83. schôdza

Tak, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ako jeden z mnohých predkladateľov tohto návrhu zákona v úvode poviem len toľko, že tento návrh zákona zohľadňuje programové vyhlásenie vlády, ktoré sme schválili na toto volebné obdobie. Takisto je aj v súlade s volebným programom OĽANO, a preto ho predkladá náš poslanecký klub alebo naši poslanci, a riešia sa v ňom tri také základné okruhy, ktorým by som sa venoval potom, keď sa ako prvý, aj sa chcem ako prvý prihlásiť do diskusie, by som sa venoval vo svojom riadnom príspevku, aby ste na to mohli reagovať.
Tie tri základné okruhy sú nasledovné: prvým je okrem paušálnej odmeny, ktorú už zákon pozná aj v súčasnosti pre oznamovateľov korupcie, aj priznanie podielovej odmeny z navráteného, alebo z majetku, ktorý sa navráti štátu na základe takého oznámenia.
Druhý okruh sa týka riešenia otázky v prípade, že je oznamovateľ korupcie vo svojom zamestnaní viktimizovaný, teda šikanovaný alebo postihovaný. A ako sme mali aj tento rok možnosť v správe o výročnej správe úradu na ochranu oznamovateľov korupcie možnosť čítať v tej správe, tak bolo uvedené, že toto je jeden zo základných problémov, ktoré spôsobujú, že ten systém dobre nefunguje.
A tretí okruh ktorý sa, ktorého sa návrh zákona týka, je rozšírenie okruhu osôb, ktoré potenciálne, alebo môžu byť potenciálnymi oznamovateľmi v zmysle tohto zákona, a teda nejak, nejaké vylepšenia, ktoré sa z praxe pri uplatňovaní tohto zákona ukázali ako potrebné.
Toľko v úvodnom slove a potom sa v riadnom príspevku tomu budem venovať podrobnejšie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého učil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny teda výbor, poslancovi pánovi Dominikovi Drdulovi. Je tu? Aha.
Tak potom pánovi poslancovi Kyselicovi.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku pána poslanca Jána Mičovského, ale predtým sa hlásil pán navrhovateľ.
Takže nech sa páči, pán poslanec Vetrák, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo.
Takže ešte raz, vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, keďže do rozpravy je prihlásený aj pán poslanec Mičovský, tak nebudem hovoriť za neho o tej časti novely zákona, ktorá sa týka takého určitého spoločenského ohodnotenia osôb a morálneho ohodnotenia osôb, ktoré, ktoré poukážu na korupciu alebo inú protispoločenskú činnosť, a to formou udelenia ceny Juraja Langsfelda premiérom. To teda nechám, pán poslanec, na teba, aby sme tu duplicitne nehovorili asi to isté, a budem sa venovať teda len tým častiam, ktoré, ktoré teda sa netýkajú samotnej ceny a jej udeľovania.
Možno sa viacerí pamätáte, že zákon na ochranu oznamovateľov aj odmeňovanie oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ja to budem nazývať tak zjednodušene korupcie, lebo hlavne ide o korupciu, tu bol dosť rozsiahlo diskutovaný v roku 2014. V roku 2014 boli predložené viaceré návrhy do parlamentu tak zo strany KDH, ako zo strany aj OĽANO, aj teda ďalších poslancov, myslím, že pán poslanec Lipšic v tom čase tak isto predložil svoj návrh zákona, ktorý sa veľmi podobal tomu, ktorý predložilo KDH, no a následne potom s nejakým odstupom času, možno pol roka, rok neskôr prišiel s vlastným návrhom zákona ten bývalý minister vnútra pán Kaliňák a to bol návrh z dielne SMER-u.
Tieto návrhy v zásade v tých základných nosných témach boli veľmi podobné, pretože jednak ustanovovali možnosť ochrany oznamovateľa korupcie, a to jednak formou ochrany zo strany orgánov činných v trestnom konaní, keď sa podá kvalifikované oznámenie o korupcii, a jednak formou ochrany v pracovnoprávnych vzťahoch s tým, že tá doterajšia, tá dovtedajšia ochrana, ktorá sa ponúkala alebo poskytovala zo strany inšpekcie práce, bola nahradená ochranou zo strany novozriadeného Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, teda, alebo oznamovateľov korupcie.
Tento úrad bol zriadený, alebo zákon bol prijatý o zriadení úradu ešte za minulého obdobia volebného s tým, že za nášho obdobia sa nám podarilo ten úrad aj uviesť do života, zriadiť ho a už má za sebou nejakú, približne jedenapolročnú históriu. Mali sme tu tento rok, resp. koncom minulého roka sme si aj vypočuli výročnú správu úradu o jeho činnosti, kde poukázal na niektoré a... na viaceré nedostatky, ktoré sa, ktoré vznikli pri uplatňovaní tohto zákona.
Tiež by som rád uviedol, že to nie je nejaký slovenský výmysel, či už ide o ochranu, alebo odmeňovanie oznamovateľov korupcie, dnes už je to smernica na európskej úrovni, ktorá, ktorá vlastne zavádza alebo prikazuje členským štátom, aby, aby poskytovali ochranu oznamovateľom korupcie, čiže to nie je niečo, čo sme si na Slovensku vymysleli alebo čo jednoducho nikde na svete nie je.
Vo svete sa štáty rozlišujú hlavne podľa toho, či poskytujú iba ochranu, alebo poskytujú aj odmenu. V angloamerickom systéme alebo v štátoch, ako sú Spojené štáty, prípadne Austrália alebo Nový Zéland, je úplne prirodzenou súčasťou systém ochrany oznamovateľov aj ich odmeňovanie, ak sa nahlá... ak to oznámenie je kvalifikované, a teda podľa toho, ako to majú uspôsobené, buď je to podielová odmena, alebo je to paušálna odmena s tým, že v kontinentálnej Európe prevažujú štáty, ktoré poskytujú len ochranu oznamovateľov korupcie, a do tej odmeny sa tie kontinentálne európske štáty až tak veľmi nehrnú.
Napriek tomu my už za bývalej vlády sme schválili alebo bol schválený zákon, ktorý umožňuje aj odmeňovanie oznamovateľov korupcie a to formou paušálnej odmeny s tým, že až tak veľa tých prípadov, kedy bola poskytovaná tá odmena, zatiaľ aj v zmysle výročnej správy úradu nie je. My sme už v programovom vyhlásení vlády avizovali a vyplýva to aj z volebného programu OĽANO, že by sme chceli okrem paušálnej odmeny pre oznamovateľov korupcie zaviesť aj tú tzv. podielovú odmenu.
Rozdiel medzi paušálnou odmenou a podielovou odmenou je v tom, že paušálna sa poskytuje, keď je ukončená určitá fáza daného konania, či už je to trestné konanie, alebo správne konanie, a podielová odmena by mala byť odmenou, ktorá by mala byť vyrátaná z majetku, ktorý sa navráti štátu. To znamená, že nebude to úplne že bežná odmena, nebude to každú chvíľu, lebo ten proces aj istý čas trvá. Niekto by možno túto odmenu, ako pán poslanec Mičovský, ktorý bude za chvíľu vystupovať, nazval skôr nálezným ako odmenou.
My sme v programovom vyhlásení vlády hovorili a uviedli, že by to malo byť 50 % z toho navráteného majetku štátu, ale nebránime sa ani diskusii o tom, aby to bol určitý interval, povedzme najviac 50 %, aby aj úrad pre ochranu oznamovateľov korupcie mal, mal troška voľnejšie ruky a aj mohol zvážiť mieru, akou sa oznamovateľ korupcie naozaj podieľal na objasnení trestného, toho trestného činu korupcie a akou mierou prispel k usvedčeniu páchateľa. Čiže nehovoríme, že to musí byť za každých okolností 50 %, kľudne a pokojne sa môžme rozprávať o tom, že to bude menej alebo to bude nejaký interval od 1 alebo od 0,001, jednoducho do 50 %, naozaj podľa miery toho, akým spôsobom sa ten oznamovateľ, akým spôsobom prispel k odhaleniu toho trestného činu a k usvedčeniu páchateľa.
Čiže tá prvá veľká téma je podielová odmena. Nie je to naozaj niečo, čo by bolo nezvyčajné, ale je to skôr typické pre štáty, ktoré sú mimo kontinentálnej Európy.
Druhú vec, ktorú riešime, je, že dnešný zákon je postavený v zásade na ochrane v pracovnoprávnych vzťahoch. To znamená, že počíta s tým, že oznamovateľom môže byť len človek, ktorý pracuje v nejakom prostredí pracovnom a na svojho zamestnávateľa alebo nadriadeného alebo kolegov, že upozorní na nejakú nekalú činnosť na korupciu v prostredí, v ktorom pracuje, a potom sa mu poskytuje ochrana a tak ďalej.
Vládny návrh zákona, ktorý máme už teraz v druhom čítaní, rozširuje tento okruh oznamovateľov aj o osoby, ktoré fungujú vo vzťahu k zamestnávateľom v tom tzv. inom alebo obdobnom vzťahu. To znamená, že nie sú to len tí tzv. dohodári, teda ktorí nie sú na stály pracovný pomer, ale sú to aj zmluvní dodávatelia. To už ustanovuje zákon, ktorý sme posunuli do druhého čítania a máme ho na tejto schôdzi v druhom čítaní, teda už aj vládny návrh zákona rozširuje v zmysle smernice Európskej únie okruh oznamovateľov nielen na zamestnancov, na klasických zamestnancov, ale aj na tie iné obdobné vzťahy.
No a my v tomto návrhu zákona ideme ešte ďalej a hovoríme, že tými oznamovateľmi by mohli byť aj osoby, ktoré, ktoré sa o tej korupcii dozvedia v súvislosti so svojou činnosťou. Tá činnosť môže byť akákoľvek, ale na rovinu si povedzme, že to môže byť aj činnosť, ktorá, ktorá jednoducho, alebo to môžu byť aj osoby, ktoré sa zameriavajú na povedzme vyhľadávanie majetku, ktorý pochádza z korupcie. To znamená, že to môžu byť aj určité bezpečnostné a detektívne služby a teda osoby, ktoré sa tomu venujú, lebo aj to je činnosť. Ale to nemusí byť len takáto činnosť, to môže byť aj, to môže byť aj človek, ktorý si, úplne neplánovane sa dostane k nejakým dôkazom o korupcii alebo si vypočuje rozhovor, ktorý môže orgány činné v trestnom konaní naviesť na vyšetrenie korupcie, čiže ideme pomerne široko, ale už aj vládny návrh zákona ide širšie ako len teraz. To je taká druhá téma, ktorú v návrhu zákona riešime.
Ďalšia, ďalšia téma je teda úprava postavenia osôb, ktoré už sú oznamovateľmi a buď majú ochranu zo strany úradu na ochranu oznamovateľov korupcie alebo protispoločenskej činnosti, alebo nemajú, lebo zákon rozoznáva medzi týmito dvomi situáciami. V súčasnosti tá ochrana je nastavená spôsobom, že podáte kvali... podáte oznámenie, ktoré je vyhodnotené ako kvalifikované, na základe toho je vám priznaný status oznamovateľa a úrad na ochranu oznamovateľov odsúhlasuje každý pracovnoprávny úkon zamestnávateľa, ktorý by kvôli tomu, aby sa nestalo, že kvôli oznámeniu o korupcii by ten zamestnávateľ toho zamestnanca chcel povedzme vyhodiť zo zamestnania alebo mu spôsobiť iný postih. My hovoríme, že by bolo správne, aby keď sa takéto úkony opakujú, to znamená, že evidentne dochádza v tom zamestnaní k šikanovaniu toho zamestnanca, ktorý, ktorý v zmysle zákona oznámil korupciu, tak že by jednoducho mohol ten zamestnanec začať odznova niekde inde, mohol by podať výpoveď a dostať odstupné práve preto, že ho ten zamestnávateľ šikanuje.
Súbežne, keďže je podaný aj vládny návrh zákona, ktorý tieto situácie rieši spôsobom, že bude dávať vysokú pokutu za takéto, za takéto, takúto činnosť, takéto šikanovanie zamestnávateľa, tak pokiaľ by prešiel vládny návrh zákona, kde naozaj sa presadia tie vysoké pokuty, tak už duplicitne by sme v tomto našom návrhu zákona túto, túto situáciu neriešili. To znamená, že ak prejde vládny návrh zákona, tak my potom z tohto nášho návrhu zákona ešte aj tú možnosť získania odstupného pre zamestnanca nebudeme navrhovať, aby sme to zase, nechcem povedať, že nepreháňali, ale aby sme duplicitne neriešili tú istú situáciu iným spôsobom.
Ale je tam ešte jedna situácia, ktorú nepokrýva ani vládny návrh zákona, a to je prípad, že oznamovateľ nemá ochranu priznanú zo strany orgánu činného v trestnom konaní a zamestnávateľ, pretože povedzme mu to oznámi interne a ešte nejde s trestným oznámením na prokuratúru alebo na políciu, a už to stačí zamestnávateľovi, že mu dá výpoveď. Proste jednoducho sa mu nepáči, čo spravil, hoci teda naozaj mohol poukázať aj na korupciu, a jednoducho mu dá výpoveď. A vtedy ešte podľa platného zákona, ktorý bol prijatý v minulom volebnom období, môže ten oznamovateľ požiadať úrad, aby pozastavil účinnosť takejto výpovede, takéhoto pracovnoprávneho úkonu na 30 dní, a ten oznamovateľ počas tých 30 dní má možnosť, aby tú vec dal na súd. To už hovorí platný zákon, len na dokreslenie tej, na dokreslenie situácie, na ktorú my nadväzujeme. A my hovoríme, že pokiaľ ten zamestnanec aj vyhrá ten súd a je úspešný, tak potom by mal možnosť, keďže evidentne znova dochádza k jeho šikanovaniu v tom zamestnaní, v ktorom oznámil korupciu, tak my hovoríme, že vtedy by mal mať právo podať výpoveď a spolu s tou výpoveďou by mal mať nárok na odstupné vo výške šiestich mesačných platov. To, že či to musí byť šesť mesačných platov, alebo päť, alebo štyri, alebo koľko, možno pán poslanec Mičovský povie úplne iný počet mesiacov, koľko by malo byť, koľko by malo byť to odstupné. Uvidíme.
V zásade ide o to, aby to malo trochu aj odstrašujúci efekt na toho zamestnávateľa, aby skutočne za to, že človek si splní svoju zákonnú povinnosť a poukáže na korupciu, aby nebol v zamestnaní šikanovaný, a keď teda už mu to v tom zamestnaní, takýmto spôsobom sa k nemu správajú, tak by mal mať právo jednoducho začať niekde odznova, ale nezostať na ulici. A to odstupné by malo práve slúžiť k tomu, aby nezačínal s holými rukami na ulici, ale aby jednoducho dostal nejaký balík odstupného a skúsil to niekde inde, lebo vieme, že takéto prípady sa dejú. Ak si prečítate výročnú správu úradu na ochranu oznamovateľov korupcie, tak tam to je jeden zo základných a najdôležitejších alebo najzávažnejších problémov, ktoré súvisia s uplatňovaním zákona v praxi, a to, že nám oznamovatelia alebo že oznamovatelia nechcú nahlasovať korupciu, pretože sa boja, že keď to spravia, tak ich zamestnávateľ vyhodí, oni budú bez zamestnania, zostanú na ulici bez peňazí, a jednoducho nechcú riskovať celú svoju existenciu a ohroziť existenciu rodiny len preto, že, ako by som povedal, že si splnia svoju občiansko-morálnu povinnosť a nahlásia korupciu.
Čiže toto spomína úrad ako vážny problém a my sa ho snažíme riešiť tým, že chceme, aby takíto ľudia, ktorí preukázateľne sú šikanovaní v zamestnaní, aby naozaj dostali nejaký balík odstupného a mohli férovo teda odísť a začať niekde inde, keď im už inak nevieme zabezpečiť to, že aby mohli v tom zamestnaní riadne pokračovať, lebo ten zamestnávateľ ich proste a evidentne šikanuje.
Takže toto sú také tri základné veci, ktoré riešime. Štvrtou je cena Juraja Langsfelda, o tej rozprávať ja nechcem, lebo by som sa vlastne opakoval s pánom poslancom Mičovským a veľmi rád teda budem, ak na mňa nadviaže a povie niečo viac o tej cene.
Ďakujem pekne zatiaľ za pozornosť.

Ďalej teraz, s faktickou poznámkou vystúpi teraz pán poslanec Baránik. Nech sa páči.

Mňa by zaujímalo, pán kolega Vetrák, čo si myslíš o tom, že aké sú lehoty v súvislosti s touto navrhovanou úpravou, ktoré bežne sa v praxi realizujú pri pracovnoprávnych sporoch, to znamená vrátane aj výpovedí na slovenských súdoch. To znamená, že koľko času trvá podľa tvorcov tohto návrhu zákona, kým sa nejaký zamestnanec domôže právoplatného rozhodnutia slovenského súdu o tom, že výpoveď, ktorá mu bola daná, že je neplatná. To si myslím, že je niečo, čo je dôležité, pretože pri viacerých týchto zákonoch sa tak nejak počíta, že tieto rozhodnutia prichádzajú v nejakej rozumnej dohľadnej dobe, že to je, sú to mesiace, prípadne rok a tak, lenže prax je iná, samozrejme. Napriek tomu, že je výslovne stanovené, že pracovnoprávne spory sú prioritné, tak sudcovia si také veci vôbec nevšímajú a kľudne trvajú pracovnoprávne spory do momentu právoplatného rozhodnutia roky. Ja mám prípad, kedy to trvalo desať rokov. Čiže bolo by dobré aj takúto informáciu brať v úvahu pri príprave návrhov, ktoré nejak počítajú s tým, že rozhodnutie súdov v pracovnoprávnych veciach má hrať nejakú rolu.
Ďakujem.

Teraz vystúpi pán poslanec Mičovský. Pardon, bude ešte reagovať pán poslanec Vetrák. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Áno, bol som vyzvaný pánom poslancom Baránikom.
Takto, že treba si, mali by sme si to asi viac ozrejmiť potom, lebo v týchto situáciách nejde o ten klasický pracovnoprávny spor, že zamestnávateľ dá výpoveď, ten človek už je vonku, mimo zamestnávateľa, mimo pracovného prostredia a potom sa domáha žalobou o neplatnosti zrušenia tej výpovede. Ale tuná ide o prípad, kedy ten zamestnanec je stále ešte zamestnaný, zamestnávateľ mu dá výpoveď v zásade z dôvodu, že oznámil tú korupciu u neho v tom pracovnom prostredí, a on ešte, on ešte stihne pred tým, než tá výpoveď jednoducho je realizovaná, osloviť úrad, ktorý pozastaví účinnosť tej výpovede. Čiže on stále ešte zostáva v pracovnoprávnom prostredí, a teda nedochádza k tej situácii, ktorú popisuješ, a nie je teda odkázaný na to, že čaká na výsledok súdneho sporu.
A my hovoríme, že pokiaľ sa, pokiaľ by on, on stále je v tom pracovnom prostredí a pokiaľ by on vyhral tento spor, že mu, že mu chcel dať výpoveď, hoci sa mu to nepodarilo teda v súvislosti s jeho oznámením korupcie, tak by mal mať, tak je evidentne šikanovaný, lebo však čo to iné je, keď jednoducho už uspeje na súde, tak potom férovo teda asi dneska ten človek sa môže zbaliť a začať odznova bez ničoho. A my hovoríme, že neni to fér, keď to takto je nastavené, a dajme mu teda tých šesť mesiacov odstupné a nech teda sa môže uplatniť inde. Ale nemusí to byť šesť mesiacov, proste nech je tam nejaké odstupné, nejaký balík peňazí, že môže sa inak rozhodnúť, ako tam trpieť ten psychický nátlak v tom zamestnaní len za to, že postupoval v súlade so zákonom a oznámil, oznámil korupciu.
Podľa mňa to dneska nie je dobre nastavené, aj úrad to konštatuje. Tak len na ozrejmenie, že nejde presne o tú situáciu, ktorú popisuješ, ale o veľmi podobnú, ale v jeho prípade je stále na tom lepšie, ako keby bol už mimo, mimo pracovného prostredia vyhodený a musel by sa domáhať, neviem... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Teraz vystúpi pán poslanec Mičovský. Nech sa páči, máte slovo.