83. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Každý zákon má slúžiť verejnosti a má byť robený pre verejnosť, ale tu sa opäť obišli všetky procesy v záujme vidieka a v záujme všetkých občanov žijúcich na vidieku. Slovensko je vidiecka oblasť. Či si to, vážení predkladatelia tohto zákona, uvedomujete, alebo neuvedomujete, gro občanov Slovenska žije na vidieku. A tento zákon je jednoznačne proti vlastníckym právam a jednoznačne proti občanom žijúcim na vidieku.
Keď si vezmeme pomer turistických trás na Slovensku, tak na východnom Slovensku ich máme nejakých 8-tisíc km, na západnom Slovensku cez 5-tisíc km, na strednom Slovensku cez 10-tisíc km. Čiže na Slovensku máme oficiálne zakreslených cez 23 000 km turistických trás. Slovenský zväz turistov má problémy dlhé roky pomáhať tieto trasy udržiavať, pomáhať tieto trasy prekresľovať a udržiavať ich v akom-takom schodnom teréne, aby tieto trasy vôbec spĺňali základné atribúty pre turistickú trasu alebo pre náučný chodník.
Jednoducho to, že tento zákon je zase iba takým paškvilom, ktorý je tu predložený nanovo, o tom hovorí aj jasne § 12, kde je jasne napísané, že, myslím, že je to bod 4, že „vlastník a nájomca alebo správca pozemku alebo vodnej stavby k 31. decembru roka, za ktorý sa nárok neuplatňuje, a zástupca určený spoluvlastníkmi, ak je pozemok v podielovom spoluvlastníctve alebo pozemkové spoločenstvo, ak je pozemok súčasťou spoločenskej nehnuteľnosti alebo spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti“. Čiže tu je jednoducho jasne napísané, že kto je vlastne tou osobou, ktorá sa uplatňuje nárok na finančnú nejakú náhradu.
A potom je tu § 13 a tu vlastne hovoríte, že za... budete kompenzovať tieto finančné náhrady určitým spôsobom. A je tam aj napríklad obec alebo vyšší územný celok a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Ďakujem aj kolegom za faktické poznámky. Áno, je tu aj otvorená otázka ústavnosti a dotknutia sa vlastníckych práv, my to máme jasne garantované v ústave a každý návrh zákona by mal byť v súlade... alebo schválený zákon mal byť v súlade s ústavou a absolútne chápem cieľ predloženej legislatívy zo strany navrhovateľov, že chcú riešiť podporu turizmu, chcú riešiť zdravý životný štýl, ale tiež otvára sa nám tu otázka, že čo na to dotknuté rezorty, ako tu niektorí aj kolegovia hovorili. Máme pred sebou len to skrátené medzirezortné pripomienkové konanie medzi prvým, druhým čítaním, na čo je len pár dní, kde sa rezorty majú k tomu vyjadrovať a dať svoje stanoviská, ale momentálne my ešte nie sme v tom štádiu, aby sme vedeli ich stanovisko, že aký majú na to názor či životné prostredie, či pôdohospodárstvo, alebo financie, aký to bude mať dosah, napríklad ministerstvo školstva, vedy a výskumu, takže je tu viacero tých otvorených otázok.
A ako som aj hovoril v rámci rozpravy, tento návrh musí byť prerobený, predkladateľ by mal upraviť tento zákon pozmeňujúcim návrhom aj ohľadne tých pripomienok, ktoré som tu otvoril a ktoré ešte určite dostanete aj od môjho kolegu pána Karahutu, predsedu envirovýboru, pretože aj tento návrh zákona by mal byť s ním prekonzultovaný, lebo má tam viaceré otvorené otázniky, ktoré podľa môjho názoru z toho právneho hľadiska môžu byť nášľapné míny, ktoré sa v budúcnosti môžu otvoriť.
Takže ja som pripravený na diskusiu a verím, že v druhom čítaní, alebo aj v rámci rokovania ústavnoprávneho výboru budú tieto otázky zodpovedané, resp. korigované, tak aby tento zákon vôbec bol vykonateľný.
Ďakujem.

Robila som si poznámky z diskusie, ktoré tu odzneli, tak by som rada zodpovedala aspoň na časť z nich.
Chcem povedať, tento zákon je pre vidiek. Práve je pre vidiek. A je plne v súlade s vlastníckymi právami a s rešpektom k ochrane vlastníckych práv a v súlade, s rešpektom k ochrane prírody. Je plne v súlade s ústavou a garanciou voľného pohybu osôb, tak ako je to aj doteraz.
Ale, samozrejme, sme pripravení na diskusiu, odpovedať na akékoľvek otázky, ktoré, ktoré máte, pretože my sme niekoľko mesiacov pracovali na tomto návrhu zákona, nepracovali sme na ňom sami ako predkladatelia ani nie za zeleným stolom, ale naozaj pracovali sme, rokovali sme s viacerými subjektami.
Zákon bol pripravený v úzkej koordinácii s pracovníkmi ministerstva školstva, so zástupcami ministerstva životného prostredia, bol prerokovaný s ministerstvom vnútra, kde vlastne najmä časť Horskej záchrannej služby do zákona vstúpila, a práve aj s tou otázkou, ktorú pán Kuriak predložil, aby som mu vysvetlila, aký je rozdiel skialpinizmus a freeridové lyžovanie a podobne, táto definícia je presne definícia, na ktorej trval rezort ministerstva vnútra, aby sa rozlíšil ten pohyb v tých, v tých nuansoch, ktorých ja vám, ja vám ich neviem zdôvodniť, že prečo sú až také významné, ale pre tých, ktorí sa pohybujú vo vysokohorskom prostredí, hlavne čo sa týka Horskej záchrannej služby, ale aj horských vodcov a horských sprievodcov, je veľmi dôležité, aby to mali jasne zadefinované.
Rozdiel medzi horskými vodcami a horskými sprievodcami sa aj tuná lepšie definuje, pretože ten horský sprievodca nemôže doprevádzať vo vysokohorskom teréne napríklad tam, kde nie sú turistické značky, ako horský vodca môže viesť aj na niektoré pohoria alebo trasy, ktoré sú mimo turistického značenia. Toto boli kľúčové požiadavky práve Asociácie horských vodcov, ale hovorím, aj Horskej záchrannej služby, ktoré vyplynuli z rokovania na ministerstve vnútra.
Vyjadrovali sa aj lesníci, mali sme samostatné stretnutie na ministerstve pôdohospodárstva so sekciou lesníkov, kde boli zapracované prakticky všetky ich pripomienky, ktoré sa týkali, čo sa... nejakého lesného hospodára, pohybu lesných mechanizmov, využívania lesných trás na turistické, na turistické účely.
Veľa ste sa tu dotýkali aj práv na to obmedzovanie vlastníckych práv v súvislosti s obmedzením bežného obhospodarovávania. Áno, samozrejme, čo je obmedzenie bežného obhospodarovania, keď turista prejde lesom po pozemku XY vlastníka? No asi žiadne, keďže ten vlastník, teda ten, ten človek má ústavné právo chodiť kdekoľvek, pokým mu to zákon nezakáže. A zákon zakazuje pohyb, voľný pohyb, zákon o ochrane prírody zakazuje voľný pohyb v územiach s vyšším stupňom ochrany, a práve zákon o ochrane prírody hovorí, že takto človek sa môže pohybovať len po turistickej trase. Ale tá turistická trasa, si povedzme pravdu, po značenej turistickej trase, nikde nebola v zákone ani vyšpecifikovaná, čo to je.
V podstate premietnuť to do absurdna, tak niekto by v súčasnosti mohol si turistickú trasu hocikde nakresliť bez akýchkoľvek dôvodov a mal by značenú turistickú trasu. A práve sa stávali aj takéto rôzne abnormálne situácie, najmä v súvislosti so značením rôznych typov turistických trás, ktoré neboli turistické trasy v zmysle takého značenia, ako poznáme, že idete z miesta A do miesta B po nejakej žltej, zelenej, modrej alebo červenej trase, ale boli to iné typy turistických trás, ktoré, ktoré si niekto premyslel, že by taká turistická trasa mohla byť. Sú to rôzne trasy aj iného charakteru, napríklad pútnického alebo, alebo rôzneho iného, ktoré, ktoré nie sú súčasťou takých tých bežných turistických trás.
Práve taká tá svojvoľnosť alebo ľubovôľa, nechcem povedať, dehonestujúco, že svojvôľa, ľubovôľa pri tvorbe turistických trás začínala spôsobovať problém v praxi. A práve jedna iniciá... z iniciátorov tohto zákona bol práve Klub slovenských turistov, s ktorými sme mali opakované prerokovávania. Čiže to nebolo, že my sme si tuná piati-štyria sadli a urobili zákon. Práve od nich vzišiel ten impulz, že je potrebné, aby turistická značka mala zákonnú ochranu, že je to značka vo verejnom záujme, aby nemohol niekto napríklad aj vlastník si svojvoľne, keď už má, historicky mu ide turistická trasa v jeho území, tak on si povie, ja to tu nechcem, vyrúbe značky a namaľuje niekam inam.
Ustanovujú sa pravidlá, ako sa takéto situácie majú riešiť, a áno, a v prípade, teda že iná možnosť nie je, že nie je možná dohoda, tak tá dohoda nie je možná, možno v takých prípadoch, kedy neexistuje alternatívne riešenie a kde je napríklad turistická trasa vedená cez, po nejakom bezpečnom mieste a mala by ísť, aby došlo dajme tomu k vyhoveniu protistrany, po nejakej trase, ktorá je nebezpečná, tak v takom prípade ten okresný úrad povie, že tento úsek je vo verejnom záujme, a vtedy má, samozrejme, aj ten, ktorý je obmedzený v tých právach, nárok na kompenzáciu. Tá kompenzácia, žiadna vyhláška, my nemáme ani nesplnomocňuje tento zákon, aby sa vytvárala nejaká vyhláška. Práve sme nechceli ísť do nejakých podzákonných noriem. Tu sa odvolávame na nariadenie vlády, nariadenie vlády už dnešné (7/2014) presne ustanovuje aj sumu za obmedzenie kompenzácie za obmedzenie bežného obhospodarovania.
Zákon presne hovorí, čo to je bežné obhospodarovávanie z titulu ochrany prírody. Toto je z titulu využitia tej časti pozemku pre turistické účely, čiže v tomto duchu, keď sa zákon prijme, nariadenie vlády bude doplnené, bude musieť byť doplnené aj o tento účel, na ktorý sa to nariadenie vlády s tými istými výpočtami aj s tými istými finančnými náhradami bude uplatňovať. Ak by k tomu došlo, tak 50 % pozemkov, po ktorých sa turistické trasy v súčasnosti vedú, sú v štátnom vlastníctve, tých 50 % je v nejakom inom type vlastníctva, a ak pán Svrček, pán poslanec Svrček spomínal, že na aký pozemok, či na celý pozemok, alebo len na časť. No, samozrejme, že len na časť toho pozemku, po ktorom tá turistická trasa vedie, môže byť otázka, že čo to je turistická trasa, že má teda 10 km a šírku 1,5 alebo 2 m, ale to je vecou už toho nariadenia a myslím si, že do takéhoto detailu zákon naozaj nemusí ísť a že vlastne toto bude upravené v tom samotnom nariadení vlády, ktoré tu je.
Čo sa týka finančných dopadov, tak už v súčasnosti z prostriedkov ministerstva školstva, vedy a výskumu sú financované tieto turistické trasy, značenie cez grantové výzvy, je to v sume asi 150-tisíc eur ročne, plus sú to ďalšie prostriedky, ktoré sa poskytujú na budovanie rôznych typov iných trás, cyklotrás a podobne, dohromady možno ide o 300-tisíc eur ročne.
Ak by sme počítali, prepočítavali to obmedzovanie hospodárenia, tak v podstate sme to narátali zhruba na 35-tisíc eur ročne, ak by dochádzalo k tomu, že tí vlastníci, ktorí sa cítia obmedzení tým prechodom človeka po jeho úseku turistickej trasy, tak ide zhruba o takéto finančné vyčíslenie.
Takže to chcem len povedať, že naozaj nebolo to za zeleným stolom, rokovalo sa prakticky so všetkými dotknutými ministerstvami, ktoré do tejto, do tohto mohli zasiahnuť turistami, Horskou záchrannou službou, horskými sprievodcami, vlastníkmi, vyjadrovali sa, vyjadrovalo sa aj asociácia tých nevlastní... vlastníkov pozemkov. No, takže toto je, čo sa týka tých peňazí.
Bola tu ešte otázka, že prečo register má, je verejný a neverejný, v podstate nejde o žiadne nejaké utajované informácie, ale len register samotný má aj verejnú, aj neverejnú časť, ten register, ktorý sa tvorí pre agendu športu. To znamená sú tam nejaké záznamy interného charakteru ministerstva. Nejde o to, že by tam mali byť nejaké veci, ktoré by nemali byť zverejňované, čiže všetko, čo je potrebné pre ten, pre informácie turistických trás, tak tam vlastne je verejné.
Bola tu ešte otázka, čo sa týkalo aj nejakých obáv z nejakých nútených obmedzení na tých turistických trasách, a tu vidím práve ten výhodu, tú výhodu a ten benefit pre, pre ľudí, pretože ten, kto ide, plánuje si nejakú turistickú, turistický výlet, nie bežný, že na nejakú krátkodobú turistiku, ale plánuje si nejaké dlhšie turistické výlety, tak práve z tohto registra bude mať tie informácie od Horskej záchrannej služby, bude mať informácie od lesných obhospodarovateľov, kde môže byť aj dočasná uzávera, napríklad práve z titulu, že lesný hospodár tam bude realizovať ťažbu, a upozorní, že sa tam realizuje ťažba alebo že je spoločná poľovačka, alebo že je obmedzenie veterinárneho charakteru a zákaz vstupu do nejakého územia. Tieto práve, toto je vlastne ten benefit pre verejnosť, tento register, ktorý bude dostupný, tým, že vlastne si bude môcť každý turista naplánovať svoju turistickú trasu tak, aby vedel, čo ho na nej čaká, nielen pekné veci, ale dajme tomu aj nejaké prekážky, ktoré tam môžu byť z titulu uzávery alebo opravy, alebo, ja neviem, nejakých vývratov stromov, že nepriechodnosti tej turistickej trasy, takže ak naozaj... ale, samozrejme, tieto otázky, pripomienky sú plne legitímne a ten zákon určite pôjde cez medzirezortné pripomienkové konanie také, ako sa bežne robí pre poslanecké návrhy, ktoré prejdú do druhého čítania, a ak tam vzídu relevantné pripomienky, tak potom pozmeňovacím návrhom, samozrejme, sme ochotní zákon pripraviť tak, aby bol, aby slúžil, slúžil v prvom rade verejnosti.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, len krátko zareagujem tiež. Tak si myslím, že ten zámer je dobrý.
A ako sme videli, že možno zopár otázok je ešte nezodpovedaných, aby sme dostali možno viacej poslancov potom na palubu aj v druhom čítaní, tak veľmi rád ponúkam aj spoluprácu na tomto, lebo ten zámer, ja kvitujem všetko, čo, si myslím, že prispeje k zveľadeniu vlastne životného prostredia a k zdravému životnému štýlu, je v prospech občanov a si myslím, že by sme sa mali posnažiť teda, aby, aby to bolo pripravené čo najlepšie, takže za mňa toľko.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľujem si uviesť návrh zákona, ktorý reflektuje na skutočnosť, že až do roku 1950 v Trestnom poriadku, ktorý platil na našom území, bola možná tzv. súkromná obžaloba.
V súlade s týmto platným právom sa navrhuje, alebo obdobne ako to bolo v minulosti, rozsah práv poškodených v Trestnom poriadku rozšíriť o možnosť uplatňovať si svoje práva v trestnom konaní a pred súdom formou súkromnej trestnej žaloby. Cieľom tejto úpravy je reagovať na pochybnosti o tom, či sa prokuratúra vždy riadne zhostí svojej povinnosti v záujme ochrany poškodených, ako je to v súlade s právnymi predpismi a medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.
Toľko na úvod s tým, že sa ako prvý hlásim do rozpravy, tak aby tu kolegovia mali možnosť na mňa reagovať.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti, ktoré sú uvedené v rokovacom poriadku a takisto aj v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady navrhol vo svojom rozhodnutí, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Ja by som k tomu uviedla aj, že považujem za dôležité, že navrhovatelia otvárajú takúto vážnu tému... (Reakcia z pléna a komunikácia rečníčky s navrhovateľom.) Považujem za dôležité, že navrhovatelia otvárajú takúto vážnu tému práve poslaneckým návrhom, a to je súkromná žaloba. Samozrejme, je to zásadná zmena, ktorá by bola vnesená do Trestného poriadku, ale kde inde vlastne otvoriť takúto vážnu tému ako nakoniec v parlamente a umožniť samotným poslancom, aby si k tomu vymenili medzi sebou aj právne názory a vôbec názory, ktoré majú na to, či skutočne len orgány činné v trestnom konaní sú tie, ktoré budú rozhodovať, či sa vo veci bude vyšetrovať, či sa vo veci prednesie obžaloba na súd alebo či nedať predsa len priestor aj mimo orgánov činných v trestnom konaní súkromným osobám, aby vec predniesli na súde.
Domnievam sa osobne, že osobitne v prípadoch, napríklad ako je domáce násilie, je dobré, aby sme takýto priestor mali, takže vítam, že takáto téma sa tu otvára.
Odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla sa na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní, odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne a ďakujem pekne aj pani spravodajkyni, že priaznivo naznačila vhodnosť tohto návrhu na túto debatu, a naozaj si myslím, že po všetkom, čo si naša krajina zažila v súvislosti s Trestným poriadkom a v súvislosti s výsadným postavením a monopolným postavením prokuratúry v našom ústavnom poriadku a podľa Trestného poriadku, tak si myslím, že debata je nanajvýš potrebná.
Čo si myslím, že aj poslanci Národnej rady si zaslúžia mať pripomenuté, je nasledujúca skutočnosť. Podľa základných zásad Trestného poriadku paragraf... v § 2 ods. 5 Trestného poriadku prokuratúra, prokurátor zastupuje v trestnom konaní štát a tiež prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvie. Toto je tajomstvo, ktoré celá škála poslancov, ktorí sa spoliehajú na to, že pán Žilinka ich raz prípadne oslobodí, alebo dokonca aj VIA IURIS, by som povedal, právne oddelenie strany Progresívne Slovensko, zatajuje a vyzdvihuje to, čo je číry nonsens podľa nášho, našej úpravy ústavnej, že prokurátor má, prokurátor má chrániť práva osôb a štátu. To je nonsens, samozrejme, to je mečiarovský nonsens, ktorý bol zavedený Mečiarom už v predvídaní toho, že budú potrebovať generálneho prokurátora na to, aby raz ich chránil. Nie chránil súd, tak ako je to v každej slušnej krajine, ale prokurátor. My sa týmto návrhom snažíme túto hegemóniu... (ruch v sále a zaznievanie gongu) prokuratúry narušiť spôsobom, ktorý je štandardný, ktorý je štandardný, opakujem to a opakujem to aj tým, ktorí sa prípadne vyjadrili pozitívne o tomto. Toto je štandardný spôsob v našej, v našom teritóriu. Toto je spôsob, ktorý existuje v Poľsku, existuje v Maďarsku, existuje v Rakúsku, existuje vo veľmi širokej miere v Nemecku.
A my, samozrejme, sa tu tvárime, že nielenže máme štvrtú ústavnú štátnu moc, choďte sa pozrieť na vystúpenia generálneho prokurátora niekde, že ako sa chová. Nielen to, že nikto nemôže podať disciplinárny návrh na generálneho prokurátora, len prezident, ktorý môže a nemusí, nie je to jasné, nechce sa mu do toho. Čiže máme tu jednu, jeden totálny monopol, a to aj v situáciách, kedy je úplne jasné, že spoločnosť si žiada, aby trestné konanie prebehlo. A na tieto situácie cieli tento náš návrh. A treba povedať, že je to navrhované, by som povedal, veľmi mierne a v rámci toho návrhu tá možnosť súkromnej trestnej žaloby je rozdelená na dve kategórie.
Jedna kategória je alebo sa týka trestných činov, pri ktorých sa predpokladá súhlas poškodeného, ktoré sú vymenované a sú to vo väčšine prípadov také trestné činy, ktoré sa priamo dotýkajú toho poškodeného, kde, dá sa povedať, je štát, aspoň na tej primárnej úrovni má znížený záujem na stíhaní v trestnej roviny, a sa preto očakáva, že na také trestné činy dá súhlas poškodený. Ak však podľa tohto návrhu sa trestný... trestné stíhanie na základe rozhodnutia prokurátora alebo orgánu činného v trestnom konaní neodohrá, tak napriek tomu, že súhlas poškodeného bol daný, tak potom podľa tohto návrhu nastupuje možnosť súkromnej trestnej žaloby.
A potom je tu v tomto návrhu druhá skupina trestných činov a to sú trestné činy, kde súkromnú trestnú žalobu (ruch v sále a zaznievanie gongu), a týmto je vytvorená taká fikcia, dáva ministerstvo spravodlivosti. Táto myšlienka vychádza z toho, že na rozdiel od, od normálnych, právnych krajín alebo krajín, kde existuje právny štát, tak my ani v ústave nemáme definované to, že prokurátor zastupuje štát. Čiže vôbec tam nie je napísané, že by výlučne mal zastupovať štát v trestných veciach, ale dokonca nemáme to spomenuté vôbec. To je ten mečiarovský spôsob riešenia postavenia prokuratúry. Čiže už aj zo znenia ústavy plynie, že sú tu prípustné alternatívy, že ak nezastupuje alebo nechce zastupovať prokurátor v trestnej veci štát, no tak potom zastupuje v trestnej veci, alebo žalobu trestnú vedie ten, kto má na tom záujem. A ak sa jedná o trestné činy, ktoré sú uvedené v § 14 Trestného poriadku, to znamená, to sú tie trestné činy, o ktorých rozhoduje Špecializovaný trestný súd, tak potom vzhľadom na to, že prokurátor nemá výhradnú právomoc stíhať trestné činy, tak potom môže stíhať ministerstvo spravodlivosti.
Tiež pripomínam takým, ktorí možno sa týmto až tak do hĺbky nezaoberajú, že v civilizovaných krajinách a v krajinách, kde je právny, štát ministerstvo spravodlivosti rovná sa generálna prokuratúra. Ale keďže my to tak nemáte, že sme si vytvorili túto fikciu, že tu máme nejakú štvrtú štátnu moc, tak potom je namieste povedať, že keď nie Maroš Žilinka, tak potom minister spravodlivosti. Nič z ústavného hľadiska nič tomu nebráni.
Tak znova by som to teda len zhrnul, že je nanajvýš štandardné, aby sme takúto úpravu v Trestnom poriadku mali. Je nanajvýš potrebné, aby sme túto úpravu v našom trestnom systéme mali preto, aby sa pochybnosti o tom, či výhradný pán trestnej žaloby, to znamená prokurátor, či si plní svoje povinnosti v záujme našej spoločnosti, aby sme to riešili spôsobom, ktorý posilní práva poškodených a ktorý nás odpojí od toho komunistického poňatia prokuratúry ako orgánu, ktorý len stíha trestné činy a ktorý sa v podstate nezaujíma o poškodených a ktorý sám rozhoduje o všetkom, čo sa v trestnom konaní deje, až kým to príde na súd, a dokonca aj na súde môže podľa svojej vlastnej úvahy tú obžalobu stiahnuť, a to bez akejkoľvek vonkajšej kontroly.
Čiže cieľom tohto návrhu je aj zabezpečiť to, aby aj prokuratúra a výkon právomocí prokuratúry podliehali určitej verejnej kontrole, pretože tie pochybnosti, už či je generálnym prokurátorom Maroš Žilinka, alebo ktokoľvek iný, tie vždy môžu byť. A v situácii, kedy je veľmi ťažké odhadnúť, že či si prokurátor vykonáva, alebo nevykonáva svoje právomoci riadne, tak si myslíme, že toto je vhodná poistka, ktorá sa nemusí až tak často prakticky využívať, ale ktorá veľmi často môže viesť k tomu, že keď sa prokurátor rozhoduje, že či má trestne stíhať, alebo nie, či sa rozhodne, že predsa len bude stíhať, pretože ináč prichádza k úvahu, že sa tam vyskytne súkromná trestná žaloba.
Samozrejme, budem rád, keď budem môcť reagovať na vaše prípadné podnety.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja sa len chcel spýtať, pán Baránik, vy ste hovoril, že za Mečiara, a som sa trošku stratil, lebo veľmi ťažko sa vás počúva, tak sa ospravedlňujem, ak niečo poviem zle, že už sa nastavovali tí prokurátori, aby ich mohol chrániť, proste že nejaký systém sa tam už nastavoval vtedy.
A ja by som sa chcel spýtať, vaša vládna koalícia mala 95 hlasov, zvolili ste Žilinku. Aj opozícia ho volila. Ale vy ste ako vládna koalícia mala 95 hlasov, mohli ste si zvoliť, koho chceli. Teraz z toho vášho vystupovania tu vidím, ako keby teraz nerobí tak, aby chránil vás, alebo chráni opozíciu, alebo robí nestranne, tak zrazu je tu problém. Tak sa chcem spýtať, že prečo ste si nezvolili niekoho iného. A keď vy poviete, že vy ste ho nevolili, ja viem, ale mali ste aj právo veta, niekedy ste ho aj využili. Tak? 95 per... 95 hlasov ste mali, mohli ste si zvoliť, koho chcete, koho chcete... koho ste chceli.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Cieľom tohto zákona je vraj uplatňovanie si práv v trestnom konaní pred súdom ako súkromní trestní žalobcovia, čiže je to jedna z ďalších právnych perál pána Baránika.
Podľa zákona súkromní žalobcovia budú suplovať úlohu prokuratúry v trestnom konaní. V ods. 8 sa hovorí, že práva a povinnosti súkromného trestného žalobcu sa stanovujú ako primerané k tým, ktoré prislúchajú prokurátorovi v konaní pred súdom. A v ods. 10 sa vyjadruje účel zákona, ktorým je za stanovených okolností a podmienok možnosť vytvoriť alternatívu k doterajšej zásade, že len prokuratúra rozhoduje o tom, či sa trestná vec dostane pred súd, ktorá zásada sa týmto zákonom v stanovenom rozsahu podriaďuje právam poškodených, čiže je preto logické, že zásady prokuratúry alebo akéhokoľvek prokurátora do týmto predkladaného zákona, alebo do týchto zákonom stanovených práv sú v rozpore s takým účelom, a teda je to neprípustné.
Čiže toto je taký mačkopes a zase ste si iba kopali do Generálnej prokuratúry, do generálneho prokurátora a tento váš jednoducho zákon, ktorým idete nejakou okľukou dať na rovnakú úroveň trestnú žalobu, a chcete to zrovnoprávniť s výkonom prokuratúry, tak to, si myslím, že nieže nie je vhodné, jednoducho je to neprípustné.

Ďakujem pekne. Tak, pán Suja, tento zákon podľa mňa nesúvisí s tým, že kto bol zvolený za generálneho prokurátora v poslednom období, priamo, len, len nepriamo. A ja nezodpovedám za bývalú koalíciu ani nemám možnosť nejako ovplyvňovať to, ako bývalá koalícia si zvolila terajšieho generálneho prokurátora, takže nejak naznačovať, že ja za toto zodpovedám alebo mám možnosť to ovplyvňovať, je, ako ste sám povedali, asi neprimerané, takže neviem, čo ste vlastne chceli povedať.
Pokiaľ ide o pána Kočiša, ja som v podstate nerozumel tomu, čo uvádzal pán Kočiš. A obvykle rozumiem, ale u pána Kočiša tentokrát to nejak nevyšlo. A zdá sa mi, že pán Kočiš nedával dosť pozor, pretože keď povedal, že toto je neprípustné, tak neviem, prečo to povedal, lebo keď je to prípustné vo všetkých krajinách tu naokolo s výnimkou Českej republiky, ktorá zase má iné poistky v porovnaní s nami, tak potom nerozumiem, prečo by to malo byť neprípustné.
Asi, domnievam sa, len preto, že by to mohlo viesť k tomu, že by niektorí ľudia, ktorí sa spoliehajú na to, že prokuratúra zabezpečí, že nebudú trestne stíhaní, že by sa nemuseli cítiť až tak bezpečne. Ale to je asi tak všetko.