a teda nielenže budeme mať účinnosť mimo tých stabilných termínov, ale navyše ešte nebudeme mať aj riadny proces rokovania, lebo si chceme zabezpečiť alibi pre to, aby sme ho obišli, tak schválime skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. No, dnešný deň máme venovaný legislatíve. Ja sa tomu osobne teším, neviem, či úplne všetci. Je nás tu dosť málo, takže asi nie úplne všetci. Ale som rád, že sa tomu venujeme, lebo mali sme sa tomu určite venovať skôr, len to sa vždy tak odkladá, že tie pravidlá rokovania parlamentu a tvorba zákonov, že to sú oveľa podstatnejšie vždy veci, lebo ani veľa poslancov sa tomu až tak nevenuje.
Ja ďakujem veľmi pekne aj za tie poznámky, ktoré mal pán poslanec a pán predseda výboru Susko, pán poslanec Svrček a takisto aj to vystúpenie pána poslanca Dostála. Aj osobitne kvôli tomu, že, som sa prihlásil aj do diskusie preto, že pomerne to bolo dosť rozsiahle vystúpenie a veľa takých podnetov, ktoré zaznelo, a nevedel by som na to reagovať iba vo faktickej poznámke.
Teraz tak postupne, lebo niektoré sa aj prelínajú, prípadne opakujú a nie vždy je na to rovnaký názor. Nie celkom, teda priznám sa, že som vedel odhadnúť z toho vystúpenia pána poslanca Dostála, že či tento návrh podporuje a vidí priestor na vylepšenie toho návrhu, tak mi to skôr vyznelo, alebo nemal som pocit, že by si to úplne ako zavrhoval. A ja len teda poviem, že zámerne som to dal tak jednoducho v zmysle programového vyhlásenia vlády, lebo som vedel, že bude diskusia, a ja už som niektoré také pripomienky mal od pána podpredsedu vlády pre legislatívu skôr. A teda aj počítam s tým, čo pán poslanec Svrček hovoril, že treba si sadnúť a treba si povedať, že kam to chceme posunúť, ako to chceme ešte vylepšiť, aké výnimky tam chceme dať, lebo aj na to nemusí byť rovnaký názor. Hlavne aj tie niektoré obavy pre mňa neboli celkom jasné, lebo jedna z takých pripomienok hovorí, alebo sa týka toho, že by sme prijatím takejto právnej úpravy nemuseli vždy byť v zhode s našimi medzinárodnými záväzkami.
Priznám sa, že nie je mi celkom zrejmé, a to si naozaj budem potrebovať vysvetliť aj s tými, ktorí takúto pripomienku majú, že o čo by malo presne ísť. Lebo ak sa tým myslí to, že by sme niekedy, ako už aj pán poslanec Susko, aj pán poslanec Svrček naznačil, že by sme mali niekedy mať sankciu za to, že sme nestihli transponovať smernicu, tak to už podľa mňa veľmi správne na to reagoval aj pán poslanec Dostál, že my nie sme nikdy tak, v takom časovom strese, že taká vec sa deje náhle a na poslednú chvíľu. Každá smernica má, alebo takmer každá má niekoľko mesiacov až rokov termín na to, aby bola transponovaná. Potom, keď sa tak neudeje, tak je nejaké neformálne konanie medzi Európskou komisiou a daným štátom, príslušným ministerstvom, kedy si veci vysvetľujú neformálne. Keď to nepomôže, tak sa vydáva odôvodnené stanovisko. Na to odôvodnené stanovisko sa dá reagovať. To prejde niekoľko mesiacov, tieto dva, dva procesy. Následne sa dáva žaloba na Súdny dvor Európskej únie. Minule to bolo, v minulosti to bolo dvojkrokové, teraz je to jednokrokové, ale aj to konanie nejakým spôsobom trvá, trvá niekoľko rokov. Čiže to podľa mňa nie je situácia, kedy my by sme mali problém kvôli takýmto záväzkom nejakým spôsobom nemať pravidlo, že zákony, ktoré ovplyvňujú podnikateľské prostredie, môžu nadobúdať účinnosť 1. januára, 1. júla, pretože prejde niekoľko rokov, kedy sa nám tie 1. júle a 1. januáre zopakujú a je na to dostatok času, aby sme takýto termín nadobudnutia účinnosti dali.
Čiže toto si len potrebujem vysvetliť, že či, čo konkrétne myslíme, lebo ja osobne nevidím problém v tomto a podľa mňa by sme ani nemali podporovať to, že štátne orgány a členovia vlády nám budú na poslednú chvíľu transponovať smernicu a nás vystavia tuná v parlamente stresu, že nebudeme mať čas ani dobre si naštudovať ten predpis, ktorý príde do parlamentu, lebo už zajtra príde pokuta zo súdneho dvora, lebo už nám tam hrozí nejaká žaloba. No tak to sú podľa mňa častokrát také výhovorky a skôr taká snaha tých poslancov dostať do úzkych a do stresu, že aby len už to radšej nepozerali a dali tomu pokoj a iba zdvihli ruky a odhlasovali. A nemyslím, že toto by sme mali podporovať. Čiže tam si naozaj treba vysvetliť, že aké medzinárodné záväzky by nám bránili prijať takéto pravidlo.
Pokiaľ ide o ten vplyv, súhlasím. Určite je lepšie, keď tam bude akýkoľvek vplyv, nielen negatívny, to hovoril aj pán poslanec Svrček, aj pán poslanec Dostál. Myslím, že aj v programovom vyhlásení vlády sa nehovorí iba o negatívnom vplyve, ja si teraz, nemám to tu pri sebe, ale súhlasím s tým, že by to mal byť akýkoľvek vplyv, lebo aj návrhy s pozitívnym vplyvom môžu tých podnikateľov vystaviť situácii, že sa nedokážu prispôsobiť tak rýchlo tej právnej úprave, ktorá je prijatá.
Pokiaľ ide o to, že či to, by tam mali byť výnimky namiesto 1. júla, no, je to na zváženie. Ak by sme dokázali, ak by sme to dokázali cez tie výnimky ošetriť, tak ja osobne som za, len neviem, či to úplne riešia aj tú situáciu, a to je hlavne pre pána poslanca Dostála, kedy to vznikne tým, že schválime zákon v decembri, pani prezidentka alebo pán prezident to vráti a vlastne aká to bude výnimka, hej, že toto treba zvážiť, lebo kvôli tomuto je ten 1. júl. Ja som pôvodne ani neuvažoval s 1. júlom, ale stretol som sa napríklad s americkou obchodnou komorou a s ďalšími podnikateľskými, zástupcami podnikateľov a oni sami mi povedali, že by to bolo aj pre nich lepšie.
Čiže možno skúsme sa aj s nimi znova stretnúť, aby si sa aj ty presvedčil, že ten 1. júl má nejaký význam. Ja som to tam nedával len preto, že ma to tak napadlo. Ja som naozaj s nimi rokoval a oni sami ma o to požiadali, že ten 1. január je príliš striktný práve v týchto situáciách.
No, pokiaľ ide o celkovo stíšenie legislatívneho procesu. Áno, ja som naklonený tomu, čo aj pán bývalý štátny tajomník, teraz poslanec Oravec navrhuje, že ak, že aby sa, aby sa nám nestávalo, že si tam niekto len tak nahodí tie vplyvy a bude to možno cez to aj obchádzať, že zámerne nebude uvádzať žiadne vplyvy, aby sa vyhol nadobudnutiu účinnosti toho právneho predpisu 1. január, 1. júl, takže by vždy, keď prejde poslanecký návrh zákona cez prvé čítanie, bol zaslaný ministerstvu hospodárstva a to by sa vyjadrilo k tomu, či tie vplyvy, a nielen na podnikateľský sektor, ale tie ďalšie, ale najmä na podnikateľský sektor, sú korektne uvedené, aby sme potom my mohli spraviť následne korekciu v pléne v druhom čítaní. Akože som tomu naklonený, tá právna úprava je pripravená, robilo sa na tom minulý rok v lete, len sme sa nedostali odvtedy k veľkej novele rokovacieho poriadku a ja verím, že... len je to iný zákon, je to rokovací poriadok. Čiže neviem, že či si to myslel aj tak, že by sme to mali dávať sem, ako to by už tak bolo na hrane prílepku. Ale ja verím, že ešte máme dva termíny pred sebou minimálne také riadne, tri také so septembrom ako keby, ale neviem, či v septembri bude tuná riadna schôdza. Takže je ešte čas, aby sme sa na tej veľkej novele rokovacieho poriadku dohodli a bolo tam aj to.
A s tým súvisí aj, s tým súvisia aj tie pozmeňujúce návrhy, lebo ty sám vieš, že ja som viackrát hovoril, že by sme mohli uvažovať nad tým, že pokiaľ v pléne prídu pozmeňujúce návrhy, ktoré nemajú len legislatívno-technický charakter, ale majú aj vecný dopad na ten návrh zákona, že by sme mali ten proces stíšiť. Ako to spravíme, že či, ako ja som hovoril, že by taký pozmeňujúci návrh alebo celý návrh zákona mal byť posunutý až na ďalšiu schôdzu, aby bol zhruba mesiac čas na to, že sa to aj verejne prerokuje a tým pádom by sa zistili aj tie dopady. Tak je to na diskusiu, nemusí to byť možno ďalšia schôdza, môže to byť týždeň, môže to byť dva týždne. Ako je to, je to na diskusiu, ale tým by sa ten proces dokázal stíšiť a tam by sa vedelo aj vychytať to, čo ty hovoríš, že ak by pozmeňovák nejakým spôsobom, pozmeňujúci návrh menil charakter toho právneho predpisu s tým, že by pozmeňujúcim návrhom alebo jeho, jeho obsah by spôsoboval vplyv na podnikateľské prostredie, tak potom by sme vedeli korigovať sa aj v tom druhom čítaní v pléne a pred schválením toho predpisu že by sme takisto pracovali s účinnosťou 1. január alebo 1. júl.
Čiže áno, to súvisí s tým stíšením legislatívneho procesu a to si myslím, že je niečo, čo by sme mohli, či už to prvé cez ministerstvo hospodárstva, pokiaľ ide o tie dopady, alebo aj to druhé, vychytať tie pozmeňujúce návrhy, že to by sme mohli schváliť aj spoločne v nejakej novele rokovacieho poriadku.
Pokiaľ ide o sankcie, ono, pán poslanec Dostál to naznačil, aj si si sám tak trochu odpovedal, že je to problém celého rokovacieho poriadku, je to problém aj celého návrhu zákona o tvorbe zákonov, a myslím, že by bolo na škodu veci a tak troška nespravodlivé, keby sme povedzme tento zákon teraz zavrhli len preto, že nemá, nemá žiadne sankcie za to, že sa to nedodrží, a to ostatné by nám zrazu nevadilo, lebo tam tiež nie sú žiadne sankcie, no. Tých sankcií alebo tých foriem nápravy nie je veľa, ale ja si myslím, že tak akože, že nie sú vždy len dôležité alebo, alebo tak v tom verejnom priestore sa dokáže vytvoriť aj určitý tlak na to, aby tí poslanci viac alebo zodpovednejšie pristupovali k schvaľovaniu právnych predpisov.
Čiže myslím si, že aj ten samotný podnikateľský sektor je dnes na Slovensku dostatočne silný na to, aby keď sa, by sa to nejak opakovane zneužívalo, aby na to poukázal, aby sa stretol s poslancami, aby na nich apeloval, aby proste vytvorili nejaký tlak; však vidíme to aj teraz, veď osobitný odvod rokujeme už šiesty-siedmy mesiac aj kvôli tomu, že sa snažíme to posunúť niekde do priestoru, kde by to bolo znesiteľnejšie pre tých, pre ten podnikateľský sektor. Čiže nezavrhoval by som úplne to, že musíme mať na všetko nejaké finančné a iné sankcie, ale myslím si, že aj ten, ten tlak toho prostredia by, môže byť silný. A to nemusí byť len v prípade podnikateľov. Vidíme, že tuná ideme schvaľovať samosprávne zákony, a dobre vieme, jak si tu starostovia obehávajú všetkých. Takže jednoducho to môže byť aj v iných oblastiach.
No a pokiaľ ide o to, ten § 5a. Ono to súvisí s tým, že v tom roku 2020 ten § 5a bol vyhodnotený ako splnenie programového vyhlásenia vlády. Tohto, čo sa teraz navrhuje. Čiže ja automaticky, keď som to už dával na pravú mieru, ako sa povie, tak aj som vypúšťal § 5a, preto som to nazval ako súvisiacu legislatívnu právnu úpravu, aj keď rozumiem, že to vyvoláva isté otázky, ktoré, lebo to sa nezhoduje jedna k jednej, ale vtedy to tak bolo myslené. Keď to prišlo sem na schválenie do parlamentu, tak som sa aj pána Oravca pýtal, že prečo teda nejdeme do splnenia programového vyhlásenia vlády, prečo sa to navrhuje takto, tak mi povedal, že proste lebo teraz je to nejakým spôsobom takto navrhnuté a že môžme sa k tomu vrátiť, však teraz sa k tomu aj vraciame, ale bolo to myslené ako náhrada za to.
A áno, treba si, treba sa teraz nad tým zamyslieť, že ja si myslím, že vo väčšine prípadov keď pôjde o dane a odvody, tak pôjde aj o podnikateľské prostredie. Ale máš pravdu, že niekedy nemusí ísť, lebo keď to bude nejaká miestna daň za psíkov, za teda, za, teda daň za psa, tak to asi nebude mať vždy vplyv na podnikateľa, ale to bude mať vplyv aj na, hlavne na tých bežných ľudí, ktorí toho psíka majú, alebo podobné iné miestne dane. No tak treba sa nad tým zamyslieť, či to chceme, ja sa tomu nebránim. Ak by sme mali toto pravidlo rozšíriť, že nepôjde len o vplyv na podnikateľov, ale budú to aj dane a odvody ešte samostatne a explicitne vymenované, tak v poriadku, alebo potom to riešiť tak, ako navrhuješ, žeby... lebo máš pravdu, že pri tých miestnych daniach je to trocha zložitejšie a tam ten 1. január, 1. júl nám veľmi nesedí, tak potom zohľadniť aj túto výnimku.
Ja som to naozaj bral tak, že mali sme tu dočasné riešenie v podobe § 5a a že ideme teraz do toho riadneho riešenia v podobe takej, ako sme mali v programovom vyhlásení vlády, ale nebránim sa tomu, asi najlepšie by bolo, keby sme si sadli všetci spolu, či už Miloš Svrček, ty, ja aj s podpredsedom vlády pre legislatívu, vysvetlili si, zhodli sa, lebo tie názory úplne nie sú rovnaké u všetkých, a povedali si, že čo ešte, o čo by sa to dalo ešte vylepšiť. A vôbec sa tomu nebránim, rozumiem, čo hovoríš, ale takto to bolo myslené, že náhrada za 5a je tento návrh predpisu, ale nemusí to tak byť.
A ešte, pamätám si, že pán poslanec Susko spomínal tú doložku vplyvov, kde som nedal pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Priznám sa, že ja... lebo takto, ja to, mám to tu teraz, dobre, pri sebe. Ono je tu napísané vždy v tej kolónke a je to aj o tom, ako sa k tomu človek, ako si to človek vysvetlí, alebo teda navrhovateľ, že či dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia. No, ja som mal za to, že nedochádza ani k zvýšeniu, ani k zníženiu, čiže preto som tam dal žiadne, ale je to tiež na diskusiu, že ako toto máme vyhodnocovať, že či, že či to, že ideme nejak v prospech podnikateľského prostredia, ale priamo ich ničím nezaťažujeme, ani im neodoberáme nejaké administratívne povinnosti, lebo my im neodoberáme týmto žiadne, žiadne ich regulačné zaťaženie, to zostane podľa mňa rovnaké, že či by sme takéto niečo mali vyhodnocovať ako pozitívne. To len na vysvetlenie, že preto som tam dal žiadne, ale ak, ak tu bude nejaká prevažujúca zhoda aj do budúcna hlavne, že by sme mali aj niečo mimo toho regulačného zaťaženia, ak to bude v prospech tých subjektov alebo prostredia vyhodnocovať ako pozitívne, tak, tak som za. Len takto som si ja tú doložku nevysvetľoval doteraz, lebo tak to priamo z toho znenia nevyplýva. Takže to ak viete, pán poslanec, zareagovať, že ako ste to presnejšie mysleli, tak budem rád.
No a na záver, pochopil som z tých, ktorí reagovali na tento právny predpis, že to viac-menej vítajú, že niečo také je predložené do Národnej rady. Ja sa tomu teším a budem rád, ak si ešte spolu sadneme a vylepšíme ten predpis alebo zohľadníme aj tie vaše obavy alebo pripomienky, ktoré k tomu máte. Teda verím, že budete ochotní to posunúť do druhého čítania, kde si na také niečo vytvorí, vytvoríme dostatočný priestor a budeme môcť potom do druhého čítania prísť aj s nejakým pozmeňujúcim návrhom, ktorým by sme niektoré veci buď skorigovali, alebo vylepšili.
Ďakujem pekne za pozornosť.