83. schôdza

Ďakujem pekne. Začnem teda od konca.
Pán predseda výboru Susko, áno, ja som sa, rozumiem, že asi pokiaľ ide o to skrátené legislatívne konanie, že je relevantná tá pripomienka, aby to bolo ako výnimka z tohto pravidla. Ja som sa do prvého čítania snažil navrhnúť pravidlo tak, aby sa čo najviac podobalo tomu, čo bolo v PVV-čku, jako sa povie, programovom vyhlásení vlády, a nechcel som tam prinášať nejaké nové invenčné veci, ale robil som to zámerne aj kvôli priechodnosti toho materiálu, ale beriem, že v tom druhom čítaní alebo pred tým druhým čítaním, minimálne pokiaľ ide o tie skrátené legislatívne konania, by tam asi taká výnimka mala byť. Pokiaľ ide už o tie záväzky, záväzky vyplývajúce z nejakej transpozície smernice a z prípadných konaní o porušení za netranspozíciu, tam by som zase taký benevolentný nebol, ale však môžme sa o tom porozprávať, už aj kvôli tomu, že to konanie je relatívne dlhé, kým... veď sám to poznáte, že kým Komisia vydá odôvodnené stanovisko, ešte predtým nejaké neformálne konanie, potom kým na tom súde prebehne, to sú roky. Takže na to by sa asi nikto nemal vyhovárať, že za dva-tri roky, kým prebehne konanie na súdnom dvore v Luxemburgu, nevie prijať zákon a necháva si to všetko na poslednú chvíľu a potom chce, aby poslanci za neho proste hasili takéto problémy, že to naozaj potom nikdy k tomu stíšeniu legislatívneho procesu a takému stresu pri prijímaní zákonov ani nepríde, keď tam dáme zase veľmi veľa výnimiek.
No a pokiaľ ide o tie veci, ktoré hovoril pán poslanec Svrček, tak ja sa k tomu potom ešte vyjadrím vo vystúpení, lebo to by bolo troška na dlhšie. Ja už som začal komunikovať s pánom podpredsedom vlády, treba v tom pokračovať, súhlasím, ale k tým jednotlivým výhradám by som sa potom samostatne vyjadril ešte vo vystúpení krátkom.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Ondrej Dostál.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, základný zámer predloženého návrhu novely zákona o tvorbe právnych predpisov vnímam pozitívne a súhlasím s tým, čo hovoril aj pán predkladateľ v úvodnom slove, čo sa týka stíšenia legislatívneho procesu, aj keď toto je len taká, taký malý kamienok v tej mozaike prípadného stíšenia legislatívneho procesu, keď máme použiť toto označenie pre niečo, čo by sa malo udiať v parlamente, teda aby sa právne predpisy prijímali rozvážnejšie, po väčšej diskusii a teda bez zbytočného urýchľovania. A, ale je to dôležitý kamienok, je to súčasťou programového vyhlásenia vlády, takže zámer, aby právne predpisy, ktoré majú nadobudnúť, teda ktoré sa negatívne dotknú podnikateľského prostredia, mohli nadobúdať účinnosť len 1. januára alebo 1. júla, je, je sám osebe pozitívny nepochybne.
Pokiaľ ide o súlad s tým, čo sa deklaruje v programovom vyhlásení vlády, tak ten rozdiel je tam jednak v tom, že sa tam pripája 1. júl, čo je už také zmäkčenie tej, toho zámeru, ktorý je obsiahnutý v programovom vyhlásení vlády, a to je aj otázne, že či to má, či to má byť tak, alebo máme ostať pri 1. januári a prípadné výnimky alebo potrebu rýchlejšej účinnosti neriešiť tým, že dáme dva termíny, ale tým, že v zákone zadefinujeme nejaké výnimky, keď je potrebné, aby nejaký zákon nadobudol účinnosť rýchlejšie.
A druhý rozdiel je v tom, že sa hovorí iba o návrhoch, ktoré majú negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, teda nie akýkoľvek vplyv, čo na prvý pohľad môže byť vnímané, vnímané pozitívne, že teda ak sú nejaké návrhy zákonov alebo zákony, ktoré majú pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, tak také budú, také môžu nadobudnúť účinnosť rýchlejšie alebo prípadne aj okamžite. Na druhej strane treba zvážiť, že či aj tie, ktoré majú podľa doložky alebo podľa analýzy vplyvov pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, by tiež nemali mať účinnosť až v tom termíne 1. januára alebo, prípadne 1. júla, lebo ide tu nielen o vylepšovanie pravidiel, ale aj o ich stabilitu a niekedy to, že síce vylepšíme nejaké pravidlo, ale urobíme to zo dňa na deň, môže v konečnom dôsledku situáciu alebo, situáciu pre podnikateľov skôr skomplikovať ako, ako im uľahčiť činnosť. Ale hovorím, toto je, toto je na diskusiu.
Isté pochybnosti však možno mať aj o tomto riešení. Môže sa napríklad obchádzať toto ustanovenie, ak sa v doložke vplyvov alebo v analýze vplyvov bude tvrdiť, že zákon nemá dopad na podnikateľské prostredie, prípadne že má pozitívny dopad na podnikateľské prostredie, čo sa, samozrejme, potom dá rozporovať, ale nie je to nejaké pevné a železné ustanovenie, ktoré by sa nedalo obísť. Možno by tomu prospelo aj to, o čom hovoril pán predkladateľ v úvodnom slove, ak by mali sme tu štátny orgán, ktorý by sa napríklad vyjadroval k tomu, že či návrh zákona má, alebo nemá vplyv na podnikateľské prostredie, tak ako je to v prípade dopadov na verejné rozpočty ministerstvo financií, tak v prípade dopadov na podnikateľské prostredie by to mohlo byť napríklad ministerstvo hospodárstva.
A druhá moja otázka, ktorá sa týka účinnosti tohto zamýšľaného opatrenia, sa týka možnosti obchádzať toto ustanovenie prostredníctvom pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, lebo doložku vplyvov alebo analýzu vplyvov majú iba návrhy zákonov a niekedy ten vplyv na podnikateľské prostredie nemusí byť dôsledkom samotného návrhu zákona, ale prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu, ktorý sa, ktorý sa schváli v druhom čítaní a ktorý to odôvodnenie niekedy má veľmi-veľmi chabé a nie sú naňho kladené také požiadavky, aké sú kladené na návrhy zákonov, a teda je to ešte jednoduchšie obíditeľné. Takže asi treba myslieť aj na pozmeňujúce návrhy a možno aj v tomto smere by to nejaké komplexnejšie stíšenie legislatívneho procesu, ktoré by zahrňovalo aj proces prerokovávania návrhov zákonov, mohlo poskytnúť odpoveď na túto moju otázku.
A tretia pochybnosť týkajúca sa toho zámeru spočíva v tom, že ako bude toto opatrenie vymožiteľné, keď v zásade neexistujú sankcie okrem toho, že by to porušenie bolo tak hrubé, že by napríklad Ústavný súd konštatoval, že dosiahlo intenzitu, pri ktorej pristúpi ku konštatovaniu nesúladu schválenej normy s ústavou. Toto je tak problém celého, trochu celého zákona o tvorbe právnych predpisov alebo, alebo aj celého zákona o rokovacom poriadku, že keď sa povedzme parlamentná väčšina rozhodne, že nebude rešpektovať rokovací poriadok a niečo si odsúhlasí napriek tomu, že to nie je v rokovacom poriadku, obvykle je to ťažko napraviteľné. Dá sa na to poukázať, dá sa argumentovať, presviedčať, ale keď si väčšina parlamentu trvá na tom, že je to v poriadku, no tak, tak veľmi sa s tým nič nedá robiť. Kladiem túto otázku, hoci predpokladám, že nenájdeme na ňu odpoveď pri tejto, pri tejto novele, ale zdá sa mi dôležité to pomenovať.
Ten návrh zákona obsahuje aj ďalšie ustanovenia a konkrétne by som sa chcel spýtať na bod dva, lebo ten mi nie je celkom jasný. V bode 2 sa vypúšťa § 5a, ktorý znie v súčasnosti, ktorý sa týka navrhovania účinnosti a uvádza sa v ňom, že ak ide o návrh zákona, ktorý upravuje dane alebo odvody, je potrebné navrhnúť deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona na 1. január, pričom je potrebné navrhnúť primeranú legisvakanciu. Tento zámer nie je nijako vysvetlený v dôvodovej správe. Uvádza sa tam, že ide iba o legislatívno-technické úpravy, ktoré bezprostredne súvisia s tým hlavným návrhom.
S tým si dovolím trochu nesúhlasiť, lebo, lebo úprava daní a odvodov nie je niečo, čo má automaticky vždy negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, čiže sú to veci, ktoré sa z nejakej časti prekrývajú, ale nie sú, nie sú identické, a tak.. a v zásade je legitímna aj požiadavka, aby, aby úprava daní a odvodov tiež nadobud... mala nejakú stabilitu a povedzme nadobúdala účinnosť k 1. januáru, hoci tam možno tiež, môžu tiež vyvstať nejaké otázky, že či tam nemôžu byť nejaké výnimky, napríklad vo vzťahu k miestnym daniam, ktoré ešte musia potom schváliť obecné, obecné zastupiteľstvá. Ale myslím si, že teda ak by sme prešli na ten systém, že sa to netýka navrhovanej účinnosti, ale reálnej účinnosti, tak, tak by sme sa mali vysporiadať aj s tou otázkou, že čo potom s úpravou daní a odvodov v zákonoch, že či to tiež nezahrnúť k týmto termínom, aj keď uznávam, že teda účinnosť je lepšie ako navrhovaná účinnosť, lebo vlastne toto ustanovenie sa tiež dá veľmi jednoducho obchádzať tým, že sa navrhne nejaká účinnosť a tá sa potom pozmeňujúcim návrhom zmení a všetko je v poriadku, bol dodržaný zákon o tvorbe právnych predpisov, lebo, lebo navrhnutá účinnosť bola 1. januára, ale tak poslanci to zmenili, tak bude 13. marca.
A asi posledná vec, ktorou už by som asi zareagoval na tú diskusiu, ktorá tu bola formou faktických poznámok pánov poslancov Svrčeka a Suska. Áno, treba sa asi baviť aj o tom, že za akých podmienok majú byť výnimky. Áno, môže nastať problém aj napríklad nielen s nejakými náhlymi udalosťami, na ktoré je potrebné reagovať, ale teda pomerne často nastáva problém aj s implementáciou európskej legislatívy, kde hrozia aj nejaké sankcie. Ale v zásade si myslím, že teda nemali by sme sa, nemali by sme byť nastavení tak, že sa vždycky všetko rieši až na poslednú chvíľu, lebo tie hroziace infringementy nie sú dôsledkom toho, že nejaká smernica má príliš krátku lehotu jej implementácie, ale v drvivej väčšine prípadov ide o to, že slovenské štátne orgány otáľajú, odkladajú, odkladajú splnenie si povinnosti na neskôr a potom to robia na poslednú chvíľu a niekedy aj v skrátenom legislatívnom konaní.
Takže skôr by sme sa mali snažiť zlepšiť ten proces implementácie európskeho práva do slovenskej legislatívy a robiť ho skôr a v rámci tej diskusie, diskusie o výnimkách sa teda zamyslieť napríklad aj nad tými skrátenými konaniami, aby sa zase nestalo to, že skrátené konania sa budú nadužívať z dôvodu, že chceme obísť ustanovenie o tom, že to musí nadobudnúť účinnosť 1. januára alebo 1. júla, a teda nielenže budeme mať účinnosť mimo tých stabilných termínov, ale navyše ešte nebudeme mať aj riadny proces rokovania, lebo si chceme zabezpečiť alibi pre to, aby sme ho obišli, tak schválime skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem.

Do rozpravy sa teraz opäť hlási pán poslanec Vetrák ako navrhovateľ. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. No, dnešný deň máme venovaný legislatíve. Ja sa tomu osobne teším, neviem, či úplne všetci. Je nás tu dosť málo, takže asi nie úplne všetci. Ale som rád, že sa tomu venujeme, lebo mali sme sa tomu určite venovať skôr, len to sa vždy tak odkladá, že tie pravidlá rokovania parlamentu a tvorba zákonov, že to sú oveľa podstatnejšie vždy veci, lebo ani veľa poslancov sa tomu až tak nevenuje.
Ja ďakujem veľmi pekne aj za tie poznámky, ktoré mal pán poslanec a pán predseda výboru Susko, pán poslanec Svrček a takisto aj to vystúpenie pána poslanca Dostála. Aj osobitne kvôli tomu, že, som sa prihlásil aj do diskusie preto, že pomerne to bolo dosť rozsiahle vystúpenie a veľa takých podnetov, ktoré zaznelo, a nevedel by som na to reagovať iba vo faktickej poznámke.
Teraz tak postupne, lebo niektoré sa aj prelínajú, prípadne opakujú a nie vždy je na to rovnaký názor. Nie celkom, teda priznám sa, že som vedel odhadnúť z toho vystúpenia pána poslanca Dostála, že či tento návrh podporuje a vidí priestor na vylepšenie toho návrhu, tak mi to skôr vyznelo, alebo nemal som pocit, že by si to úplne ako zavrhoval. A ja len teda poviem, že zámerne som to dal tak jednoducho v zmysle programového vyhlásenia vlády, lebo som vedel, že bude diskusia, a ja už som niektoré také pripomienky mal od pána podpredsedu vlády pre legislatívu skôr. A teda aj počítam s tým, čo pán poslanec Svrček hovoril, že treba si sadnúť a treba si povedať, že kam to chceme posunúť, ako to chceme ešte vylepšiť, aké výnimky tam chceme dať, lebo aj na to nemusí byť rovnaký názor. Hlavne aj tie niektoré obavy pre mňa neboli celkom jasné, lebo jedna z takých pripomienok hovorí, alebo sa týka toho, že by sme prijatím takejto právnej úpravy nemuseli vždy byť v zhode s našimi medzinárodnými záväzkami.
Priznám sa, že nie je mi celkom zrejmé, a to si naozaj budem potrebovať vysvetliť aj s tými, ktorí takúto pripomienku majú, že o čo by malo presne ísť. Lebo ak sa tým myslí to, že by sme niekedy, ako už aj pán poslanec Susko, aj pán poslanec Svrček naznačil, že by sme mali niekedy mať sankciu za to, že sme nestihli transponovať smernicu, tak to už podľa mňa veľmi správne na to reagoval aj pán poslanec Dostál, že my nie sme nikdy tak, v takom časovom strese, že taká vec sa deje náhle a na poslednú chvíľu. Každá smernica má, alebo takmer každá má niekoľko mesiacov až rokov termín na to, aby bola transponovaná. Potom, keď sa tak neudeje, tak je nejaké neformálne konanie medzi Európskou komisiou a daným štátom, príslušným ministerstvom, kedy si veci vysvetľujú neformálne. Keď to nepomôže, tak sa vydáva odôvodnené stanovisko. Na to odôvodnené stanovisko sa dá reagovať. To prejde niekoľko mesiacov, tieto dva, dva procesy. Následne sa dáva žaloba na Súdny dvor Európskej únie. Minule to bolo, v minulosti to bolo dvojkrokové, teraz je to jednokrokové, ale aj to konanie nejakým spôsobom trvá, trvá niekoľko rokov. Čiže to podľa mňa nie je situácia, kedy my by sme mali problém kvôli takýmto záväzkom nejakým spôsobom nemať pravidlo, že zákony, ktoré ovplyvňujú podnikateľské prostredie, môžu nadobúdať účinnosť 1. januára, 1. júla, pretože prejde niekoľko rokov, kedy sa nám tie 1. júle a 1. januáre zopakujú a je na to dostatok času, aby sme takýto termín nadobudnutia účinnosti dali.
Čiže toto si len potrebujem vysvetliť, že či, čo konkrétne myslíme, lebo ja osobne nevidím problém v tomto a podľa mňa by sme ani nemali podporovať to, že štátne orgány a členovia vlády nám budú na poslednú chvíľu transponovať smernicu a nás vystavia tuná v parlamente stresu, že nebudeme mať čas ani dobre si naštudovať ten predpis, ktorý príde do parlamentu, lebo už zajtra príde pokuta zo súdneho dvora, lebo už nám tam hrozí nejaká žaloba. No tak to sú podľa mňa častokrát také výhovorky a skôr taká snaha tých poslancov dostať do úzkych a do stresu, že aby len už to radšej nepozerali a dali tomu pokoj a iba zdvihli ruky a odhlasovali. A nemyslím, že toto by sme mali podporovať. Čiže tam si naozaj treba vysvetliť, že aké medzinárodné záväzky by nám bránili prijať takéto pravidlo.
Pokiaľ ide o ten vplyv, súhlasím. Určite je lepšie, keď tam bude akýkoľvek vplyv, nielen negatívny, to hovoril aj pán poslanec Svrček, aj pán poslanec Dostál. Myslím, že aj v programovom vyhlásení vlády sa nehovorí iba o negatívnom vplyve, ja si teraz, nemám to tu pri sebe, ale súhlasím s tým, že by to mal byť akýkoľvek vplyv, lebo aj návrhy s pozitívnym vplyvom môžu tých podnikateľov vystaviť situácii, že sa nedokážu prispôsobiť tak rýchlo tej právnej úprave, ktorá je prijatá.
Pokiaľ ide o to, že či to, by tam mali byť výnimky namiesto 1. júla, no, je to na zváženie. Ak by sme dokázali, ak by sme to dokázali cez tie výnimky ošetriť, tak ja osobne som za, len neviem, či to úplne riešia aj tú situáciu, a to je hlavne pre pána poslanca Dostála, kedy to vznikne tým, že schválime zákon v decembri, pani prezidentka alebo pán prezident to vráti a vlastne aká to bude výnimka, hej, že toto treba zvážiť, lebo kvôli tomuto je ten 1. júl. Ja som pôvodne ani neuvažoval s 1. júlom, ale stretol som sa napríklad s americkou obchodnou komorou a s ďalšími podnikateľskými, zástupcami podnikateľov a oni sami mi povedali, že by to bolo aj pre nich lepšie.
Čiže možno skúsme sa aj s nimi znova stretnúť, aby si sa aj ty presvedčil, že ten 1. júl má nejaký význam. Ja som to tam nedával len preto, že ma to tak napadlo. Ja som naozaj s nimi rokoval a oni sami ma o to požiadali, že ten 1. január je príliš striktný práve v týchto situáciách.
No, pokiaľ ide o celkovo stíšenie legislatívneho procesu. Áno, ja som naklonený tomu, čo aj pán bývalý štátny tajomník, teraz poslanec Oravec navrhuje, že ak, že aby sa, aby sa nám nestávalo, že si tam niekto len tak nahodí tie vplyvy a bude to možno cez to aj obchádzať, že zámerne nebude uvádzať žiadne vplyvy, aby sa vyhol nadobudnutiu účinnosti toho právneho predpisu 1. január, 1. júl, takže by vždy, keď prejde poslanecký návrh zákona cez prvé čítanie, bol zaslaný ministerstvu hospodárstva a to by sa vyjadrilo k tomu, či tie vplyvy, a nielen na podnikateľský sektor, ale tie ďalšie, ale najmä na podnikateľský sektor, sú korektne uvedené, aby sme potom my mohli spraviť následne korekciu v pléne v druhom čítaní. Akože som tomu naklonený, tá právna úprava je pripravená, robilo sa na tom minulý rok v lete, len sme sa nedostali odvtedy k veľkej novele rokovacieho poriadku a ja verím, že... len je to iný zákon, je to rokovací poriadok. Čiže neviem, že či si to myslel aj tak, že by sme to mali dávať sem, ako to by už tak bolo na hrane prílepku. Ale ja verím, že ešte máme dva termíny pred sebou minimálne také riadne, tri také so septembrom ako keby, ale neviem, či v septembri bude tuná riadna schôdza. Takže je ešte čas, aby sme sa na tej veľkej novele rokovacieho poriadku dohodli a bolo tam aj to.
A s tým súvisí aj, s tým súvisia aj tie pozmeňujúce návrhy, lebo ty sám vieš, že ja som viackrát hovoril, že by sme mohli uvažovať nad tým, že pokiaľ v pléne prídu pozmeňujúce návrhy, ktoré nemajú len legislatívno-technický charakter, ale majú aj vecný dopad na ten návrh zákona, že by sme mali ten proces stíšiť. Ako to spravíme, že či, ako ja som hovoril, že by taký pozmeňujúci návrh alebo celý návrh zákona mal byť posunutý až na ďalšiu schôdzu, aby bol zhruba mesiac čas na to, že sa to aj verejne prerokuje a tým pádom by sa zistili aj tie dopady. Tak je to na diskusiu, nemusí to byť možno ďalšia schôdza, môže to byť týždeň, môže to byť dva týždne. Ako je to, je to na diskusiu, ale tým by sa ten proces dokázal stíšiť a tam by sa vedelo aj vychytať to, čo ty hovoríš, že ak by pozmeňovák nejakým spôsobom, pozmeňujúci návrh menil charakter toho právneho predpisu s tým, že by pozmeňujúcim návrhom alebo jeho, jeho obsah by spôsoboval vplyv na podnikateľské prostredie, tak potom by sme vedeli korigovať sa aj v tom druhom čítaní v pléne a pred schválením toho predpisu že by sme takisto pracovali s účinnosťou 1. január alebo 1. júl.
Čiže áno, to súvisí s tým stíšením legislatívneho procesu a to si myslím, že je niečo, čo by sme mohli, či už to prvé cez ministerstvo hospodárstva, pokiaľ ide o tie dopady, alebo aj to druhé, vychytať tie pozmeňujúce návrhy, že to by sme mohli schváliť aj spoločne v nejakej novele rokovacieho poriadku.
Pokiaľ ide o sankcie, ono, pán poslanec Dostál to naznačil, aj si si sám tak trochu odpovedal, že je to problém celého rokovacieho poriadku, je to problém aj celého návrhu zákona o tvorbe zákonov, a myslím, že by bolo na škodu veci a tak troška nespravodlivé, keby sme povedzme tento zákon teraz zavrhli len preto, že nemá, nemá žiadne sankcie za to, že sa to nedodrží, a to ostatné by nám zrazu nevadilo, lebo tam tiež nie sú žiadne sankcie, no. Tých sankcií alebo tých foriem nápravy nie je veľa, ale ja si myslím, že tak akože, že nie sú vždy len dôležité alebo, alebo tak v tom verejnom priestore sa dokáže vytvoriť aj určitý tlak na to, aby tí poslanci viac alebo zodpovednejšie pristupovali k schvaľovaniu právnych predpisov.
Čiže myslím si, že aj ten samotný podnikateľský sektor je dnes na Slovensku dostatočne silný na to, aby keď sa, by sa to nejak opakovane zneužívalo, aby na to poukázal, aby sa stretol s poslancami, aby na nich apeloval, aby proste vytvorili nejaký tlak; však vidíme to aj teraz, veď osobitný odvod rokujeme už šiesty-siedmy mesiac aj kvôli tomu, že sa snažíme to posunúť niekde do priestoru, kde by to bolo znesiteľnejšie pre tých, pre ten podnikateľský sektor. Čiže nezavrhoval by som úplne to, že musíme mať na všetko nejaké finančné a iné sankcie, ale myslím si, že aj ten, ten tlak toho prostredia by, môže byť silný. A to nemusí byť len v prípade podnikateľov. Vidíme, že tuná ideme schvaľovať samosprávne zákony, a dobre vieme, jak si tu starostovia obehávajú všetkých. Takže jednoducho to môže byť aj v iných oblastiach.
No a pokiaľ ide o to, ten § 5a. Ono to súvisí s tým, že v tom roku 2020 ten § 5a bol vyhodnotený ako splnenie programového vyhlásenia vlády. Tohto, čo sa teraz navrhuje. Čiže ja automaticky, keď som to už dával na pravú mieru, ako sa povie, tak aj som vypúšťal § 5a, preto som to nazval ako súvisiacu legislatívnu právnu úpravu, aj keď rozumiem, že to vyvoláva isté otázky, ktoré, lebo to sa nezhoduje jedna k jednej, ale vtedy to tak bolo myslené. Keď to prišlo sem na schválenie do parlamentu, tak som sa aj pána Oravca pýtal, že prečo teda nejdeme do splnenia programového vyhlásenia vlády, prečo sa to navrhuje takto, tak mi povedal, že proste lebo teraz je to nejakým spôsobom takto navrhnuté a že môžme sa k tomu vrátiť, však teraz sa k tomu aj vraciame, ale bolo to myslené ako náhrada za to.
A áno, treba si, treba sa teraz nad tým zamyslieť, že ja si myslím, že vo väčšine prípadov keď pôjde o dane a odvody, tak pôjde aj o podnikateľské prostredie. Ale máš pravdu, že niekedy nemusí ísť, lebo keď to bude nejaká miestna daň za psíkov, za teda, za, teda daň za psa, tak to asi nebude mať vždy vplyv na podnikateľa, ale to bude mať vplyv aj na, hlavne na tých bežných ľudí, ktorí toho psíka majú, alebo podobné iné miestne dane. No tak treba sa nad tým zamyslieť, či to chceme, ja sa tomu nebránim. Ak by sme mali toto pravidlo rozšíriť, že nepôjde len o vplyv na podnikateľov, ale budú to aj dane a odvody ešte samostatne a explicitne vymenované, tak v poriadku, alebo potom to riešiť tak, ako navrhuješ, žeby... lebo máš pravdu, že pri tých miestnych daniach je to trocha zložitejšie a tam ten 1. január, 1. júl nám veľmi nesedí, tak potom zohľadniť aj túto výnimku.
Ja som to naozaj bral tak, že mali sme tu dočasné riešenie v podobe § 5a a že ideme teraz do toho riadneho riešenia v podobe takej, ako sme mali v programovom vyhlásení vlády, ale nebránim sa tomu, asi najlepšie by bolo, keby sme si sadli všetci spolu, či už Miloš Svrček, ty, ja aj s podpredsedom vlády pre legislatívu, vysvetlili si, zhodli sa, lebo tie názory úplne nie sú rovnaké u všetkých, a povedali si, že čo ešte, o čo by sa to dalo ešte vylepšiť. A vôbec sa tomu nebránim, rozumiem, čo hovoríš, ale takto to bolo myslené, že náhrada za 5a je tento návrh predpisu, ale nemusí to tak byť.
A ešte, pamätám si, že pán poslanec Susko spomínal tú doložku vplyvov, kde som nedal pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Priznám sa, že ja... lebo takto, ja to, mám to tu teraz, dobre, pri sebe. Ono je tu napísané vždy v tej kolónke a je to aj o tom, ako sa k tomu človek, ako si to človek vysvetlí, alebo teda navrhovateľ, že či dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia. No, ja som mal za to, že nedochádza ani k zvýšeniu, ani k zníženiu, čiže preto som tam dal žiadne, ale je to tiež na diskusiu, že ako toto máme vyhodnocovať, že či, že či to, že ideme nejak v prospech podnikateľského prostredia, ale priamo ich ničím nezaťažujeme, ani im neodoberáme nejaké administratívne povinnosti, lebo my im neodoberáme týmto žiadne, žiadne ich regulačné zaťaženie, to zostane podľa mňa rovnaké, že či by sme takéto niečo mali vyhodnocovať ako pozitívne. To len na vysvetlenie, že preto som tam dal žiadne, ale ak, ak tu bude nejaká prevažujúca zhoda aj do budúcna hlavne, že by sme mali aj niečo mimo toho regulačného zaťaženia, ak to bude v prospech tých subjektov alebo prostredia vyhodnocovať ako pozitívne, tak, tak som za. Len takto som si ja tú doložku nevysvetľoval doteraz, lebo tak to priamo z toho znenia nevyplýva. Takže to ak viete, pán poslanec, zareagovať, že ako ste to presnejšie mysleli, tak budem rád.
No a na záver, pochopil som z tých, ktorí reagovali na tento právny predpis, že to viac-menej vítajú, že niečo také je predložené do Národnej rady. Ja sa tomu teším a budem rád, ak si ešte spolu sadneme a vylepšíme ten predpis alebo zohľadníme aj tie vaše obavy alebo pripomienky, ktoré k tomu máte. Teda verím, že budete ochotní to posunúť do druhého čítania, kde si na také niečo vytvorí, vytvoríme dostatočný priestor a budeme môcť potom do druhého čítania prísť aj s nejakým pozmeňujúcim návrhom, ktorým by sme niektoré veci buď skorigovali, alebo vylepšili.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Teraz dávam možnosť prihlásiť sa k tomuto bodu do rozpravy ústne. Pán poslanec Marián Viskupič ako jediný. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, začnem úplne tým, že áno, teraz sa idem vlastne motať do debaty elitných právnikov tohto parlamentu, pričom, samozrejme, sám vôbec nie som právnik, čiže toto, samozrejme, ani robiť nebudem a ani, ani teda si proste tuto neberiem právo, že mám tuná úplne že správny pohľad, skôr sa na to chcem pozrieť z toho pohľadu tej praxe, hej? Ja to vidím vlastne skôr z toho či už podnikateľského prostredia, alebo či už z tej, z tých daní, odvodov a z tohto pohľadu.
Určite, a to jednoznačne poviem, že ten zámer, tak s ním sa nedá nesúhlasiť. Ak niečo podnikatelia chcú, tak je to stabilita zákonného prostredia, ideálne aj stabilita celého ekonomického prostredia, čiže toto je úplne správne a toto len a len podporujem.
Zároveň, a už to tu aj z tejto debaty vlastne akoby vyplývalo, že tu skôr než že sa podarí toto napísať správne so všetkými farbami toho života a vôbec aj zámerov zákonodarcov, som trošku že skeptický, že tu skôr je to fakt dôležitejší taký ten duch, aby ozaj či už vláda, alebo všetci, ako tu sme, sme skutočne mali v tej pamäti, už keď čokoľvek píšeme a ideme meniť, práve tú stabilitu podnikateľského prostredia, a teda už vôbec navrhovali v realite, v realite tie termíny, tak aby teda bolo ideálne čo najviac z nich 1. januára, ale nie schválených 23. 12. predtým, hej, a tak.
No, každopádne a tú, tú realitu, že pred chvíľočkou sme sa tu teda bavili o tom, že áno, 109 skrátených legislatívnych konaní kolega obhajoval, koľko z nich je teda skutočne dôležitých, veľa z nich, samozrejme, malo dosah na podnikateľské prostredie, a teraz nejdem špekulovať, ale aj to je tá farba života, že niečo bolo treba, niečo nebolo treba, niečo bolo zbytočné. Ten pohľad podnikateľského prostredia na to, čo tu sa snažíme tri roky všetci spoločne, je, že je to fakt že spúšť, v ktorej sa nedá vyznať. Čiže ten zámer proste treba, treba skúšať.
Len zároveň zasa ten druhý pohľad je, že toto je presne ten bod, presne ten bod programového vyhlásenia vlády, ktorý sme možno mali riešiť možno akože akoby úplne prvý, lebo, a v tom je to chcenie vlastne ísť podľa tých línií, pozerať na tých podnikateľov, že dnes to vlastne už akoby chystáme do ďalšieho volebného obdobia, čiže toto mi tu trošku vadí, ale to, dobre, je to tak, že posúvame to akoby ďalej.
No a potom tretia rovina, veď za chvíľku tu budeme mať znovu zákon o osobitnom odvode z regulovaných odvetví, hej? Čo je vlastne, že, ja veľmi rád počúvam a hovorím, že tlieskam, to, čo pán predseda ústavnoprávneho výboru hovoril o stíšení legislatívneho procesu, o teda týchto termínoch, áno, debata aj o tom, či len negatív, s negatívnym vplyvom, alebo aj s pozitívnym, či pozerať aj na pozmeňujúce návrhy, či navrhovaná účinnosť, alebo reálna účinnosť, proste všetky tie možnosti, ako sa to dá obísť. A ja sa tohto bojím, že či je vôbec možné napísať ten zákon tak, aby to všetko vychytalo, lebo tá realita, a to je vlastne to, prečo tu stojím, to som chcel povedať, teda ten zákon o osobitnom odvode z regulovaných odvetví, ktorý teda, okej, už nejaký čas sa tu potuluje v parlamente, potom bol odsunutý na januárovú schôdzu, následne na marcovú, teraz sa zasa vrátil, je v ňom predpokladaná účinnosť okamžite, hej, po vyhlásení. Do toho proste vyjadrenia, že z večera do rána sa vlastne teda presúva, lebo už je chcenie, napadli niekoho, nejaký teda ďalší negatívny dosah na verejné zdroje, tak následne šup-šup rýchlo ho prijať, a teda zjavne už tam nie je ten zámer od 1. januára budúceho roku. Čiže tohto sa ja veľmi bojím, že super, zámer správny, takéto niečo by malo byť, za toto každý jeden podnikateľ zatlieska, len sa veľmi obávam tú realitu, pretože tri roky sme, bohužiaľ, ukazovali presne opačne, že sa išlo večer nápad, ráno realizácia, najlepšie skráteným, okamžite platiť, čiže možno je dobré aspoň to, že si to tu teraz takto hovoríme, len mohli sme to, mohli sme to tak dva a pol roka dozadu.
Ale jednu vec, čo... aby som aj ja trošku prispel, že nech hľadáme teda riešenia, že osobne ten, ten § 5a, že ja si neviem akoby predstaviť vlastne, že dane a odvody a že nemajú vplyv na podnikateľské prostredie, respektíve ekonomiku. Že toto pre mňa, ja berem, že to je akože normálne že spojené... (Reakcia navrhovateľa.) Môžu, určite nájdeme, samozrejme, výnimku, že, ja neviem, zvýšenie dane za psa či má dosah, hej, ako určite áno, ale, ale v globále, v globále, hej, či sa pozrieme, odvody, akýkoľvek, samozrejme, má to dopad na podnikateľské prostredie, jak ich budeme znižovať – pozitívny, ak zvyšovať – negatívny. Gro daní, hej, či dépeháčku, či daň z príjmu z právnických osôb, či daň z príjmu z fyzických osôb, či rôzne spotrebné dane, alebo rôzne, rôzne proste poplatky, toto, toto všetko z drvivej väčšiny má, má vplyv vlastne na podnikateľské prostredie, takže... (Reakcia spravodajcu.) Jasné, jasné. Tu som, tu som len chcel povedať, že vlastne toto je z tohto pohľadu akoby, akoby, akoby spojené, veľmi-veľmi spojené.
Dobre, veľmi pekne ďakujem za pozornosť a končím. Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca Viskupiča evidujem tri faktické poznámky, končím možnosť prihlásiť sa s ďalšími.
Pán poslanec Milan Vetrák ako prvý.

Ďakujem za slovo.
Marián, teda pán predseda výboru, pýtaš sa, že prečo teraz. No ono to bolo tak, že v roku 2020 sa prijal ten § 5a, kde to riešenie vtedy zvolil pán podpredseda vlády pre legislatívu s pánom štátnym tajomníkom Oravcom a išli do takého menej odvážneho riešenia. Ja som to vtedy kritizoval a pôvodne sme to ani veľmi nechceli podporiť, inak to bolo v tom prvom kilečku, ale teda v duchu nejakej spolupráce som to nechal tak s tým, že sme sa dohodli, že sa k tomu vrátime počas volebného obdobia, no a vrátili sme sa k tomu až teraz. No tak vždy je to otázka, že ako byť prísni, menej prísni, mohli sme sa vtedy, ako sa povie, hádzať o zem, a čo by bolo s tým kilečkom potom kvôli takejto veci? Aj toto treba brať do úvahy.
Potom, či sa to dá dobre napísať. Ja si myslím, že tých pripomienok nebolo až tak veľa, tam je skôr dôležitejšie, že bude treba potom prijať tie súvisiace úpravy v novele rokovacieho poriadku. Lebo v samo... v tomto samotnom zákone tých úprav zase až tak veľa, tých vylepšení nebude. Ono podľa mňa sa to bez problémov dá napísať tak, aby to stačilo pre tento zákon, ale, samozrejme, potom novela rokovacieho poriadku to bude musieť ešte posilniť, hlavne tú aplikáciu toho ustanovenia.
Pokiaľ ide o skrátené konania, áno, spomínal som aj ja, že treba zvážiť, či tá výnimka je tu na mieste, ja si myslím, že je, ale každé pravidlo, akokoľvek dobre ho nadefinujeme, sa dá obchádzať, to, to neni len v prípade tohto zákona. Vždy, vždy sa, vždy sa niekto nájde, kto, kto sa snaží nejaké pravidlá obchádzať, lebo mu nevyhovujú, že my nenadefinujeme ideálne pravidlo, ktoré by sa ako nedalo obísť.
No a pokiaľ ide o dane a odvody, ja súhlasím s tebou, ale to bola práve námietka pána poslanca Dostála, že on by rád tam nechal aj § 5a. Ja si myslím, že z veľkej časti, z drvivej časti my týmto návrhom nahrádzame ten § 5a a tie výnimky, o ktorých sme aj my dvaja, obidvaja hovorili, povedzme tá daň za psa, že to sa dá nejako zohľadniť už v tom samotnom pravidle, ktoré teraz zavádzame, že netreba tam ponechávať aj 5a.

Pán poslanec Milan Mazurek s faktickou poznámkou.