83. schôdza

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, každý, kto podľa vás nie je z OĽANO, tak poväčšinou klame alebo trepe hlúposti. Čiže to bol naozaj taký váš výrok hodný nejakého génia.
Pokiaľ ste rozprávali o krajinách Beneluxu, kde sú voľby povinné buď pod nejakou sankciou alebo nejakou inou konzekvenciou, tak spomínal ste Holandsko. V tomto prípade ste klamal. Tam nie sú voľby povinné ani pod žiadnou pokutou, ani pod niečím iným. V ´97 to bolo zrušené. Čiže neviem, kto je tu teraz demagóg alebo kto tu teraz klame. Určité skupiny obyvateľstva v Slovenskej republike ak budú mať možnosť získať akúkoľvek odmenu alebo úľavu na daniach alebo poplatkoch, tak pôjdu voliť nie preto, že chcú, ale len preto, aby získali nejakú smiešnu odmenu. Nepovažujete to naozaj za korupciu? Nepovažujete to naozaj za nejaký benefit, za nejaké zvýhodnenie? Veď človek, ktorý chce ísť voliť, ide voliť preto, pretože chce, aby v štáte, v ktorom žije, sa ľudia mali lepšie, aby sa mal lepšie on, aby sa mala lepšie jeho rodina. Toto by malo byť základným predpokladom.
Ďalej ste vo svojej rozprave hovorili, že aj človek, ktorý pôjde voliť a hodí prázdnu obálku, bude mať nárok na úľavu. To čo je za sprostosť? Čiže ja tam pôjdem, hodím prázdnu obálku, absolútne mi je jedno, ako budú fungovať veci verejné, ako bude fungovať štát, ale len preto, že hodím prázdnu obálku, vypýtam si nejaký peňažný lístok a už budem mať nárok na poplatky? Veď to je na hlavu postavené. Na hlavu postavené toto je úplne. To už radšej sa naozaj vráťme k povinným voľbám, ako sme tu mali do roku ´89, aj keď "povinné neboli", ale povinné boli. Ale toto je naozaj akože totálny vrchol hodiť prázdnu obálku a pýtať si za to potom ešte nejakú odmenu.
Ozaj, OĽANO, partia géniov! (Reakcie z pléna.)

Poprosím vás, kolegovia, (reakcie z pléna), kolegovia, poprosím vás (reakcie z pléna), postupujte v zmysle zákona o rokovacom poriadku.
Prerušujem schôdzu na päť minút do 10.18 hod.

(Prestávka. Po prestávke zaznievanie gongu.)

Tak budeme pokračovať v prerušenej schôdzi s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Marián Viskupič.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega Vetrák, uvedomujete si, že čo ste práve povedali? Povedali ste, že poslanec môže všetko. Normálne týmto ste sa zaradili do velikánov ako Pavol Paška, ktorý kedysi hovoril, že ´vyhraj voľby, môžeš všetko´. Ja znova budem upozorňovať, proste test Ficom, prosím, kolegovia, majme zdravú mieru, ale poďme, poďme konkrétne.
Tá 10-percentná zľava z poplatkov. Už len, už len pán kolega Vetrák povedal, koľko ďalších následností to má. Proste teraz bude to cenina, tá sa teda bude odovzdávať pri voľbách. To je ďalšia povinnosť pri voľbách. Teraz to bude treba kontrolovať, kopírovať. Teraz ja sa pýtam, ako to bude pri elektronickom spôsobe výberu poplatku? Tam čo? Budeme to mať napísané nejak v občianskom alebo sa bude proste skenovať tá cenina? To proste toto treba pri akomkoľvek nápade, keby hneď teda bol ústavne v poriadku, čo ja posúdiť neviem, aj keď tá debata tu prebieha, tak vždy treba pozerať nielen na to, čo to stojí akože, že výroba toho celého alebo teda napríklad teda tá zľava poskytnutá, ale aj koľko ďalšej administratívy a byrokracie to, to prinesie. Proste toto fakt je úplne že zlý nápad a, prosím, od tohto treba upustiť. Už je ďaleko lepší spôsob ten voľný deň, ako bol spomínaný príklad Švajčiarska. V poriadku, štát môže svojim zamestnancom za to, že boli na voľbách, dať voľný deň, to je v poriadku, lebo ich zamestnáva, ale keď by sme sa bavili o všetkých, lebo spravodlivé je potom ´každý´, tak potom súkromná firma, samozrejme, musí to mať nejak vykompenzované. To inak bol návrh SaS-ky, že sa zruší jeden sviatok, napríklad teda Deň ústavy a človek ho oslávi, tú ústavu, vtedy, keď bol voliť. To je zmysluplný nápad, o ktorom by sa dalo baviť ako odmeniť ľudí za to, že sa zaujímajú o veci verejné. Ale dávať 10-percentnú zľavu je vyrobenie byrokracie a vyrobenie navyše aj možnosti na ďalšiu korupciu.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Ondrej Dostál.

Ďakujem. Chcel by som zareagovať na tú časť vystúpenia pána poslanca Vetráka, ktorá sa týka tej úvahy, že by Národná rada bola rozpustená, čo bolo v hre ako jedna z možností a teda na čo reagoval aj pán poslanec Susko v časti svojej faktickej poznámky. Samozrejmé, že dnešná ústavná úprava ponecháva toto rozhodnutie plne na pani prezidentku a keď nastanú isté okolnosti, tak môže rozpustiť Národnú radu, ale bola minulý rok úvaha, že by sa do Národnej rady doplnilo aj ustanovenie, že Národná rada by sa trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov mohla uzniesť na tom, že navrhne prezidentovi rozpustenie Národnej rady a v takom prípade by prezident alebo teda pani prezidentka boli povinní takémuto návrhu vyhovieť a rozpustiť Národnú radu. Bolo to obsiahnuté v pozmeňujúcom návrhu, ktorý ešte pôvodne pripravila a predložila pani poslankyňa Kolíková. Nebola na tom zhoda v rámci strán bývalej vládnej koalície, tak tento návrh sme stiahli. Ten návrh by mohol byť, by mohol byť trochu komplikovaný, keďže nemáme druhú komoru a je teda otázne, akým spôsobom by fungovala krajina 90 dní úplne bez parlamentu, keď sa môžu vyskytnúť nejaké dôvody, pre ktoré je potrebné povedzme že naliehavo zmeniť nejaký zákon, ale tak to by sa určite dalo, dalo vyriešiť.
Ja som vtedy mal trochu pochybnosti o tomto riešení a myslel som si, že to skracovanie volebného obdobia je lepšie riešenie, ale keď sa pozerám na niektoré zákony, ktoré alebo návrhy zákonov, ktoré prichádzajú, a ktoré možno môžu ešte prísť, tak si nie som celkom istý, či by to rozpustenie nebolo lepšie.

Pán poslanec Miloš Svrček.

Ďakujem, pán podpredseda.
Ďakujem, pán predseda výboru, za vystúpenie. Áno, je tam veľmi veľa otázok, ktoré sú na diskusiu. Návrh OĽANO zvýšiť účasť v parlamentných voľbách, ktorá sa bežne pohybuje okolo 60 %, tak je to, samozrejme, aj na tú dlhšiu odbornú diskusiu. Tá 10-percentná zľava zo správnych poplatkov podľa mňa nie je pre ľudí až takým ťahúňom, ktorý by z nevoliča urobil toho voliča. Je tiež otázne, ako často ľudia z chudobnejších regiónov alebo z chudobnejších pomerov, ktorí by mohli mať na nejakej forme odmeny najväčší záujem, správne poplatky aj platia. Čiže pýtať sa však dá aj na to, či je správne akokoľvek finančne odmeňovať niekoho za to, aby sa zúčastňoval na jeho práve vyjadrovať názor vo voľbách. Čiže určite je to na tú dlhšiu diskusiu.
Možno aj taká výčitka do našich samotných radov, že prečo ministerstvo vnútra s ministerstvom financií po troch rokoch činnosti tejto vlády stále napríklad neprišlo s reformou verejnej správy, o ktorej sa od začiatku rozprávalo a čo sme mali aj stanovené v programovom vyhlásení vlády. Čiže to je trošku aj taká výčitka do našich vlastných radov.
Čo sa týka tých viacerých možností, že ako zvýšiť tú volebnú účasť, tak sám si spomínal, že sú aj krajiny, v ktorých to funguje. Ja viem napríklad o Spojených štátoch amerických, napríklad v Kalifornii a v Aljaške môžu účastníci volieb zorganizovať lotériu, ale nerobia ju, pretože jednoducho nepriniesla ten efekt. Napríklad v nórskych regionálnych voľbách v roku 1995 skúšali aj lotériu, v ktorej núkali jednému víťazovi cestovný poukaz v hodnote 1 600 amerických dolárov a účasť vtedy stúpla napríklad o tých 10 %. O 10 % však klesla účasť v bulharských voľbách a pritom tam núkali auto. Čiže hovorím, že je to o tých pomeroch, ako sú nastavené v tom danom štáte... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Peter Pollák.

Ďakujem. Súhlasím s pánom poslancom Vetrákom. Táto novela bola v programovom vyhlásení vlády a je to iniciatíva, ktorú sme dlhodobo deklarovali a ktorá pomôže k vyššiemu počtu ľudí, ktorí sa zúčastnia v parlamentných voľbách. Celkovo je táto zmena dobrá, potrebná z mnohých pohľadov, z dlhodobého hľadiska je veľmi dôležité, aby za, aby sa základného demokratického inštitútu volieb zúčastnilo čo najviac ľudí. Čím väčšia časť populácie volí, tým väčšiu legitimitu tá vláda budúca má. Tento návrh by mali pozitívne vidieť aj páni z opozície, ktorí často hovorili, že im prekážala teda slabá legitimita vlády. A ja osobne vidím len pozitíva v odmeňovaní tých, ktorí sa neboja aktívne zúčastňovať sa inštitútu, ktorý zabezpečuje demokraciu v krajine. V rámci tejto novely sú tam ďalšie dva dobré články, ktoré pozitívne vnímam, a to napríklad zníženie preferenčných krúžkov z 3 % na 1 %. V minulosti sme boli svedkami mnohých poslancov, ktorí boli zvolení s počtom hlasov aj pod tisíc a dostali sa jednoducho do parlamentu iba vzhľadom k tomu, že, že mali dobré číslo na kandidátke. Takýmto spôsobom sa dostane naozaj do parlamentu ktokoľvek a tí, ktorí získavajú tisícky až desaťtisíce hlasov, tak sú jednoducho ukrátení o to, aby sa do toho parlamentu dostali, vzhľadom na to, že naozaj tí ľudia im dali väčší počet hlasov. Preto je zníženie hranice preferenčných krúžkov na prekrúžkovanie legitímny spôsob, ako ďaleko lepším spôsobom reflektovať vôľu ľudí pri, pri demokratických voľbách.
Ďalším bodom, ktorý sa zavádza, je lepšie zabezpečenie distribúcie zoznamu kandidátov aj vo voľbách do orgánov samosprávy priamo do domácností. Najmä v regiónoch je hľadanie informácií o kandidátoch veľmi zložité a často tak vyhrávajú ľudia, ktorí v danej obci či v mes... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)