88. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja chcem predložiť krátky pozmeňujúci návrh, kde v podstate v § 2 chcem vypustiť zo solidárneho príspevku alebo z povinnosti plniť solidárny príspevok bane, ktoré sa viažu, respektíve sa to viaže na ťažbu uhlia, a teraz to úplne stručne vlastne vysvetlím, že čo ma k tomu vedie.
Uznesením vlády č. 580/2018 boli bane nútené od roku 2019 zmeniť svoju stratégiu podnikania, doťažiť len sprístupnené zásoby uhlia a začať s uzatváraním ťažobných kapacít. Z pôvodne štyroch baní hornonitrianske bane prevádzkujú už len Baňu Nováky, ktorá ukončí ťažbu uhlia k 31. 12. 2023. V ostatných prevádzkach už teraz prebieha technicky a finančne náročné uzatváranie podzemia a povrchu, ktoré by v prípade zavedenia takéhoto solidárneho príspevku neboli schopné ani sčasti hradiť z vlastných zdrojov. Do zásobníka projektov akčného plánu Hornej Nitry predložili bane 25 projektových zámerov. Ak budú realizované, mohli by vytvoriť okolo 1 200 pracovných miest a tým zmierniť negatívny dopad ukončenia ťažby uhlia na zamestnanosť. Pri ich realizácii veľké spoločnosti akou je bezpochyby, akou sú bezpochyby aj hornonitrianske bane, narážajú na výrazne obmedzenú podporu financovania z eurofondov. Intenzita pomoci dosahuje maximálne 30-percentný príspevok z eurofondov, čo znamená 70-percentnú spoluúčasť veľkého podniku. Pokiaľ by táto spoločnosť mala byť zaťažená solidárnym príspevkom, všetky projekty, do ktorých plánuje investície pre hospodársky rozvoj regiónu po skončení ťažby uhlia, nebudú môcť byť realizované. Hornonitrianske bane plánujú v poslednom roku ťažby uhlia, ako som spomínala, končí sa 31. 12. 2023, naakumulovať finančné zdroje, čiže vytvoriť prevádzkový zisk, ktorý by bol v nasledujúcich rokoch, v rokoch 2024 až 2026, použitý na bezpečné zatvárania banských prevádzok, či už hlbinných, ako aj povrchových, vybudovaných za ostatných 114 rokov priemyselnej ťažby uhlia na Slovensku schválených dobývacích priestoroch.
Dodatočné odvody vo forme solidárneho príspevku z plánovaného zisku spoločnosti za rok 2023 a následne kladného základu dane budú znamenať, že v roku 2024 by musela ťažobná spoločnosť žiadať túto sumu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu vo forme štátnej pomoci za účelom bezpečného uzatvárania ťažobných uhoľných prevádzok, nakoľko by mala týmto dodatočným odvodom, takzvaným solidárnym príspevkom, znížené vlastné finančné zdroje. Schválenie solidárneho odvodu by pre spoločnosť hornonitrianske bane zároveň znamenala, že nebude mať prostriedky na spoluúčasť v prípade schválenia svojich projektov na riešenie zamestnanosti regiónu Hornej Nitry z fondov Európskej únie.
Ja týmto chcem aj poďakovať aj pánovi predkladateľovi, že viedol diskusiu ohľadom tohto a vyjadril podporu takémuto pozmeňujúcemu návrhu.
Teraz pristúpim k prečítaniu samotného pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Petry Hajšelovej a Miloša Svrčeka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského, Milana Kuriaka, Igora Matoviča, Petra Libu a Vojtecha Tótha na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 519/2022 Z. z. o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií a o doplnení niektorých zákonov (tlač 1378).
1. V čl. I sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
„1. V § 2 sa vypúšťajú písmená a) a b)."
Doterajšie písmená c) až g) sa označujú ako písmená a) až e).
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem, skončila som.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Chcel by som zareagovať v rozprave na pani kolegyňu Hajšelovú. Samozrejme súhlasím s takýmto pozmeňujúcim návrhom. Diskutovali sme o tom a je úplne logické, že spoločnosť, ktorá, kde prebieha útlm ťažby hnedého uhlia a lignitu, nebude platiť takýto solidárny príspevok. Pretože zámerom takéhoto zákona je práve, práve zdaniť také takzvané tie windfall príjmy, čiže príjmy, ktoré plynú z nepredpokladaných okolností a v podstate negatívneho vývoja politického a zahraničnopolitického, čiže nedávalo by dôvod, prečo práve ťažobné spoločnosti uhlia a lignitu by mali platiť takého niečo. Čiže s tým naozaj úplne súhlasím.
Ja by som chcel odôvodniť a predniesť pozmeňujúci návrh k tomuto nášmu návrhu zákona, ktorým navrhujeme zvýšiť vlastne to percento solidárneho odvodu z nadmerného zisku z 55 na 90 %. V novele zákona je 70. Tento pozmeňujúci návrh hovorí 90, čiže je na vás poslancov, ako sa rozhodnete. Ak podporíte tento pozmeňujúci návrh, tak to bude 90, ak ho nepodporíte, tak to vlastne ostane na úrovni 70 %.
Chcem povedať pár slov k tomu prečo. Už v úvode som spomínal ten vývoj v minulom roku. Minulý rok vlastne bol prvý, keď sa prejavili tieto dopady vojny na Ukrajine na hospodárení rafinérií. Petrochemická skupina MOL dosiahla v minulom roku zisk 4,7 mld. dolárov pred zdanením, úrokmi, nákladmi na precenení zásob a odpismi. Je to o 1,2 mld. dolárov viac ako v roku 2021, ktorý tiež bol zatiaľ najziskovejší v histórii skupiny. Čiže predpokladali vlastne, teda v roku ´21 to bolo 3,5 mld., čo bol najziskovejší rok a v minulom roku to bolo ešte oveľa viac, až o zhruba tretinu viac, čiže 4,7 mld. Rekordné čísla tejto skupine priniesli sankcie na ruskú ropu, sama táto skupina to uznáva, priniesli sankcie na ruskú ropu a zvýšenie cien ropných produktov na trhoch po ruskej agresii voči Ukrajine.
Napríklad ceny nafty či benzínov na staniciach pohonných hmôt atakovali až 2 eurá za liter v rôznych krajinách. Ešte pred vypuknutím vojny si MOL naplánoval na rok 2022 zisk pred zdanením 2,8 mld. dolárov, hej, čiže z 2,8 bolo v skutočnosti 4,7. Skoro 2 mld. navyše oproti plánu. V treťom štvrťroku upravili odhad na 4,1 až 4,4 mld. dolárov. Nakoniec ten výsledok bol ešte vyšší. A čo na to hovorí MOL vo svojom vyhlásení? „Robustná EBITDA v roku 2022 nám umožní pokračovať na ceste transformácie a rozvoja, dokonca aj po zohľadnení extrémne vysokých daní, cenových stropov a ďalších regulácií," uviedol vo vyhlásení generálny riaditeľ MOL Zsolt Hernadi. Čiže keď vám tu niekto rozpráva, že to Slovnaftu zabráni v investíciách, zabráni v rozvoji, tá firma bude pomaly krachovať, sú to nezmysly, nie je to pravda. Sám najvyšší šéf MOL-u Zsolt Hernádi hovorí: „Umožní nám to pokračovať na ceste transformácie a rozvoja," čiže v investíciách premenená, modernejšie prevádzky, dokonca aj po zohľadnení extrémne vysokých daní, cenových stropov a ďalších regulácií. Čiže toto im nezabráni ďalej sa rozvíjať, sami to priznávajú.
A ešte vlastne v tomto článku píše o tom, že táto celá skupina za minulý rok príde dodatočným zdanením alebo inými regulačnými opatreniami v Maďarsku, Slovensku a Chorvátsku o 1,6 mld. dolárov. Napriek tomu čistý zisk vlani bol 1,66 mld. dolárov. Čiže nehovoríme o tom, že ideme tu niekoho odrať, ožobráčiť, urobiť z neho chudáka, hovoríme naozaj o férovom rozdelení sa so ziskom, z ktorého, ktorý firma vyprodukovala bez toho, aby sa o to nejako pričinila. Len tým, že jednoducho nakupovala oveľa lacnejšiu ruskú ropu a predávala za drahé európske ceny.
Ešte možno pár slov k tomu, ako sa tento výnos použije. Určite sa tu objaví tvrdenie, že to bude na 500 eur pre každého voliča vo voľbách. Nie je to tak, takéto niečo sa dá tvrdiť len na základe nejakých faktov, nie na základe toho, že by to niekto chcel alebo že by si to niekto želal. Ale na základe toho, že to tak musí byť upravené v štátnom rozpočte. A v štátnom rozpočte to môže byť upravené iba v takom prípade, že nejaký takýto návrh prejde v parlamente. Tento návrh zatiaľ ešte ani sa, ešte ani neprešiel prvým čítaním. Takže argumentovať tým, že ak Slovnaft takéto, takýto solidárny odvod zaplatí, tak že to pôjde na nejakých 500 eur vo voľbách, je nezmysel. Je to výmysel a je to propaganda. Takže, prosím vás, chcem aj kolegom, ktorí sa možno chystajú použiť takýto argument, povedať, že, prosím vás, ako uvedomte si dopredu, že to je naozaj nezmysel. Takže asi toľko zatiaľ.
Prečítam teraz pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského, teda pardon, tuto sme, Petra Kremského a Petra Libu k návrhu zákona poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského, Milana Kuriaka, Igora Matoviča, Petra Libu a Vojtecha Tótha na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 519/2022 Z. z. o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií a o doplnení niektorých zákonov (tlač 1378).
Tento zákon sa mení takto:
1. V čl. I bod 2 znie:
V § 4 sa číslo „55" nahrádza číslom „90".
To je všetko, ďakujem, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne sa teda vyjadriť k prejednávanej téme, k solidárnemu príspevku z ruskej ropy. No začnem ale úplne na začiatok, tak máme tu vlastne podané dva pozmeňujúce návrhy. V jednom je správne riešenie úplne vyradiť, teda proste hornonitrianske bane do toho nepatria úplne, čo je správe riešenie, nulová sadzba. S čím ja teda nemám problém súhlasiť akoby. No a zároveň hneď pozmeňujúci návrh za tým je, že teda zvýšiť až na 90 %. A to sa tiež javí teda, alebo teda je to hovorené, že je to správne riešenie. Už len z tohto je, je tak nejak vidieť, že asi, asi trošku možno absurdnosť toho, čo sa tu akoby ide diať. Ale dobre, to len na okraj.
Poďme si povedať, aká je aktuálna situácia. Myslím si, že tú situáciu na začiatku popísal veľmi dobre kolega Peter Kremský len s jedným upozornením, skupina MOL, samozrejme, podniká vo viacerých krajinách a čísla, ktoré boli teda prezentované, sú nie za Slovensko, ale teda za kompletne všetky prevádzky MOL-u, čiže to je, to je jedna vec. Tie miliardy teda ani zďaleka nie sú, nie sú tuná na Slovensku. Ale áno, treba jasne povedať, že rok ´22 bol veľmi úspešný pre rafinérie v tejto oblastí. Áno, bol úspešný aj pre Slovnaft, keďže využívajú tú výhodu, ktorá je, windfall výhoda z lacnejšej ruskej ropy, súhlas.
Čo teda sa už stalo, tak že takýto solidárny príspevok bol prijatý vlani za vlaňajší rok, bolo to prijaté na základe nariadenia Európskej únie. A to nariadenie stanovuje minimálnu sadzbu 33 %, a teda obdobie, a to je dôležité povedať, ´22 a alebo ´23. Takže nie je povinnosť pre rok ´23 vlastne toto nariadenie zaviesť. To len aby sme mali, mali všetky fakty. V podstate Slovensko by splnilo nariadenie Európskej únie aj, aj tým, že to bolo iba vlani, okej.
Za ten vlaňajší rok Slovensko použilo sadzbu 55 %. Samozrejme, je, myslím, na mieste debatovať o tom, že danej situácie je asi zmysluplné, aby sa rafinérie podelili do nejakej miery s týmto windfall profitom. Samozrejme, vždy treba dávať pozor na to, že kde je nejaká tá správna miera. Ja som presvedčený, že tá správna miera je vlastne to, čo nám akoby nariaďuje Európska únia, tých 33 %, to by bolo najlepšie riešenie. No bolo použité 55, ktoré teda vzniklo ako určitá dohoda pre vlaňajší rok, návrh prináša 70. Už bol podaný pozmeňujúci návrh na 90. Toto sú už čísla, ktoré sú absurdné, ktoré jednoducho sú fakt že za hranou. To si predstavte tú situáciu, že akýkoľvek podnik proste robí, celý rok sa teda snaží, to nie je, že ony majú ten zisk. No tomu predchádza kopu práce, kopu aj rizík, kopu výdavkov, kopu všetkého a nakoniec ten štát si chce zobrať z toho akože fakt že 90 %.
To, tuto si dovolím upozorniť, že takéto niečo by na, s veľkou pravdepodobnosťou spôsobilo možnosť žalôb. A toto sa napríklad už aj stalo, ja to tu dovolím takisto si povedať, aby to jednoducho tuná zaznelo, aby, prosím, všetci kolegovia, zákonodarci, vnímali aj túto situáciu. Už bolo podaných viacero žalôb na tej európskej úrovni, teda voči, voči Rade Európskej únie ku tomuto nariadeniu, tak len teda dovolím si ich spomenúť, takže jedna je v Bulharsku Extravinstabla Saud IAD, takže táto spoločnosť žaluje, žaluje Radu Európskej únie, takisto, takisto je tu potom ďalšia nejaká firma, ktorá teda sa volá TJ plus sedem ďalších žalobcov. To bola žaloba, ktorá bola podaná 12. decembra 2022. Potom je tu ďalšia, ďalšia žaloba ďalších dvoch firiem podaná 20. decembra 2022. No potom je tu žaloba, ktorá bola podaná úplne na konci roka 28. decembra ´22, už možno pre nás známejšie, ExxonMobil, Mobil Erdgas-Erdöl, čiže aj títo žalujú radu Európskej únie v tejto súvislosti. A takisto ďalšia 30. decembra 2022 firma TZ. Čiže skutočne už to samotné nariadenie Európskej únie, už to je na hrane, kúsok za hranou, už to bolo, bolo prijímané neskoro, má akoby aj trošku retroaktívnu funkciu, aj preto sa to nevolá daň, ale solidárny príspevok. A zjavne, zjavne teda proste Európska únia je žalovaná viacerými, viacerými prípadmi a viacerými teda spoločnosťami, no.

Preto aj pre Slovensko tá najbezpečnejšia možnosť by bola použiť tú sadzbu minimálnu, ktorú Európska únia prináša alebo hovorí, že by mala byť. Prečo? Pretože v danom prípade je najjednoduchšie, v prípade nejakých žalôb, povedať, Európska únia prijala, je našou povinnosťou to aplikovať, a tým pádom potom, keď tak, tak je žaloba na Európskej úrovni. Ja nechcem prejudikovať, ale ak tuná fakt prejde 90-percentné zdanenie, obávam sa, že, že dotknutá firma sa môže brániť a asi by sa nikto nečudoval, keby sa, keby sa bránila. Toľko, toľko, aby to tu, prosím, padlo.

No ďalšia vec, asi sa zhodneme, asi nás tu je málo, ale myslím, že na tomto by sme sa dokázali zhodnúť, zvyšovanie daní určite nevytvára priestor na znižovanie ceny palív. V tomto prípade. Čiže aby sme si boli vedomí, že ak budeme hlasovať za takto a navyše ešte takto drastické navýšenie tej sadzby dane, tak, prosím, všetci do svojich regiónov, tak ako aj kolega Kuriak rozpráva, že chce priniesť cestu na Oravu, presne tak, dobre, aj teda na iné, tak týmto rozhodnutím s veľkou pravdepodobnosťou prinesieme vyššie ceny pre palivá, pre benzín, pre naftu, ale aj pre ďalšie produkty. Takže toto si treba uvedomiť. Fakt je ten, že zvyšovanie daní nemá žiadnu šancu znížiť ceny. Ako ich zvýši je vec druhá, ale teda s veľkou pravdepodobnosťou ich určite zvýši.

Takže návrh na 90-percentné zdanenie bol už podaný. Takisto bol podaný návrh, teda aby hornonitrianskej dane z návrhu vypadli. A už teda samotný návrh pôvodný to zvyšoval v 55 na 70. No a ja sa v tejto súvislosti pýtam, že aký vlastne signál dáva Slovensko podnikateľom? Proste aký signál dávame investorom existujúcim alebo aj teda potenciálnym slovenským i zahraničným? A to v programe tejto schôdze máme, máme naplánované už, myslím, že len hlasovanie o ďalšom zvýšení daní, o razantnom trojnásobnom zvýšení a rozšírení odvodu z mimoriadnych činností, odvodu z, mimoriadneho odvodu z regulovaných odvetví, tak, aby som bol presný. Čiže to je, to je ďalšia vec, ktorá zasahuje, zasahuje proste firmy.

Ja som presvedčený, že toto všetko znižuje zásadne dôveryhodnosť Slovenska proste v očiach, v očiach investorov, v očiach podnikateľov, v očiach tých, ktorí držia tú, tú ekonomiku slovenskú nad vodou. Myslím si, že, že vnímajme, Nemecko samotné má rast možno pod 1 %, Európska únia ľahko nad tým, Slovensko takisto, možno maximálne 1,5 %. Toto, toto všetko sú veci, ktoré nepomôžu, nepomôžu ďalšiemu rozvoju, práve opačne. Sú to ďalšie a ďalšie olovené gule, ktoré sú proste priväzované firmám a ktoré ich budú ťažiť a ktoré im budú spôsobovať problémy.

No a čo sa týka, čo sa týka teda pokračovania, nech sa vrátim naspäť k solidárnemu príspevku, aj pre rok ´23, navyše v takto zásadných extrémnych sadzbách je, myslím si, že dláždením cesty pre vznik druhého Slovalca. Aj to sa javilo, že, preboha, však to nemôžu odísť, proste funguje tá výroba, je na super úrovni, je odbyt, dokonca boli ceny, proste je to, je to možné. Ja nehovorím, že sa to stane, ale majme aj toto, toto na pamäti. Čo, samozrejme, by znamenalo aj ohrozenie zásobovania slovenského trhu s palivami a nielen slovenského, keďže Slovnaft vlastne väčšiu polovicu svojej, svojej produkcie vyváža. A myslím si, že sme zažili, čo to aj s cenami robilo, keď bola havária v rakúskej rafinérii vo Schwechate, keď boli dlhodobejšie odstávky v Szombathely v maďarskej, maďarskej rafinérii. Fakt treba povedať, že tie palivá sú tým, čo hýbe ekonomikou. Nedostatok palív by spôsobil veľké problémy, ani nedá sa povedať, že kde, no proste všade. Ekonomika je vlastne na kolesách, ekonomika a všetky logistické procesy sú, sú na kolesách. To je o spotrebe nafty, benzínu. A toto prináša takéto riziká.

No a takéto nezodpovedné a krátkozraké rozhodnutie aj pre rok 2023 ohrozí aj verejné financie. A ak by prišlo k obmedzeniu výroby, nedajbože k zastaveniu, nedajbože, proste to, to skutočne bude mať zásadný dosah na aj verejné, verejné financie, a teda na príjmy, ktoré, z korporátnej dane, ale aj z daní všetkých zamestnancov Slovnaftu vlastne prichádzajú do, do verejných financií.

No povedzme si, a to aj povedal pán kolega Kremský, takže budem na to reagovať, áno, je výpočet, ako sa táto daň počíta a teda odkiaľ je definovaný nadzisk. Bolo to povedané správne, je to priemer štyroch rokov od roku ´18 do roku ´21 vydelený štyrmi a zvýšený o 20 %. To je pravda, ale tu treba dávať pozor aj na to, že vlastne zákonodarca týmto zo ziskov z minulosti alebo z výnosov z minulosti prejudikuje správny, alebo podľa teda štátu a podľa zákona dostatočný zisk, ale už neberie do úvahy tieto základné veci, že ten Slovnaft, a teraz to už budem konkretizovať na, na teda konkrétnu spoločnosť slovenskú, ktorej sa to týka, má zásadné náklady a potrebuje urobiť vlastne technologické úpravy svojich zariadení, aby bol schopný spracovávať neruské ropy. Tie čísla z minulosti o tomto nehovorili. Vtedy proste takéto niečo nebolo potrebné urobiť. Takže to sú, to je jeden z, jeden vlastne z nákladov, prečo vlastne potrebuje aj ten Slovnaft určitú výšku zisku, aby bol schopný pokračovať ďalej.

Takisto treba vnímať to, že máme tu GreenDeel, máme tu stále sa zvyšujúce environmentálne požiadavky, ktoré sú stále, stále drahšie a vyžadujú, vyžadujú nové a nové technológie. Čiže takisto ten zisk, ktorý sa javil dostatočný v minulosti, nepostačuje na to, aby všetky tieto, tieto, volajme to teda zelené výzvy, boli, boli zabezpečené a dokázal ich takto Slovnaft nainvestovať.

Takisto vidíme teraz prebiehať boj teda o to, aby sa nezastavil predaj alebo nebol zákaz predaja spaľovacích motorov, ale ten vývoj nejak ide, ten Slovnaft, samozrejme, musí reagovať na to, že do budúcnosti asi sa bude predávať menej nafty, benzínu a že teda budú aj iné, iné parametre. Proste Slovnaft musí investovať do iných druhov výrob, musí investovať do toho, aby, samozrejme, aj v tej budúcnosti mal nejakú, nejaký priestor. A to, samozrejme, musí aj našej krajine na tom záležať. Tá rafinéria je jediná. To nie je náš nepriateľ, to je niečo, čo zamestnáva kopu ľudí a vytvára to, čo potrebuje naša krajina. Takže na toto potrebujú dodatočné, dodatočné investície.

No a už som spomínal teda, ako to vyzeralo, keď bola momentálne, nedávno nehoda v Rakúsku v rafinérii, alebo teda odstávky, to nie je, že päť euro stojí údržba, bežná údržba Slovnaftu. Takisto proste oni potrebujú dostatočné finančné zdroje, aby dokázali robiť tú bežnú údržbu, aby dokázali robiť bežnú obmenu svojich zariadení a na toto tiež potrebujú, potrebujú určité financie.

Často sa používa argument, že, no veď aj maďarský štát zdanil 90 % MOL. Teraz prečo teda nie aj my. No tu si treba povedať, že Maďarsko používa trošku, alebo hodne inú metodiku. A Maďarsko vlastne urobilo to, že ten rozdiel medzi ruskou a svetovými cenami ropy, ten zdanila rafinérii 90 %. Inými slovami im povedala, že okej, vy budete fungovať vlastne plus-mínus na svetových cenách ropy, pretože celý ten rozdiel, o čo tá ruská ropa je lacnejšia, tak ten vám zdaníme. Čiže nie zo všetkého, konkrétne áno, zdanila im takmer 100 %, 90 % im zdanila tu windfall výhodu, súhlas. Ale toto, slovenských 90 % je niečo iné. Slovnaft nevyrába len naftu a benzín, Slovnaft vyrába proste kopu inej petrochémie, vyrába plastové granuláty, ale má aj sieť čerpacích staníc, tam predáva napríklad aj doplnkový tovar. Toto zdanenie zasahuje aj zisk z horalky na tej čerpačke predanej. Skutočne my zdaňujeme hospodársky, alebo kolegovia sa snažia zdaňovať hospodársky výsledok proste zo všetkých operácií Slovnaftu. To, to je úplne že absurdné, že niekomu poviete, že 90 %. Absurdné.

No ešte, ešte je tu ďalšia rovina. Áno, za, teraz vlastne sa vytvorilo, že teda tento návrh sa volá daň z vojny. Okej. Ale treba si uvedomiť, že každá vojna jedného dňa skončí, zatiaľ to platilo pre každú a ja si dovolím tvrdiť a pevne verím, že to bude platiť aj pre túto. A ja si dovolím tvrdiť, že jedného dňa sa hádam aj obnoví hospodárska spolupráca aj s tým Ruskom, že proste ten svet vo finále vždy sa posúval dopredu vtedy, keď sa kooperovalo. No ale ak sa toto celé udeje, takéto zdanenie, tak vlastne prestane mať význam pre Slovnaft, aby teda to množstvo ropy, ktoré môže, lebo on môže ruskú ropu dovážať len pre slovenský trh, to môže, myslím, že neobmedzene, potom môže do konca roka z ruskej ropy vyvážať do Česka, môže vyvážať na Ukrajinu, ale to, čo chce vyvážať do iných krajín, musí používať na to už teda inú ropu. A ak sa to zdanenie takéto urobí, tak sa stane absolútne nezmysluplné vlastne, aby dovážali tú ruskú ropu cez ropovod Družba. On má inak cez 4-tisíc kilometrov a tých odberateľov na ňom už veľa nezostalo.

A tu treba fakt, že pozerajme, ja viem, že dnes proste sú sankcie a všetky tieto veci, okej, ale pozerajme sa, pozerajme sa na to, keď tá vojna raz skončí a pozerajme na to, že by bolo veľmi dobré, keby ten ropovod Družba zostal v prevádzke, pretože ak ten ropovod Družba skončí, tak sme jednu závislosť, ktorá, samozrejme, nebola dobrá, lebo sme boli stopercentne závislí na, na ruskej rope, nahradili ale inou. Budeme mať zasa len ropovod Adria a zasa len jedinú možnosť, ako sa dá dopraviť ropa do našej jedinej rafinérie, čiže aj za toto má význam proste dať tej fabrike dýchať, aby mohla čiastočne používať aj tú ruskú ropu, tým pádom, aby zostal aj ten ropovod v prevádzke, zároveň, aby sa to teda diverzifikovalo a používal sa ropovod Adria, používali sa svetové druhy rôp a aby bol Slovnaft schopný s upravenou technológiou urobiť vlastne tie produkty zo všetkého. Toto všetko sa jedného dňa ukáže ako pohľad za roh, pohľad proste dopredu. A toto prinesie potom stabilitu nielen rafinérii, ktorá je súkromná, ale aj tej krajine, Slovensku, ktorej tá rafinéria zamestnáva, rafinéria zamestnáva ľudí. To by som si tiež ešte dovolil, aby sme, aby sme vnímali.
Slovensko zamestnáva, pardon, Slovensko, Slovnaft zamestnáva priamo asi 3 500 zamestnancov vo výrobe, teda vo všetkých obslužných činnostiach. 3 500. Ďalších asi 2 000 zamestnáva na všetkých čerpačkách po Slovensku, čiže to sú, toto je proste ďalších 2 000 ľudí, no a, samozrejme, na toto sa nabaľujú ďalšie, ďalšie tisíce proste ďalších zamestnancov, ktorí teda robia rôzne dodávateľské služby, či už pre tie čerpacie stanice, ale, samozrejme, hlavne pre samotnú, samotnú rafinériu. Čiže toto, samozrejme, má dosah na, ja si dovolím povedať, že desiatky tisíc ľudí. Lebo však veď každý zamestnanec má nejakého manžela, manželku, má nejaké deťúrence. To je dosah na desaťtisíc ľudí. Zasa, ak vy tej fabrike zoberiete prakticky všetok zisk, hej, prakticky všetok zisk, tak jednoducho, ako budú môcť, okrem teda, už sme sa bavili o tom, že im budú chýbať investície a tieto veci, ale teraz ako dokážu oni zvýšiť platy svojim zamestnancom. Z čoho, keď sme im zobrali proste drvivú väčšinu zisku. To má dosah na desaťtisíce ľudí. Toto tiež, prosím, majte na pamäti. Čiže nielen, že každému prinesieme vyššiu cenu alebo prinesiete vyššiu cenu pohonných hmôt, ale aj proste problémy v nezvyšovaní platov. Otázka, či všetci zamestnanci teda zostanú pracovať. Takže toto sú, prosím, všetky ďalšie následnosti, ktoré, ktoré táto situácia prináša.
V tomto momente asi ďakujem a dovolím si teda aj ja ešte rýchlo odôvodniť pozmeňujúci návrh, ktorý následne prečítam. Nerobím si teda ilúzie o tom, že by nemala byť žiadna daň. Je to daň pre tento rok ešte. Som presvedčený teda, že dáva určitý, určitý zmysel, aby teda nejaká takáto dodatočná daň, solidárny príspevok bola, ale jej zvyšovanie nedáva žiadnu logiku. Mali sme teda 55 %, mohlo to byť aj menej, ale dobre. Bolo to 55 % v situácii, kedy ten rozdiel tých rôp bol dosť výrazný. Zároveň Slovnaft mohol používať len ruskú ropu a mohol exportovať kamkoľvek. A zároveň ešte tie ceny skutočne boli aj, aj vysoké, lebo rôzne problémy. Pre tento rok, lebo teraz sa bavíme o roku ´23 ako poslednom roku, kedy je možné dať takýto solidárny príspevok, nevidím z pohľadu toho, na koho sa chystáme uvaliť, nevidím dôvod, že prečo by mal byť vyšší, pretože už nemôžu kupovať 100 % tej ropy, ktorá je reálne lacnejšia. Zároveň nemôžu tú svoju produkciu vyvážať kamkoľvek. Zároveň sú nútení teda kupovať inú ropu za svetové ceny, ako správne pán kolega Kremský povedal, ktorá je zasa ale ešte drahšia, pretože rafinéria na pobreží Jadranského mora má lacnejšie náklady, ako keď my musíme cez ten ropovod Adria to doviezť ešte sem. Takže to sú ďalšie náklady, ktoré musí ten Slovnaft zaplatiť. Do toho potrebuje už spomínané ďalšie investície, aby vôbec tú ropu bol schopný spracovávať. Toto sú všetko argumenty, ktoré hovoria, že keď už teda je vôľa v tejto snemovni, aby ten solidárny príspevok bol aj pre budúci rok, tak nech je na úrovni tohto roku. Nenájdete, a to ja sa pýtam a poprosím aj pána predkladateľa, povedzte mi dôvod, prečo by ten príspevok, prečo by tá sadzba mala byť vyššia ako v roku ´22. Nepozerajme na to, že by nemala byť. Na toto mi, prosím, kolegovia, skúste odpovedať, prečo, čo je tým argumentom, aby sme zvýšili pre tento rok ten, tú sadzbu. Preto z týchto dôvodov predkladám a predložím teda pozmeňujúci návrh, ktorý urobí to, že zostane sadzba, ktorá bola v tomto roku. Takže dovolím si prečítať samotný pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského, Milana Kuriaka, Igora Matoviča, Petra Libu a Vojtecha Tótha na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 519/2022 Z. z. o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií a o doplnení niektorých zákonov, tlač 1378.
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského, Milana Kuriaka, Igora Matoviča, Petra Libu a Vojtecha Tótha na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 519/1922 Z. z. (správne: 519/2022 Z. z., pozn. red.) o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií a o doplnení niektorých zákonov, tlač 1378, sa mení takto:
V čl. I sa vypúšťa 2. bod.
Nasledujúci bod sa primerane preznačí.
To je všetko, ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne.
Marián, tak ty si sa tak pekne rozhovoril, ako my ideme „ubližovať" nejakej firme, nejakým podnikateľom, ako im ideme brať zisky a nebudú mať na platy pre zamestnancov a tak ďalej a tak ďalej, čo si všetko porozprával. Ja som si len niektoré veci poznačil, olovené gule, hrozia žaloby, absurdné zdanenie, čo si ešte hovoril, zobrali sme im drvivú väčšinu zisku. A to je hlúposť, nie? Podľa toho jak ja tomu rozumiem, tak my hovoríme o zdanení nadmerného zisku, ktorý predtým nemali a majú teraz zisk, až sa mi to zle hovorí, že vďaka, ale povedzme, že kvôli vojne, kvôli vypuknutiu vojny a kríze má nejaká firma nadmerný zisk. Ten, čo mala predtým, ten jej predsa neberieme. A dokonca aj z toho nadmerného zisku jej chceme časť nechať. Tak prečo zavádzaš verejnosť, že my ideme teraz brať väčšinu zisku? Normálne to máš vyčíslené, že to bude väčšina zisku, čo jej zoberieme? (Reakcia z pléna.) Áno? Ale to je nadmerný zisk, nadmerný, ktorý majú, ešte raz zopakujem, kvôli vojne, kvôli vypuknutiu vojny. A my chceme tie peniaze presmerovať k ľuďom. Lenže akonáhle nejakých vašich kamarátov kšefty ideme nejak skresať, tak zrazu je tu problém, zrazu SaS-ka vyskakuje. No my vyskakujeme preto, že oni sa obohacujú na úkor bežných, jednoduchých ľudí, ktorí trpia v tejto kríze.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Ja naozaj chcem prísť na to, ako vlastne, pán kolega, ty uvažuješ. Ja si myslím, že ak by sme tu raz mali nejaký návrh, že ideme zdaňovať nejaký drogový kartel, tak ty sa tu postavíš a budeš obhajovať ten drogový kartel, prečo to nemáme robiť. V kuse, keď napríklad ideme brať naozaj od tých, od oligopolov, od tých nadmerne bohatých ľudí časť ich zisku k tomu, keď nakoniec k tomu zisku prídu tak, že vďaka alebo kvôli vojne, tak ty ideš ich tu obhajovať. Strašil si tu ľudí zvýšenými cenami benzínu, nafty. Ak to máš niekde podložené, tak to daj na stôl a nehovor nám o svojich pocitoch a pomiešal si tu nejaké horalky, že prídu tí ľudia o robotu a hovoríš o budúcnosti. Nie, tento návrh hovorí o tom, že my ideme zdaňovať teda nadmerný zisk nafty za rok 2023.
A potom si sa tu oháňal budúcnosťou, čo to bude znamenať pre budúcnosť. No pre budúcnosť to znamená to, ak skončí raz vojna, tak aj tie ceny sa tomu prispôsobia a jednoducho tie ceny nebudú už také razantné alebo teda ten zisk nebude taký markantný pre tie firmy. Naozaj by som chcel pochopiť to tvoje uvažovanie. A ja si viem predstaviť, ak raz parlamentom prejde napríklad dekriminalizácia marihuany a budeme hovoriť o tom, že treba zdaniť marihuanu ešte viac, tak ty tu budeš stáť ako na objednávku a budeš obhajovať vlastne tých dílerov, nie, nechajte ich, však oni vlastne robia biznis. Je to ekonomika v krajine, ale ubližujeme tým ľuďom vlastne, že necháme týchto ľudí predávať trávu. Marián, nezodpovedné.

Ďakujem za slovo.
Marián, ja si ťa vážim ako jedného z mála zo SaS-ky, škoda, že vás tam nie je takých viac. S niektorými vecami, ktoré si povedal, musím súhlasiť, ale s niektorými nie. Slovnaft benzínové pumpy prenajíma. Tam nezamestnáva on ľudí, ale tie drobné firmy zamestnávajú tých dvetisíc ľudí. Čo ja viem, tak každá pumpa Slovnaft je v prenájme nejakej malej rodinnej firme, eseročke, kde sa zamestnávajú ľudia. To znamená, že nie sú jeho kmeňoví zamestnanci, len bere prenájom z tých púmp, takže tých dvetisíc zamestnancov je mimo. Súhlasím s tým, že aký dávame signál firmám a investorom. Áno, máš pravdu, je to zlý signál, ale na druhej strane ti musím pripomenúť, nie je to tvoja chyba, aký dávame signál firmám a investorom, keď tvoj predseda Richard Sulík tu vyhlási: Však čo, nepotrebujeme im pomôcť, skrachujú, prídu iní. To tiež nie je dobrý signál. Je to rovnaké. Vieš, mňa to veľmi mrzí, keď strana, ktorá obhajuje záujmy podnikateľov aspoň naoko, tu ústami svojho predsedu povie priamo v pléne, skrachujú, prídu iní. Toto je podľa mňa ešte horšie, to je strašný signál. A čo som chcel ešte povedať?
K tomu zdaneniu, čo sa týka tých 90 %, čo si hovoril, ten maďarský MOL, áno, to si mal pravdu, lebo bol to len ten rozdiel a to je niečo úplne iné. To je niečo úplne iné, v tom ti zasa dávam za pravdu. My, ako si podotkol, to nie, že ty si povedal zo srandy horalky, ale nielen horalky, všetko, čo sa predá, všetko, čo sa predá, tam je to presne definované, že je to ten rozdiel a to je zásadne niečo iné. Tak ja neviem, či je tá suma dobrá alebo zlá. Nie som makroekonóm ani ekonóm, aby som toto vyrátaval do detailov, nepozeral som zisky Slovnaftu. Na to sú tu iní odborníci a prikloním sa k ich názoru. Ale vo veľa veciach, ktoré si povedal, áno, máš pravdu, ale, bohužiaľ, v niektorých som ti musel oponovať.

Ďakujem. Ja budem reagovať teraz len na dve také základné veci, potom možno v záverečnom slove viac.
No, prvá vec tam bola nejaké také, že si dal do rozporu pozmeňujúci návrh Petry Hajšelovej a môj. Nerozumiem tej logike, ony nie sú v rozpore, ony sa navzájom dopĺňajú. Takže tam nerozumiem, že prečo si potreboval si do toho nejako rypnúť a dať to do rozporu. Akože nechápem, v čom je rozpor. No a potom tam bolo niekoľko takých akože malých zavádzaní, ktoré, keď sa všetky sčítajú, tak vytvoria jeden nezmysel, ktorý tu nejak presadzuješ, a napríklad jedna vec je, že Slovalco odišlo, hej. Vieme všetci, že Slovalco neodišlo, Slovalco pozastavilo výrobu, ktorú môže kedykoľvek obnoviť, keď sa cena elektriny výrazne zníži a myslím si, že ten čas aj prichádza, kedy ju obnoví. A Slovalco pokračuje vo výbore, keď spracúva napríklad hliníkový šrot. Čiže to, že Slovalco odišlo, je zavádzanie a dobre vieš, že neodišlo preto, že by mu štát naparil nejaké vysoké dane, ale odišlo preto, že cena elektriny bola na 300 – 400 eurách za megawatthodinu a pri takých cenách jednoducho sa nedá vyrábať hliník takou metódou, takou technológiou, akú oni mali. Čiže, Marián, ja som veľmi prekvapený, že svedomie ti dovolí takto zavádzať, že staviaš svoje argumenty na jednoducho pootočených, nepravdivých veciach, keď povieš iba polovicu pravdy alebo si ju ohneš tak, ako sa ti hodí. Ja si myslím, že toto by slušný a čestný človek nemal robiť.

Ďakujem za slovo.
Kolega Marián, odpoviem ti na tvoju otázku v závere rozpravy, že prečo solidárny odvod nemôže byť alebo nie je taký ako za minulý rok. No preto, lebo bol nízky a preto, že nestačí. Je nutné kvôli situácii ho navýšiť, aby sa pomohlo ľuďom, firmám, podnikateľom, aby sa pomohlo štátneho rozpočtu v tejto ťažkej situácii. Marián, mrzí ma, že keď ide o bohatých ľudí, o bohaté firmy, tak dookola od covidu, potom cez začiatok vojny, energetickú krízu, ty si vždy nájdeš dôvod, ako obhajovať týchto, týchto bohatých. A kde sú na tvojom, v tvojom hľadáčiku, kde sú tí chudobnejší, kde sú tie firmy, ktoré nebyť krízy, ktoré si roky vedeli dať rady, firmy, ktoré roky, aj malí podnikatelia, nie všetci, ale odvádzali pre tento štát a ukrajovali si zo svojich ziskov a teraz, keď nie vlastnou vinou, nie vlastnou neschopnosťou, ale kvôli, kvôli naozaj že najťažšej situácii, môžme povedať, za posledné desaťročia alebo možno naozaj že aj od tej druhej svetovej vojny. A keď im v tejto ťažkej situácii treba pomôcť, keď treba, aby tí bohatí ľudia, ktorí mali, a firmy, ktoré mali rôzne stimuly od štátov, či na zamestnancov, či rôzne daňové, či prišli k tým obrovským strategickým firmám ako, ani nevedeli ako, že za pár drobných, vďaka rôznym pokútnym, pokútnym, no poviem na rovinu, aj podvodom, hej, že sa predali strategické podniky. Dobre. Roky, roky si užívali profity z tohto a teraz, keď majú trošku ukrojiť z toho koláča... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja využijem teda tú možnosť, že som predkladateľ a môžem sa znovu prihlásiť do rozpravy... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Spravodajca.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Pardon, spravodajca. Áno, spravodajca som, hej. (Reakcia z pléna.) Božechráň, dobre. (Povedané so smiechom.) No každopádne chcem teda vo väčšom časovom rozsahu a pokúsim sa teda ešte nejaké veci vysvetliť a hlavne skúsiť odpovedať.
No odišiel síce Milan Kuriak, ale nevadí. Ďakujem za jeho príspevok, bol (reakcia z pléna), dobre, každopádne bol jediný, kto teda z diskutujúcich dokázal teda odpovedať na tú otázku, že prečo, teda čo sú tie argumenty, aby sme pre tento rok dali ten príspevok vyš... pardon, proste sadzbu k príspevku vyššiu ako vlani, hej. Aby to bolo viac ako tých 55 vlani. No dobre. Odpoveď znela, že teda lebo vlani bol nízky. Okej.
A teraz začnem teda, začnem teda kolegom Kuriakom. No prečo. Ja vám poviem, prečo sa celá strana SaS snažíme vždy zastávať ekonomiky, snažíme sa zastávať podnikateľov, firiem a aj ich zamestnancov, samozrejme. Pretože hodnotu najprv treba vytvoriť a až potom je ju možné rozdávať. Áno, úloha štátu je, samozrejme, pomáhať najzraniteľnejším, pomáhať núdznym, zabezpečovať, samozrejme, dôchodky a všetky tieto veci. Samozrejme. Ale najdôležitejšie a to prvé, najprv tá hodnota nejaká musí byť, najprv ju musia firmy vytvoriť, potom im ju štát môže zobrať a potom ju môže rozdávať. A to isté proste. Ľudia, ak pomáhame ľuďom, proste treba pomáhať aj tým, ktorí ich zamestnávajú, pretože to, to, to je to zamestnanie, to je, kde sa vytvárajú zasa ďalšie dane a zasa ďalšie odvody. A tie zasa potom už môže štát rozdeľovať.
No čísla. Je to také, že rozprávame, rozprávame, ale k tým číslam sa vlastne nejak veľmi nikto z nás nedostal. Tak len aby sme vnímali, že koľko je to, čo sme to už dvakrát obaja povedali vlastne, ako sa ten výpočet toho primeraného zisku počíta, čiže priemerné zisky alebo teda zisk za každý rok deleno štyri zvýšený o 20 %. No tak ten Slovnaft vlastne mal ten priemerný zisk cca okolo 72-73 euro, no a po zvýšení o tých 20 %, takže ten, ten základ, ktorý teda im akože nechávame akože ten primeraný zisk, z ktorého majú všetko riešiť, je teda z toho výpočtu 90 miliónov euro, hej, 90. Nechávam na posúdenie, či je to veľa, alebo málo. Proste je to, je to 90.
No a teraz plus-mínus čísla. Takže ten hospodársky výsledok Slovnaftu, tak ako sme obaja spomenuli alebo teda bolo povedané, bol skutočne mimoriadny v roku 2022 a bol približne jedna miliarda eur, hej, jedna miliarda eur a teda ako to dopadlo. Takže dopadlo to tak, že asi nejakých 500-520 miliónov štát zobral s tou 55-percentnou sadzbou odvodu, hej. Zobral 520 a, samozrejme, ešte Slovnaft platí aj korporátu daň, keďže náklad vlastne ten solidárny príspevok je zdaniteľný náklad, takže to sa odpočíta a potom teda z toho zvyšku ešte platí Slovnaft normálnu klasickú korporátnu daň, čo bolo ďalších 100 miliónov. Už teraz mávnem rukou, nebudem vypočítavať mimoriadny odvod. A celé teda je, že Slovnaft zaplatil alebo zaplatí, lebo však to sa ešte len udeje, plus-mínus, ešte tie hospodárske výsledky nie sú úplne, úplne teda jasné, okolo 620 miliónov eur, hej. To len aby sme vnímali, že štát teda považuje za ten štandardný zisk, ktorý má Slovnaft mať, je 90 miliónov, hej, zaplatil štátu asi, asi tých 620 miliónov a áno, samozrejme, keďže ten rok bol mimoriadny, niečo tomu Slovnaftu zostalo viac ako ten bežný zisk. Áno, niečo im zostalo. Len, prosím, vnímajte. Ešte raz. Proste ten štát zobral Slovnaftu vlani 620 miliónov eur. Buďme radi. Áno, bolo z čoho, mali super výsledok, ale to nie je že nejaká časť. To je zásadné, zásadné množstvo a porovnajte si to s tým, čo teda považujeme, že teda je normálne, normálny zisk, hej. 90 miliónov, hej. To, prosím, fakt akože vnímajme to takto.
A teraz, teraz si zoberte, že teda by sa teraz už úplne, že ideme že maľovať čísla, tak keby sa to isté podarilo Slovnaftu v roku 2023, to znamená, že ich hospodársky výsledok na konci roka bude jedna miliarda eur, odpočítate 90 miliónov, zostane 910 a z toho im chcete zobrať 90 %, čo je nejakých 820 miliónov eur. 820 miliónov eur z výsledku jednu miliardu, hej. Plus ešte nejaká už potom v tom prípade že drobná korporátna daň, lebo tam už neni veľmi z čoho. Takže len teda, aby to akože že bolo namaľované, tak ak ten Slovnaft v tomto roku vytvorí miliardu hospodársky výsledok, no tak ten štát mu chce zobrať cca 900 miliónov. Nechávam na posúdenie, nejdem hodnotiť, či sa to zdá niekomu veľa, málo alebo primerane, ja len, aby sme tie čísla, lebo tie percentá znesú všetko, aby sme to akože dávali do nejakej tej reality. Ešte raz, samozrejme, modelujem, hej, prípad, že by sa tomu Slovnaftu podarilo urobiť rovnaký hospodársky výsledok ako vlani a teda plus parametre, ktoré im chce tuto kolega Kremský vlastne namaľovať, že teda 90-percentnú sadzbu. Takže ešte raz. Štát si zoberie z jednej miliardy asi 900 miliónov.
Toto všetko by ešte mohlo byť v poriadku, veď sú krajiny, kde je vysoké daňové zaťaženie, ale, a možno by to tie firmy aj chápali, ak by videli na tej druhej strane niečo, ale teraz, a ja to použijem, aj keď sa to kolegovi nebude páčiť, áno, Igor Matovič, a to zhodou okolností ja som bol v tej relácii s ním, to jasne povedal, že jeho finančné krytie výdavku 500 euro na jedného voliča, čo teda môže byť v najhoršom prípade 2,2 miliardy eur, nech to je 1,5 miliardy, 1,7, na to chce použiť napríklad aj výnos z tejto, z tohto solidárneho príspevku. A teraz to má dve konotácie.
Prvá je tá, že teraz si predstavte, že ste tou spoločnosťou, že ste jej zamestnancami, že ste jej dodávateľmi, čímkoľvek a dobre teda, tak ste pomohli krajine, vzdali ste sa obrovskej časti zisku a teraz tak nejak dúfate, že to tá krajina nepreje, že za to spraví nejakú investíciu, že možno bude lepšia cesta, lepšia, ja neviem, železnica, čokoľvek alebo sa to skutočne použije na pomoc tým fakt zraniteľným a chudobným, ktorí to najviac potrebujú, no ale, Marek, prikyvuješ, ale keď sa to použije na to, že každému, kto pôjde voliť, dáš 500 euro, tak to nie je vôbec ani efektívne, ani hospodárne vynakladanie verejných zdrojov. Marek, ty ich nepotrebuješ, aj tvoja výplata, aj výplata nás tu všetkých je úplne že v poriadku. Takto sa nemôžu verejné zdroje používať a ešte raz, ako sa proste ten Slovnaft cíti, keď tie peniaze budú takto akoby ako prejedené, rozhádzané akokoľvek.
No a potom je tu ešte jedna vec, ktorá zasa vyplýva, a teraz sa vráťme úplne na začiatok, z nariadenia Európskej únie, ktorým sa toto celé zaviedlo, a tam, kto si dá tú námahu a prečíta si to, tak tam je normálne napísané, že na aké, aké proste veci to môže byť použité, hej. A tam, samozrejme, je napísané, že áno, môže to byť napríklad na pomoc občanom v súvislosti energetickou krízou alebo teda na ďalšiu pomoc pre zraniteľných. No jednoducho má to byť na nejaké efektívne, efektívne veci, ktoré, samozrejme, súvisia nejak s tou energetickou krízou. No neuveríte, ale to, že by sa malo každému občanovi dať za jeho účasť na voľbách, proste také niečo tam nie je. Čiže ešte aj to je, to je level, ktorý je tam. Samozrejme, na toto je odpoveď, peniaze nemajú mašličky a, samozrejme, a ja pevne verím a som inak strašne rád, že pán kolega Kremský povedal, že ten návrh pána Matoviča proste neprejde alebo teda má vysokú šancu neprejsť. Čiže ja som toto v podstate rád, toto ja zasa ďakujem, že teda pán kolega Kremský má zmysel pre realitu a aj jemu sa zdá, že rozdať teda každému občanovi tejto krajiny za účasť vo voľbách 500 euro nie je úplne tým najlepším nápadom. Hej. Takže toľkoto ešte a komu som ešte neodpovedal.
Áno. Peter Kremský. Čiže Slovalco, áno. Slovalco, samozrejme, neodišlo, zastavilo výrobu, pokiaľ viem, hovoril som o zastavení výroby. Čiže Slovalco zastavilo výrobu primárneho (reakcia z pléna), Peťo, veď máš možnosť faktickej, prosím, veď zareaguj faktickou. Slovalco zastavilo výrobu primárneho hliníka. Zastavilo. Slovalco pokračuje vo výrobe sekundárneho hliníka, to znamená recyklácie, súhlasím, robia. Zároveň áno, Slovalco má to šťastie, že Slovalco má šancu a do nejakého času aj schopnosť vlastne tú výrobu obnoviť, aj to je pravda, len už nie je úplne pravda to, že teda vlastne Slovalco skončilo len kvôli vysokým cenám energií. Ono tam je ešte ten ďalší level, ktorý tu voláme, a to je proste ten envirofond a to, že Európa dáva nejaké pravidlá a dáva možnosť, aby aj tým najväčším producentom emisií, tí, ktorí vlastne napĺňajú ten envirofond, nejaké financie vracali. A toto je to, toto Slovensko nerobí a koniec-koncov dodnes, ak ma pamäť neklame, sme ešte o tom nerozhodli. Takže tá fabrika jednoducho ona potrebovala nejakú podporu v tých rastúcich cenách, však to malo nejakú nábehovú krivku a keby sa to bolo do nejakého momentu stalo, tak tá fabrika by si bola dokázala kúpiť tú energiu za rozumnú cenu. Jasné, že keď sa to dostalo do stavu, že teda tá podpora tam nebola, rozhodnutie nebolo a teda už stála spotová cena energie 300 euro, samozrejme, za takých cien energií sa nedá vyrábať hliník. To sa zasa zhodneme aj, aj s kolegom Kremským. Ale k tomu nemuselo dôjsť. Toto je to, čo ja hovorím, to všetko má nejakú tú cestu. Ja som hovoril, že o ceste Slovnaftu, ktorá vyzerá ako Slovalco. Ja nehovorím, že Slovnaft v polroku skončí, ale to všetko má nejaký vývoj. Veď to, že Slovalco skončí, sa rozprávalo takmer dva roky, keď proste nedokáže štát im pomôcť. Toto si treba všetko uvedomovať. Tie veci nie sú len my dneska rozhodneme, zajtra to má nejaký vplyv a pozajtra už je iný deň. To všetko má nejaký vplyv a je to kvapka ku kvapke a potom to robí to, že je Slovensko nedôveryhodná krajina pre investorov, to, že skôr investor má tendenciu skôr odísť ako prísť. Toto sú fakt akože veľmi, veľmi problémové veci.
Ešte áno, áno, kolega Suja tiež už odišiel, takisto však ďakujem. Povedal veci, s ktorými súhlasím, ale povedal tiež akože absolútne vytrhnutú a nepravdivú vetu smerom k nášmu predsedovi, minister hospodárstva a náš predseda v žiadnom prípade nehovoril takéto niečo. Práve opačne. Robil maximum pre podporu ekonomiky, pre podporu existujúcich investorov, pre príchod nových investorov a práve do najmenej rozvinutých častí našej krajiny na východ. Takže s týmito slovami pána Suju jednoznačne musím nesúhlasiť a toto je realita.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

No, Marián, ja nie som ekonóm, nie som odborník v tejto oblasti, ale asi Peťo Kremský za nás zareaguje aj s číslami zrejme. Ja teraz ale nechcem reagovať odborne, ale filozoficky. To, čo si povedal, akú vy máte filozofiu v SaS-ke, z celého tvojho vystúpenia znova, oprav ma, keď sa mýlim. 90 miliónov mal Slovnaft primeraný zisk v minulosti. Teraz sa stane to, že nebude mať 90 miliónov primeraný zisk, respektíve zisk, ale bude ho mať 100 až 110 miliónov podľa tých tvojich výpočtov. Dajme tomu, že štát mu podľa tohto návrhu zoberie nejakú časť peňazí a toľko im ostane. No a ty teraz to dávaš do pomeru s tým, že ako keby oni boli nejakí chudáci. No veď budú mať väčší zisk, ktorý berieme im alebo chceme im zobrať dať ľuďom, ktorých trápi kríza, kvôli tomu, že je tu vojna. Oni majú neprimeraný vysoký zisk a ty si to sám priznal, že predtým taký nemali. Až teraz, v čase vojny, v čase energetickej krízy má zrazu táto firma, ktorá má monopol, obrovské zisky, nadmerné zisky a tieto zdaňujeme. Teda ja nie som ekonóm, ale filozoficky mi to hovorí, aj to sa volá že, že solidárny príspevok. Však vy máte v názve sloboda a solidarita, tak buďte solidárni s tými, s tými ľuďmi, s tými bežnými ľuďmi, ktorí na krízu doplácajú. Nie, vy ste solidárni s firmami, ktoré majú nadmerný zisk, obrovský zisk.