88. schôdza

Pán poslanec Kučera, vy veľmi, veľmi dobre viete, že čo robíte, pretože sme strávili na tomto niekoľko stretnutí, či už osobne, alebo aj s celým tímom na ministerstve školstva. Viete, že aj kde sú problémy školstva. To vôbec nie je o tom, že telesnú by sme nechceli navyše, lebo sám ste teraz potvrdili, že na základe môjho rozhodnutia sa tam pridáva ešte navyše tá disponibilná hodina. A vy viete veľmi dobre, že týmto zákonom sa zobere žiakom jedna vyučovacia hodina nejakého predmetu, cudzieho jazyka, matematiky, informatiky. Veľmi dobre viete, že aj na základe tohto sa zhoršia tie výsledky. Nemôžme hovoriť, že keď športujú, tak budú lepšie vnímať, keď budú mať málo, málo vyučovacích hodín.
A mne je hrozne ľúto, že viete, že budete škodiť deťom a že napriek, a ich vzdelaniu, a napriek tomu v podstate predkladáte takýto návrh zákona. A školstvo sa teraz dostáva úplne do chaosu, že sa rozstrieľava jednotlivými návrhmi zákonov, hlavne kvôli poslaneckým návrhom aj hlavne kvôli tomu, aká je nečinnosť ministerstva školstva.
Ale mne sa veľmi páči taká tá názorová konzistentnosť poslancov OĽANO, že keď sme sa tu rozprávali o návrhu zákona pani poslankyne Marcinkovej, tak ste vehementne tvrdili, na to, aby rodič mohol byť s dieťaťom v nemocnici, so svojim dieťaťom, tak na to nie sú vytvorené priestorové predpoklady. Ale teraz úplne obhajujete tento návrh zákona na zavedenie ďalšej hodiny telocviku, že to je mimoriadne potrebné, hoci chýba infraštruktúra. Tak mi povedzte to porovnanie. Pri tom jednom, kde potrebujete iba stoličku v rámci nemocnice, aby matka mohla byť so svojím dieťaťom v nemocnici, tak tam poviete, že nie, lebo to sú priestorové veci a to sa nedá vyriešiť. A pri tomto druhom, kde nie je reálne telocvičňa celá a žiaci nemajú kde cvičiť, tak poviete, nech si to riaditelia vyriešia. To vás nezaujíma. Tak táto názorov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Habánik s ďalšou faktickou.

Ďakujem pekne. Vzdelávanie nás pripravuje na výkon. (Hlasy v sále.) Prepáčte, môžem? Ďakujem.
Vzdelávanie by nás malo pripravovať na výkon povolania. Pracovný život sa stáva čoraz dlhším a ťažším, náročnejším a preto nejaká psychická pohoda, fyzická vybavenosť sa stávajú nevyhnutné predpoklady toho, aby sme dokázali ten produktívny vek zvládnuť aj z hľadiska pracovnej, pracovnej záťaže.
Čiže tá téma len zúžiť to na nejaké rozdelenie alebo rozvrstvenie počtu hodín v jednotlivých tých oblastiach alebo vyučovacích predmetov je veľmi zúžením celého skutočného problému.
Ja by som si veľmi želal, keby téma športu a zdravého životného štýlu tu bola témou, ktorá nás spája, ktorá nás nieže rozdeľuje. Môžeme mať na to, prirodzene, pohľady, ktoré, ktoré sú rozdielne, pretože viac či menej niekto inklinuje k jednotlivým, k jednotlivým disciplínam a naozaj niekto má rád viac matematiku, niekto prírodné vedy, niekto viac športuje, niekto viac má, radšej maľuje. Ale napriek tomu si myslím, že toto je téma, ktorá by mohla byť pre túto pôdu, pre túto snemovňu niečím, čo nás v diskusii spojí, aj keď tie názory budú rozdielne. A pokúsime sa hľadať nejaký, nejaké riešenie, ktoré môže byť aj keď kompromisom, ale prijateľným kompromisom pre všetkých.
Ďakujem.

Pán poslanec Vons s faktickou poznámkou.

Ďakujem veľmi pekne. Ja pri tejto diskusii si ešte viacej uvedomujem tú vzácnosť toho, čo Karol tuná nejakým spôsobom pripra... za čo, za čo bojuje už, dá sa povedať, skoro tri roky, a pre mňa je cťou, že som sa k tomu mohol, samozrejme, pripojiť. A uvedomil som si vlastne ako, že ako, ako sa to hovorí o tej uvarenej žabe, že my sme si úplne už ju ako keby mysleli, že s tým sa nedá vôbec nič robiť, že, že tak takto to je a takto to bude. Pomaly možno nenápadne ešte kvôli ďalšej hodine IT alebo angličtiny zoberieme aj ďalšiu telesnú výchovu. Však na čo im to je?
Ale viete čo? Ja keď som bol telesne, telocvikár, učiteľ telesnej výchovy, tak som mal na hodine 20 detí a z nich boli dve dajme tomu oslobodené z telesnej výchovy, aj to nie trvalo. Viete, aká je dneska situácia? Že možno dve cvičia a ostatné všetky majú papiere rôzne. To nie je len obezita. To je, to sú problémy s chrbticami, skoliózy, lordózy a neviem, čo všetko s kĺbmi, oslabený vôbec celkovo fyzický stav. Takže toto je skutočne alarmujúca a veľmi vážna téma. To sa nedá povedať.
Možno Karol tu ešte spomenie. V Maďarsku majú päť hodín telesnej výchovy. A tu teraz nejde o to, že aké športové výsledky dosahujú momentálne Maďari a aké my, lebo nemáme tie deti naučené, hej? A hovorí sa, že ohýbaj ma mamko, dokiaľ som ja Janko. Pokiaľ my tie deti nepodchytíme na tej základnej škole, tak na tých stredných školách to bude oveľa-oveľa ťažšie.
Takže ja dúfam, že, že kolegovia tuná z pléna to, to podporia, a že skutočne sa podarí dosiahnuť nie tri hodiny. A ešte na margo tých Maďarov, aj keď tuná tá téma je taká dosť ožehavá. Viete, čo oni spravili z tých, ktorú hodinu zobrali? Zobrali jednu hodinu maďarčiny. Čiže ako keby sme sa my rozhodli, že máme najviac hodín slovenského jazyka, tak obetujeme tú jednu hodinu slovenského jazyka, ale budeme mať zdravé deti.
Ďakujem.

Pán navrhovateľ Kučera, môžete reagovať na faktické.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som zareagoval teda, že áno, sú v niektorých štátoch dokonca rozsiahle zákony, školské zákony, ktoré riešia práve problematiku telesnej a športovej výchovy a sú rozpracované naozaj oveľa detailnejšie, jak my sme tomu dali teraz naozaj ten základný kameň len. A pevne verím, že to je ten prvý krok, ktorý pohne, pohne dajme tomu ten dlhý vagón s ďalšími dôležitými vecami vpred.
Ale musím povedať aj tie, tú po, tie podporné stanoviská, lebo už to zaznelo, že to je v podstate medzirezortný problém, toto nie je úplne že taká bežná vec, nejak, nejaký len predmet alebo podobne. Takže tam sú podporné stanoviská z ministerstva zdravotníctva, samozrejme, aj z ministerstva vnútra a obrany, kde vo vnútri ministerstvo vnútra ukazuje na to, že, že 50 % uchádzačov napríklad nespĺňa tie predpoklady, resp. neprechádza testom, čo sa týka motoriky a podobne, hej? Ministerstvo obrany nevie naplniť svoju, svoju tak takisto koncepciu, ktorá bola schválená vládou. Jednoducho lebo ten priestor v tých dvoch hodinách nenachádza. Takisto sú tam ďalšie niektoré prvky z ministerstva obrany z tej koncepcie, ktoré by mali byť zapracované a podobne.
Takisto nedávno som dostal podporné stanovisko vlastne z prezídia Únie miest, kde, kde vlastne zriaďovatelia škôl s tým jednoznačne súhlasia. A tak ďalej. Čiže, čiže naozaj toto je dôležitá téma, ktorá má podporu, ktorá má podporu, a ja pevne verím, že sa nájde aj tu v pléne. A preto, že sa roky s tým nič nerobí, 15 rokov naozaj sa to nikam neposunulo, ale ako nejdem teraz viniť, ale jednoducho tá téma dostatočne zrejme asi u nás nevykvit... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Teraz v rozprave vystúpi posledný prihlásený do rozpravy písomne pán poslanec Šefčík, a po ňom dám možnosť prihlásiť sa ústne.
Nech sa páči, pán Šefčík.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Vážený pán predkladateľ zákona alebo hlavný predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, a vážený pán exminister školstva, najskôr by som chcel povedať, že nie som predkladateľom alebo spolupredkladateľom tohto zákona a možno budem predkladateľom alebo spolupredkladateľom pozmeňovacieho návrhu zákona.
V prvom čítaní ide o ideu zákona a ja som pripravený pre to zahlasovať za. To je aj odpoveď pánu exministrovi, že prečo sme podporili ten zákon, o ktorom on tu hovoril, ohľadom sprevádzania pacientov, v prvom čítaní hlasovalo zaňho 115 ľudí z tohto pléna. Išlo o ideu zákona. A mali sme nejaké námietky, pripomienky a jednoducho neboli zapracované. Dali sme vlastný pozmeňovák, ktorý bol prijatý, a predkladatelia stiahli svoj zákon. Čiže ide o ideu zákona, ja zahlasujem za. Napriek tomu sa vyjadrím k niektorým veciam, aj ktoré tu padli v rozprave, a tiež k mojim námietkam a pripomienkam.
Chcem pochváliť menovite Karola Kučeru, ale aj ostatných ľudí z OĽANO, ktorí tri roky na tejto téme pracujú. Karol Kučera aj ako splnomocnenec vlády pre šport spravil pre túto tému veľa. Konferencia, ale nebudem to všetko opakovať, pretože on to už tu povedal. A keď sa opýtate stopäťdesiatich poslancov v pléne a pôjdete za ľuďmi, tak každý je za to, aby sa naše deti hýbali viac. Podobne ako keď spravíme petíciu, že či je každý za to, aby bol sprievod tých detí, alebo petíciu, aby mali matku každé dieťa, každý bude za alebo podpíše takú petíciu veľmi veľa ľudí.
Čiže telesná výchova? Tretia hodina telesnej výchovy? Ja by som bol za päť hodín telesnej výchovy. Zrejme nikto by nemal, nemal námietky alebo málo ľudí.
Ďalšiu vec, ktorú chcem povedať, že tu vystupujem a obhajujem tretiu hodinu telesnej výchovy v istom zmysle alebo navýšenie hodín telesnej výchovy napriek tomu, že som učil 18 rokov takmer matematiku a fyziku. Rok a pol z toho som učil aj telesnú výchovu ako nekvalifikovaný. Mali sme telocvičňu, ale niekedy aj sme ani v tej telocvični neboli. Boli sme vonku. Ale nikdy, ja som cvičil dokonca s tými žiakmi, študentami, nikdy sme len tak nepresedeli tú, tú telesnú výchovu. Prišiel som na školu, kde mi riaditeľka povedala, že vy ako nekvalifikovaný nemôžte cvičiť. Načapala ma, cvičil som na dvore, hral som futbal s chlapcami. A že keď sa vám, kolega, niečo stane, škola má problém. Vy nemôžte cvičiť. Čo mám pani riaditeľka s nimi na telesnej robiť? Vy môžete pochodovať s nimi, prechádzať sa. Tak som ich zobral a v Skalici po Potočnej ulici sme pochodovali. Len mi išlo o to, aby sa tie deti hýbali, aby nepresedeli v škole, lebo potom, alebo študenti, lebo potom mali ďalšie hodiny a bol som za to, aby si prevetrali mozog, aby im to lepšie išlo.
Najväčší, najväčší problém, na ktorý sa tu poukazuje, a bolo to povedané aj teraz v tejto rozprave, telocvične, chýbajúce telocvične. Nechcem povedať, že je to hlúposť. Učil som na škole, kde v prípade nepriaznivého počasia mali jednu telocvičňu rozdelenú napoly. Na jednej strane pani učiteľka s jednou skupinkou, na druhej strane pani učiteľka s druhou skupinkou. Nie je to nič príjemné, ale tie učiteľky takisto robili všetko pre to, aby sa tie deti hýbali. A ja hovorím, že keď sa tí učitelia, aj nekvalifikovaní, budú prechádzať s tými deťmi, tak aj tak je to potrebné dať viac hodín telesnej výchovy, aby sa hýbali.
Hovorili ste, pán exminister, že nehovoríme, čo sa tam má učiť, že navýšime hodiny. Nám ide o pohyb. Aj keď sa tie štandardy nenavýšia, čo majú zvládnuť na tých telesných výchovách, nech sa len hýbu. Po covide? Áno, nech sa hýbu ešte viac. A tí, ktorí nedokážu toto alebo tamto, ktorí nedokážu kotrmelec spraviť alebo nedokážu tamto, majú nejaké iné problémy, tak to je potom o ľudskosti tých učiteľov. Ale to tu neriešime.
Ja som takisto učil a hodnotil som, áno, aj snahu. Videl som, že to dieťa nekašle na to, že sa snaží, a mal som všelijakých valibukov, napriek tomu mali jednotky, dvojky z tej telesnej. Nešlo o to, o tú známku, išlo o to, že sa snažia, že sa hýbu. Hovoríte, že chýba vybavenie. Už to tu bolo spomínané, že chýbajú zamestnanci. Viete čo, ja som včera čítal článok, že riaditelia nemôžu z, nezvesia matikárov zo stromu a nedajú ich do tých, do tých tried. A učí sa matika, matematika nekvalifikovane. Ale čo teraz? Zoberieme z hodín matematiky, lebo aby sa učila kvalifikovane? Lebo tam máme také, taký a taký problém? No určite nebudeme znižovať počet hodín matematiky len preto, že tam je taký problém. Ten problém treba riešiť inak. Možno zaplatením tých učiteľov. Nechcem zachádzať hlboko do tej témy.
Hovoríte, že v iných predmetoch sú výsledky slabé a že netreba uberať hodiny tým predmetom. Dobre. Súhlasím. A aké máme výsledky v telesnej výchove? Tam nie sú slabé? Zdravie detí podlomené. Sú s mobilmi, s počítačmi, málo sa hýbu. Nie každý rodič má možnosť zaplatiť tie krúžky, nie každý rodiť má možnosť voziť deti na krúžky. Tam je to v poriadku? Už nehovorím o nadmernej obezite tých detí. Tak tam máme dobré výsledky v tej telesnej výchove? No asi nie.
Pán exminister tu hovoril o tom, že, že iné krajiny najskôr mali vybavenie, a potom, no nie, nebolo to tak. V Maďarsku ich hodili do vody a oni sa museli učiť plávať. Doslova. Nemali vybavenie. A dostali tam, bum, päť hodín telesnej výchovy z nejakého dôvodu. A myslíte si, že všetci sú v kvalitnej telocvični, majú kvalitné náradie? Nie. Ja keď som učil, tak som mal to kvalitné náradie, mal som telocvičňu, mal som ihrisko, ale nebol som kvalifikovaný. Prišiel som za riaditeľom a povedal som, dobre, ty mi to dávaš učiť, ja tých osem hodín odučím, ale mám podmienky. Nemôžem učiť gymnastiku, lebo im to nepredvediem, nevysvetlím. Dobre, Marek, len sa nepozabíjajte. Aj tomu riaditeľovi išlo o to, aby sme sa len hýbali a my sme sa hýbali. Mal som aj takú podmienku, aby sme mali dvojhodinovku, aby som sa na matiku, fyziku, telesnú furt neprezliekal stokrát. Tak sme mali dvojhodinovky, vyhovel mi. A tí žiaci mali tú telesnú skutočne radi, môžte sa ich opýtať.
Pán exminister tu uviedol aj tú stoličku pri lôžku. Neporovnávajme nemocnice, to prostredie so školstvom, ja to nechcem porovnávať, kde ide o život, o zdravie a potom školstvo. Nie, neporovnávajme to. Z nejakého dôvodu si myslím, že to nie je korektné.
No. Ja by som nenaťahoval čas a chcel by som to ukončiť, ale jedna vec, tú jednu vec musím ešte spomenúť. Ešte raz zopakujem, že, ešte, ešte jedna téma predsa len, disponibilné hodiny. Keď prešla reforma a ja som učil a zrazu sme mali disponibilné hodiny, my sme sa ako učitelia potešili. Super! Riaditelia sa potešili, môžu voľnejšie robiť úväzky pre učiteľov, viac sú hodiny odučené kvalifikovane tým pádom, škola sa môže zamerať nejakým spôsobom a ja som bol za to, aby tých hodín, disponibilných, bolo čo najviac. Bolo ich málo. Podľa mňa ich bolo málo. Mohlo by ich byť viac. Tu je ten problém, ktorý ja mám s tým zákonom. Disponibilné hodiny. Že ak, ak navýšime tretiu hodinu telesnej výchovy na úkor disponibilných hodín, ja s tým mám, poviem, presne štvrtý ročník a jedna disponibilná hodina, presne toto som a Karolovi hovoril, čestne priznávam, áno, s týmto mám problém, pretože tie školy sú nejakým spôsobom nastavené a teraz by sme im nasilu odobrali z tých disponibilných hodín, ktorých je málo. Preto pre mňa osobne by bolo najideálnejšie, keby sme išli tou cestou, že nájdeme peniaze v rozpočte a navýšime hodinu telesnej výchovy - a ešte to zúžim - na prvom stupni základnej školy.
Keď si pamätáte, pán exminister, aj pán predkladateľ to vie, Rišo Nemec, súčasný štátny tajomník, práve túto ideu podporoval, aby sme aspoň toto spravili, pretože zo škôlky, tam sa deti hýbu dosť, a potom prídu do školy a tie učiteľky, ja viem o tom, že tie učiteľky, keď vidia, že tie deti sú nepozorné, tak ony im vymyslia samy pohyb päť minút, desať minút, rozhýbu sa a potom idú ďalej. Pomohlo by nad tým, na tom prvom stupni a rodičia by asi neboli proti, keby mali aj hodinu navyše v rámci toho ´rámcový učebný plán´, v rámci toho keby mali hodinu navyše na tom prvom stupni, ale neberme im z disponibilných hodín. Preto verím, že sa nájde nejaký kompromis.
No a teraz posledná vec, ktorú poviem, je to, čo ma zamrzelo v tejto sále pred chvíľou, pretože ja tu sedím počas celej tejto rozpravy, vnímam, čo sa tu deje a, pán exminister, veľmi som smutný z toho, čo ste teraz spravili, a ja to poviem verejne, pretože to odhaľuje vaše myslenie. Niekto tu spomenul sexuálnu výchovu, že vy ste toto presadzovali. A vy ste sa spolu s pánom Sulíkom zasmiali a povedali ste, odcitujem: "Sex je šport." Ako ja som presvedčený o tom, že ste to mysleli zo žartu, ale presadzovať na základných školách, pre deti na základných školách sexuálnu výchovu a potom aj keď zo žartu povedať taký argument, že sex je šport, je absurdné a dovolím si povedať dokonca amorálna zvrhlosť! Nehnevajte sa na mňa, ja tu v tejto sále som začul svojimi ušami všeličo, mám na to svedkov, ktorí počuli, jak ste to povedali, mňa, mňa, mne prešiel mráz po chrbte, presadzovať sexuálnu výchovu, tu bijeme sa za tú telesnú výchovu, za pohyb detí, ale presadzovať sexuálnu výchovu na základných školách a potom aj keď zo žartu povedať argument, že sex je šport, ja neviem, či mám plakať nad tým alebo sa smiať. Ale opakujem, je to podľa mňa amorálna zvrhlosť. Ja chcem... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, prepáčte, že vás vyrušujem, ale máme už devätnástu hodinu.

Šefčík, Marek, poslanec NR SR
Áno a ja už končím.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Dokončite, prosím.

Šefčík, Marek, poslanec NR SR
Ja už končím. Ja chcem, aby deti sa hýbali viac. Nech majú tretiu hodinu navyše. Spravme to nejakým spôsobom. Áno, ja presadzujem ten, aby sme zo štátneho rozpočtu vyčlenili peniaze a aspoň na tom prvom stupni to spravili. Neviem, čo sa bude dať pozmeňovákom zmeniť v tomto zákone. V prvom čítaní však ja zákon, ideu zákona podporujem a budem hlasovať za.
Ďakujem za pozornosť.

Takže, páni poslanci, máme sedem faktických poznámok. Sedemkrát dva je štrnásť minút, ak ich využijete. Mnohí ste prejavili záujem, aby som dal možnosť ešte dnes sa prihlásiť do ústnej. Ja to rád urobím, ale musíte súhlasiť s tým, že tu 14 minút ešte budeme si vypočúvať faktické. Súhlasíte? (Súhlasná reakcia pléna.)
Takže pán poslanec Gröhling ako prvý.