88. schôdza

Milan, ďakujem pekne. Ja môžem len potvrdiť, že Orava aj v minulosti, v stredoveku bola dôležitá, lebo cez Tvrdošín, kráľovské mesto, prechádzala jantárová cesta, ktorá bola spojnicou, tuším, Akvilie na Jadrane až s dnešnými pobaltskými štátmi, kde ústi Visla. Takže už vtedy to bola veľmi dôležitá spojnica medzi severom a juhom Európy, po ktorej prechádzal tok, až veľmi-veľmi silný tok obchodu. Takže už naši predkovia si veľmi dobre uvedomovali, že sa jedná o veľmi markantný, veľmi dôležitý úsek a spojnicu. A som veľmi rád, že si prišiel aj s týmto pozmeňujúcim návrhom. My určite ako budeme s tým súhlasiť, pretože Orava si zaslúži oveľa lepšiu infraštruktúru. Ja sám chodím na Oravu, cestujem tými cestami a musím povedať, že to je jedna čistá katastrofa. Ako tie úzke cesty prvej triedy, po ktorých sa musíme trepať, jednoducho keď ešte máme poľských vodičov áut, ktorí nás obiehavajú stovkou cez dediny, je to úplne niekedy až o život. A, bohužiaľ, tam chýba aj tá rýchlostná cesta, a to je aj dôkaz toho, že čo znamená chýbajúca rýchlostná cesta. Viac mŕtvych na cestách. Bohužiaľ, na Orave, Orava je región, kde je jeden z najvyšších úrovní ľudských tragédií alebo úmrtí na cestách, pretože cesty sú v katastrofálnom stave a ako tak sa nejak Slovenská správa ciest pokúša ich lepiť. Bohužiaľ, pri tom rozpočte, ktorý majú, ktorý je katastrofálne nízky.
Takže verím, že toto plénum pochopí, že o čo sa tu jedná, čo otvárame, aj keď je tu veľmi nízka účasť poslancov, ale verím, že to dosiahne čo najvyššiu podporu, pretože zákon je veľmi dôležitý.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len doplním, že každý poslanec pochádza z určitého regiónu a sleduje záujmy toho konkrétneho kraja. Či už prejde tento pozmeňovací návrh, alebo neprejde, tak dôležité je schváliť návrh tohto zákona ako celku, pretože či sa postaví úsek, ja neviem, na Orave, alebo či to bude okres Svidník, Prešov, stále je to niečo, čo je v prospech občana. Je to v prospech všetkých občanov na Slovensku. Či už sa vystaví kilometer pri Prešove alebo kilometer, ako vravím, na Orave. Stále je to v prospech občana, pretože každý cestuje alebo väčšina z nás cestuje po Slovensku a uvíta, ak sa ten proces výstavby urýchli. Ďakujem.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Stav ciest, stav komunikácií, stav rýchlostných ciest a stav diaľnic je na celom území Slovenskej republiky nedostatočný, žalostný, ale sú regióny, sú okresy, sú kraje, kde je tak poddimenzovaný, že už poddimenzovanejší ani byť nemôže. Nie je možné, aby v 21. storočí trvala cesta človeku zo severovýchodu, poviem konkrétne ako hrdý občan a obyvateľ mesta Stropkov, aby sa človek zo Stropkova nevedel dostať za hodinu do Prešova. To je, by som povedal, viac ako tragikomické, ale je to skutočne realita našich ciest. Preto tá naša R4, tá naša Via Karpatia je jednoducho totálnou nutnosťou, bez Vie Karpatie, bez fungujúcej a dostatočne rýchlo postavenej R4 severovýchod Slovenska a celý Prešovský kraj je odsúdený na tápanie, je odsúdený na zánik a všetko rozumnejšie, všetko mladšie, všetko šikovnejšie z Prešovského kraja odíde.
To isté je o D1 na Zemplíne v Košickom kraji. Jednoducho ak tá nebude dokončená, tak jednoducho Dolný Zemplín a okresy Michalovce, okres Trebišov, okres Sobrance bude odsúdený na podobný scenár. Ak by táto D1, ako správne Miloš Svrček vo svojej rozprave na začiatku rozprával, bola plánovaná vtedy, kedy my dvaja sme ešte neboli na svete a ani plánovaní, tak si dokážem veľmi živo a veľmi nonšalantne predstaviť, že zničené, skrachované Sobranecké kúpele by boli perlou. Pretože po kvalitnej ceste by sa aj do týchto kúpeľov dostali nie desiatky, ale tisíce ľudí, čiže kvalitná cesta, kvalitné bývanie, kva... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Pán Suja, možno aj strata času, ale zareagujem na vás, nesúďte, aby ste neboli súdený. Vy často si otvárate ústa na moju adresu, čo sa týka hodnotenia, aký som kresťan. Ja vás hodnotiť nebudem, hej, to nechám na niekoho iného. Však všetci, ak ste aj vy veriaci, tak všetci vieme, že o tomto bude rozhodovať ten najvyšší, a nie vy. Ale vy veľmi často opakovane na moju adresu takto útočíte. Na vašu otázku, že čo som robil za tri roky, asi ste mali štople v ušiach alebo neviem, na čom ste si sedeli, v rozprave som spomínal, že okrem, spomínal som konkrétne úsek Tvrdošín, vyvinul som maximálne úsilie, aby konečne po desaťročiach sa to rozhýbalo a som veľmi rád aj vďaka ústretovosti ministerstva dopravy, že sa tým pohlo. Okrem tohto úseku som rokoval s pánom ministrom aj s niektorými pracovníkmi na ministerstve aspoň o začatí projektovej dokumentácie na ďalšie spomínané úseky. Už tam bol aj prísľub nejaký, len sa to nedotiahlo do konca, takže o to viacej vítam, že pán kolega Svrček sa znova rozhýbal. Nejdem sa ďalej vyjadrovať na vašu adresu, lebo naozaj je to strata času. A okrem obchvatu ešte dodám, riešil som aj spústu iných vecí, čo sa týka nemocníc, mostov, ale vám to tu nejdem vysvetľovať. Ľudia v regióne, ale aj na Slovensku vedia, že kde a čo som robil tie tri roky.
Pán kolega Miloš Svrček, tebe ďakujem za dobrú, peknú vsuvku z histórie, naozaj máš pravdu, cez Tvrdošín viedla veľmi významná cesta nielen, nielen jantárová, ale aj soľná cesta, cez Krakov a ďalej, bola to naozaj veľmi významná cesta, takže ďakujem ti za... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja len ešte v krátkosti ako navrhovateľ si dovolím prečítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh, pretože v rámci rokovania výborov po diskusii aj s legislatívou Národnej rady vyvstali viaceré otázky a dovolil by som si prečítať a predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý vzišiel aj z dohody s ministerstvom dopravy, aby sme legislatívne vyčistili ten návrh.
Takže jedná sa o pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb, diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (tlač 1398).
Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb, diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V názve návrhu zákona sa rok „2022" mení na rok „2023".
2. V čl. I bode 1 sa znenie § 1 nahrádza novým § 1, ktorý znie:
㤠1
Tento zákon sa vzťahuje na prípravu stavieb diaľnic a rýchlostných ciest v uvedených prílohách č. 1 a 2 vrátene ich súčastí a vyvolaných úprav¹⁾ (ďalej len „diaľnica"). Ustanovenie § 1a sa vzťahuje len na diaľnice uvedené v prílohe č. 2."
Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie:
„¹⁾ § 16 ods. 5 a § 18 ods. 13 zákona č. 135/1961 Z. z. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov."
3. V čl. I v bode 2 v § 1a sa vypúšťa slovo „výlučne".
4. V čl. I v bode 2 v § 1a v písmene a sa spojka „a" nahrádza spojkou „alebo".
5. V čl. I v bode 2 v poznámke pod čiarou k odkazu 1a sa slová „v znení neskorších prepisov" nahrádzajú slovami „o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov".
6. V čl. I v bode 3 v poznámke pod čiarou k odkazu 4ba sa za slová „50/1976 Zb." vkladajú slová „v znení zákona č. 199/1995 Z. z.".
7. V čl. I v bode 4 a v § 9d sa slová „dňom vyhlásenia" nahrádzajú slovami „od 1. mája 2023".
8. V čl. I v bode 4 a v § 9d v ods. 1 sa slová „dňom účinnosti" nahrádzajú slovom „účinnosťou".
9. V čl. I v bode 4 a v § 9d v odseku 2 sa slová „dňom účinnosti" nahrádzajú slovami „účinnosťou".
10. V čl. I v bode 5 názov prílohy č. 2 sa vypúšťajú slová „a ciest pre motorové vozidlá".
11. V čl. I v bode 5 v prílohe č. 2 sa slovo „prioritných" nahrádza slovom „úsekov".
12. V čl. I v bode 5 v prílohe č. 2 sa skratka „SK/UA" nahrádza slovami „Slovenská republika/Ukrajina".
13. V čl. I v bode 5 v prílohe č. 2 sa skratka „SR/PR" nahrádza slovami „Slovenská republika/Poľsko".
14. V čl. I v bode 5 v prílohe č. 2 sa skratka „MR/SR" nahrádza slovami „Maďarsko/Slovenská republika".
15. V čl. 2 sa slová „dňom vyhlásenia" nahrádzajú slovami „1. mája 2023".
Toľko takýto legislatívno-technický pozmeňujúci návrh. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, ja len, že o tomto zákone budeme hlasovať budúci týždeň v utorok 28. 3. o jedenástej hodine.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Nebudem dlho hovoriť, keďže tento zákon už vlastne prešiel prvým čítaním a tam bol stručne predstavený, ide v podstate o úpravu regionálnej investičnej pomoci z dôvodu energetickej krízy, a tento návrh vznikol v spolupráci s ministerstvom hospodárstva a vychádza v podstate z praxe rokovania s investormi, kde v podstate prišli podnety na to, že energetická kríza kladie mimoriadne nároky na ich fungovanie, na realizáciu tých investičných projektov, na rýchlosť realizácie, na rýchlosť vlastne prijímania nových pracovníkov a tak ďalej a tak ďalej.
V priebehu vlastne legislatívneho procesu na hospodárskom výbore bol prednesený môj pozmeňujúci návrh, ktorým sme vlastne z tohto zákona vypustili ustanovenia, ktoré sa týkali zvyšovania platov, zvyšovania miezd, špeciálne pri technologických centrách a pri centrách zdieľaných služieb, pretože ten, pôvodná novela vlastne im umožňovala nezvyšovanie mzdy tak, ako pôvodne bolo určené. Takéto ustanovenie mne sa zdalo ako prehnané, pretože pri takejto inflácii, akú dnes máme, nedáva veľký zmysle, aby firmy mali nejaké úľavy v zvyšovaní miezd, práve naopak, asi ich treba k tomu skôr povzbudiť a tlačiť, čiže mojím pozmeňujúcim návrhom boli vypustené tieto dva body. Vlastne ten pozmeňujúci návrh je súčasťou spoločnej správy, takisto sú tam ešte nejaké drobné legislatívno-technické úpravy, takže chcem vás požiadať o podporu tohto zákona, takisto podporu spoločnej správy, ktorá obsahuje aj tento pozmeňujúci návrh a prípadné otázky zodpoviem v rozprave.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda.
Vážení kolegovia, kolegyne, predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Petra Kremského, Milana Kuriaka, Petra Libu, Petra Vonsa, Vojtecha Tótha na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 o dani z príjmov a v znení neskorších predpisov (tlač 1377) v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1446 zo 17. januára 2023 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň výbor pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 695 z 8. marca 2023, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 433 z 13. marca 2023 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 411 z 13. marca 2023.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva päť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 5 spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského, Milana Kuriaka, Petra Libu, Petra Vonsa a Vojtecha Tótha na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 57/2018 o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 o dani z príjmov a v znení neskorších predpisov (tlač 1377) schváliť v znení pozmeňujúceho a doplňujúcich, v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporučil schváliť.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti č. 419 zo 14. marca 2023. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Chcel by som odôvodniť návrh zákona, ktorým v podstate veľmi skrátenej verzii posúvame odvod solidárneho príspevku z odvetví ropy, zemného plynu a tak ďalej aj na rok 2023. Toto je úplne prvá kľúčová informácia k tomu, myslím si, že asi nemusím vysvetľovať, že táto situácia vznikla vlastne ruskou agresiou na Ukrajine, ktorá priniesla výrazné výkyvy na trhu s energiami, priniesla výrazné nárasty cien energií v Európe a priniesla takisto sankcie na dovoz energetických nosičov z Ruska do Európskej únie.
Táto situácia v podstate priniesla to, že najmä ruská ropa Urals výrazne zvýšila svoju zľavu voči bežným druhom ropy, najmä teda referenčnej rope Brent. Táto zľava sa pohybuje v súčasnosti na úrovni 30, 40, niekedy až 50 %. Rafinérie, ktoré ťažia práve z tejto zľavy, v podstate dosahujú nadmerné zisky. Po anglicky sa tomu hovorí windfall tax alebo windfall, teda zisky z toho, že zafúka vietor a niečo vám prifúkne. V podstate tieto firmy sa na tom nepodieľajú ani svojimi investíciami, ani svojou nejakou podnikateľskou zručnosťou, ale tieto zisky vyplývajú jednoducho z tej situácie, keďže nakupujú výrazne lacnejšiu ruskú ropu, ale predávajú ju za ceny, ktoré sú bežné na trhu v Európe.
V podstate veľmi veľa krajín takéto zisky zdaňuje, k takému zdaneniu vyzýva vlastne aj Európska únia, na základe toho Slovensko v minulom roku po pomerne dlhom naťahovaní sa aj tu v parlamente zaviedlo zdanenie nadmerných ziskov z tejto ruskej ropy na úrovni 55 %. Aby sme si rozumeli, z čoho sa zdaňuje tých 55 %, vlastne vypočíta sa to tak, že sa zoberú, zoberú priemerné zisky za štyri roky predchádzajúce roku 2022 a tento priemer, k tomuto priemeru ziskov sa pripočíta 20 %, akoby primeraný zisk, a všetko, čo je nad týchto 20 %, sa zdaní týmito 55 %. Čiže nie je to zdanenie celého zisku, ako by mohlo možno vyplývať z nejasných vyjadrení kritikov tohto zákona, ani to nie je nejaké extrémne zdanenie. Je to jednoducho to, že tieto firmy sa rozdelia o tú smotanu, ktorú zlížu úplne nezaslúžene a bez nejakého vlastného vkladu, sa o túto smotanu podelia so štátom.
Robia to aj iné krajiny okolo nás a k tomu, že aké sú tie nadmerné zisky, tak napríklad celá táto skupina MOL, do ktorej patrí aj Slovnaft, za minulý rok dosiahla 4,5 mld. zisku, výrazne viac ako v rokoch predtým a, samozrejme, že tak Maďarsko, ako aj Chorvátsko tieto zisky výrazne, nadmerné zisky, výrazne zdaňujú a verím, že tak urobí aj Slovensko.
Aby som sa vrátil k novele tohto zákona, novelou predlžujeme toto zdanenie aj na rok 2023, čo v pôvodnom zákone nebolo, a zvyšujeme vlastne toto zdanenie na 70 % týchto nadmerných ziskov. Keďže vznikli diskusie o tom, či to nie je málo, v rozprave prednesiem pozmeňujúci návrh, ktorým navrhujem zvýšiť toto percento na 90 %. Takže toľko len k uvedeniu tohto zákona a viac, samozrejme, si povieme v rozprave.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť informáciu o výsledku prerokovania návrhu poslancov NR SR Petra Kremského, Milana Kuriaka, Igora Matoviča, Petra Libu a Vojtecha Tótha na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií.
Národná rada uznesením č. 1997 z 8. februára 2023 pridelila návrh poslancov týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet a takisto ústavnoprávnemu výboru. Zároveň určila výbor pre financie a rozpočet ako gestorský a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť – ústavnoprávny výbor; výbor pre financie a rozpočet neprijali platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku.
Z uznesenia výboru Národnej rady Slovenskej republiky uvedeného pod bodom III tejto správy nevyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Návrh spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval výbor pre financie a rozpočet na 124. schôdzi dňa 13. marca 2023. Stanovisko gestorského výboru ani návrh spoločnej správy výboru neboli schválené, keďže návrh stanoviska gestorského výboru nezískal súhlas potrebnej väčšiny členov.
Predseda výboru určil za spravodajcu poslanca Mariána Viskupiča, ktorý predkladá predmetnú informáciu na schôdzi Národnej rady a bude informovať o výsledku rokovania výboru a bude navrhovať ďalší postup.
Pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.