88. schôdza

Ďakujem. Ako som povedal v úvodnom slove prednesiem a odôvodním pozmeňovací návrh k tomuto návrhu zákona.
Jeho obsahom sú štyri body, ktoré precizujú text zákona. V tomto som sa stotožnil s odborom legislatívy a aproximácie práva.
V bode 1 ide o úpravu textu tak, aby bolo zrejmé, že taxatívny výpočet mestských častí bude uvedený v štatúte mesta Košice a na vytvorené zrušenie alebo zlúčenie alebo rozdelenie mestských častí sa už nebude vyžadovať zmena zákona v Národnej rade Slovenskej republiky, ale len zmena štatútu.
Body 2 a 3 sú len technicko-legislatívne úpravy.
Ďalej v bode 4 sa navrhuje doplniť prechodné ustanovenie a ods. 2, ktorým sa upravuje, že po nadobudnutí účinnosti tohto zákona a vypustení prílohy zákona, v ktorej sú vymenované mestské časti, ostatnú mestské časti tak, ako sú upravené v prílohe až do momentu, kým samospráva mesta nerozhodne inak.
Prečítam teda pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Libu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Libu, Vojtecha Tótha, Erika Ňarjaša a Jaroslava Karahutu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov, tlač 1395.
1. V čl. I v bode 1 § 3 ods. 2 v prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová "uvedené v štatúte".
2. V čl. I sa vypúšťa bod 2.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa za bod 10 vkladá bod 11, ktorý znie:
"11. V § 18 ods. 2 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú tieto slová "ak tento zákon neustanovuje inak".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I bod 11 znie:
"11. Za § 27d sa vkladá § 27e, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 27 e) prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2023
1. mestské zastupiteľstvo vykoná zmeny štatútu podľa tohto zákona do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
2. mestské časti podľa zákona účinného do 30. apríla 2023 sú mestskými časťami podľa tohto zákona.
Ďakujem. Skončil som.

Ďakujem pekne.
Pán kolega, najprv by bolo možno dobré ozrejmiť, že nie o každom meste na Slovensku máme zákon, ale práve o dvoch mestách, ako je Bratislava a Košice, tieto zákony máme. Ešte keď sa písal zákon o hazarde v roku 2020, tak práve to bol ten problém, že musel sa upraviť aj zákon o Košiciach a zákon o Bratislave, lebo inak by ten zákon platil iba pre zvyšok Slovenska, pre tieto dve mestá nie.
Ale som rád, že si takýto návrh zákona predniesol, lebo posilňuješ právomoci mestského zastupiteľstva a myslím, že je namieste, aby mestské zastupiteľstvo rozhodlo, koľko chce mať mestských častí, lebo ako je mi známe, tak niektoré mestské časti majú síce starostu, ale ten počet obyvateľov nie je adekvátny na to, aby tam ten starosta bol. To znamená nejaké spájanie, zlučovanie alebo iné rozdelenie je asi namieste.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za ústretovosť, pán predsedajúci, ale vzhľadom na to, že som sa nestihol dostať do tej rozpravy, tak tento zákon nepodporíme, lebo potreboval som viacero odpovedí. Takže len toľko. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja zase tento zákon podporím, pretože cieľom predloženého návrhu zákona je podľa dôvodovej správy úprava a zjednodušenie celého procesu, ktorý môže dôjsť k budúcej zmene usporiadania mestských častí. Podľa návrhu zákona by o štruktúre mestských častí rozhodovalo mestské zastupiteľstvo, čo je správne v rámci štatútu mesta. Na prijatie uznesenia, týkajúceho sa zmeny štatútu, ktorým sa budú vytvárať, zrušovať, zlučovať, alebo rozdeľovať mestské časti, bude potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov mestského zastupiteľstva. Do rozhodovacieho procesu sa zaraďuje aj rada starostov, ktorej návrh zákona umožňuje využiť právo veta voči takémuto uzneseniu mestského zastupiteľstva. Zastupiteľstvo však bude oprávnené prelomiť zamietavé stanovisko rady starostov a to trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov mestského zastupiteľstva. Uznesenie o zmene štatútu mesta nadobudne účinnosť ku dňu konania všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí.
Čiže tento zákon je dobrý a o mestských častiach, počte mestských častí rozhodne mestské zastupiteľstvo. Bratislava má 16, Košice 22, takže myslím si, že to treba upraviť.

Ďakujem všetkým za faktické poznámky. Ďakujem všetkým tým, ktorí podporia tento zákon, a pánovi Sujovi dodatočne odpoviem na akékoľvek otázky v súkromí. Ďakujem.

Hlasovanie bude dneska o 17. hodine.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, tým základným cieľom predloženého návrhu zákona je predložiť alebo zabezpečiť riadny procesný postup prehliadky priestorov výkonu advokácie tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu práv občanov a k svojvoľným a nezákonným postupom orgánov činných v trestnom konaní. V praxi dochádzalo totižto k prípadom, kedy orgány činné v trestnom konaní neselektujú dokumenty alebo informácie, ale zabavia an bloc všetky dokumenty alebo celý nosič dát, ktorý obsahuje údaje o rôznych osobách nesúvisiacich s predmetom prehliadky. Následkom je tak nielen zásah do práv advokáta, ale zásah do práv širokého okruhu osôb, ktorým advokát poskytuje právne služby a ktorým je v právnom štáte garantované, že informácie zverené advokátovi požívajú osobitnú mieru ochrany, a to aj pred orgánmi činnými v trestnom konaní.
Návrh, ktorý predkladáme spoločne s kolegyňami pani poslankyňami Hatrákovou a Hajšelovou, má ukotviť postup, ktorý umožní izolovanie údajov relevantných pre trestné konanie spôsobom vylučujúcim vznik neprípustnej situácie znamenajúcej závažný zásah do práv jednotlivcov.
Pri domových prehliadkach alebo prehliadkach iných priestorov, kde advokát vykonáva advokáciu, dochádza k situáciám, kedy písomnosti alebo elektronické nosiče, ktoré sú predmetom prehliadky, obsahujú informácie a skutočnosti, na ktoré sa vzťahuje zákonná povinnosť mlčanlivosti a ktoré nie sú predmetom prehliadky v zmysle príkazu na prehliadku, teda nepožívajú žiadnu výnimku z povinnosti mlčanlivosti.
Navrhovaná právna úprava primárne sleduje cieľ zabrániť tomu, aby sa vykonaním prehliadky a získaním dôverných informácií dôležitých pre prípravu obhajoby klienta zasiahlo do práva na obhajobu a rovnosti zbraní v trestnom konaní. Rovnako sa návrhom poskytuje ochrana tretím osobám, voči ktorým advokát vykonáva svoju profesijnú činnosť, nesúvisiacu s prebiehajúcim trestným konaním a prehliadkou. Zároveň však znenie návrhu neumožňuje zneužitie povinnosti mlčanlivosti. Návrh, samozrejme, vychádza aj z predpokladu, že inštitút mlčanlivosti nemôže byť zneužívaný na páchanie trestnej činnosti a ak je dôvodné podozrenie, že v dotknutom priestore je vec dôležitá pre trestné konanie, môže dôjsť k prehliadke priestoru výkonu advokácie. Na to však návrh ukotvuje prísne stanovené pravidlá.
V rámci obdobia pred druhým čítaním prebiehali viaceré rokovania aj stretnutia či už s predstaviteľmi Slovenskej advokátskej komory, Generálnej prokuratúry, ministerstva spravodlivosti, bolo to aj predmetom živej diskusie v rámci ústavnoprávneho výboru, tento návrh, a preto v rámci týchto rokovaní vzišiel aj pozmeňujúci návrh, ktorý prečíta, ktorý prednesie aj spolunavrhovateľka pani Hatráková.
Takže v rámci úvodného slova za mňa všetko a v rámci otvorenej rozpravy sa ešte následne potom vyjadrím buď vo faktických poznámkach alebo v rozprave.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu zákona na ústavnoprávnom výbore. Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý určila aj ako gestorský, a určila lehoty na prerokovanie návrh zákona. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Ústavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval, avšak neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor o návrhu správy (správne: o návrhu zákona, pozn. red.) vrátane stanoviska gestorského výboru nerokoval, keďže nebol uznášaniaschopný. Predseda ústavnoprávneho výboru ma zároveň určil ako spravodajcu, preto predkladám túto informáciu, a budem navrhovať ďalší postup.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa tiež hlásim.
Ako tak isto jak predkladateľ pán Svrček hovorí, naozaj sa tu viedli dlhé diskusie a myslím si, že aj konštruktívne aj so Slovenskou advokátskou komorou a s ministerstvom spravodlivosti aj s ministerstvom vnútra, aj s prokuratúrou a dospelo sa k takémuto pozmeňujúcemu návrhu, ktorý, s ktorými viaceré strany naďalej nesúhlasia a ja tieto niektoré dôvody poviem potom v rozprave a každý nech sa rozhodne, ako chce.
Vďaka.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ja by som si dovolila uviesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Hatrákovej, Petry Hajšelovej a Miloša Svrčeka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Hatrákovej, Petry Hajšelovej a Miloša Svrčeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, číslo parlamentnej tlače 1245.
Ide v podstate o technicko-legislatívne pripomienky, zmenu účinnosti a zmenu jedného slova v názve zákona, kde navrhujeme doplniť ustanovenie, ktoré umožňuje, aby sa prehliadka advokátskej kancelárie mohla uskutočniť za prítomnosti sudcu pre prípravné konanie a aj v prípade, že Slovenská advokátska komora bola riadne vyrozumená a orgán vykonávajúci úkon si vyžiadal súčinnosť komory, ale napriek tomu nebol zástupca komory na prehliadke prítomný. V prípade neudelenia súhlasu zástupcom komory tento môže nahradiť svojím rozhodnutím súd opatrením priamo na mieste alebo v prípade potreby na neverejnom zasadnutí. To je taká podstatná zmena. A potom je tam ešte tá zmena účinnosti, sa navrhuje z dôvodu trvania legislatívneho procesu, zabezpečenia aspoň minimálnej legisvakancie. Z uvedených dôvodov je potrebné zmeniť účinnosť zákona tak, aby boli dodržané požiadavky a lehoty stanovené Ústavou Slovenskej republiky [čl. 87 ods. 2 až 4 a čl. 102 ods. 1 písm. o)].
A teraz by som prečítala samotný pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
2. V čl. 1 § 106a znie :
"(1) Pri vykonávaní domovej prehliadky alebo prehliadky iných priestorov, v ktorých advokát vykonáva advokáciu, pokiaľ sa tam môžu nachádzať listiny, ktoré obsahujú skutočnosti, na ktoré sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti advokáta, je orgán činný v trestnom konaní vykonávajúci úkon povinný si vyžiadať súčinnosť Slovenskej advokátskej komory (ďalej len „komora") a sudcu pre prípravné konanie, ktorý by vo veci rozhodoval. Orgán činný v trestnom konaní vykonávajúci úkon je oprávnený sa oboznámiť s obsahom listín uvedených v príkaze výlučne za prítomnosti zástupcu komory. Orgán činný v trestnom konaní vykonávajúci úkon nie je oprávnený bez súhlasu zástupcu komory alebo sudcu pre prípravné konanie oboznámiť sa a zaistiť listiny, ktoré obsahujú skutočnosti, na ktoré sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti advokáta. Zástupcu komory ustanoví predseda komory z radov jej zamestnancov alebo advokátov. Ak sa napriek riadnemu a včasnému vyrozumeniu komory zástupca komory nedostaví, domovú prehliadku alebo prehliadku iných priestorov je možné vykonať aj bez prítomnosti zástupcu komory. Stanovisko zástupcu komory a sudcu pre prípravné konanie sa uvedie v zápisnici podľa § 105 ods. 5.
Druhý bod. (K rečníčke pristúpil spolupredkladateľ a prebieha ich vzájomná komunikácia mimo mikrofónu.) Prepáčte, prosím. (Rečníčka sa obrátila na predsedajúceho: "Pán predsedajúci, vraj som urobila chybu, že to musím to prečítať ešte raz.") Ospravedlňujem sa veľmi.
Takže. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Hatrákovej, Petry Hajšelovej a Miloša Svrčeka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Hatrákovej, Petry Hajšelovej a Miloša Svrčeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, číslo parlamentnej tlače 1245.
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Hatrákovej, Petry Hajšelovej a Miloša Svrčeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov sa mení takto:
1. V návrhu zákona sa text „ZÁKON z ....... 2022," nahrádza textom „ZÁKON z ....... 2023, ktorým sa dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov".
2. V čl. I § 106a znie :
"(1) Pri vykonávaní domovej prehliadky alebo prehliadky iných priestorov, v ktorých advokát vykonáva advokáciu, pokiaľ sa tam môžu nachádzať listiny, ktoré obsahujú skutočnosti, na ktoré sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti advokáta, je orgán činný v trestnom konaní vykonávajúci úkon povinný si vyžiadať súčinnosť Slovenskej advokátskej komory (ďalej len „komora") a sudcu pre prípravné konanie, ktorý by vo veci rozhodoval. Orgán činný v trestnom konaní vykonávajúci úkon je oprávnený sa oboznámiť s obsahom listín uvedených v príkaze výlučne za prítomnosti zástupcu komory. Orgán činný v trestnom konaní vykonávajúci úkon nie je oprávnený bez súhlasu zástupcu komory alebo sudcu pre prípravné konanie oboznámiť sa a zaistiť listiny, ktoré obsahujú skutočnosti, na ktoré sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti advokáta. Zástupcu komory ustanoví predseda komory z radov jej zamestnancov alebo advokátov. Ak sa napriek riadnemu a včasnému vyrozumeniu komory zástupca komory nedostaví, domovú prehliadku alebo prehliadku iných priestorov je možné vykonať aj bez prítomnosti zástupcu komory. Stanovisko zástupcu komory a sudcu pre prípravné konanie sa uvedie v zápisnici podľa § 105 ods. 5.
(2) Ak zástupca komory odmietne udeliť súhlas podľa odseku 1, sudca pre prípravné konanie rozhodne opatrením na mieste a v prípade odôvodnenej potreby rozhodne opatrením so stručným odôvodnením bez zbytočného odkladu od ukončenia prehliadky. Opatrenie uvedie do zápisnice podľa § 105 ods. 5.
(3) Pri rozhodovaní o nahradení súhlasu podľa odseku 1 sa zúčastní prokurátor, advokát a zástupca komory. Listiny musia byť za účasti orgánu vykonávajúceho úkon, advokáta a zástupcu komory zabezpečené tak, aby sa s ich obsahom nemohol nikto oboznámiť, prípadne ich zničiť alebo poškodiť. Bezprostredne po tom musia byť príslušné listiny odovzdané súdu. Súd zabezpečí, aby listiny boli chránené pred neoprávneným oboznámením s ich obsahom. Podrobnosti a postup zabezpečenia zaistenia listiny ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti.
(4) Proti rozhodnutiu o nahradení súhlasu nie je prípustný opravný prostriedok. V prípade nahradenia súhlasu súd listiny odovzdá orgánu činnému v trestnom konaní, ktorý vykonával prehliadku. Ak súd rozhodne o nenahradení súhlasu, odovzdá súd zaistenú listinu advokátovi.
(5) Listinou podľa odsekov 1 až 4 sa rozumie aj iný nosič informácií, počítačový údaj vrátane prevádzkových údajov, ktoré boli uložené prostredníctvom počítačového systému. Ak je to potrebné, orgán činný v trestnom konaní alebo sudca pre prípravné konanie môže pribrať odborného konzultanta, špecializované odborné pracovisko alebo znalecký ústav.
(6) Advokát, u ktorého sa vykonáva domová prehliadka alebo prehliadka iných priestorov, je oprávnený z priebehu prehliadky vyhotovovať zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam, čo sa zaznamená aj v zápisnici. Rovnaké oprávnenie má aj zástupca komory, ako aj orgán vykonávajúci prehliadku.
(3) V čl. 2 sa slová "1. februára" nahrádzajú slovami "1. mája".
Ďakujem pekne.

Ja plne podporujem, aby došlo k regulácii toho, čo teraz častokrát sa deje, ak bez súčinnosti v podstate advokátov sa tu dokážu orgány činné v trestnom konaní dostať k materiálom, ktoré absolútne nesúvisia s trestnou činnosťou. Osobitne ak ide o nejakých advokátov, ktorí zastupujú nadnárodné spoločnosti a podobne, v prípade nejaký únik týchto dokumentov vie vážnym spôsobom aj vystaviť Slovenskú republiku k relatívne vysokým potom penálam, penálom, ale to, čo som trochu nepochopil, keď som vás tak počúval, toto, tento návrh, vy ste vlastne povedali, že najskôr teda ten ideálny stav je, že musí advokátska komora byť súčinná, to znamená, musia tam poslať nejakého, nejakého svojho zástupcu, ktorý bude ako pri tej prehliadke, ale keď nikoho nepošlú, tak tak či tak v podstate to môže zbehnúť, hej? To znamená, že, že to vidím ako jeden problém.
A druhý problém, že či by nebolo jednoducho lepšie vlastne skonštatovať, že z toho miesta ani len nemôžu byť odobraté nejaké dokumenty, ktoré s tou trestnou činnosťou nesúvisia. Lebo v podstate to, čo sa tu teraz deje, je, že oni sa tak či tak k tým dokumentom dostanú, to vidíme za tieto roky, že, že tento štát je tak deravý, že všetko unikne. To znamená, že darmo my do zákona napíšeme, že, že nemôže sa oboznámiť a nemôže uniknúť alebo podobne. No unikne, aj sa oboznámi. To je dneska realita tridsaťročnej existencie štátu. Toto sa napríklad udialo, ešte nebohý advokát Ernest Valko, keď mu robili prehliadku advokátskej kancelárie, už vtedy, si spomínam, a to je teda už možno dvadsať rokov dozadu, že mu zhabali kompletné počítače a on keďže zastupoval dosť veľké firmy, tak to bol problém. Takže ja som plne za, ale ide o to, aby už keď sa to mení, aby to nebolo samé toto proste zmätočné, že síce vyzerá to dobre, ale de facto to tak či tak nič nerieši.