83. schôdza

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Svrček.

Ďakujem za slovo. Ďakujem aj kolegom za faktické poznámky. Áno, je tu aj otvorená otázka ústavnosti a dotknutia sa vlastníckych práv, my to máme jasne garantované v ústave a každý návrh zákona by mal byť v súlade... alebo schválený zákon mal byť v súlade s ústavou a absolútne chápem cieľ predloženej legislatívy zo strany navrhovateľov, že chcú riešiť podporu turizmu, chcú riešiť zdravý životný štýl, ale tiež otvára sa nám tu otázka, že čo na to dotknuté rezorty, ako tu niektorí aj kolegovia hovorili. Máme pred sebou len to skrátené medzirezortné pripomienkové konanie medzi prvým, druhým čítaním, na čo je len pár dní, kde sa rezorty majú k tomu vyjadrovať a dať svoje stanoviská, ale momentálne my ešte nie sme v tom štádiu, aby sme vedeli ich stanovisko, že aký majú na to názor či životné prostredie, či pôdohospodárstvo, alebo financie, aký to bude mať dosah, napríklad ministerstvo školstva, vedy a výskumu, takže je tu viacero tých otvorených otázok.
A ako som aj hovoril v rámci rozpravy, tento návrh musí byť prerobený, predkladateľ by mal upraviť tento zákon pozmeňujúcim návrhom aj ohľadne tých pripomienok, ktoré som tu otvoril a ktoré ešte určite dostanete aj od môjho kolegu pána Karahutu, predsedu envirovýboru, pretože aj tento návrh zákona by mal byť s ním prekonzultovaný, lebo má tam viaceré otvorené otázniky, ktoré podľa môjho názoru z toho právneho hľadiska môžu byť nášľapné míny, ktoré sa v budúcnosti môžu otvoriť.
Takže ja som pripravený na diskusiu a verím, že v druhom čítaní, alebo aj v rámci rokovania ústavnoprávneho výboru budú tieto otázky zodpovedané, resp. korigované, tak aby tento zákon vôbec bol vykonateľný.
Ďakujem.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko pani navrhovateľka v záverečnom slove? Áno.
Nech sa páči.

Robila som si poznámky z diskusie, ktoré tu odzneli, tak by som rada zodpovedala aspoň na časť z nich.
Chcem povedať, tento zákon je pre vidiek. Práve je pre vidiek. A je plne v súlade s vlastníckymi právami a s rešpektom k ochrane vlastníckych práv a v súlade, s rešpektom k ochrane prírody. Je plne v súlade s ústavou a garanciou voľného pohybu osôb, tak ako je to aj doteraz.
Ale, samozrejme, sme pripravení na diskusiu, odpovedať na akékoľvek otázky, ktoré, ktoré máte, pretože my sme niekoľko mesiacov pracovali na tomto návrhu zákona, nepracovali sme na ňom sami ako predkladatelia ani nie za zeleným stolom, ale naozaj pracovali sme, rokovali sme s viacerými subjektami.
Zákon bol pripravený v úzkej koordinácii s pracovníkmi ministerstva školstva, so zástupcami ministerstva životného prostredia, bol prerokovaný s ministerstvom vnútra, kde vlastne najmä časť Horskej záchrannej služby do zákona vstúpila, a práve aj s tou otázkou, ktorú pán Kuriak predložil, aby som mu vysvetlila, aký je rozdiel skialpinizmus a freeridové lyžovanie a podobne, táto definícia je presne definícia, na ktorej trval rezort ministerstva vnútra, aby sa rozlíšil ten pohyb v tých, v tých nuansoch, ktorých ja vám, ja vám ich neviem zdôvodniť, že prečo sú až také významné, ale pre tých, ktorí sa pohybujú vo vysokohorskom prostredí, hlavne čo sa týka Horskej záchrannej služby, ale aj horských vodcov a horských sprievodcov, je veľmi dôležité, aby to mali jasne zadefinované.
Rozdiel medzi horskými vodcami a horskými sprievodcami sa aj tuná lepšie definuje, pretože ten horský sprievodca nemôže doprevádzať vo vysokohorskom teréne napríklad tam, kde nie sú turistické značky, ako horský vodca môže viesť aj na niektoré pohoria alebo trasy, ktoré sú mimo turistického značenia. Toto boli kľúčové požiadavky práve Asociácie horských vodcov, ale hovorím, aj Horskej záchrannej služby, ktoré vyplynuli z rokovania na ministerstve vnútra.
Vyjadrovali sa aj lesníci, mali sme samostatné stretnutie na ministerstve pôdohospodárstva so sekciou lesníkov, kde boli zapracované prakticky všetky ich pripomienky, ktoré sa týkali, čo sa... nejakého lesného hospodára, pohybu lesných mechanizmov, využívania lesných trás na turistické, na turistické účely.
Veľa ste sa tu dotýkali aj práv na to obmedzovanie vlastníckych práv v súvislosti s obmedzením bežného obhospodarovávania. Áno, samozrejme, čo je obmedzenie bežného obhospodarovania, keď turista prejde lesom po pozemku XY vlastníka? No asi žiadne, keďže ten vlastník, teda ten, ten človek má ústavné právo chodiť kdekoľvek, pokým mu to zákon nezakáže. A zákon zakazuje pohyb, voľný pohyb, zákon o ochrane prírody zakazuje voľný pohyb v územiach s vyšším stupňom ochrany, a práve zákon o ochrane prírody hovorí, že takto človek sa môže pohybovať len po turistickej trase. Ale tá turistická trasa, si povedzme pravdu, po značenej turistickej trase, nikde nebola v zákone ani vyšpecifikovaná, čo to je.
V podstate premietnuť to do absurdna, tak niekto by v súčasnosti mohol si turistickú trasu hocikde nakresliť bez akýchkoľvek dôvodov a mal by značenú turistickú trasu. A práve sa stávali aj takéto rôzne abnormálne situácie, najmä v súvislosti so značením rôznych typov turistických trás, ktoré neboli turistické trasy v zmysle takého značenia, ako poznáme, že idete z miesta A do miesta B po nejakej žltej, zelenej, modrej alebo červenej trase, ale boli to iné typy turistických trás, ktoré, ktoré si niekto premyslel, že by taká turistická trasa mohla byť. Sú to rôzne trasy aj iného charakteru, napríklad pútnického alebo, alebo rôzneho iného, ktoré, ktoré nie sú súčasťou takých tých bežných turistických trás.
Práve taká tá svojvoľnosť alebo ľubovôľa, nechcem povedať, dehonestujúco, že svojvôľa, ľubovôľa pri tvorbe turistických trás začínala spôsobovať problém v praxi. A práve jedna iniciá... z iniciátorov tohto zákona bol práve Klub slovenských turistov, s ktorými sme mali opakované prerokovávania. Čiže to nebolo, že my sme si tuná piati-štyria sadli a urobili zákon. Práve od nich vzišiel ten impulz, že je potrebné, aby turistická značka mala zákonnú ochranu, že je to značka vo verejnom záujme, aby nemohol niekto napríklad aj vlastník si svojvoľne, keď už má, historicky mu ide turistická trasa v jeho území, tak on si povie, ja to tu nechcem, vyrúbe značky a namaľuje niekam inam.
Ustanovujú sa pravidlá, ako sa takéto situácie majú riešiť, a áno, a v prípade, teda že iná možnosť nie je, že nie je možná dohoda, tak tá dohoda nie je možná, možno v takých prípadoch, kedy neexistuje alternatívne riešenie a kde je napríklad turistická trasa vedená cez, po nejakom bezpečnom mieste a mala by ísť, aby došlo dajme tomu k vyhoveniu protistrany, po nejakej trase, ktorá je nebezpečná, tak v takom prípade ten okresný úrad povie, že tento úsek je vo verejnom záujme, a vtedy má, samozrejme, aj ten, ktorý je obmedzený v tých právach, nárok na kompenzáciu. Tá kompenzácia, žiadna vyhláška, my nemáme ani nesplnomocňuje tento zákon, aby sa vytvárala nejaká vyhláška. Práve sme nechceli ísť do nejakých podzákonných noriem. Tu sa odvolávame na nariadenie vlády, nariadenie vlády už dnešné (7/2014) presne ustanovuje aj sumu za obmedzenie kompenzácie za obmedzenie bežného obhospodarovania.
Zákon presne hovorí, čo to je bežné obhospodarovávanie z titulu ochrany prírody. Toto je z titulu využitia tej časti pozemku pre turistické účely, čiže v tomto duchu, keď sa zákon prijme, nariadenie vlády bude doplnené, bude musieť byť doplnené aj o tento účel, na ktorý sa to nariadenie vlády s tými istými výpočtami aj s tými istými finančnými náhradami bude uplatňovať. Ak by k tomu došlo, tak 50 % pozemkov, po ktorých sa turistické trasy v súčasnosti vedú, sú v štátnom vlastníctve, tých 50 % je v nejakom inom type vlastníctva, a ak pán Svrček, pán poslanec Svrček spomínal, že na aký pozemok, či na celý pozemok, alebo len na časť. No, samozrejme, že len na časť toho pozemku, po ktorom tá turistická trasa vedie, môže byť otázka, že čo to je turistická trasa, že má teda 10 km a šírku 1,5 alebo 2 m, ale to je vecou už toho nariadenia a myslím si, že do takéhoto detailu zákon naozaj nemusí ísť a že vlastne toto bude upravené v tom samotnom nariadení vlády, ktoré tu je.
Čo sa týka finančných dopadov, tak už v súčasnosti z prostriedkov ministerstva školstva, vedy a výskumu sú financované tieto turistické trasy, značenie cez grantové výzvy, je to v sume asi 150-tisíc eur ročne, plus sú to ďalšie prostriedky, ktoré sa poskytujú na budovanie rôznych typov iných trás, cyklotrás a podobne, dohromady možno ide o 300-tisíc eur ročne.
Ak by sme počítali, prepočítavali to obmedzovanie hospodárenia, tak v podstate sme to narátali zhruba na 35-tisíc eur ročne, ak by dochádzalo k tomu, že tí vlastníci, ktorí sa cítia obmedzení tým prechodom človeka po jeho úseku turistickej trasy, tak ide zhruba o takéto finančné vyčíslenie.
Takže to chcem len povedať, že naozaj nebolo to za zeleným stolom, rokovalo sa prakticky so všetkými dotknutými ministerstvami, ktoré do tejto, do tohto mohli zasiahnuť turistami, Horskou záchrannou službou, horskými sprievodcami, vlastníkmi, vyjadrovali sa, vyjadrovalo sa aj asociácia tých nevlastní... vlastníkov pozemkov. No, takže toto je, čo sa týka tých peňazí.
Bola tu ešte otázka, že prečo register má, je verejný a neverejný, v podstate nejde o žiadne nejaké utajované informácie, ale len register samotný má aj verejnú, aj neverejnú časť, ten register, ktorý sa tvorí pre agendu športu. To znamená sú tam nejaké záznamy interného charakteru ministerstva. Nejde o to, že by tam mali byť nejaké veci, ktoré by nemali byť zverejňované, čiže všetko, čo je potrebné pre ten, pre informácie turistických trás, tak tam vlastne je verejné.
Bola tu ešte otázka, čo sa týkalo aj nejakých obáv z nejakých nútených obmedzení na tých turistických trasách, a tu vidím práve ten výhodu, tú výhodu a ten benefit pre, pre ľudí, pretože ten, kto ide, plánuje si nejakú turistickú, turistický výlet, nie bežný, že na nejakú krátkodobú turistiku, ale plánuje si nejaké dlhšie turistické výlety, tak práve z tohto registra bude mať tie informácie od Horskej záchrannej služby, bude mať informácie od lesných obhospodarovateľov, kde môže byť aj dočasná uzávera, napríklad práve z titulu, že lesný hospodár tam bude realizovať ťažbu, a upozorní, že sa tam realizuje ťažba alebo že je spoločná poľovačka, alebo že je obmedzenie veterinárneho charakteru a zákaz vstupu do nejakého územia. Tieto práve, toto je vlastne ten benefit pre verejnosť, tento register, ktorý bude dostupný, tým, že vlastne si bude môcť každý turista naplánovať svoju turistickú trasu tak, aby vedel, čo ho na nej čaká, nielen pekné veci, ale dajme tomu aj nejaké prekážky, ktoré tam môžu byť z titulu uzávery alebo opravy, alebo, ja neviem, nejakých vývratov stromov, že nepriechodnosti tej turistickej trasy, takže ak naozaj... ale, samozrejme, tieto otázky, pripomienky sú plne legitímne a ten zákon určite pôjde cez medzirezortné pripomienkové konanie také, ako sa bežne robí pre poslanecké návrhy, ktoré prejdú do druhého čítania, a ak tam vzídu relevantné pripomienky, tak potom pozmeňovacím návrhom, samozrejme, sme ochotní zákon pripraviť tak, aby bol, aby slúžil, slúžil v prvom rade verejnosti.
Ďakujem pekne.

Pán spravodajca, so záverečný slovom.

Ďakujem, len krátko zareagujem tiež. Tak si myslím, že ten zámer je dobrý.
A ako sme videli, že možno zopár otázok je ešte nezodpovedaných, aby sme dostali možno viacej poslancov potom na palubu aj v druhom čítaní, tak veľmi rád ponúkam aj spoluprácu na tomto, lebo ten zámer, ja kvitujem všetko, čo, si myslím, že prispeje k zveľadeniu vlastne životného prostredia a k zdravému životnému štýlu, je v prospech občanov a si myslím, že by sme sa mali posnažiť teda, aby, aby to bolo pripravené čo najlepšie, takže za mňa toľko.
Ďakujem.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú, teda prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Alojza Baránika a Ondreja Dostála na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 301/2005 Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1407, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1475.
Dávam slovo pánovi poslancovi Alojzovi Baránikovi, aby návrh zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Baránika a Ondreja Dostála na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, tlač 1407.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľujem si uviesť návrh zákona, ktorý reflektuje na skutočnosť, že až do roku 1950 v Trestnom poriadku, ktorý platil na našom území, bola možná tzv. súkromná obžaloba.
V súlade s týmto platným právom sa navrhuje, alebo obdobne ako to bolo v minulosti, rozsah práv poškodených v Trestnom poriadku rozšíriť o možnosť uplatňovať si svoje práva v trestnom konaní a pred súdom formou súkromnej trestnej žaloby. Cieľom tejto úpravy je reagovať na pochybnosti o tom, či sa prokuratúra vždy riadne zhostí svojej povinnosti v záujme ochrany poškodených, ako je to v súlade s právnymi predpismi a medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.
Toľko na úvod s tým, že sa ako prvý hlásim do rozpravy, tak aby tu kolegovia mali možnosť na mňa reagovať.

Ďakujem, pán poslanec, evidujem.
Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Márii Kolíkovej.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti, ktoré sú uvedené v rokovacom poriadku a takisto aj v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady navrhol vo svojom rozhodnutí, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Ja by som k tomu uviedla aj, že považujem za dôležité, že navrhovatelia otvárajú takúto vážnu tému... (Reakcia z pléna a komunikácia rečníčky s navrhovateľom.) Považujem za dôležité, že navrhovatelia otvárajú takúto vážnu tému práve poslaneckým návrhom, a to je súkromná žaloba. Samozrejme, je to zásadná zmena, ktorá by bola vnesená do Trestného poriadku, ale kde inde vlastne otvoriť takúto vážnu tému ako nakoniec v parlamente a umožniť samotným poslancom, aby si k tomu vymenili medzi sebou aj právne názory a vôbec názory, ktoré majú na to, či skutočne len orgány činné v trestnom konaní sú tie, ktoré budú rozhodovať, či sa vo veci bude vyšetrovať, či sa vo veci prednesie obžaloba na súd alebo či nedať predsa len priestor aj mimo orgánov činných v trestnom konaní súkromným osobám, aby vec predniesli na súde.
Domnievam sa osobne, že osobitne v prípadoch, napríklad ako je domáce násilie, je dobré, aby sme takýto priestor mali, takže vítam, že takáto téma sa tu otvára.
Odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla sa na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní, odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.