88. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som ako spravodajca uviedol túto správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch NATO/EÚ a návrh na vyslanie príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky do orgánov vojenského zastúpenia pri NATO/EÚ a do vojenských štruktúr NATO/EÚ (tlač 1470). Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto správu.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1543 z 27. februára 2023 pridelil návrh na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch NATO/EÚ a návrh na vyslanie príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky do orgánov vojenského zastúpenia pri NATO/EÚ a do vojenských štruktúr NATO/EÚ (tlač 1470) na prerokovanie zahraničnému výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť.
Zahraničný výbor o predmetnom návrhu nerokoval, pretože nebol uznášaniaschopný.
Výbor pre obranu a bezpečnosť prerokoval tento návrh (tlač 1470) v určenej lehote a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky na základe článku 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s aktualizáciou vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch NATO/EÚ a návrh na vyslanie príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky do orgánov vojenského zastúpenia pri NATO/EÚ a do vojenských štruktúr NATO/EÚ.
Prílohou tejto správy je návrh na uznesenie Národnej rady.
Vážený pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Áno, presne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. To normálne, aby človek mal špeciálne cvičenie na toto, budeme museť, na tieto zložitosti. Ďakujem veľmi pekne ešte raz.
A, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, navrhovaná právna úprava odstraňuje niektoré z nedostatkov v zákone, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe orgánov štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva a zároveň sa ňou plnia niektoré úlohy vyplývajúce z uznesenia vlády č. 79 z 2. februára 2022, na zdravie (v pléne sa ozvalo kýchnutie), zdravotníctvo na zdravie. V návrhu zákona sa dopĺňajú kompetencie úradov verejného zdravotníctva v oblasti kozmetických výrobkov a v oblasti výživových doplnkov. Precizuje sa právna úprava odbornej spôsobilosti v oblasti verejného zdravotníctva pre jednotlivé odborné činnosti. V rámci optimalizácie procesov verejného zdravotníctva, zlepšovania podnikateľského prostredia sa povinnosť zamestnávateľa predkladať príslušnému orgánu verejného zdravotníctva návrh na odstraňovanie azbestu a materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb na posúdenie nahrádza oznamovacou povinnosťou zamestnávateľa desať dní pred začatím tejto činnosti, ktorá nie je spoplatnená správnym poplatkom. Obdobné zníženie administratívnej záťaže sa navrhuje pri zotavovacích podujatiach.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňa k návrhu uvedeného zákona (tlač 1465).
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, ďalej môže doplniť (rečníčka sa zasmiala). Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní vo výboroch do 26. apríla 2023 a v gestorskom výbore do 28. apríla 2023.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Pán predsedajúci, ďakujem ešte raz.
Pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, cieľom návrhu zákona je zlepšiť riadenie, koordináciu a činnosť záchrannej zdravotnej služby tak, aby sa zlepšila jej plynulosť a nepretržitosť pri poskytovaní neodkladnej zdravotnej starostlivosti. V prípade, ak je potrebné vykonať zásah u pacienta s použitím osobných ochranných pracovných prostriedkov, navrhuje sa predĺžiť časový interval na zabezpečenie výjazdu ambulancie záchrannej zdravotnej služby na desať minút. Predložený návrh zákona upravuje tiež zabezpečenie neodkladnej prepravy pacientov vyžadujúcich intenzívny monitoring a liečbu počas transportu do zahraničia.
Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako spoločná spravodajkyňa výboru predkladám spoločnú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 317/2016 Z. z. o požiadavkách a postupoch pri odbere a transplantácii ľudského orgánu, ľudského tkaniva a ľudských buniek a o zmene a doplnení niektorých zákonov (transplantačný zákon), tlač 1355.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2033 z 15. februára 2023 rozhodla, že návrh zákona prerokujú výbory: ústavnoprávny výbor a výbor pre zdravotníctvo. Ústavnoprávny výbor súhlasil s predloženým návrhom zákona a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Výbor pre zdravotníctvo o návrhu zákona nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný. Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predloženému návrhu zákona (tlač 1355) vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom IV tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona (tlač 1355) schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa obsahuje dva pozmeňujúce návrhy. Súčasne výbor navrhol, aby sa o bodoch 1 a 2 hlasovalo spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 196 zo 14. marca 2023, kde ma výbor poveril za spoločnú spravodajkyňu k predloženému návrhu zákona a poslanca Mareka Šefčíka za náhradníka v prípade neúčasti spravodajcu.
Pán predsedajúci, skončila som, poprosím vás otvoriť rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážená kolegyňa, kolegovia, kolegyne, kolegovia poslanci, chcel by som počas tejto rozpravy predložiť pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu, len by som krátko odôvodnil. Zdôvodním aj, aj oficiálne odôvodnenie a potom aj troška neoficiálne možno za seba. Je to pozmeňujúci návrh, ktorý si vyžiadalo ministerstvo zdravotníctva a my sme si ho osvojili, takže aby som nezdržiaval, tak najskôr tie odôvodnenia k tým jednotlivým bodom.
Prvé odôvodnenie. Ide len o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na čl. 1 bod 3, cieľom ktorej je dosiahnuť to, aby z dôvodu zmeny definície zásahového územia, v rámci ktorého sa poskytuje záchranná zdravotná služba, nevznikla poskytovateľom, ktorým bolo vydané povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, povinnosť požiadať, podať žiadosť o vydanie nového povolenia iba z dôvodu, že zmenou zákona v časti upravujúcej zásahové územie došlo k zmene miesta prevádzkovania, ktorá podľa § 17 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. predstavuje jeden z dôvodov na vydanie nového povolenia na prevádzkovanie ambulantnej záchrannej zdravotnej služby.
To ďalšie odôvodnenie teda v ďalšom bode. Keďže Národný transplantačný register obsahuje široký obsah údajov, je potrebné zohľadniť jednu zo základných zásad nakladania s osobnými údajmi, ide o zásadu primeranosti a zásadu minimalizácie. Navrhuje sa do čl. 2 doplniť ustanovenia, ktorými sa jednoznačne vymedzí účel, na ktorý sa osobné údaje z registra budú sprístupňovať operačnému stredisku tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby, a zabezpečí sa, aby operačné stredisko tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby malo prístup iba k tým osobným údajom, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie prepravy pacienta. A ešte je tam jeden bod, kde to je čisto legislatívno-technická úprava.
Podľa toho, čo som navnímal ja, tak ide len o zjednodušenie administratívy alebo, ak chcete, byrokracie záchraniek zasahujúcich mimo územia Slovenskej republiky, aby si duplicitne povolenia nemuseli, o povolenia nemuseli žiadať. Prepáčte, ja si odbehnem pre okuliare.
Takže, pán predsedajúci, idem čítať samotný pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mareka Šefčíka, Anny Záborskej, Moniky Kaveckej, Mareka Krajčího a Evy Horváthovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 317/2016 Z. z. o požiadavkách a postupoch pri odbere a transplantácii ľudského orgánu, ľudského tkaniva a ľudských buniek a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o takzvaný transplantačný zákon.
1. Čl. I sa dopĺňa bodom 9, ktorý znie:
„9. Za § 10b sa vkladá § 10c, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠10c
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2023
Úrad pre dohľad v povolení na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby vydanom do 31. augusta 2023 z vlastného podnetu vyznačí zmenu miesta prevádzkovania ambulancie záchrannej zdravotnej služby najneskôr do 31. októbra 2023; ustanovenia osobitného predpisu upravujúce zmenu miesta prevádzkovania ambulancie záchrannej zdravotnej služby¹⁷⁾ sa nepoužijú. Zmena miesta prevádzkovania ambulancie záchrannej zdravotnej služby podľa prvej vety nevyžaduje vydanie nového povolenia."
Poznámka pod čiarou k odkazu 17 znie:
„¹⁷⁾ § 17 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov."."
2. V čl. II sa za bod 1 vkladajú body 2 a 3, ktoré znejú:
„2. V prílohe č. 9 písm. d) sa na konci pripája táto veta: „Osobné údaje z registra je možné poskytnúť na účely zabezpečenia prepravy pacienta operačnému stredisku tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby.³¹⁾".
Poznámka pod čiarou k odkazu 31 znie:
„³¹⁾ § 3 zákona č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
3. V prílohe č. 9 písm. e) sa na konci pripája táto veta: „Operačnému stredisku tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby je možné zo zoznamu osobných údajov poskytnúť meno a priezvisko, rodné meno, rodné číslo, adresu, zdravotnú poisťovňu, kódy chorôb podľa MKCH, výskyt rizikových faktorov u pacienta a patologicko-anatomickú chorobu podľa MKCH."."
Doterajší bod 2 sa primerane preznačí.
3. V čl. II bode 2 sa vypúšťa odkaz 31 a poznámka pod čiarou k odkazu 31.
Ďakujem. Skončil som.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pani poslankyne, páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 8. februára 2023.
Cieľom návrhu zákona je, po prvé, riešenie úlohy C.24 z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 8 z 12. januára 2022 k Akčnému plánu boja proti legalizácii výnosov z trestnej činnosti, financovaniu terorizmu, financovaniu proliferácii zbraní hromadného ničenia s výhľadom do roku 2024, v rámci ktorej vyplýva ministerstvu financií v spolupráci s ministerstvom vnútra vykonať opatrenie na zníženie rizika v oblasti legalizácie výnosov z trestnej činnosti financovania terorizmu pri emitovaní dlhopisov nevyžadujúcich predloženie prospektu takou právnickou osobou, ktorá nie je regulovaným subjektom alebo subjektom, ktorého akcie nie sú verejne obchodovateľné.
Po druhé, je to implementácia čl. 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európy 2022/858 z 30. mája 2022 o pilotnom režime pre trhové infraštruktúry založené na technológii distribuovanej databázy transakcií a o zmene nariedení Európskej únie č. 600/2014 a č. 909/2014 a smernice 2014/65/EÚ, pričom sa rozširuje súbor finančných nástrojov aj o DLT finančné nástroje. Dôsledkom takejto úpravy sa bude súčasný regulačný mechanizmus pre finančné nástroje v plnej miere sťahovať aj na DLT finančné nástroje.
Ďalšie legislatívne úpravy vyplývajúce z aplikačnej praxe ako napríklad doplnenie ďalšej alternatívy výpočtu ročných príspevkov obchodníkov s cennými papiermi do garančného fondu investícií, ako aj poznatky týkajúce sa aplikačnej praxe súvisiacej s implementáciou smernice MiFID II s formálnym zosúladením a s delegovaným nariadením komisie č. 2017/584 zo 14. júla 2016, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Európskej rady z 2014/65, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy bližšie určujúce organizačné požiadavky na obchodné miesta. Zároveň v nadväznosti na úpravu dlhopisov sa umožňuje burze obchodovať s cennými papiermi s nízkym rizikovým profilom, ktoré sa neobchodujú na regulovanom trhu alebo mnohostrannom obchodnom systéme organizovanom burzou.
Dovoľujem si vás, panie poslankyne, páni poslanci, požiadať o prerokovanie materiálu a ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne, dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedom výboru za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 26. apríla 2023 a gestorský výbor do 28. apríla 2023.
Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Ja sa chcem venovať jednej veci, ktorá je v tejto novele, a to konkrétne garančnému fondu investícií. Ako pán minister v úvodnom slove povedal, tak pridáva sa nová možnosť výplaty počítania poplatkov, alebo teda počítania príspevkov do garančného fondu investícií. Ešte na vysvetlenie, čo to ten garančný fond investícií je, lebo, predpokladám, že asi väčšina z vás o takomto niečom počuje prvýkrát v živote.
V prípade, že skrachuje banka, tak máme tu fond na ochranu vkladov, ktorý bežným občanom u nás na Slovensku garantuje, teda vkladateľom u nás na Slovensku garantuje vklady do 100-tisíc eur, to sa týka bánk a bankových vkladov a niečo podobné je aj pre ich obchodníkov s cennými papiermi. Je to garančný fond investícií, kde každý obchodník s cennými papiermi každý rok dáva nejaký príspevok. Týmito sa ten fond, fond tvorí a v prípade, že by došlo ku takejto škodovej udalosti, tak z toho sa uhradia, uhradia škody. Rozdiely sú dva také podstatné.
Ten prvý je, že ide naozaj pri, že teda ten kapitálový trh u nás neni zrovna rozvinutý a hovoríme asi o 30 subjektoch, ktorý, ktoré, ktoré majú na Slovensku licenciu obchodníka s cennými papiermi, a z toho sú ešte mnohé české subjekty, lebo zhodou okolností, alebo áno, v podstate zhodou okolností naša centrálna banka, národná banka má, má taký liberálnejší prístup ku obchodníkom s cennými papiermi ako Česká národná banka, a tak mnohé české subjekty si zakladajú tých obchodníkov u nás, ale pôsobia v Čechách. To je jeden rozdiel, že tých subjektov neni veľa.
A ten druhý rozdiel je, že, aby došlo k tej škodovej udalosti, aby bola spôsobená nejaká škoda, tak to je pomerne nepravdepodobné. Nechcem to úplne prirovnávať k tomu, že tu pristanú Marťania, ale v prípade že by, ale treba si uvedomiť, že ak máte peniaze u nejakého obchodníka s cennými papiermi, tak vy môžte byť poškodený len v tom prípade, ak v prípade krachu toho obchodníka s cennými papiermi máte niečo uňho na zbernom účte. Ak on vám tie peniaze zainvestoval do nejakého cenného papieru, tak s tým cenným papierom sa nič nedeje, on tam ostáva a vy nie ste poškodený tým krachom. Ešte prípadne, ak by ten obchodník s cennými papiermi obchodoval s vašimi peniazmi na vlastný účet, tak aj v takomto prípade by mohlo dôjsť k plneniu z tohto garančného fondu investícií, ale to by v podstate musel byť vyslovene nejaký fraut, vyslovene podvod, že by skrachoval a zistilo by sa, že tie peniaze, s ktorými investoval na vlastný účet, tam nie sú.
Takže tie možnosti, kedy by mohlo dôjsť k plneniu, sú veľmi, sú veľmi nepravdepodobné a my doteraz v zákone máme tri možnosti, ako sa vypočítava ten poplatok, ktorý tí obchodníci s cennými papiermi majú platiť do tohto fondu. A teraz sa tam pridáva, pridáva štvrtá možnosť. Ono to funguje tak, že ten garančný fond investícií má nejaké predstavenstvo a ony každý rok určia, teda určia na rok vopred, že, že akou formou z tých možností, ktoré sú v zákone, sa bude ten poplatok vypočítavať. Tie možnosti, ktoré tam sú, je, že sa, za prvé, buď sa to vypočíta z ročnej sumy poplatkov, ktoré sú účtované klientom, čo je podľa mňa správna možnosť. Druhá možnosť je, že sa to vypočíta z hodnoty klientskeho majetku ako nejaké percento, to percento sa v tej novele znižuje, bude od 0,001 do 0,2 % z hodnoty klientskeho majetku. Pridáva sa ďalšia možnosť, že by to bolo z hodnoty chráneného klientskeho majetku, lebo ešte je klientsky majetok, ktorý nepodlieha tej ochrane, a toto je vlastne nová možnosť, že vlastne z chráneného klientskeho majetku. A potom je tam štvrtá možnosť, že by sa určil ten poplatok za každého klienta, a to v sume od 1 do 20 eur na každého klienta.
No určite je lepšie, že bude aj možnosť z chráneného klientskeho majetku oproti tej terajšej možnosti, ale ja si myslím a teda po konzultácii s odbornou verejnosťou, že celkovo toto nastavovanie týchto možností, poplatkových, neni dobre v našom zákone o ne ako uchopené, lebo v našom záujme je, aby tí obchodníci s cennými papiermi mali čo najnižšie poplatky pre tých klientov, lebo poplatky, to je to, čo požiera výnos tej investície. A to je to, čo v prvom rade rozhoduje o tom, či, či si nasporíte dostatočnú sumu, či bude to zhodnotenie investície slušné alebo nie. Preto je potrebné vytvárať to prostredie také, aby neboli zaťažovaní títo obchodníci s cennými papiermi zbytočnými poplatkami, obzvlášť keď je to fond, ktorý je relatívne naplnený po tých rokoch a nikdy z neho nebola žiadna škodová udalosť.
My tu máme na Slovensku aj takých obchodníkov s cennými papiermi, ktorí, ktorí, ktorí účtujú klientom ročne 0,05 %. No a teraz si predstavte, že niekto v tom predstavenstve toho fondu povie, že na budúci rok bude príspevok 0,2 % z hodnoty chráneného klientskeho majetku. Príde vám to ako nízke číslo, bolo by to v súlade so zákonom a v prípade, ak by ten obchodník s cennými papiermi mal klientsky majetok 100 miliónov, tak by to bolo, tak by ten poplatok bol 200-tisíc eur. Ale on ak je naozaj lacný a má, a má, účtuje klientom len 0,05 %, tak vlastne by sme mu povedali, že on má prispieť do fondu štvornásobok toho, čo vyberie, čo vyberie od tých klientov. Rovnako nezmyselné by to bolo, ak by povedali, že ten poplatok je napríklad jedno euro na klienta, čo je, čo je to minimum, ktoré zákon pri takejto možnosti umožňuje, tak on by, on, on, on možno vyinkasuje od toho jedného klienta 50 centov za celý rok, to je jeho príjem, lebo má, lebo má naozaj nízku nákladovú službu a veľké množstvo klientov a my mu povieme, že dvojnásobok svojich výnosov má dať ako, má dať ako príspevok do fondu. Už len to, že zákon umožňuje takúto možnosť je to nesprávne a neexistuje, teda ja neviem o krajine v Európskej únii, ktorá by to mala upravené, mala upravené takýmto spôsobom.
Preto v druhom čítaní budeme žiadať, aby bol tento paragraf preškrtaný a aby tam po vzore napríklad Českej republiky bolo určené, že môže ísť len o nejaké percento zo sumy poplatkov účtovanej klientom. To znamená, že naozaj o percento z výnosov toho, toho, toho, toho obchodníka.
A ešte k tomu uvediem, že ja som si aj pýtal k tomu nejaké podklady, no a bola mi poslaná prezentácia NBS-ky, kde bolo a musím povedať že nesprávne uvedené, že aj v Portugalsku majú určený tento poplatok ako percento z klientskeho majetku, rovnako v Lotyšsku, že ho majú určené ako percento z klientskeho majetku. No keď som si to poriadne pozrel, tak nie je to pravda, oni tam síce, oni tam majú napísané len to, že v prípade, ak sa aktivuje táto schéma a nastane škodová udalosť a budú musieť vyplácať nejakých poškodených, tak len v tom prípade je možné aktivovať mimoriadny príspevok, ktorý je určený ako percento z klientskeho majetku s týmito maximálnymi limitmi 0,2 % na 4 %. Neni to každoročný príspevok do fondu, ako máme možnosť my v zákone, takže len tento detail som tu chcel povedať a budeme v druhom čítaní žiadať, aby sa to upravilo.