88. schôdza

Ďakujem. Som oficiálny alternant Ľuboša Krajčíra takže, no oficiálne my si to na výbore vždycky odsúhlasíme, že keď neni ten tak, aby bol niekto pripravený, takže ja som vždy pripravený (povedané so smiechom).
Vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Miloša Svrčeka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1446. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 26. apríla 2023 a v gestorskom výbore do 28. apríla 2023.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, ide o jednoduchú novelu, ktorá prišla na žiadosť samospráv, cieľom ktorej je, cieľom predkladaného návrhu zákona je dodatočne upresniť ustanovenie zákona o určení ročnej sadzby dane zo stavieb, presnejšie upresniť povinnosť správcu dane, upraviť rozdiel medzi sadzbami tejto dane na desaťnásobok medzi najvyššou a najnižšou ročnou sadzbou dane. Uvedené riešenie ochráni najmä menej ekonomicky a sociálne slabších občanov, u ktorých splnenie tejto povinnosti v zmysle doterajšieho znenia by spôsobilo značný nárast tejto daňovej povinnosti. Zároveň navrhujem posunúť splnenie povinnosti zavedenia, upraviť rozdiel medzi ročnými sadzbami tejto dane na desaťnásobok medzi najvyššou a najnižšou sadzbou dane zo zdaňovacieho obdobia 2024 na zdaňovacie obdobie 2027. Toto prechodné obdobie pomôže samosprávam, aby sa na túto zmenu lepšie pripravili.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 26. apríla 2023 a gestorský výbor do 28. apríla 2023.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Cieľom tohto návrhu ústavného zákona je zakotviť v Ústave Slovenskej republiky právo vykonávať platbu za nákup tovarov a poskytovanie služieb v hotovosti zákonným platidlom, pričom zákon ustanoví podmienky a obmedzenia tohto práva, čím bude na úrovni Ústavy Slovenskej republiky predpokladaná bližšia zákonná úprava, aktuálne jej zodpovedá najmä zákon č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti. Taktiež pri platbách za nákup tovarov a poskytovanie služieb sa tak zabezpečí, že platba v hotovosti ostane aj v budúcnosti ako jedna z dostupných možností. Zároveň navrhujem tiež, aby tomuto právu zodpovedalo ústavné zaručenie vydávania hotovosti ako zákonného platidla, čo zabezpečí praktickú realizáciu tohto práva pri uvedených platobných stykoch.
Na základe existujúcej legislatívy a poznatkov daňovej správy je možné konštatovať, že ako krok, takýto krok, ako zavedenie povinného bezhotovostného styku nad určitý limit v právnom poriadku, je možné vnímať ako opatrenie nielen na obmedzenie podvodných konaní v daňovej oblasti, ale aj ako opatrenie na boj proti praniu špinavých peňazí, na boj proti korupcii a trestnej činnosti či pri ochrane pred financovaním terorizmu.
Podľa môjho názoru, ako aj podľa názoru spolupredkladateľov však právo na to, aby sa sám na základe svojej vôle rozhodol, že chce platiť v hotovosti, by malo byť zakotvené aj ako ústavné právo. Ako navrhovatelia sme presvedčení, že právo na hotovosť je jedným z kľúčových práv, ktorým môžu občania napĺňať svoju slobodu v obchodno–právnych vzťahoch. V poslednej dobe sme zároveň aj svedkami rôznych iniciatívnych krokov, vedúcich k postupnému obmedzeniu predmetného práva formou všeobecne záväzných právnych noriem. I z uvedeného dôvodu je zavedenie práva na hotovosť do ústavy jedným zo spôsobov, ako riešiť v prospech spoločnosti akékoľvek pokusy o striktné obmedzenie a konečnú likvidáciu práva platiť v hotovosti vrátane súvisiaceho práva na súkromie.
Cieľom uvedeného návrhu je zaviesť pre právo na hotovosť ústavný rámec s ohľadom na právo na súkromie. Pri kreovaní a tvorbe a schválení Ústavy Slovenskej republiky pred viac ako tridsiatimi rokmi nemohol nikto z tvorcov predpokladať a predvídať zahrnutie tejto základnej témy do ustanovení Ústavy Slovenskej republiky. Ide však rozhodne o mimoriadne závažnú tému, keďže v prípade odklonu od hotovosti by došlo ešte k väčšiemu ohrozeniu práva na súkromie a k väčšiemu rozvoju kryptomien. Je to určite veľká téma, ktorá rezonuje v spoločnosti, aj bude rezonovať v spoločnosti.
Ide o prvé čítanie, takže predpokladám, že diskusia k tomu prebehne aj vo výboroch, prebehne aj určite v druhom čítaní. Takže v úvodnom slove za mňa zatiaľ všetko.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 26. apríla 2023 a gestorský výbor do 28. apríla 2023. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne k tejto téme, keďže sa týka teda financií, hotovosti, povedať pár slov. Určite tak ako sa doba, svet vyvíja, tak skutočne táto otázka sa stala relevantnou a napriek tomu, že si nikto z nás možnože ešte fakt tridsať rokov dozadu nevedel predstaviť, že, že takéto niečo by mohlo byť akoby na stole, pretože storočia, storočia proste, veď peniaze a storočia to bola len hotovosť alebo jej rôzne formy, sprevádzali ľudstvo vlastne od, od, od nepamäti, hej? Odkedy Feničania vymysleli peniaze, tak vlastne stále teda bolo nejaké platidlo, nejaká hotovosť. No ale tak ako sa svet vyvíja a skutočne sa posúvame do elektronickej digitálnej doby, tak táto otázka sa fakt stala relevantnou. Áno, aj v súčasnej dobe aktuálne Európska únia pripravuje vlastne riešenia digitálneho eura, proste skutočne eura v jeho digitálnej podobe a tuto chcem jasne povedať, že, samozrejme, digitalizácii sa nevyhneme, ale mala by to byť, musí to byť alternatíva ku hotovosti. Alternatíva k tomu euru, ktoré my dnes poznáme a teda nie jeho náhrada. Čiže z tohto pohľadu je to otázka vlastne, ktorej sa je potrebné venovať.
Možno by som si zobral za príklad Rakúsko, ktorá je krajina, ktorá si tú hotovosť ctí, váži asi najviac v Európskej únii a aj tam je toto vlastne v podstate už dlhšie roky téma, ktorá je pre nich relevantná a aktuálne relatívne nedávno mali, mali aj referendum, pardon, nie referendum, ale petičnú petíciu, ktorú podpísalo, teda petíciu za neobmedzenú hotovostnú platbu, ktorú podpísalo asi 530-tisíc Rakúšanov, čo je teda veľký počet, Rakúšanov je necelých deväť miliónov, takže v podstate je to za dlhé roky najúspešnejšia petícia, aká bola. Čiže aj z tohto pohľadu je vidieť, že je to téma aj z toho pohľadu ľudí zaujímavá a teda majú na to svoj názor.
Len tak na porovnanie vlastne v tom Rakúsku je 100-tisíc podpisov akože potrebných na takéto petície alebo na to, aby boli úspešné. No ja neviem, keď sa riešila kompenzácia opatrení v súvislosti s covidom, takúto petíciu podporilo asi 184-tisíc ľudí, mali tam návrh na, žiadali teda ďalšie referendum o právach detí, to podporilo napríklad 172-tisíc ľudí. Takže aj z tohto je vidieť, že teda vyše pol milióna Rakúšanov túto tému považuje za, za dôležitú. To znamená, ďalší argument, že táto téma je, je dôležitá aj, aj pre Slovensko.
Čo sa týka, čo sa týka ústavy, tam, samozrejme, môžu byť akoby rôzne pohľady, že či to patrí do ústavy, nepatrí do ústavy, to je už ten, ten ústavný pohľad. Ja v tomto nie som právnik, do tohto sa až tak púšťať nebudem, ale spomeniem zasa pár argumentov pre tú hotovosť. Zďaleka nie všetci ešte vôbec sú schopní, Slováci, Slovenky, sú schopní pracovať teda bezhotovostne. Radovo asi 14 % občanov nemá vôbec prístup k internetu. Potom máme tu, samozrejme, kopu starších občanov, ktorí vlastne celý, celý život riešili len hotovosť a na staré kolená, aby takéto niečo mali, mali problém. Potom je tu ďalší, ďalšia taká sada argumentov, že výchova ku finančnej gramotnosti. Jedným z problémov Slovenska je, že ako krajina sme relatívne málo finančné gramotní a sú teda názory, že keď človek pracuje s hotovosťou, myslím ako aj dieťa a mladý človek, tak toto viacej akoby vychováva k tej proste finančnej gramotnosti a takisto aj, a to tiež je aj problém Slovenska proste, že človek pokiaľ pracuje s hotovosťou, je, je menšia šanca, že sa dostane do kolotoča dlhov. Proste tie bezhotovostné platby pre mladých ľudí vedia veľmi rýchlo proste skončiť aj osobným bankrotom alebo takýmito vecami. Čiže zasa aj z tohto vlastne sa ukazuje, že, že aj tá hotovosť má svoj význam.
No možno pár slov k tomu, že niekto možno má pocit, že prečo sa to vlastne rieši, veď tak to možno nikto, nikto takéto niečo nerieši, že, že, že by hrozilo akoby zakázanie hotovosti alebo používanie hotovosti, ale veď to chcem povedať, proste ten svet sa posúva, tá situácia proste je taká, bavíme sa o digitálnom eure, bavíme sa o tom, že v Grécku je dnes hotovosť iba do 500 euro, to už je vlastne z veľkej časti už bezhotovostné fungovanie, či už ekonomiky, alebo života. Alebo čo je dneska 500 euro? To v podstate už takmer, no jednoducho proste päťsto, všetky platby nad 500 euro v Grécku už musia byť bezhotovostné. Takto bez ďalšieho komentára.
No a máme tu aj ďalší príklad, veľmi aktuálny, ktorý stojí za to si povedať, a to je napríklad analógia so spaľovacími motormi, s vozidlami na spaľovací pohon. Keď si zoberieme situáciu roky dozadu, myslím, že v ´96. začínala norma Euro 1. Všetci boli, samozrejme, spokojní. Autá smrdeli, dymili a malo význam robiť reguláciu, aby boli motory čistejšie, prevádzka ekologickejšia, toto všetko bolo v poriadku. Išla norma Euro 2, Euro 3, Euro 4. Stále boli prísnejšie, stále náročnejšie dosiahnuť, ale napríklad aj pri tej norme Euro 4, ktorá začínala niekedy okolo 2010, ani vtedy ešte nikoho nenapadlo, že teda niekto by mohol jedného dňa zakázať spaľovacie motory. Nikoho to nenapadlo. Všetko sa to robilo s tým, aby fungovali efektívnejšie, aby menej zaťažovali životné prostredie.
Dnes máme platnú normu Euro 6d, myslím, a hovorí sa výrazne o norme Euro 7, ktorá ale keď sa spýtate kohokoľvek z automobilovej brandže, to je, normálne to je likvidačná norma. Proste tie automobilky nie sú schopné proste vôbec pripraviť tie motory a vôbec aj ďalšie veci, lebo tá norma už prináša aj otery bŕzd, otery pneumatík. Proste sú to normálne že fakt normy, ktoré už sú za hranou toho, tej zdravej nejakej regulácie, zdravej snahy o ekologickosť. No a normálne že smerujú vlastne akoby k vytlačeniu spaľovacích motorov. Do toho vidíme, čo sa stalo, normálne Európsky parlament schválil zákaz používania spaľovacích motorov na území, nie, no uvádzania nových, hej, od roku ´35, čo je v podstate za chvíľu. Proste stalo sa to, normálne, že boli zakázané. A teda teraz až na poslednú chvíľu sa na Európskej rade krajiny proti tomu búria a zjavne vyzerá, že teda tento zákaz akoby finálne neprejde.
Ja toto považujem za veľmi akože analogickú situáciu k tomu, čo sa, čo sa môže stať aj s hotovosťou. Preto ešte raz hovorím, že áno, táto téma je relevantná a je dobré, že síce v piatok poobede, ale jednoducho že otvárame túto diskusiu aj na pôde Národnej rady Slovenskej republiky a verím, že to pomôže, aby sa o takomto niečom diskutovalo.
Čiže toto sú všetky také akoby argumenty, ktoré, ktoré sú dôležité a treba o nich debatovať. Samozrejme, máme tu aj ten opačný pohľad, že áno, sme pár mesiacov pred voľbami, otvára sa ústavný zákon, že či je dobré otvárať, otvárať ústavu. Asi, asi možno taký ten úzus by mal byť, že tesne pred voľbami možno už aj nie, ale zároveň tu máme ix ďalších návrhov na zmeny ústavy.
Takže to je akoby ten jeden pohľad, že teda či je ten čas úplne správny, ale akokoľvek určite je čas, správny čas na diskusiu, na celospoločenskú diskusiu a na hľadanie riešení. Určite áno.
Potom keď sa pozrieme na samotný, samotný návrh, a že už sa posuňme akoby do tej, do samotnej tej reality. To, že používanie hotovosti je krížom cez Európsku úniu stále nižšie a teda presadzuje sa stále viac ten bezhotovostný platobný styk, to je proste, to je realita a toto, samozrejme, tomuto sa asi nevyhneme, toto bude pokračovať. Zároveň tá Únia má rôzne, rôzne štádiá alebo je vyslovene v rôznom, v rôznom stave. Napríklad v, myslím si, že v Švédsku je asi 8 % platieb v hotovosti. Všetko ostatné je bezhotovostné. Čiže najviac bezhotovostná krajina Únie je teda Švédsko. Zároveň sú krajiny, ako napríklad Rakúsko, kde je to možno pol na pol a teda tá hotovosť je pre nich ďaleko viacej potrebná, resp. využívaná. Možno je dobrý pohľad sa pozrieť na Švajčiarsko, ktoré teda nie je členom Únie, ale je to vlastne mekka finančníctva. Aj to Švajčiarsko má asi pol na pol používanie hotovosti a používanie bezhotovostných platieb. Dokonca, a to sa dialo v celej Európe, že teda počas covidu, počas teda tých rôznych obmedzení, samozrejme, bol bezhotovostný platobný styk častejší, ale aj to, aj to Švajčiarsko sa znova vracia, vlastne tá hotovosť sa používa stále viac a viac. Takže aj z tohto pohľadu vlastne je to, je to dôležité.
No už samotne tento zákon čítam teraz vlastne z dôvodovej správy, teda že zakotviť v Ústave Slovenskej republiky právo vykonať platbu za nákup tovarov a poskytnutie služieb v hotovosti zákonným platidlom, pričom ten zákon upraví podmienky a obmedzenia. No tuto je už to dôležité, čo sa baviť. Ja si takisto na sto percent myslím, zachovanie hotovosti jednoznačne, ale teraz je otázka, že teraz už či ozaj pri každej platbe. Lebo aj na toto treba dávať pozor, aby to vlastne nemalo nezamýšľané dôsledky v tom, že to akoby zasa urobilo niečo zložitejšie.
Zoberme si nejaké možno malé parkovisko niekde v meste, ktoré vlastne nie je tak veľké, aby tam sedel nejaký operátor, aby teda bral aj platbu v hotovosti, aj platbu bezhotovostnú, zároveň povedzme taký terminál, ktorý teda berie aj hotovosť, je zasa náročnejší a teda najjednoduchšia, najefektívnejšia možnosť pre parkovisko s dvadsiatimi miestami je povedzme bezhotovostný terminálik, hej? Však áno, vždy je možnosť aj mince. Ale proste to, je to náročnejšie. Niekto to musí vyberať proste, a niekto to musí spravovať. Každopádne že to samotné, a to je, to je na zváženie, ja nehovorím, že hovorím riešenie, ale zas aby sa to nedostalo do stavu, že zasa že úplne, zas úplne v každom momente, že úplne že prikazovať, hej? Aby sme vlastne nevyrobili to, že teraz napríklad každé takéto malé parkovisko bude musieť mať terminál, ktorý je schopný ako aj vybrať aj mince. Čiže to tú, to sú také tie detaily, samozrejme, o ktorých sa, o ktorých sa treba baviť. A tak ako sa všetko javí, že na pohľad jednoduchá vec, aj toto je, samozrejme, veľmi-veľmi komplexná, komplexná vec a aby to vlastne aj tým obchodníkom proste prinášalo skôr tie pozitíva ako negatíva.
Takže toto, toto sú vyslovenie už, už tie, tie debaty o tom, že či ozaj na úplne každom akomkoľvek platobnom mieste, ja neviem, možno ma napadá autobus, hej? Dnes, keď si pozriete MHD-čku, tak už to nefunguje tak, že dáte to euro tomu šoférovi. Už vám povie, že áno, tu je, tu je, proste priložte kartu, vyplatí vám to lístok. Čiže sú, samozrejme, tak, ako ten svet postupuje, tak sú aj situácie, kde tá hotovosť akoby už sa, už sa nepresadzuje a trvať na tom, aby bolo aj možnosť hotovosti, by bolo možno, možno úplne drahšie. Ale hovorím, to sú proste tie detaily. Tá samotná situácia, že aby teda to právo na hotovosť bolo zakotvené, je podľa mňa že úplne, úplne legálna a legitímna.
Možno by som, ak by to pánov poslancov zaujímalo, teraz aj parlamentný inštitút vydal vlastne jednu zo svojich publikácií, alebo ako to nazvať. Dá sa tam, je tam fakt, je tam kopu faktov, kopu argumentov. Je dobré, je dobré si to pozrieť. Fakt to využívam trošku, že o tých našich finančných témach sa veľmi málo hovorí. A ja som len rád, keď sa akákoľvek takáto téma financií, hotovosti, vôbec akože aj verejných financií dostáva do, do verejného, proste, do verejnej debaty. Takže toto je, toto je veľmi dôležité, aby aj takto sme vlastne edukovali ľudí a hľadali riešenia.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za vystúpenie, pán poslanec. Áno, je to pravda. Zhodneme sa na tom, že postupom času rastie ten podiel platieb, ktoré sa vykonávajú bezhotovostne. Prispievajú k tomu aj tie alternatívne metódy platenia napríklad mobilom. V súlade s rozvojom bezhotovostných platieb začínajú postupne aj obchodné prevádzky fungovať výlučne bezhotovostne. To má však mnohé následky. No a práve aj preto sme prišli s takýmto návrhom ústavného zákona, lebo vznikajú tu najmä obavy zo sociálneho dopadu takýchto trendov. Toto právo znamená, že predávajúci nesmie odmietnuť prijať hotovosť ponúknutú zákazníkom platcom, keď sú takéto prevádzky. Je to napríklad prevádzka, ktorá má, v angličtine je to upravené ´right to you cash´. Čiže fakt že áno.
Chcem aj podotknúť, že tiež som si prečítal túto analýzu, ktorú spravil parlamentný inštitút. On tam dokonca má uvádzané aj údaje k výskumu alebo prieskumu, ktorý sa uskutočnil na Slovensku. A ja napríklad si dovolím citovať niektoré údaje. V Slovenskej republike malo podľa tohto prieskumu Svetovej banky v roku 2017 bankový účet zriadený 84 % ľudí starších ako 15 rokov. No z údajov Svetovej banky možno konštatovať, že osoby staršie ako 25 rokov majú zriadený bankový účet vo vyššej miere. Je to 90 %. A práve tento prieskum sa zameral aj na dôvody nevlastnenia účtu v banke a medzi tie najväčšie percentá patril dôvod to, že majú nedostatok vlastných peňažných prostriedkov. Ďalej, napríklad niekto iný v rámci rodiny mal zriadený iný účet v banke, v rodine. Taktiež nemajú zriadený účet, lebo je drahý. Čiže máme tu sociálne skupiny obyvateľstva, ktoré si jednoducho nemôžu dovoliť zriadiť takýto bankový účet, čo môže spôsobiť výrazné sociálne dopady. Takže je to jeden tiež z argumentov, prečo sme prišli s takouto právnou úpravou.
Čo sa týka... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Viskupič, ja sa ti tiež chcem veľmi pekne poďakovať za tvoju kultivovanú a odbornú rozpravu. Ja som zase toho názoru, tak ako predkladatelia a ako každý jeden príčetný a zdravý človek, že zachovanie práva na hotovosť a jeho zakomponovanie do ústavy by malo byť nielen možnosťou, ale aj právom každého jedného človeka. A či sa budeme baviť, či to bude zachovanie nejakých platobných cash flow do nejakej sumy, či bude päť alebo 10-tisíc eur, to je absolútne jedno. Ale zachovanie práva platiť hotovosťou a právo platiť peniazmi alebo menou v danej krajine, v danom štáte by malo byť naozaj zachované.
Sledujeme všetci veľmi dobre, čo sa deje. Sledujeme veľmi dobre, čo sa deje najmä v bankovom systéme a v bankovej sfére. Asi pred polhodinou 16. najväčšia banka Spojených štátov amerických Silicon Valley Bank ohlásila krach, bankrot na burze. Čiže ide pod správu veriteľov. Ľudia sú v panike, ľudia sú v strese, ľudia sú v šoku. Nevedia, čo bude s ich peniazmi. Čiže investovanie do nezmyslov, investovanie do totálnych nezmyselných startup-ov, ktoré presadzujú ako niečo úžasné, niečo skvelé, niečo, čo vám bude zadarmo vyrábať vaše peniaze. Ja som ešte nevidel žiaden startup, ktorý by bez práce vytváral nejakú hodnotu alebo nejaký zisk. Čiže toto je tá obava a zároveň toto je pravý čas, či už sme pred koncom volebného obdobia, alebo či sme pred nejakým ukončením právoplatnosti, kedy máme vlastne mandát vykonávať poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Ja som zároveň zástanca toho, že každý jeden poslanec má právo predkladať zákony a tento zákon o zachovaní a o zakomponovaní ústavnosti hotovosti je viac ako dôležitý a viac ako korektný. Čiže aj za seba, aj za kolegov z hnutia REPUBLIKA môžem povedať, že tento zákon určite posunieme ďalej.

Ďakujem pekne obom kolegom za, za faktické poznámky. Možno jedno upresnenie k Silicon Valley Bank. Ono toto sa stalo už minulý týždeň. Ale treba povedať, že skutočne behom 48 hodín dokázala padnúť 16. najväčšia banka. Bola špecifická. Áno, venovala sa hlavne startup-om, ale áno, vidíme, že takéto niečo sa vie stať veľmi rýchlo.
Čo sa týka zachovania hotovosti. Áno, som presvedčený, právo na hotovosť, je, je, a poviem to, že ústavné právo. Zároveň takisto dáva zmysel a napríklad aj s takým zákonom prichádzame aj my na tejto schôdzi. Vlastne ten, z tej druhej strany ten limit. Dnes je síce vypnutý, lebo sme stále v mimoriadnej situácii. Ale teda ten horný limit je pre firmy 5-tisíc, pre fyzické osoby 15-tisíc. No a my prichádzame s tým, aby sa ten limit pre právnické osoby zvýšil na 15, aby sa to zrovnalo proste. Čiže aj to je tá akoby ukážka, samozrejme, ten svet v tých veľkých peniazoch je bezhotovostný, ale zároveň toto, toto tiež prispeje k tomu, aby tie firmy po zrušení vlastne momentálne tej výluky, že to neplatí ten, ten limit, aby mali jednoduchšiu situáciu. Pretože aj toto je jedna z tých tém, že my musíme robiť všetko pre to, aby sme uľahčovali situáciu aj, samozrejme, ľuďom, ale, samozrejme, aj ekonomike, aj podnikom, pretože tá doba nie je ľahká. A aj na príklade tej banky vidíme, že tá situácia zďaleka nie je jednoduchá, aj eurozóne hrozí recesia. Takže všetko, čo smeruje k podpore fungovania, jednoduchosti, zmysluplnosti ekonomiky a celej spoločnosti, to len a len pomôže.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, obsahom návrhu zákona je v nadväznosti na Programové vyhlásenie vlády v rokoch 2020 až 2024 prijatie zmien smerujúcich k zatraktívneniu štátnej služby príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov. Obsahom návrhu zákona je vytvorenie možnosti pre zlepšenie motivačných prvkov v systéme odmeňovania, ktoré prispievajú alebo prispejú k potrebnému zlepšeniu personálnej situácie v týchto bezpečnostných zboroch.
Cieľom návrhu zákona je najmä zlepšenie nepriaznivej situácie, týkajúcej sa náboru a stabilizácie personálu v rámci bezpečnostných zborov, a to aj realizáciou úpravy fakultatívnej výšky rizikového príplatku, osobného príplatku, príspevku na bývanie ako stabilizačného nástroja, najmä v regiónoch s vysokými nákladmi na bývanie a odstránenie 20-percentného zníženia funkčného platu počas doby denného štúdia.
Samozrejme, že uvedený návrh bol aj prekonzultovaný s rezortom spravodlivosti, so Zborom väzenskej a justičnej stráže. Sedel som aj s jednotlivými predstaviteľmi odborov v rámci Policajného zboru. Reálne je teraz problém napríklad aj v rámci Zboru väzenskej a justičnej stáže s náborom nových príslušníkov tohto bezpečnostného zboru. Viete dobre, že sa otvára aj Detenčný ústav v Hronovniach, kde bolo, tuším, do tých 80 funkčných miest pripravených na to, aby sa obsadili. Ale majú reálne problém naplniť tieto kapacity.
Takže prichádzam s takýmto návrhom zákona, aby sa nejak reálne pomohlo pri nábore týchto príslušníkov a aby aj videli nejakú možnosť, že sa... že sa, Milan, že sa môže tento zbor posunúť aj niekam ďalej, aj čo sa týka príplatkov, aj čo sa týka napríklad aj príspevkov na bývanie. Pretože sú regióny, v ktorých jednoducho nie je takýto záujem o vstup do, napríklad do ZVJS, a týmito možnosťami im umožňujeme, aby sa prihlásili do zboru, aj napríklad v regiónoch západného Slovenska.
Ďakujem pekne.